Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-22-2023.pdf
PDF · 139.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/22/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, X., zastúpený JUDr. Ivana Surmánek, advokátka, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, IČO: 52 701 441, proti žalovanému: MIVA, s.r.o. Svit, Záhradná 918/18, Svit, IČO: 36 462 853, zastúpený JUDr. Martin BAŠISTA - advokátska kancelária, s.r.o., Štefánikova 8, Poprad, IČO: 51 836 815, za účasti vedľajšieho intervenienta KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 14.11.2022 č.k. 12C 10/2021-355, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.660,33 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Súd prvej inštancie vyhodnotil v dôvodoch rozhodnutia podanú žalobu ako opodstatnenú. Vec právne posúdil podľa § 420a Občianskeho zákonníka a § 442 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že pri zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo nie. Vznik zodpovednosti predpokladá príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania, ide teda o zodpovednosť za výsledok. V tomto ustanovení dokonca chýba jedna z podmienok vzniku zodpovednosti a to protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Poukázal tiež na to, že použitie § 420a Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti. V ods. 3 tohto ustanovenia je upravený liberačný dôvod toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a prevádzkovateľ nezodpovedá z a škodu vtedy, keď škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že pokiaľ ide o spoločnosť žalovaného, táto v predmete činnosti má umývanie automobilov. Túto prevádzkovú činnosť žalovaný vykonáva a žalobca službu umytia jeho motorového vozidla dňa
22.09.2020 využil. Po ukončení činnosti umývacej linky žalobca zistil poškodenie karosérie motorového vozidla poškriabaním. Uplatnenú škodu v tomto konaní predstavujú náklady na jeho opravu, ktoré náklady žalobca preukázateľne vynaložil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný sa za tejto situácie a takto preukázaných skutkových tvrdení žalobcu mohol zbaviť zodpovednosti za škodu preukázaním, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod vis maior žalovaný netvrdil ani nepreukázal. Rovnako netvrdil, že ku škode na motorovom vozidle došlo vlastným konaním poškodeného. Spochybnil však žalobcom tvrdenú príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou - činnosť umývacej linky a následkom vzniku škody. Práve preukázanie príčinnej súvislosti je jedným zo základných predpokladov úspechu žalobcu a dôkazné bremeno je na tejto strane. Žalovaný neexistenciu príčinnej súvislosti preukazoval správou výrobcu zariadenia, čestnými prehláseniami, výpoveďami rovnakých svedkov, no hlavne predloženým súkromným znaleckým posudkom. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a vznikom škody. Tvrdil, že na umytie vozidla pristavil nepoškodené vozidlo a po procese umytia zistil jeho poškodenie poškriabaním karosérie. Súd prvej inštancie hodnotiac vykonané dôkazy dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného v danom prípade je daná. Mal za to, že žalobca preukázal, že na umývaciu linku pristavil vozidlo bez poškodení na karosérii, ktoré bolo zistené a zdokumentované po ukončení umývacieho procesu. Pristavenie nepoškodeného vozidla na umývaciu linku preukázal žalobca svojou výpoveďou, policajnou správou, výpoveďou svedkov O. a C., nepriamo konaním poisťovne, ako aj samotného žalovaného, ktorý mu oznámil kontakt na poisťovňu. Policajným orgánom bol na základe oznámenia žalobcu listom z 19.01.2021 tento informovaný, že stotožnený svedok, p. O., sa vyjadril, že stál za uvedeným vozidlom a hliadke uviedol, že vozidlo nemalo pred vstupom žiadne poškodenia a toto vzniklo, keď vozidlo prešlo programom na umytie motorového vozidla. Bolo zistené, že na kapote vozidla žalobcu a zadných dverách sa nachádzali škrabance zasahujúce až do základovej bielej farby, a preto svedok C., ktorý pred zahájením programu umývacej linky vozidlo umyl, by takéto poškodenia musel zbadať. Je možné, že jemné poškriabanie laku pri mokrej karosérii nie je na prvý pohľad spozorovateľné, no sporné vozidlo po umytí muselo byť mokré a napriek tomu poškriabanie vozidla bolo hneď zjavne viditeľné. Pri výpovedi tohto svedka súd prvej inštancie zohľadnil určitú lojalitou ku svojmu zamestnávateľovi a teda žalovanému a tým aj určitú nejednoznačnosť výpovede. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka U. O., ktorého hneď v daný deň vypočul aj policajný orgán, o čom vyhotovil záznam, v ktorom bolo konštatované, že v daný deň stál za motorovým vozidlom žalobcu čakaním v rade na umytie a potvrdil, že toto vozidlo pred vstupom do automatickej umyvárne nemalo žiadne poškodenie a po prejdení programom umytia vzniklo na vozidle poškodenie na prednej kapote, streche a zadnej časti vozidla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že sám žalovaný mal uzavretú poistnú zmluvu pre prípadný vznik poistnej udalosti a žalobcu na danú poisťovňu aj po oznámení škodovej udalosti odkázal. Intervenient vykonal ohliadku poškodeného vozidla, žalobcu odkázal na opravovňu spolupracujúcu s poisťovňou a k vyplateniu poistného nedošlo iba po zásahu poisteného, teda žalovaného, ktorý spochybnil svoju zodpovednosť za vznik škody. Takýmto spôsobom mal súd prvej inštancie za zistené, že pred vstupom motorového vozidla do autoumyvárne vozidlo poškodené nebolo, po výstupe vykazovalo známky poškodenia, príčinná súvislosť tak podľa jeho názoru preukázaná bola. Rozsah poškodení bol zdokumentovaný v správe policajného orgánu a deklarovaný neskôr pri ohliadke pracovníkom poisťovne Kooperatíva. Výška škody je deklarovaná faktúrou autoservisu, v ktorom bolo motorové vozidlo opravované a výšku škody ani strany nespochybnili. Súd prvej inštancie preto neuveril obrane žalovaného spočívajúcej v tom, že jeho prevádzkovou činnosťou škoda nemohla byť spôsobená a že neexistuje možná príčinná súvislosť medzi touto činnosťou a vznikom škody. Z čestných prehlásení zákazníkov vyplynulo len to, že umývaciu linku od roku 2015 resp. 2018 používajú a u nich k vzniku žiadnej škody nedošlo. Pokiaľ ďalej vyslovil podozrenie z možného podvodného konania žalobcu s úmyslom predstierať poškodenie motorového vozidla umývacou linkou, aby získal poistné plnenie alebo neoprávnený prospech, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný toto oznámenie vo vzťahu ku skutku neadresoval príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ktoré by mohli vykonať dokazovanie nad rámec návrhu strán. Žalobe preto ako opodstatnenej vyhovel, úrok z omeškania odôvodnil § 517 a nasl. OZ a § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Zb. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobe bolo vyhovené, uplatnil si náhradu trov celého konania, alternatívne rozhodol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy objektívne, teda nedospel k zisteniu ním prezentovaného skutkového stavu veci na základe objektívneho zhodnotenia vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy vyhodnotil výrazne subjektívne v prospech žalobcu a odôvodnenie rozhodnutia nesie známky svojvôle, nakoľko niektoré dôkazy sú ním vyhodnotené takým spôsobom, ktorý pri rozumnom a logickom posúdení vykonaných dôkazov nemôže priniesť ani len podobné skutkové a právne závery. V tomto smere nechce poukázať na prípadnú účelovú zaujatosť súdu prvej inštancie v prospech žalobcu pri jeho rozhodovaní, skôr upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na možné nesprávne vnútorné presvedčenie súdu prvej inštancie o tom, kto za údajnú škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá, ktoré následne bránila súdu prvej inštancie rozhodnúť zákonne, nestranne a v súlade s objektívne vykonaným posúdením dôkazov pri správnom zohľadnení všetkých právnych predpisov a k tomuto subjektívnemu vnútornému presvedčeniu súdu prvej inštancie si tento následne prispôsobuje aj ustálenie skutkového stavu veci. Jedným z najzávažnejších pochybení súdu prvej inštancie je jeho zhodnotenie skutkového stavu veci týkajúceho sa technického stavu laku karosérie motorového vozidla pred jeho vstupom do umývacej linky prevádzkovanej žalovaným. Pokiaľ žalovaný nebude hodnotiť výpoveď žalobcu ako krivú svedeckú výpoveď, ktorou si tento účastník s najväčšou pravdepodobnosťou chcel zabezpečiť v prospech svojej osoby vo forme bezplatnej opravy laku jeho motorového vozidla z peňažných prostriedkov žalovaného, či poisťovne, keďže nie je účelom tohto konania skúmať trestnoprávne následky konania žalobcu, je potrebné túto výpoveď žalobcu posudzovať len ako tvrdenie sporovej strany konania, ktoré k tomu, aby ho súd mohol posudzovať ako relevantné tvrdenie, musí byť podložené relevantnými dôkazmi, ktoré boli uskutočnené v konaní. Policajná správa, na ktorú poukazuje súd prvej inštancie udalosť čisto formálne uvádza a popisuje. Príslušníci PZ SR nevideli motorové vozidlo žalobcu predtým ako vošlo do umývacej linky, svedok O. vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že nevidel motorové vozidlo žalobcu predtým ako vošlo o umývacej linky, ktorú prevádzkuje žalovaný, vozidlo videl počas procesu jeho umývania a po umytí. Ak súd prvej inštancie poukazuje na jeho výpoveď pred príslušníkmi PZ, túto nie je možné považovať za svedeckú výpoveď, ale ide len o oboznámenie sa s listinným dôkazom. Ak súd prvej inštancie chcel túto výpoveď použiť na odôvodnenie jeho rozhodnutia, mal tento listinný dôkaz konfrontovať v konaní pri výpovedi svedka O. a mal následne zisťovať vysvetlenie rozporov v týchto jeho výpovediach a nie je možné, aby tieto rozpory vysvetľoval súd sám poukazom na časový odstup medzi týmito výpoveďami. Ďalej svedok C. sa jednoznačne vyjadril tak, že nevie uviesť, či motorové vozidlo žalobcu malo alebo nemalo po jeho vjazde do umývacej linky nejaké poškodenie laku karosérie, nakoľko v priestoroch umývacej linky nebolo zapnuté žiadne osvetlenie a on vozidlo videl až keď bolo umiestnené v umývacej linke. Žiaden z týchto priamych dôkazov o stave laku karosérie motorového vozidla žalobcu pred vjazdom do umývacej linky ani len nepriamo nesvedčí o jeho stave, resp. o jeho nepoškodení pred umytím, nakoľko príslušníci PZ a svedok O. ho vôbec nevideli a svedok C. vzhľadom ku zlým svetelným podmienkam nemohol ani len si všimnúť jeho poškodenie. Žiaden z uvedených dôkazov tak ani nepriamo nesvedčí o možnosti konštatovania, že žalobca pristavil na umývaciu linku vozidlo bez poškodení na karosérii, ktoré boli zistené a zdokumentované po ukončení umývacieho procesu. Ďalej pre žalovaného nie je zrejmé, čo z konania poisťovne, resp. z toho, že žalobcovi oznámili, že je uzatvorená poistná zmluva s poisťovňou, na ktorú mu žalovaný dal kontakt, čo aj len nepriamo svedčí o tom, že žalobca na umývaciu linku postavil vozidlo bez poškodení na karosérii a tento záver súdu prvej inštancie nemá žiaden relevantný význam. Žalovaný od počiatku poukazoval na podozrenie z podvodného konania žalobcu, ktorý sa chce na úkor žalovaného, či intervenienta obohatiť tým, že si sám, prípadne inou osobou nechal poškriabať neznámym spôsobom lak karosérie na jeho osobnom motorovom vozidle s tým, že opravu si chce nechať preplatiť žalovaným. Žalovaný tvrdí, že žalobca už prišiel do umývacej linky s poškriabaným motorovým vozidlom, nechce sa tým odvolávať na nejakú vyššiu moc, nakoľko poukazuje na úmyselné podvodné konanie žalobcu. Nie je však pravdou, že žalovaný netvrdil, že ku škode nedošlo vlastným konaním poškodeného. Nakoľko žalovaný pri jeho výsluchu poukázal na podozrenie z úmyselného podvodného konania žalobcu, keď uviedol, že škodu na motorovom vozidle si spôsobil sám, či ním poverená tretia osoba. Odôvodnenie rozhodnutia je tak v rozpore s týmto tvrdením žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného, tieto dôkazy bagatelizoval a účelovo ich dôkaznú silu minimalizoval. Nedostatočne sa vysporiadal s čestnými prehláseniami iných osôb, zdôrazňuje, že totožná umývacia linka vykonala s rovnakými súčiastkami viac ako 10000 umývacích cyklov a ani raz s výnimkou žalobcu sa žiadna osoba nesťažovala na akékoľvek poškodenie laku karosérie na ich motorových vozidlách a nikdy obdobnú situáciu nikto nereklamoval. Na vyhodnotení týchto dôkazov je možné podľa jeho názoru porovnať akým spôsobom súd násilne a účelovo hodnotil vykonané dôkazy, keď pri dôkaze, ktorý jasne minimálne nepriamo svedčí o tom, že umývacia linka nikdy v minulosti ani v budúcnosti nespôsobila na inom motorovom vozidle žiadne poškodenie laku, je tak s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote
možné konštatovať, že umývacia linka ani v tomto prípade nespôsobila poškodenie laku karosérie motorového vozidla žalobcu. Pri inom dôkaze, ktorým má byť podľa súdu prvej inštancie konanie poisťovne a žalovaného, ktorý dal kontakt žalobcovi na poisťovňu, súd tieto dôkazy vyhodnotil ako nepriame dôkazy o tom, že žalobca pristavil na umývaciu linku nepoškodené vozidlo. Tento príklad podľa žalovaného jasne svedčí o rozhodovaní súdu prvej inštancie na základe pocitov a subjektívneho vnútorného presvedčenia, teda o nezákonnom rozhodovaní. V tejto súvislosti akcentuje poukaz na bod 50. rozsudku. Súd prvej inštancie žalovaného neuveril, a to preto, že uveriť nechcel, pričom neprihliadal na dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. Táto okolnosť je najviac viditeľná pri hodnotení znaleckého dokazovania vo veci, z ktorého vyplývajú jasné a odborne podložené dôkazy o tom, že umývacia linka nemohla spôsobiť na laku karosérie motorového vozidla žalobcu toto poškodenie. Poukazuje na závery vyplývajúce zo súkromného znaleckého posudku, v ktorom v závere znalec vylúčil, že rozsah a charakter poškodení na motorovom vozidle žalobcu mohol vzniknúť spôsobom ako to žalobca uvádza. Vylúčil, že by jemné kefy typu, aké sa nachádzajú na umývacej linke, mohli spôsobiť poškodenia na prednom nárazníku, držiaku ŠPZ, či pochrómovaných znakov. Znalec jednoznačne uviedol, že poškodenie na motorovom vozidle žalobcu bolo spôsobené ako poškodenie ťahavého charakteru, nie poškodenie, ktoré by bolo možné definovať ako poškodenie rotačným pohybom kefy. Znalec túto skutočnosť vyhodnotil ako prípad samovoľného poškriabania laku vozidla klincom, kľúčom, pričom s podobnými prípadmi sa stretol pri viacerých poistných podvodoch, kde boli zistené rovnaké charaktery poškodenia. Žalobca síce podal podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR na preskúmanie prípadných porušení povinnosti znalca, MS SR požiadalo o poskytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktoré nenašlo žiadne pochybenie, resp. porušenie povinnosti znalca pri vypracovaní tohto znaleckého posudku. Znaleckú posudok a výsluch znalca však súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že poukázal na spochybnenie znaleckého posudku žalobcom a závery znalca spochybnené v určitej časti odborným vyjadrením spomínaného ústavu. Akým spôsobom by mali byť v určitej časti tieto závery spochybnené, to už súd neuviedol. Znaleckým posudkom podľa žalovaného bola vylúčená možnosť, že rozsah a charakter poškodení na motorovom vozidle žalobcu mohol vzniknúť spôsobom, ako to uvádza žalobca. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si náhradu vzniknutých trov odvolacieho konania. Má za to, že žalovaný v celom rozsahu opakuje svoje námietky prezentované v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Dôvodom podania odvolania je jeho subjektívna nespokojnosť s výsledkom sporu a nie naplnenie žalovaným označených odvolacích dôvodov. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého náležite zistil skutkový stav, ktorý zodpovedá obsahu súdneho spisu, vec správne právne posúdil a rozhodnutie podrobne a náležite odôvodnil. Zdôrazňuje, že predmetom konania bola náhrada škody, ktorá bola žalobcovi ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi spôsobená na prevádzke žalovaného - podnikateľa a to umývacou linkou počas umývacieho procesu. Zo samotnej povahy veci je zrejmé, že ktorýkoľvek zákazník autoumyvárky sa momentom zistenia poškodenia na svojom vozidle dostáva do nevýhodnej pozície proti prevádzkovateľovi autoumyvárky, nakoľko dôkazné bremeno na preukázanie, že prevádzkovou činnosťou autoumyvárky mu bola spôsobená škoda, spočíva na ňom. Preto je nevyhnutné, aby súd vyhodnocoval dostupné dôkazy a posudzoval vec citlivo s prihliadnutím na všetky známe a relevantné skutočnosti. Žalobca zdôrazňuje, že konal obozretne po zistení poškodenia informoval zamestnanca žalovaného, privolal na miesto škodovej udalosti políciu, ktorá škodovú udalosť zdokumentovala a vyťažila na mieste prítomného svedka, ktorý uviedol, že stál za týmto motorovým vozidlom v rade a potvrdil, že vozidlo pred vstupom nemalo žiadne poškodenie. Ďalej bol vypočutý zamestnanec žalovaného, ktorý pred spustením umývacieho programu vozidlo očistil tzv. wapkou, žiadne poškodenie na vozidle, s ktorým mal priamy očný kontakt z bezprostrednej blízkosti si nevšimol. Pokiaľ sa poukazuje na zlé svetelné podmienky, túto skutočnosť žalovaný iba tvrdil, ale v konaní preukázaná nebola a netvrdil ju ani svedok C.. Podľa žalobcu podstatnou skutočnosťou je aj samotné poškodenie vozidla, kedy poškriabanie laku tvorilo súvislý pás tiahnuci sa od predného nárazníka vozidla cez jeho znak po kapote vozidla až po strechu zadnej časti vozidla, teda tak ako po vozidle prechádzala kefa umývacej linky, ak by poškodenie na motorovom vozidle existovalo pred spustením umývacieho programu, zamestnanec linky by si ho musel všimnúť. Žalovaný v konaní nepredložil jediný dôkaz, ktorým by vyvrátil tieto skutočnosti a síce, že jeho prevádzkovou činnosťou bola žalobcovi spôsobená škoda na motorovom vozidle. V deň poškodenia žalovaný ďalej oznámil žalobcovi údaje o poisťovni a následne žalovaný poisťovni oznámil, že rozporuje spôsob vzniku škody a neuvádza ju až po tom, čo likvidátor poistnej udalosti túto udalosť zdokumentoval a odkázal žalobcu na spolupracujúci servis, kde si žalobca dal na pokyn likvidátora motorové vozidlo opraviť. Týmto konaním žalovaní
znemožnili vykonať ďalšie dokazovanie, napr. znaleckým dokazovaním. Žalobca sa vzhľadom na postup žalovaného, resp. intervenienta oprávnene domnieval, že spôsob vzniku škody sporný nie je a iba preto si dal svoje motorové vozidlo opraviť a svojim postupom tak vyvolali oprávnene domnienku, na ktorú žalobca v konaní poukazoval. V konaní ďalej nebolo sporné, že na pridruženej benzínovej stanici sa nachádza kamerový systém, avšak záznam z neho žalovaný svojvoľne neuchoval tvrdiac, že na kamerovom zázname by aj tak vzhľadom na jeho nekvalitu, nebolo poškodenie vidieť. Opäť ide iba o výlučne tvrdenie žalovaného, ktoré preukázané nebolo. Pokiaľ ide o potvrdenie spoločnosti AQUARAMA Slovakia, s.r.o., žalobca opätovne uvádza, že umývacia linka ja zložená z viacerých komponentov, nie iba z kefy. Počas umývacieho procesu, teda na motorové vozidlo nepôsobí iba táto časť, ale celá umývacia linka, ktorá je obsluhovaná zamestnancom, ktorý v danom čase obsluhoval aj prevádzku čerpacej stanice. Táto spoločnosť podľa žalobcu nie je objektívne spôsobilá posúdiť, či poškodenie na motorovom vozidle žalobcu bolo spôsobená na umývacej linke alebo nie, pretože nie je subjektom, ktorý by reálne motorové vozidlo po jeho poškodení preskúmal a nie je ani subjektom odborne zdatným na posúdenie príčiny vzniku poškodenia. S týmto dôkazom sa súd prvej inštancie riadne zaoberal a správne ho aj vyhodnotil. Čestné prehlásenia považuje žalobca za irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Závery súkromného znaleckého posudku žalobca od počiatku spochybňoval a má naďalej za to, že na tieto nie je možné prihliadať vzhľadom na jeho nedostatky, ktoré žalobca podrobne rozpísal vo svojom stanovisku z 03.12.2021 a na ktorého znenie žalobca v plnom rozsahu odkazuje. Žalobcove tvrdenia o nedostatkoch znaleckého posudku boli sčasti potvrdené aj odborným vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva. Žalobca sa ohradzuje voči akýmkoľvek tvrdeniam, či narážkam žalovaného o tom, že mal v konaní krivo vypovedať a že sa mal dopustiť úmyselného podvodného konania a snažiť sa na úkor žalovaného, či intervenienta obohatiť tým, že si sám, prípadne inou osobou nechal poškriabať neznámym spôsobom lak karosérie na jeho osobnom motorovom vozidle a že si tak opravu nechal preplatiť žalovaným. Ide o urážlivé tvrdenia zo strany žalovaného, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tieto tvrdenia postrádajú akúkoľvek elementárnu logiku. Nie je zrejmé, prečo by si sám žalobca poškodzoval takýmto spôsobom vozidlo, aby si ho následne dal opraviť na úkor žalovaného.
5. V ďalšom štádiu odvolacieho konania žalobca predložil list MS SR - oznámenie výsledku správneho konania zo dňa 01.03.2023, ktorý podľa jeho názoru preukazuje skutočnosť, že znalecký posudok, ktorý v konaní predložil žalovaný nie je správny a z jeho záverov nie je možné vychádzať.
6. Intervenient vyjadril súhlas s argumentáciou žalovaného, ktorú vyjadril v podanom odvolaní a taktiež navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žalobu zamietol alternatívne aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôrazňuje, že príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná a táto dôkazná povinnosť zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou. Zdôrazňuje, že žalovaný tým, že intervenientovi oznámil vznik udalosti, ktorá mohla mať za následok povinnosť intervenienta plniť, len splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a všeobecných poistných podmienok. Skutočnosť, že žalovaný plnil svoje povinnosti, nemôže byť posudzovaná ako priťažujúca okolnosť pri skúmaní zodpovednosti za škodu. Takáto konštatácia súdom prvej inštancie je nesprávna a nemá zákonný podklad, a preto takéto odôvodnenie rozsudku podľa jeho názoru nemôže obstáť v prieskume odvolacím súdom.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, nevykonaním navrhovaných dôkazov a neobstátím zisteného skutkového stavu.
10. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva.
11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súd SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené pochybenia neidentifikoval.
13. V prejednávanej veci sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že dňa 22.09.2020 využil na čerpacej stanici GAS Svit službu umývacej linky, ktorú prevádzkuje žalovaný s tým, že počas umývacieho procesu došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla typu Q. F. tak, že došlo k poškrabaniu stredovej časti auta smerom od značky VW, masky, kapoty, strechy, zadných dvier až po znak VW v zadnej časti motorového vozidla. Nebolo sporné, že žalovaný, ktorý je od roku 1999 zapísaný ako obchodná spoločnosť s predmetom činnosti - činnosť autoservisu, umývanie automobilov, bezprostredne po oznámení žalobcom, že došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla, odkázal žalobcu na ďalší postup v spoločnosti intervenienta, ktorý vykonal ohliadku motorového vozidla, likvidátor poistnej udalosti túto udalosť zdokumentoval, odkázal na žalobcu na spolupracujúci servis, kde si žalobca dal na pokyn likvidátora motorové vozidlo opraviť, zaplatil za vykonanú opravu motorového vozidla a výška samotnej škody medzi stranami sporná nebola.
14. Podľa § 420a Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
15. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená: a/ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, b/ fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c/ oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
16. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z pohľadu predpokladov vzniku povinnosti nahradiť škodu v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, ide o prísne ustanovenie, pre vznik zodpovednostných následkov postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na
to, či prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť. V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Systematicky je ust. § 420a OZ zaradené do oddielu o všeobecnej zodpovednosti za škodu a to napriek tomu, že sa podľa akceptovaného prístupu nejedná o všeobecnú zodpovednosť za škodu, ale o prípad osobitnej zodpovednosti za škodu. Dôvody tohto zaradenia sa vysvetľujú tým, že ust. § 420a OZ je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 420 OZ a zároveň má všeobecnú povahu vo vzťahu k ďalším ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež upravujú náhradu škody pri prevádzkovej činnosti (pozri § 421, § 421a, § 427 - § 431, § 432, § 433 a nasl. OZ). Spomínanou systematikou zákonodarca vyjadruje vzťah osobitných prípadov náhrady škody pri prevádzkovej činnosti k všeobecnej povahe ust. § 420a OZ, čo naznačuje, že ak prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, aplikácia ust. § 420a prichádza do úvahy len vtedy, ak prípad nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti.
19. V ods. 1 tohto zákonného ustanovenia je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Touto koncepciou sa vyjadruje postoj, že ten, kto prevádzkuje činnosť, musí niesť riziká s tým spojené. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu nie je porušenie právnej povinnosti, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (škodová udalosť), ktorá bola príčinou škody (do pozornosti rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 529/2006 alebo sp. zn. 25Cdo 3269/2008) na zdraví alebo na majetku, prírode alebo životnom prostredí. To znamená, že poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa.
20. Z uvedeného vyplýva, že pre vznik povinnosti nahradiť škodu, musí ísť o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Prevádzkovou činnosťou sa spravidla rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná osobou, resp. akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť. Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí (3MCdo 7/2005) vymedzil prevádzkovú činnosť takto: prevádzková činnosť je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Pojem prevádzkovej činnosti sa však neprekrýva úplne s pojmom predmetu činnosti danej osoby. Prevádzková činnosť súce súvisí s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti tejto osoby; to znamená, že prevádzkovou činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou danej osoby. Preto možno dospieť k záveru, že prevádzkovou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia bude i taká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, ktorá však je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti treba zvláštne verejnoprávnej oprávnenie alebo nie. Tento záver je odôvodnený povahou a účelom tohto ustanovenia, ktoré slúži predovšetkým na ochranu poškodených osôb pred prejavmi prevádzkovej (podnikateľskej, priemyslovej, technologickej a podobne) činnosti iných osôb. Tomuto chránenému záujmu zodpovedá, vzhľadom na prípadné riziká jeho narušenia, potom aj samotná povaha zodpovednosti podľa tohto ustanovenia.
21. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými, či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Vyvolávajúcim činiteľom môže byť aj vec použitá pri prevádzkovej činnosti. Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť prebiehala bezvadne, podstatné je, či práve samotná činnosť, pri ktorej použitá vec svojou povahou zapríčinili vznik škody. Škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je totiž dôsledkom špecifického charakteru určitej prevádzky (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2429/2007).
22. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti a to bez ohľadu na zavinenie, ak je táto škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosť prevádzkovateľa nie je zodpovednosťou absolútnou, pretože ustanovenie § 420a ods. 3 OZ formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným z dôvodov je dôkaz o tom, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, nemajúcou pôvod v prevádzke. Ak príčinou škody bola tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do úvahy liberácia prevádzkovateľa, a to bez ohľadu, či sa dalo alebo nedalo škode zabrániť (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 4178/2008). Neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nemá pôvod
v prevádzke, je mienená živelná pohroma, či iná obdobná udalosť, nie však konanie tretej osoby, ktoré bolo v danom prípade predvídateľné. Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke je okolnosť, ktorá objektívne nemá pôvod „vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky, ktorej prevádzkovateľ nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť. V takýchto prípadoch ide o tzv. zásah zvonku a nie o okolnosť, ktorá má pôvod vo vlastnej prevádzke. Ide v podstate o kvalifikovanú náhodu alebo vyššiu moc. Druhým dôvodom liberácie prevádzkovateľa je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním poškodeného.
23. Súd prvej inštancie správne právne posúdil dôvodnosť nároku žalobcu, ak ho právne kvalifikoval v zmysle ust. § 420a Občianskeho zákonníka. Ako už bolo spomínané, niet pochýb o tom, že predmetom činnosti žalovaného podľa obchodného registra v rozhodnom období okrem iného bolo aj prevádzkovanie autoumyvárne. Žalovaný túto prevádzkovú činnosť nepochybne vykonáva a žalobca službu umytia jeho motorového vozidla dňa 22.09.2020 využil. Zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, pretože tvrdenou príčinou tejto škody bolo prevádzkovanie umývania automobilov. Po ukončení činnosti umývacej linky žalobca zistil poškodenie karosérie jeho motorového vozidla výrazným poškodením laku motorového vozidla v strede auta v smere od znaku VW, masky, kapoty, strechy, zadných dverí až po ďalší znak VW v zadnej časti tohto motorového vozidla.
24. Z predloženej fotodokumentácie motorového vozidla žalobcu značky X. je zrejmé, že na vozidle sú zreteľné viacnásobné ryhy ťahavého charakteru na prednej kapote vozidla v smere od loga vozidla, stredom kapoty, na zadných dverách v blízkosti zadného loga, ako aj na streche vozidla, všetko v pozdĺžnej línii stredu vozidla.
25. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca, hodnotiac vykonané dokazovanie vo všetkých ich súvislostiach preukázal okrem vzniku škody na jeho motorovom vozidle aj existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a prevádzkou umývacej linky motorových vozidiel. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti opodstatnene poukázal na spôsob konania žalobcu nasledujúci bezprostredne po zistení, že jeho motorové vozidlo po absolvovaní umývacieho procesu je poškodené, ktoré v spojení s predloženými dôkazmi, aj odvolací súd hodnotí ako logické, reálne a zodpovedajúce vzniknutej situácii.
26. Okrem svojej výpovede žalobca preukázal pristavenie nepoškodeného vozidla na umývaciu linku prevádzkovanú žalovaným, správou a zisťovaním hliadky OO PZ SR privolanej žalobcom bezprostredne po zistení poškodenia motorového vozidla, ako aj vyjadreniami svedkov U. O. a G. C.. Súčasťou administratívneho spisu OR PZ F. sp. zn. E. je okrem úradného záznamu aj príslušná fotodokumentácia predmetnej škodovej udalosti. Podľa jeho obsahu hliadka OO PZ SR na základe oznámenia žalobcu bola dňa 22.09.2020 o 13:56 hodine vyslaná do mesta X. na ulicu M. ČS L., ktorej bolo oznámené využitie služby umývacej linky a zistenie poškodenia motorového vozidla žalobcu. Na mieste bol okrem žalobcu vypočutý aj svedok U. O., ktorý prítomným príslušníkom OO PZ SR uviedol, že v daný deň stál za motorovým vozidlom žalobcu značky Q., pričom uvedené vozidlo pred vstupom do automatickej umyvárne nemalo žiadne poškodenie a následne ako prešlo programom na umytie, vzniklo na vozidle poškodenie na prednej kapote, streche a zadnej časti vozidla. Prvoinštančný súd správne akcentoval, že o závere o nepoškodení motorového vozidla žalobcu v dobe pred procesom umývacej linky možno vychádzať aj z výpovede svedka G. C.. Napriek tomu, že poškodenie vozidla (s ohľadom na jeho rozsah zasahujúci až do základnej bielej farby laku karosérie) bolo ihneď po ukončení umývacieho procesu zjavne viditeľné, svedok C., ktorý pred začatím programu umývacej linky motorové vozidlo žalobcu umýval, takýto rozsah poškodenia neregistroval a nepotvrdil.
27. Žalobca po zistení poškodenia daného motorového vozidla ihneď informoval zamestnanca žalovaného, následne privolal na miesto škodovej udalosti políciu, ktorá situáciu zdokumentovala a okrem žalobcu vypočula aj svedka O., ktorý čakal v rade za žalobcom za účelom využitia umývacej linky prevádzkovanej žalovaným a ktorý potvrdil, že motorové vozidlo nemalo žiadne poškodenia. Ako už bolo spomínané, viacnásobné ryhy na motorovom vozidle žalobcu sa tiahli po celej dĺžke automobilu v jeho stredovej časti, boli zjavne viditeľné aj na mokrom vozidle po jeho umytí, avšak zamestnanec žalovaného svedok C., ktorý pred spustením umývacieho programu vozidlo očistil a videl ho z bezprostrednej blízkosti, takéto poškodenie automobilu nepotvrdil. Žalobca bol napokon po usmernení žalovaným súčinný pri ďalšom postupe s intervenientom a konal podľa jeho pokynov.
28. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s následnou výpoveďou svedka O. a obsahom čestných prehlásení predložených žalovaným. Uvedené platí aj pre vyhodnotenie obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX znalca G.. Y. F. vyhotoveného na základe zadania žalovaného a ktorého závery žalobca spochybňoval okrem iného aj podnetom adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR v zmysle tom, či zo strany menovaného súdneho znalca nedošlo v rámci vypracovania znaleckého posudku zo dňa 09.11.2021 k porušeniu povinností ustanovených zákonom č. 382/2004 Z.z. Je ďalej zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní podnetu žalobcu vyvstali niektoré odborné otázky, na zodpovedanie ktorých bol požiadaný znalecký ústav Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Podľa odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva (č.l. 333) v spornom znaleckom posudku sa nenachádzajú porovnateľné údaje týkajúce sa tvrdosti laku na motorovom vozidle žalobcu a laku karosérie použitej pri vyšetrovacom pokuse. Rovnako boli spochybnené závery znaleckého pokusu, ktoré namietal žalobca, pretože pokus znalca vychádza zo vstupných údajov - stav linky v čase pokusu, ktorý však nezohľadňuje jej stav v čase vzniku škody. Znalecký pokus pritom spočíval v umiestnení abrazív na povrchu karosérie, čo v prípade žalobcu objektívne nemohlo byť reálne, pretože pracovník žalovaného pred spustením programu automatickej linky motorové vozidlo očistil vodou. Pokiaľ ďalej znalec v jednom z pokusov na štetiny namontoval niekoľko drôtov, rovnako v tomto smere chýbajú vstupné údaje k ich fyzikálnym vlastnostiam. Znalec nasimuloval stav pred spustením umývacieho procesu, ktorý si sám zvolil a to bez bližšieho zdôvodnenie a reálnych faktov. Závery vyjadrené znalcom tak s ohľadom na uvedené nie sú jednoznačné a došlo k ich spochybneniu, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. V rovine dohadov napokon ostáva aj námietka žalovaného o tvrdenom podvodnom konaní žalobcu a jeho snahe obohatiť sa na úkor žalovaného, keď takéto tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
29. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, z ich obsahu vyvodil správne skutkové zistenia a rozhodnutie odôvodnil v zmysle predpokladov § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnil svoje myšlienkové pochody, predstavy a úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu.
30. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a Základných slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu. To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si túto povinnosti v zásadných kontúrach splnil. V naznačených súvislostiach je preto potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.
31. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav veci. Preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
32. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a nasl. CSP. Vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní, odvolací súd v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov tohto štádia konania vo vzťahu k žalovanému, keď o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).