Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/50/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324 proti žalovaným: v 1. rade B. V. E., 2. rade M. V., 3. rade Q. V., 4. rade B. V., 5. rade B. V., o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -18 zo dňa 20.02.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 17.01.2019. Vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2016 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese O., obci E., kat. úz. I., zapísaných na LV č. XX a XXX, ktoré v návrhu špecifikoval. Uznesením zo dňa 28.01.2019, č. k. -20 súd vyzval žalobcu v súlade s , , , z. č. , aby v lehote 10 dní od jeho doručenia odstránil vady svojho podania, kde konkretizoval v akom rozsahu je nutné vady odstrániť. Zároveň žalobcu poučil, že v prípade nedoplnenia žaloby a nemožnosti ďalej v konaní pokračovať, bude podanie odmietnuté. Žalobca podaním z 18.02.2019 doplnil žalobný petit, no nie dostatočne.

3. Súd prvej inštancie citujúc ust. ; , ; až 3 a skonštatoval, že v uznesení zo dňa 28.01.2019, č.k. -12 poučil žalobcu o potrebe doplniť jeho žalobu, keďže ňou žiada zrušiť a vyporiadať podielového spoluvlastníctva do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Ak by súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z tohto spôsobu vyporiadania je bezpodmienečne nutné predložiť doklad o aktuálnej hodnote vyporiadavaných nehnuteľností. Z tohto dôvodu nie je možné považovať odkaz žalobcu na predloženie hodnoty nehnuteľností v čase dedičského konania (pozn. súdu: z LV č. XX pre kat. územie I. vyplýva, že dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. , teda začalo v roku 2012) konaného v roku 2012 za dostačujúci, keď žiada vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobou z roku 2019. Zároveň poukázal aj na fakt, že pre riadne začatie súdneho konania a pokračovanie v ňom je potrebné vyrubiť súdny poplatok za žalobu, ktorý by mal byť vyrubený z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, ktorá doposiaľ súdu nie je známa. Ďalej uviedol, že neobstojí argumentácia žalobcu ohľadom neidentifikácie žalovaných, keďže ani na LV nie je uvedený ich trvalý pobyt. V zmysle musia byť strany sporu jasne identifikované, aby ich nebolo možné zameniť s inou osobou. Pokiaľ sú podľa tvrdenia žalobcu na neznámom mieste, je potrebné o tom predložiť dôkaz (napr. Potvrdenie

Obecného úradu). Navyše z charakteru žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyplýva žiadna procesnoprávna, resp. hmotnoprávna lehota, ktorej uplynutie by malo za následok nemožnosť opätovného podania žaloby, a teda je možné, aby žalobca podal takúto žalobu opäť s potrebnými listinnými dôkazmi.

4. V zmysle odôvodnil výrok o trovách konania so záverom, že žalobca zavinil odmietnutie podania (analogicky postup ako pri zastavení konania), preto nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tvrdil, že v danej veci neboli splnené podmienky na vydanie uznesenia o zastavení konania. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. Žalobca uniesol dôkazné bremeno spočívajúce v označení hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Hodnota nehnuteľností je 7.015 eur podľa dedičského konania po jeho otcovi, z ktorého podiel 24/80 je 2.104,50 eur. Žiaden predpis neurčuje žalobcovi v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zabezpečiť súdu znalecký posudok na hodnotu nehnuteľností. Ak žalobca tvrdí určitú výšku hodnoty nehnuteľností a nikto to nenamieta, možno z nej vychádzať pri vyrubení súdneho poplatku. Nestotožnil sa ani s námietkou neuvedenia trvalého pobytu žalovaných, keďže ich pobyt nie je uvedený ani na LV a nie je možné zabezpečiť ani prípadné potvrdenie z obecného úradu. Súd neuviedol, z ktorého obecného úradu by žalobca mal predložiť dôkaz o pobyte žalovaných, keďže obecných úradov v SR je cca 4.000 a z LV ani nevyplýva, v ktorej obci mali žalovaní pobyt (zjavne ide o nehnuteľnosti neznámych vlastníkov). Považuje preto napadnuté rozhodnutie za denegatio iustitiae a žiada ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle poukazuje.

8. Súd prvej inštancie správne cituje a poukazuje na , ktoré upravuje čo všetko musí byť obsahom podania. Rovnako s poukazom na , , ktoré upravujú postup súdu pri neúplných, resp. nezrozumiteľných podaniach, postupoval súd prvej inštancie správne, keď uznesením zo dňa 28.01.2019, č. k. -12 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, konkretizoval v čom je doplnenie potrebné zrealizovať a poučil žalobcu, že ak nebude žaloba doplnená, jeho podanie súd odmietne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nedoplnil žalobu o potrebné údaje, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať, preto bolo správne, že súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa doručenia súdu 17.01.2019 odmietol.

9. Je nutné uviesť, že každé podanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , ako aj ďalšie osobitné náležitosti uvedené v a nasl. . V prípade, ak má podanie vady, súd má zabezpečiť ich odstránenie, a to tak, že vydá uznesenie na doplnenie podania s poučením o možnosti podanie odmietnuť, ak toto nebude riadne doplnené. Všetky uvedené zákonné postupy súd prvej inštancie dodržal. Je treba zdôrazniť, že poučovacia povinnosť súdu nie je poučovať o hmotnom práve stranu sporu, lebo by nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu strane sporu, ako by mala postupovať, aby bola prípadne vo veci úspešná. Uvedené by znamenalo inter alia, tiež porušenie práva strany sporu na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdom konaní (viď nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. ).

10. Súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti žaloby týkajúce sa označenia žalovaného podľa až a napriek výzve súdu tieto vady žalobca neodstráni, jeho podanie musí byť odmietnuté ( ) (viď uznesenie NS SR z 28.02.2019, sp. zn. ).

11. Ak sa teda v lehote určenej súdom nedoplní alebo neopraví podanie vo veci samej, súd podanie odmietne, ak pre vytýkané nedostatky nemôže v konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. ). Keďže proti uzneseniu o odmietnutí podania je prípustné odvolanie (pozri ), podávateľ má možnosť svoje podanie opraviť alebo doplniť v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu ešte v dodatočnej odvolacej lehote proti uzneseniu o odmietnutí podania.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalobca a zároveň odvolateľ ani v odvolacej lehote nedoplnil svoje podanie doručené súdu prvej inštancie 17.01.2019 tak, aby bolo možné v konaní bez všetkého pokračovať.

13. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v konaní, ktoré malo byť začaté v roku 2019 nie je možné hodnotu nehnuteľností preukazovať dedičským konaním, ktoré bolo právoplatné ukončené 07.03.2013. Vzhľadom na kontradiktórnosť konania nie je tiež možné vyhodnotiť ako dôvodnú odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia, že súd prvej inštancie neuviedol, z ktorého obecného úradu by mal žalobca predložiť dôkaz o pobyte žalovaných za situácie, že všetci žalovaní boli označení v podaní žalobcu iba menom, bez ďalších identifikačných údajov. Nie je úlohou súdov zisťovať pobyt strán sporu, ale je to úlohou žalobcu, aby súdu predostrel všetky potrebné údaje na to, aby súd mohol vo veci riadne konať.

14. Preto odvolací súd vychádzajúc z dôvodov napadnutého uznesenia toto ako vecne správne postupom podľa , potvrdil, a to aj so správnym výrokom o trovách konania.

15. Súd prvej inštancie správne v závere napadnutého uznesenia uvádza, že vzhľadom na charakter žaloby žalobcovi nič nebráni kedykoľvek podať novú žalobu, ale takú, ktorá bude spĺňať všetky zákonné náležitosti tak, aby súd o nej mohol riadne konať.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, a preto mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní označeným žalovaným žiadne trovy nevznikli, ani zo spisu nevyplývajú, preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).