Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_14Csp-122-2019.pdf
PDF · 76.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/122/2019
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, v spore právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, J. nad I., štátny občan SR, o zaplatenie 1 610,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 610,93 Eur, zmluvný úrok 23,00 % zo sumy 1 531,43 Eur od 08. 12. 2017 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1 531,43 Eur od 08. 12. 2017 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05. 08. 2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 610,93 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom uzatvorenej Základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a Žiadosti o poskytnutie Raiffeisen pôžičky zo dňa 28. 05. 2014.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 12. 2017 uzavrela Tatrabanka a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692 ako postupník, Zmluvu o postúpením pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s jej príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu Tatrabanka a.s., odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28. 05. 2014 Základnú zmluvu o poskytovaní produktov, služieb a Žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky, ktorú právny predchodca žalobcu akceptoval. Žalovaný prejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy a právny predchodca žalobcu následne takýto návrh prijal a v súlade s § 44 Občianskeho zákonníka bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom, bezúčelovom úvere (Zmluva o Raiffeisen pôžičke) č. XXXXXXXXXX predmetom, ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 2 000,- Eur v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky. Žalobca si svoje zmluvné povinnosti splnil riadne a včas a žalovanému dňa 28. 05. 2014 poskytol prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 2 000,- Eur. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Obchodných podmienok ku dňu 30. 08. 2016. Žalovaný si ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok nesplnil. V zmysle obchodných podmienok, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je naďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške 23,00% ročne. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Na základe uvedeného sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 610,93 Eur, zmluvného úroku vo výške 23,00 % zo sumy 1 531,43 Eur od 08. 12. 2017 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 531,43 Eur od 08. 12. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci konal a rozhodoval za prítomnosti sporových strán, pričom žalovaný na pojednávaní dňa 12. 02. 2020 uznal uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, čo do základu, i výšky.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu navrhol na pojednávaní súdu prvej inštancie, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie, nakoľko sú splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku žalobcu. Zároveň žiadal, aby žalobcovi súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom, alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
7. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie.
8. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného (prejavom dispozičnej zásady), čo v praxi znamená, že uznanie nároku je účinné, jedine ak sa urobí vo vzťahu k súdu. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania, pretože ide o procesný úkon, ktorý je treba striktne odlišovať od mimoprocesných hmotnoprávnych úkonov ako napr. uznania dlhu v zmysle § 558 OZ. Súd sa preto obmedzí na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Dôsledkom uznania nároku je povinnosť súdu rozhodnúť podľa tohto uznania, t.j. vydať rozsudok pre uznanie (v príp. čiastočného uznania len na návrh žalobcu tzv. čiastočný rozsudok pre uznanie, v prípade uznania základu nároku tzv. medzitýmny rozsudok pre uznanie). Základom rozsudku pre uznanie tak nie je ani zistený skutkový stav veci, ani skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré by sa pokladali za nesporné, ale uznanie žalovaného ako procesný úkon žalovaného určený súdu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva nárok, ktorý bol voči nemu uplatnený v žalobe, a v akom rozsahu (či úplne, alebo len čiastočne, alebo iba v právnom základe), prípadne iba fikcia procesného úkonu žalovaného (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 76/2015 zo dňa 31. marca 2016.
9. Ak odporca v priebehu konania navrhovateľov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie - vychádza zo samotného uznania nároku odporcom. V prípade, že sú splnené predpoklady, je súd aj bez návrhu povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu odporcu a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku (viď direktívnu dikciu zákona - „súd rozhodne“), súd teda v takom prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 437/2013 zo dňa 19. novembra 2015.
10. Vzhľadom na to, že žalovaný na pojednávaní uznal uplatnený nárok v celom rozsahu a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, súd vo veci vydal rozsudok pre uznanie, pretože boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie v zmysle § 285 CSP. Súd potom na základe uvedeného žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
11. V zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP súd na základe žiadosti žalovaného a so súhlasom žalobcu povolil žalovanému primerané mesačné splátky za účelom zaplatenia súdom priznanej sumy v prospech
žalobcu s príslušenstvom. Súd mal zato, že povinnosť žalovaného splácať dlh v primeraných mesačných splátkach je podložené zisteným všetkých potrebných skutočností presvedčujúcich a zdôvodňujúcich záver, že vzhľadom k povahe prejednávaného sporu, k povahe uznaného nároku, je vhodné umožniť žalovanému splácanie dlhu, pričom súd zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného na pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2020.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
13. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti výrokovej časti rozsudku vydanému na základe uznania nároku odvolanie nie je prípustné. Okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Proti ostatnej výrokovej časti rozsudku (o náhrade trov konania) možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.