Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/106/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: SALDOM s. r. o., so sídlom Dedina 697/13, 029 52 Hruštín, IČO: 52 308 715, zastúpený: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti žalovanému: C&Q Construct, s. r. o., so sídlom Janka Kráľa 4869/10, 955 01 Topoľčany, IČO: 47 462 108, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o zaplatenie 19.765 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 128 zo dňa 30. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 128 zo dňa 30. septembra 2022 p o t v r d z u j e.

II. Zˇalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na na´hradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.02.2022 z Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 19.765 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.865 eur od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.462,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.437,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe objednávky žalovaného č. 2019-016/19 zo dňa 19.12.2019 vykonával pre žalovaného elektrikárske práce v Belgickom kráľovstve v termíne od 02.01.2020 do 20.12.2020 a následne žalovanému tieto práce fakturoval faktúrou číslo 20200017 na sumu 5.865,- eur splatnou dňa 30.01.2021, faktúrou číslo 20200018 na sumu 5.462,50 eura, splatnou dňa 30.01.2021 a faktúrou číslo 20200019 na sumu 8.437,50 eura, splatnou dňa 30.01.2021, pričom žalovaný uvedené faktúry neuhradil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.03.2021 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom žalobou uplatnený nárok poprel v celom rozsahu, ani jednu z faktúr, nevedie vo svojom účtovníctve, mailom informoval žalobcu, že tieto faktúry neakceptuje a do účtovníctva ich nezaradí. Poukazoval na to, že v prechádzajúcom súdnom konaní sp.zn. bol rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 16.000 eur s príslušenstvom, práce vykonané v

novembri 2020 boli žalobcovi už uhradené. Pokiaľ ide o práce na projekte Minerve vyfakturované faktúrou č. 20200018, žalovaný k nim nepredložil žiadnu objednávku a tieto žalobca nevykonal, nezdokladoval ich prevzatie žalovaným a ani evidenciu zamestnancov, ktorí mali pracovať na tomto projekte. Predložená evidencia zamestnancov k tomuto projektu je podpísaná len zástupcom žalobcu. V prípade faktúry č. 20200017 bola ústna dohoda so žalobcom, že tieto práce nebudú fakturované a takáto dohoda bola výsledkom nespokojnosti žalovaného s plnením termínu dokončenia diela a kvalitou prác žalobcu. Z uvedeného dôvodu na základe tejto ústnej dohody faktúra žalovaným nebola akceptovaná.

4. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že v konaní sp.zn. bola uplatnená iná časť pohľadávok súvisiacich s prácami vykonanými v 45.-48. týždni roku 2020 na projekte Silver White v Belgicku. Na tomto projekte boli žalobcom vykonané v období týždňov 45. - 51. práce v celkovom objeme najmenej 1.397,50 hodín za dojednanú hodinovú odplatu 23 eur, pričom skutočnosť, že v rámci prvého konania si žalobca neuplatnil úhradu celého dlhu súvisela s neplatičstvom žalovaného, v dôsledku čoho žalobca nemal dostatok prostriedkov na vymáhanie neskôr splatných pohľadávok. Práce na projekte Minerve boli žalobcom riadne vykonané na základe objednávky zo dňa 19.12.2019 a skutočnosť, že evidenciu zamestnancov žalobcu, ktorí mali pracovať na tomto projekte nepodpísal žiaden zo zástupcov žalovaného, je výsledkom neúčasti manažérov stavby Minerve v čase uskutočňovania prác na stavenisku, na ktorom sa nachádzali iba robotníci, z ktorých žiadny nebol oprávnený túto evidenciu podpísať. Žalobca poukázal na to, že práce na projekte Minerve vykonané v októbri 2020 si fakturoval faktúrou č. 20200010 a tieto mu boli uhradené, pričom návrhy rozvrhov práce pre projekty Silver White a Minerve na týždne 50. a 51. odkomunikoval so Sandrou Vanhaeren, zástupkyňou spoločnosti zadávateľa montážnych prác v Belgickom kráľovstve. Žalobca poprel existenciu ústnej dohody so žalovaným ohľadne vystavenia faktúry č. 20200017, nakoľko k takej dohode nikdy nedošlo a ani mu nie sú známe žiadne prejavy nespokojnosti žalovaného s plnením termínu dokončenia diela a kvalitou prác žalobcu. Tvrdenie žalovaného je v priamom rozpore s jeho požiadavkou, aby žalobca pre neho pracoval aj po dokončení plnenia podľa objednávky č. 2019 - 016/19.12.2019 a predložil žalobcovi novú objednávku č. 2020 - 021/14.12.2020.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 128 zo dňa 30. septembra 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vyhovel žalobe a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.765 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.865 eur od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.462,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.437,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v planej výške (výrok II).

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonsˇtatoval, zˇe už v predchádzajúcom súdnom konaní sp.zn. sa podrobne vysporiadal so základom nároku žalobcu vyplývajúcim z objednávky č. 2019-016/19.12.2019, pričom mal za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie elektrikárskych práce v Belgickom kráľovstve žalobcom, v termíne od 02.01.2020 do 20.12.2020 za cenu 23, - eur za hodinu. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol na základe objednávky zo dňa 19.12.2019, ktorú žalovaný adresoval žalobcovi a žalobca na základe tejto objednávky dané elektrické práce vykonával prostredníctvom ďalších osôb - živnostníkov. Vykonané práce boli žalobcom fakturované žalovanému v týždňových resp. dvojtýždňových intervaloch a prílohou fakturácie bol rozpis počtu hodín, ktoré odpracovali jednotliví živnostníci a po odsúhlasení tohto rozpisu zo strany žalovaného boli žalobcovi faktúry uhrádzané až do novembra 2020. Uvedená prax medzi sporovými stranami bola už aj v roku 2019, keď žalobca vykonával pre žalovaného rovnaké práce na základe rovnakej objednávky. Práce za november 2020 fakturované žalobcom faktúrami uvedenými vo výrokovej časti rozsudku, neboli však zo strany žalovaného uhradené a ich zaplatenie žalovaný prakticky podmieňoval tým, že žalobca bude pokračovať vo vykonávaní prác aj v roku 2021 na základe obsahovo zhodnej objednávky ako v predchádzajúcom období, avšak žalobca už uvedenú objednávku na rok 2021 neprijal.

7. Súd prvej inštancie mal na základe vykoanného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo a to na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 19.12.2019, v rámci ktorej bolo uvedené, čo má byť predmetom plnenia zo strany žalobcu a taktiež táto objednávka obsahovala dohodu o cene a vychádzajúc z tejto objednávky žalobca pre žalovaného vykonával objednané elektrikárske práce v Belgicku, ktoré mu boli zadávané belgickou firmou na

jednotlivých stavbách. Takýmto spôsobom žalobca pre žalovaného realizoval objednané práce už aj v roku 2019 a to na základe objednávky a aj v roku 2021 žalovaný mienil žalobcu poveriť vykonávaním rovnakých prác a za rovnakých podmienok, avšak žalobca ďalšiu objednávku na práce v roku 2021 neprijal. Na základe predložených dokladov ako aj vychádzajúc z praxe oboch strán v predchádzajúcom období mal súd za to, že medzi nimi došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o dielo, obsahujúcej podstatné časti - dohoda o predmete plnenia a dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť- a na základe tejto zmluvy žalobca plnil žalovanému, avšak žalovaný neuhradil faktúry za november a december 2020, i keď podľa výkazov prác tieto prevedené boli. S poukazom a z predložených dokladov mal súd za nesporné, že práce sa vykonávali na základe písomnej objednávky a tieto práce ako aj odmena za ne boli v objednávke špecifikované dostatočným spôsobom pre sporové strany, ktoré potom v praxi z tejto objednávky vychádzali a to čo má byť predmetom plnenia medzi nimi nebolo sporné.

8. Z dokladov predložených v súdnom konaní pre súd prvej inštancie vyplynulo, že pracovníci žalobcu podľa výkazov prác odpracovali na projekte Silver White v období od 02.11. do 08.11.2020 spolu 228 hodín, v období od 09.11. do 05.11.2020 odpracovali 299,50 hodín, v období od 16.11. do 22.11.2020 spolu 260,50 hodín a v období od 23.11. do 29.11.2020 spolu 234,50 hodín, pričom celý mesiac odpracovali tí istí pracovníci a to Z., K., J., J. O. Š.. Spolu teda odpracovali 1 022,50 hodín, pričom v konaní sp.zn. si žalobca vyfakturoval iba časť týchto prác v rozsahu 695,652 hodín. Z ďalších výkazov prác vyplýva, že v období od 30.11. do 06.12.2020 na projekte Silver White odpracovali spolu 140 hodín, pričom sa jednalo o pracovníkov Z. a J. O. N. K. O. J. odpracovali iba jeden deň a zvyšný čas boli na projekte Minerve. V ďalšom období od 07.12. do 13.12.2020 na projekte Silver White pracovali iba Z. O. K. spolu v rozsahu 75 hodín a v období od 14.12. do 20.12.2020 na tom istom projekte tí istí pracovníci odpracovali spolu 80 hodín. Zároveň v období od 30.11. do 06.12.2020 na projekte Minerve pracovali K. O. J. a to spolu v rozsahu 80,50 hodín, v období od 07.12. do 13.12.2020 pracovníci J. a J. v rozsahu 76 hodín a tí istí pracovníci v období od 14.12. do 20.12.2020 v rozsahu 81 hodín.

9. Súd prvej inštancie zhrnu, že v spornom období pracovníci žalobcu spolu odpracovali 1 555 hodín, čo predstavuje sumu 35.765 eur (23 eur/hodina). Predchádzajúcim právoplatným rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku v rozsahu 16.000 eur. V tomto súdnom konaní si žalobca uplatnil zvyšok nároku v rozsahu 19.765 eur a súd prvej inštancie uvedený nárok žalobcu v rátane príslušenstva považoval za nesporný a riadne preukázaný.

II. Odvolanie

10. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu nesplenenia procesných podmeinok ( ), z dôvodu inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Žiadal, aby odvolací súd v časti nároku vo výške 8.437,50 eur konanie zastavil a o zvyšnej časti nároku vo výške 11.327,50 Eur aby rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietne. Alternatívne žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalovaný uviedol, že podkladom pre vystavenie faktúry č. 20200019 boli výkazy prác v týždni 45 až 48 v r. 2020. Tieto výkazy boli aj podkladom pre vystavenie faktúry č. 20200014 na sumu 4.715,- eur, splatnej 07.12.2020, faktúry č. 20200015 na sumu 6.198 eur, splatnej 14.12.2020, faktúry č. 20200016 na sumu 5.086,50 eur (spolu vo výške 16.000,- eur), ktorých zaplatenie bolo uplatnené v rámci konania sp. zn. na Okresnom súde Topoľčany.

12. Vo vzťahu k časti uplatnenému nároku vo výške 8.437,50 Eur žalovaný tvrdil, že o tomto nároku už bolo rozhodnuté v rámci konania a rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. -68 zakladá negatívnu procesnú prekážku konania, t.j. prekážku už rozsúdenej veci, ktorá mala viesť k zastaveniu konania.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení (ods. 12) odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že skutkový základ v oboch súdnych konaniach je rovnaký. V predchádzajúcom konaní č.k. si žalobca neuplatňoval len časť elektrikárskych prác v týždni 45. až 48. v r. 2020, ale uplatnil si ich

ako celok a takto bolo o nich aj súdom v rámci predchádzajúceho konania rozhodnuté. Z priebehu predchádzajúceho konania, ani z rozsudku vydanom v skoršom konaní nevyplýva, že sa rozhodovalo len o časti nároku žalobcu, ktorému zodpovedajú odpracované hodiny v hodnote 16.000,- Eur.

14. Vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z faktúry č. 20200018 na sumu 5.462,50 eur a faktúry 20200017 na sumu 5.865 eur žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že mal vykonanie týchto prác preukázané mailovou komunikáciou so I. C., komunikáciou s investorom ako aj fotodokumentáciou. Podľa žalovaného predložená fotodokumentácia jednoznačne neodôvodňuje oprávnenosť fakturácie elektrikárskych práce, nie je z nej možné jednoznačne preukázať, že táto dokumentuje práve elektrikárske práce, ktoré sú predmetom tohto konania.

15. Pokiaľ ide o sms komunikáciu s osobou označenou ako “S. A., resp. S. A.”, žalovaný namietal, že ide o osobu, ktorá nie je v žiadnom pracovnom alebo obdobnom vzťahu k žalovanému, a preto akékoľvek jej vyhlásenia, alebo prísľuby uvedené v sms komunikácii so štatutárnym zástupcom žalobcu sú vo vzťahu k uplatneným nárokom bezpredmetné.

16. Žalovaný predložil do konania dôkaz - e-mail zamestnankyne žalovaného p. J. A. (e-mail zo dňa 7.1.2021), o tom, že tieto faktúry neakceptuje a nebudú zaradené do účtovníctva. E-mail bol reakciou na dohodu účastníkov konania, že práce fakturované faktúrou č. 20200018 a faktúrou č. 20200017 nebudú fakturované. Okrem toho prácam na projekte Minerve (fakturované faktoru č. 20200018) žalobca nevyprodukoval žiadne dôkazy, predložil k nim len evidenciu zamestnancov, bez akejkoľvek akceptácie žalobcu. Súd žalobcovi priznal tento nárok len na základe jeho tvrdenia, že práce nemal kto za žalovaného prevziať, pričom vôbec nepreukázal, že by žalovaného na prevzatie prác akýmkoľvek spôsobom vyzýval.

17. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia účastníkov konania jednostranne a bez akéhokoľvek odôvodneniam neuveril tvrdeniam žalovaného o existencii dohody o tom, že práce fakturované faktúrou č. 20200018 a č. 20200017 nemali byť vôbec fakturované, po ktorej logicky bol žalovanému zaslaný e-mail, ktorým boli tieto faktúry zamietnuté a bolo mu oznámené, že ich žalovaný do účtovníctva nezaradí. Súd iba nekriticky priradil tvrdeniam žalobcu vyššiu dôkaznú silu ako tvrdeniam žalovaného, čím konal v rozpore s článkom 15 ods. 2 , podľa ktorého „žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu“.

III. Vyjadrenie k odvolaniu

18. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 15.12.2022. Odvolanie žalovanú považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci a z jeho dôvodmi sa sttožnil. Zároveň uviedol, že pre podanie odvolania neboli splnené žiadne zo zákonných dôvodov definovaných v . Podľa žalobcu sa žalovaný v podanom odvolaní obmedzil len na vymenovanie odvolacích dôvodov bez toho, aby tieto dôvody akýmkolvek spôsobom bližšie vysvetlil a vôbec nešpecifikoval v korelácii s priebehom prvostupňového súdneho konania, v čom skutočne by mala spočívať nesprávnosť, resp. nezákonnosť procesného postupu súdu alebo nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, príp. tvrdeniam žiadne dôkazy súdu nepredložil, resp. nežiadal vykonať. V danom prípade, všetky dôkazy ktoré žalovaný predložil súdu alebo navrhol vykonať, prvostupňový súd aj vykonal a vyhodnotil a spôsob vyhodnotenia dôkazov resp. dôvody, pre ktoré niektoré tvrdenia žalovaného nevzal do úvahy a považoval ich za nepreukazné, v odôvodnení napadnutého rozsudku aj vysvetlil. V zásade prvostupňový súd nevzal do úvahy len tie tvrdenia žalovaného, ktoré mali charakter ničím nepodložených tvrdení, pričom v tomto smere rovnako postupoval vo vzťahu k obidvom stranám sporu a teda nemožno konštatovať, že by súd pochybil, naopak konal nestranne a rovnako kriticky pristupoval ku tvrdeniam a v súvislosti s tým aj ku dôkazom predkladaným obidvoma stranami. Žalobca dodal, že samotná skutočnosť, že súd na prvom stupni

nerozhodol v súlade s názorom odvolávajúcej sa strany sama o sebe nie je postačujúcim odvolacím dôvodom, ktorý by podmieňoval zrušenie príp. zmenu súdneho rozhodnutia.

20. Žalobca za nesprávnu považoval úvahu žalovaného v odvolaní, kedy namietal v časti nároku vo výške 8.437,50 eur prekážku už rozhodnutiej veci z dôvodu, že podklad pre vystavenie faktúry č. 20200019 boli výkazy prác v týždni 45. až 48 v r. 2020, pričom tieto výkazy boli aj podkladom pre vystavenie faktúry č. 20200014 na sumu 4.715,00 eur, splatnej 07.12.2020, faktúry č. 20200015 na sumu 6.198,- Eur, splatnej 14.12.2020, faktúry č. 20200016 na sumu 5.086,50 Eur (spolu vo výške 16.000,00 Eur), ktorých zaplatenie bolo uplatnené v rámci konania sp.zn. na Okresnom súde Topoľčany.

21. Žalobca uviedol a preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o vykonaní prác podľa parametrov špecifikovaných v objednávke zo dňa 19.12. 2019, podľa ktorej jednotkou vykonaných prác bola hodina, za ktorú (každú jednu) patrí žalobcovi hodinová odplata vo výške 23,00 eur. Skutočnosť, že z rovnakých výkazov prác boli vystavené viaceré faktúry nezakladá následne totožnosť predmetu konania tak, ako to nesprávne namietol žalovaný. Žalobca naviac v konaní pred súdom prvej inštancie vysvetlil, aký dôvod malo čiastočné fakturovanie vybraných určitých (konkrétnych) počtov hodín z jednotlivých výkazov-v celkovej sume najskôr 16.000,00 eur a následné dofakturovanie zvyšku odpracovaných hodín (tzn. nároku uplatneného v tomto súdnom konaní).

22. Za dezinterpretáciu označil žalobca tvrdenie v odvolaní, že „Súd v odôvodnení Rozsudku (bod 12) sám konštatuje, že skutkový základ v oboch súdnych konaniach je rovnaký. V predchádzajúcom konaní č.k. si žalovaný neuplatňoval len časť elektrikárskych prác v týždni 45. až 48. v r. 2020, ale uplatnil si ich ako celok a takto bolo o nich aj súdom v rámci predchádzajúceho konania rozhodnuté.“ Žalobca k tomu uviedol, že žalovaný opomenul brať na zreteľ, že súd prvej inštancie jasne následne v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že v tomto súdnom konaní bolo potrebné sa už len vysporiadať s námietkami žalovaného ohľadne fakturácie ďalších prác, ktorých zaplatenie nebolo uplatnené v predchádzajúcom súdnom konaní. Súd prvej inštancie práve v predmetnom bode 12. veľmi jasne a podrobne uviedol, ktoré práce boli žalobcom v akej kvantite odpracované a teda že pracovníci žalobcu spolu odpracovali v spornom časovom úseku celkom 1.555 hodín, čo predstavuje sumu 35.765 eur (23 eur/hodina) a predchádzajúcim právoplatným rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku v rozsahu 16.000 eur, a preto v tomto súdnom konaní si žalobca uplatnil iba zvyšok nároku v rozsahu 19.765 eur. S poukazom na to je vylúčené, že by bola daná totožnosť predmetu konania tak, ako to účelovo a skresľujúco tvrdil žalovaný.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že „predložená fotodokumentácia jednoznačne neodôvodňuje oprávnenosť fakturácie elektrikárskych práce, nie je z nej možné jednoznačne preukázať, že táto fotodokumentuje práve elektrikárske práce, ktoré sú predmetom tohto konania“, žalobca oponoval, že v konaní riadne substancovane tvrdil a preukázal (dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie správne hodnotil v ich vzájomnej súvislosti), že žalobca práce vykonané na projekte Minerve a fakturované faktúrou č. 20200018 realizoval, pričom konkrétne pokyny na realizáciu preukázal listinnými dôkazmi, ktoré predložil súdu v prílohe svojho vyjadrenia zo dňa 03.08.2022 a následne ich doplnil o preklad obsiahnutý vo vyjadrení zo dňa 11.09.2022. Túto argumentáciu (ako prostriedok procesného útoku, resp. obrany) žalovaný nevyjadril počas tohto súdneho konania na súde prvého stupňa, pričom nie sú dané a žalovaný ani nepreukázal danosť žiadneho z dôvodov podľa , na podklade ktorého by tieto prostriedky malo byť možné použiť v odvolacom konaní. Preto žalobca mal za to, že argumentácia žalovaného v odvolacom konaní je procesne neúčinnú. Osobitne to taktiež platí ohľadom faktúry č. 20200017, pri ktorej zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie o existencii ústnej dohody, podľa ktorej časť prác vyfakturovaných faktúrou č. 20200017 nemala byť žalobcom vôbec uplatnená a toto tvrdenie žalovaného poprel štatutárny zástupca žalobcu a žalovaný na svoje tvrdenie neprodukoval žiadne dôkazy.

24. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa sms komunikácie konateľa žalobcu s osobou označenou ako “S. A., resp. S. A.”, žalobca uviedol, že dokazovanie v tejto časti iba vysvetľovalo, z akých dôvodov žalobca rozdelil fakturáciu odpracovaných hodín z určitého obdobia, do viacerých faktúr tak, ako boli uplatnené v konaní sp. zn. , resp. v tomto konaní. Táto komunikácia nemala žiadny vplyv na vznik, zmenu a/alebo zánik nárokov žalobcu, ktoré si v obidvoch súdnych konaniach riadne uplatnil

v zmysle objednávky prác zo dňa 19.12. 2019, ktorú riadne ako dôkaz predložil aj k žalobe podanej v tomto konaní.

25. Žalobca poprel ako nepreukázané a vymyslené tvrdenie žalovaného, podľa ktorého „Žalovaný predložil do konania dôkaz, e-mail zamestnankyne žalovaného p. J. A. (e-mail zo dňa 7.1.2021), o tom, že tieto faktúry neakceptuje a nebudú zaradené do účtovníctva. E-mail bol reakciou na dohodu účastníkov konania, že práce fakturované faktúrou č. 20200018 a faktúrou č. 20200017 nebudú fakturované.“ Žalobca zopakoval, že popiera tvrdenie žalovaného a potvrdzuje svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, že žiadna taká dohoda účastníkov konania nevznikla a nebolo o nej ani rokované a žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal.

26. K samotnému e-mailu zamestnankyne žalovaného p. J. A. (e-mail zo dňa 7.1.2021) sa žalobca vyjadril už vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného, kedy žalobca namietol, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil svoju povinnosť zaplatiť odplatu za vykonané práce, ktorú súčasne žalovaný v čase doručenia faktúr žalobcu nepoprel čo do dôvodu a výšky, ale svojvoľne a bez akéhokolvek právneho základu simplexne uviedol, že faktúry neuznáva. Pracovníčka A. v predmetnom e-maile neuviedla ani to, čo aktuálne tvrdí žalovaný - t.j. že neuznáva pohľadávky z konkrétneho dôvodu, ktorým má byť akákolvek dohoda. Aj túto argumentáciu žalovaného preto žalobca považoval za nesprávnu a založenú na vymyslených tvrdeniach.

27. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia účastníkov konania jednostranne a bez akéhokoľvek odôvodneniam neuveril tvrdeniam žalovaného, žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojho procesného postoja produkoval tvrdenia, ktoré ničím nepreukázal, oproti čomu žalobca produkoval logicky a vecne usporiadané tvrdenia substancovanej povahy, ktoré riadne preukázal dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie v konaní zákonným spôsobom vykonal. Žalobca a ani súd prvej inštancie nezodpovedajú za procesnú pasivitu žalovaného v konaní, mal dostatok času, aby predložil všetky dôkazy, resp. navrhol dokazovanie v danej veci. Žalovaný podľa žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal riadne odôvodniť a preukázať svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie riadne ponechal priestor obidvom stranám sporu navrhovať dôkazy, preukazovať svoje tvrdenia a na základe tvrdení a dôkazných prostriedkov strán rozhodol vo veci.

III. Relevantné právne predpisy

28. Podlˇa pi´sm. a) podnikatelˇom podlˇa tohto za´kona je osoba zapi´sana´ v obchodnom registri.

29. Podlˇa ta´to cˇastˇ za´kona upravuje za´va¨zkove´ vztˇahy medzi podnikatelˇmi, ak pri ich vzniku je zrejme´ s prihliadnuti´m na vsˇetky okolnosti, zˇe sa ty´kaju´ ich podnikatelˇskej cˇinnosti.

30. Podlˇa strany si mo^zˇu dohodnu´tˇ, zˇe ich za´va¨zkovy´ vztˇah, ktory´ nespada´ pod vztˇahy uvedene´ v §) 261, sa spravuje ty´mto za´konom.

31. Podlˇa prejav vo^le sa vyklada´ podlˇa u´myslu konaju´cej osoby, ak tento u´mysel bol strane, ktorej je prejav vo^le urcˇeny´, zna´my alebo jej musel bytˇ zna´my.

32. Podlˇa v pri´padoch, kedˇ prejav vo^le nemozˇno vylozˇitˇ podlˇa odseku 1, vyklada´ sa prejav vo^le podlˇa vy´znamu, ktory´ by mu spravidla prikladala osoba v postaveni ´ osoby, ktorej bol prejav vo^le urcˇeny´. Vy´razy pouzˇi´vane´ v obchodnom styku sa vykladaju´ podlˇa vy´znamu, ktory´ sa im spravidla v tomto styku priklada´.

33. Podlˇa pri vy´klade vo^le podlˇa odsekov 1 a 2 sa vezme na ´lezˇity´ zretelˇ na vsˇetky okolnosti su´visiace s prejavom vo^le, vcˇi´tane rokovania o uzavreti´ zmluvy

a praxe, ktoru´ strany medzi sebou zaviedli, ako aj na´sledne´ho spra´vania stra´n, pokialˇ to pripu´sˇtˇa povaha veci´.

34. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35. Podľa zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

36. Podľa s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

37. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , a a b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

38. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

39. Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

40. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

41. Podľa zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

42. Podľa objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

43. Podľa zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviť zodpovednosť, ako by dielo vykonával sám.

44. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

45. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v č asi dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

46. Podľa zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

47. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 01.01.2015 (ďalej len „“), „sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

48. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby 1, môže veriteľ požadovať úroky zomeškania vsadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

49. Podľa § 2 Nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

V. Posúdenie veci odvolacím súdom

50. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi uvedenými v odvolaní ( a ) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na . Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s v spojení s .

51. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č. k. - 128 zo dňa 30. septembra 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.765 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.865 eur od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.462,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia, s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.437,50 eura od 31.01.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v planej výške (výrok II).

52. V odvolaní žalovaný namietal, že vo vzťahu k časti žalobcom uplatnenému nároku vo výške 8.437,50 Eur sa už konalo v predchádzajúcm súdnom konaní strán sporu, vo veci vedenej pred súdom súdu prvej inštancie pod sp. zn. a bol vydaný rozsudok č.k. -68 zo dňa 01.10.2021. Uvedená skutočnosť podľa tvrdenia žalovaného zakladá prekážku už rozsúdenej veci.

53. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523161'&ucin-k-dni='30.12.9999'> s poukazom na <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523230'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zastaví. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD74047SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

54. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. išlo o skutkový základ zhodný s tým, ktorý bol predmetom poúdenia na základe predmetnej žaloby a v porovnaní s predmetnou žalobou rovnaký bol aj právny základ uplatnených pohľadávok.

55. Z dokazovaia vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo (bolo preukázané), žalovaný smerom ku žalobcou adresoval písomnú objednávku zo dňa 19.12.2019, v ktorej bolo definované, čo má byť predmetom plnenia zo strany žalobcu a jej obsahom bol návrh ceny. Na základe objednávky žalobca na stavbách (na projekte Silver White a Minerve) vykonával pre žalovaného objednané elektrikárske práce v Belgickom kráľovstve, a to v zmysle dohody podľa zadania od belgickej firmy. Na základe viacerých objednávok uvedená prax trvala medzi stranami sporu od roku 2019.

56. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia (že zhotoviteľ vykoná určité dielo) a dohoda o cene za vykonanie diela, ktorú sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť. Elektrikárske práce žalobca vykonával na základe písomnej objednávky, pričom v objednávke boli dostatočným spôsobom pre sporové strany špecifikované práce aj odmena. Z praxe, ktorá medzi účastníkmi sporu v konaní pred súdom prvej inštancie bola preukázaná, vyplynulo, že častníci zmluvy (strany sporu) mali dohodu na tom, čo má byť predmetom plnenia zo strany žalobcu a aká mu patrí od žalovaného za to odmena. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy a v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli. došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o dielo.

57. Z dokladov predložených v oboch súdnych konaniach vyplynulo, že pracovníci žalobcu podľa výkazov prác odpracovali na projektoch Silver White a Minerve spolu 1.555 hodín. Pri dohodnutej cene 23 eur/hodina má cena za vykoannie diela (elektrikárskych prác) predstavovať sumu 35.765 eur.

58. V kontexte s námietkou žalovaného o totožnosti uplatneného nároku vo veci vedenej pod sp. zn. a touto súdenou vecou v sume výške 8.437,50 Eur bolo potrebné posúdiť, koľko v mesiaci november 2020 odpracovali pracovníci žalobcu na projekte Silver White. Z výkazov prác vyplýva, že v obdobiach od 02.11. do 08.11.2020, od 16.11. do 22.11.2020, od 09.11. do 05.11.2020 a od 23.11. do 29.11.2020 odpracovali 1 022,50 hodín (23.517,50 eur). V konaní sp.zn. si žalobca uplatnil iba časť týchto prác v rozsahu faktúr v sume 695,652 hodín (16.000 eur). Rozdiel predstavuje 7517,50 eur, ktoré si žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. neuplatnil, hoci jeho pracovníci pre žalovaného vykonali práce v zmysle zmluvy o dielo.

59. Ako vyplýva z výkazov prác, celkove pracovníci žalobcu odpracovali v zmysle zmluvy o dielo 1.555 hodín, čo pri tarife 23 eur/hodina predstavuje 35.765 eur. Po odpočítaní sumy pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v konaní sp. zn. (16.000 eur) nárok žalobcu na zaplatenie ceny za vykoannie diela v zmysle medzi stranami sporu uzavretej zmluvy o dielo predstavuje sumu 16.765 eur, teda sumu, ktorú si žalobca uplatnil v predmetnej žalobe a ktorú súd prvej inštancie akceptoval ako istinu, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného v odvolaním napadnutom rozsudku.

60. V danom ohľade sa preto odvolací súd stotožnil s tvrdeniami súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom rozsudku a považoval ich za vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Odvolacej námietke o prekážke už rozhodnutej veci odvolací súd neprisvedčil.

61. Prisvedčiť nebolo možné ani tvrdeniu žalovaného v odvolaní (opísané v ods. 14 odôvodnenia tohto rozhodnutia), že predložená fotodokumentácia jednoznačne neodôvodňuje oprávnenosť fakturácie elektrikárskych prác, nie je z nej možné jednoznačne preukázať, že táto dokumentuje práve elektrikárske práce, ktoré sú predmetom žaloby.

62. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný ho vo svojom odvolaní dostatočne nekonkretizoval, je všeobecné a bez materiálneho obsahu a argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého odvolaním. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, nemôže očakávať úspech vo veci. Žalovaný svoje vyššie uvedené tvrdenie nepodložil žiadnym (logickým) vysvetlením a právne relevantným dôkazom, preto odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nemal dôvod spochybňovať predložený dôkaz o vykonaných elektrikárskych prácach a vykázaný čas nemal dôvod považovať za nezodpovedajúci

rozsahu fakturovaných úkonov. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti.

63. Rovnako za námietky len konštatačné bez relevantného obsahu a ich preukázania považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného o tom, súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia účastníkov konania jednostranne a bez akéhokoľvek odôvodneniam neuveril tvrdeniam žalovaného, ktorý tvrdil, že existenvala dohoda o tom, že práce fakturované faktúrou č. 20200018 a č. 20200017 nemali byť vôbec fakturované, po ktorej logicky bol žalovanému zaslaný e-mail, ktorým boli tieto faktúry zamietnuté a bolo mu oznámené, že ich žalovaný do účtovníctva nezaradí. Aj pre uvedené tvrdenie platí argumentácia odvolacieho súdu uvedená v ods. 62 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

64. Súdu nedá nepoznamenať, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či súd mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu však treba hodnotiť len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov súd vydal meritórne rozhodnutie. V svojej povinnosti presvedčivo odôvodniť rozhodnutie je súd limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu zákonom prípustnej úvahy. Je preto rozhodujúce, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a je z neho zrejmé zrozumiteľné a preskúmateľné vyporiadanie sa meritom veci.

65. Pokiaľ ide o e-mail odoslaný žalobcovi dňa 07.01.2021 J. A. v znení „Uvedené faktúry zamietame, pretože s nimi nesúhlasíme. Nebudú zaradené do účtovníctva.“, považoval ho odvolací súd z hľadiska posúdenia oprávnenosti žalobou uplatneného nároku žalobcu za právne irelevantný. Odmietnutie faktúry, teda výzvy na zaplatenie ceny za vykoannie diela dohodnutej v zmluve, samo o sebe nie je dôkazom, že nárok nevznikol a že fakturovaná suma žalobcovi nemala žalovaným byť uhradená. Pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie ceny za vykonanie diela a dôvodnosti žaloby boli rozhodujúce skutočnosti opísané v odsekoch 55 až 57 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

66. Na základe vyššie zuvedeného odvolací súd považuje skutkový stav ustálený súdom prvej inštancieza správne a spoľahlivo zistený. Tým, že žalovaný neuhradil cenu za vykonanie diela patriacu žalobcovi a fakturovanú vo výške 19.765 eur, nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v spomínanej výške bolo vecne i po právnej stránke správne.

67. Pokiaľ ide o časť výroku I, týkajúcu sa príslušenstva a výrok II, týchto sa v odvolaní uvedená argumentácia žalovaného nedotkla.

68. Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rosudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať. V stručnosti odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie i odôvodnenie výrokov rozsudku súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je v súlade s , , pričom sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.

69. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na , podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami .

70. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s ustanovením odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

71. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa , , v spojeni´ s . Zˇalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.

72. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne ( za´kona cˇ. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.

Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.

Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).

Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).

Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.

Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.

Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.

V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).

Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.

Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.

Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.

Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.