Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-257-2019.pdf
PDF · 128.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/257/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., so sídlom Brno-město, Rooseveltova 593/10, Česká republika, IČO: 29 193 877, zast. Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o., Bratislava, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., S. XXX/XX, zast. JUDr. Pavel Labáth, advokát, so sídlom v Bratislave, Holíčska 13, o zaplatenie 534 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. septembra 2019 č. k. 7Csp/178/2017-85 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. od 27. 05. 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,6%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 51, § 724, § 725, § 726, § 730 ods. 1, 2, § 731, 732, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. a vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že žalovaný bol v minulosti (do doby plnoletosti) zastúpený matkou ako príkazca so žalobcom ako príkazníkom, v súlade s ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorili dňa 07. 12. 2014 na dobu neurčitú Zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie nároku na náhradu škody na zdraví z poistnej udalosti a vykonanie administratívnych a odborných činností potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku žalobcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27. 11. 2014 v katastri obce H.. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaná strana doručila žalobcovi svoje podanie označené ako odstúpenie od zmluvy, výpoveď plnomocenstva zo dňa 12. 11. 2015. Následne žalobca svojimi podaniami akceptoval žiadosť žalovanej strany na ukončenie právneho vzťahu a zároveň vyzval na úhradu dlžnej sumy v rozmedzí od 534 do 556 eur. Uplatnený nárok súd žalobcovi priznal len v sume 20 eur, a to ako náklad za vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom. Súd priznal žalobcovi nárok len podľa § 732 Obč. zákonníka ako príkazníkovi titulom odmeny, kedy súd vychádzal z toho, že žalobca si neuplatnil tzv. obvyklú odmenu, ale dohodnutú odmenu, ako je zrejmé z uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov zo dňa 07. 12. 2014 v spojení s obsahom podanej žaloby, kde v čl. III. sa žalobca v žalobe odvolal na čl. 6 ods. 2, podľa ktorého mal mať nárok na odmenu vo výške 20% (20% zo sumy 2.225 eur + DPH), avšak podľa súdu, citovaný článok 6.2 odkazuje na článok 4.3, kde pojednáva o situácii, kedy po prijatí akejkoľvek časti odškodnenia odráta z prijatej sumy odmenu... podľa čl. 4.1. (20%/), kedy súd vychádzal z toho, že ako je zrejmé zo znenia zákona § 732 Obč. zákonníka, je zrejmé a medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k predčasnému ukončeniu príkaznej zmluvy uzatvorenej dňa 07. 12. 2014 a k jej ukončeniu došlo, ako sa na tom strany sporu v zmluve dohodli podľa bodu
6.4., 15 dní po doručení písomného podania, v tomto prípade žalovanej strane, t. j. dňom 24. 11. 2015. Súd mal za to, že medzi stranami sporu k jednoznačnému vymedzeniu čiastkového plnenia došlo v čl. 6.2 v spojení s čl. 4.3 zmluvy, avšak k plneniu - k odškodneniu žalovaného - nedošlo, preto žalobcovi vznikol nárok len na náhradu odmeny. Napokon, podľa súdu, citované ustanovenie zmluvy je aj v súlade s explicitným znením § 732 Obč. zákonníka, podľa ktorého ustanovenia platí, že prislúcha príkazníkovi odmena a jej časť zodpovedajúca vykonanej práci, ktorú prácu s dôrazom na zabezpečenie všetkých podkladov vrátane návratnosti sumy odškodnenia z titulu bolestného v prospech žalovaného nezabezpečil. Žalobca zabezpečil len lekárky posudok o bolestnom z č. l. 11 súdneho spisu, ktorý mal byť vypracovaný v F. B. dňa 02. 03. 2015, ktorý ako je zrejmé, klasifikoval jednotlivé diagnózy s odkazom na položky 135, 5, 87, 160, 239 s celkovým počtom bodov 135, avšak nebol dôvodný na tom základe, že po ukončení tohto zmluvného vzťahu so žalobcom došlo k plneniu v prospech žalovaného, avšak nie pričinením žalobcu podľa zmluvy, ale s poukazom na nový lekársky posudok vypracovaný v K. dňa 16. 05. 2017, kde celkový počet bodov bol ustálený na 125 bodov a podľa položiek 136b a 239. Tento posudok bol plne akceptovaný aj zo strany poisťovne Kooperativa a na základe takéhoto posudku došlo k poskytnutiu plnenia, celkový počet bodov bol akceptovaný v rozsahu 125 bodov a v sume 2.077 eur, ktorá suma bola znížená o 10% spoluúčasť v zmysle § 441 Obč. zákonníka a takto žalovanému bolo poukázané plnenie celkom v sume 1.869,30 eura. Súd na základe uvedeného mal za to, že v zmysle § 732 Obč. zákonníka činnosťou žalobcu nedošlo k faktickému zabezpečeniu plnenia, s poukazom aj na rozdiely v označených bodoch - položkách diagnóz, s poukazom na celkový počet bodov a aj na zabezpečenie faktického plnenia, odškodnenia podľa zmluvy. Súd uplatnený nárok žalobcovi nemohol priznať, nakoľko ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu a výpovede zástupkyne žalobcu, tento nezabezpečil faktickú návratnosť finančných prostriedkov v prospech žalovanej strany, ktorej nevyhnutným predpokladom mal byť lekársky posudok o bolestnom, nakoľko na pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že tento posudok zo dňa 02. 03. 2015 žalobkyňa nezabezpečila, toto písomné podanie mal predložiť žalovaný, z toho vyplývajúce finančné plnenie zabezpečil súčasný právny zástupca JUDr. Pavel Labáth, advokát, ktorú skutočnosť zástupkyňa žalobcu rovnako nespochybnila. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nevedel preukázať naplnenie obsahu zmluvy, a to realizáciu takých konkrétnych úkonov, ktoré mali smerovať k včasnému a adekvátnemu uspokojeniu nárokov žalovaného ako napr. kompletizácia a dožiadanie súvisiacej dokumentácie, odborné posúdenie a vyčíslenie nárokov, zabezpečenie lekárskeho posudku a uplatnenie nároku na poistné plnenie. Súd z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že kompletizácia a dožiadanie súvisiacej dokumentácie, odborné posúdenie a vyčíslenie nárokov, zabezpečenie lekárskeho posudku a úhrada poistného plnenia boli zabezpečené a realizované až následne JUDr. Pavlom Labáthom, advokátom, ktorý jednak zabezpečil nový lekársky posudok, vypracovaný v K. dňa 16. 05. 2017, kde celkový počet bodov bol ustálený na 125 bodov a podľa položiek číslo 136b, 239 bez ďalších položiek. Tento posudok bol plne akceptovaný aj zo strany poisťovne Kooperativa a na základe takéhoto posudku došlo k poskytnutiu plnenia tak, že celkový počet bodov bol akceptovaný v rozsahu 125 bodov a v sume 2.077 eur, ktorá suma bola znížená o 10% spoluúčasť v zmysle § 441 Obč. zákonníka a takto žalovanému bolo poukázané plnenie celkom v sume 1.869,30 eura. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zákonníka § 517 v spojení s nar. vlády SR zo sumy 20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% p. a. od 27. 05. 2017 do zaplatenia a to od dňa nasledujúceho po uplynutí stanovenej lehoty pre dobrovoľné plnenie v zmysle predžalobnej výzvy zo dňa 12. 05. 2017, ktorú žalovaný prevzal 19. 05. 2017 s tým, že lehota 7 dní takto uplynula dňa 26. 05. 2017. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 534 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. V tomto konaní súd priznal žalobcovi nárok len v sume 20 eur a vo zvyšku žalobu zamietol a tým sa vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania stala procesne úspešnou stranou sporu žalovaná strana, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedených úspech procesne úspešnej strany sporu, a to žalovaného, predstavuje 96,3% a neúspech 3,7% a tzv. čistý úspech je takto 96,3% - 3,7% = 92,6%, preto súd vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania priznal procesne úspešnej strane sporu, a to žalovanému, takto vypočítanú výšku čistého úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Predmetom sporu v konaní pred súdom
prvej inštancie je zaplatenie sumy 534 eur podľa zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov uzatvorenej dňa 07. 12. 2014 medzi žalobcom ako príkazníkom a žalovaným ako príkazcom. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie a vykonanie administratívnych a odborných činností potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku príkazcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté príkazcovi v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27. 11. 2014 v obci H.. K ukončeniu zmluvy došlo predčasne zo strany žalovaného oznámením zo dňa 12. 11. 2015, ktorého účinky nastali ku dňu 24. 11. 2015. Z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy vznikol v zmysle čl. 6 ods. 6.2. zmluvy žalobcovi nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých do takéhoto ukončenia, vzniknutej škody, ako aj odmeny vo výške 20% zo sumy, ktorú príkazník (žalobca) do dňa ukončenia zmluvy vyčíslil alebo uplatnil ako nárok príkazcu (žalovaného) + aktuálnu sadzbu DPH, t. j. 20% zo sumy 2.225 eur + DPH. Súd žalobe v časti 20 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že k plneniu došlo podľa súdu až pričinením právneho zástupcu žalovaného, keďže až žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného, doložil lekársky posudok, na základe ktorého KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. vyplatila plnenie. Žalobca poukázal na značný časový odstup medzi ukončením zmluvy a plnením zo strany poisťovne. K ukončeniu zmluvy došlo po 11 mesiacoch od vzniku poistnej udalosti, pričom v zmysle oznámenia poisťovne o poistnom plnení zo dňa 28. 06. 2017 k plneniu zo strany poisťovne došlo až vyše 1,5 roka po ukončení zmluvy, t. j. približne 2,5 roka od vzniku poistnej udalosti, kedy poisťovňa vyplatila žalovanému sumu 1.869,30 eura titulom náhrady za bolesť. K plneniu poisťovne však nemohlo dôjsť skôr, ako bolo skončené trestné stíhanie, bez ohľadu na pričinenie žalobcu. Ako vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 08. 03. 2016, ktoré tvorí prílohu odporu proti platobnému rozkazu, trestné stíhanie bolo skončené zastavením po skončení právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že od tohto momentu mohla poisťovňa opätovne pokračovať v konaní o vyplatenie plnenia žalovanému. Poisťovňa disponovala dokumentáciou predloženou žalobcom od marca 2015, ako však vyplýva z výzvy poisťovne na doloženie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 04. 01. 2016 adresovanej žalovanému, poisťovňa si vyžiadala len konečnú policajnú správu o výsledku trestného stíhania. Výzva neobsahuje zmienku o doložení nového lekárskeho posudku. Žalovaný uvádza, že poisťovňa neakceptovala lekársky posudok zo dňa 02. 03. 2015 doložený žalobcom, ale naopak, že poisťovňa vyplatila plnenie až na základe lekárskeho posudku vypracovaného zo dňa 16. 05. 2017, teda len mesiac predtým, ako došlo k vyplateniu plnenia zo strany poisťovne. Pokiaľ by teda právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval, nový lekársky posudok mohol byť zabezpečený zo strany žalobcu. Argumentácia súdu sa javí ako nekonzistentná a zmätočná, keď súd uviedol, že žalobcovi priznal nárok v sume 20 eur ako náklad za vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom (vynaložené náklady žalobcu v sume 20 eur), pričom v nadväznosti na uvedené súd uviedol, že nárok priznáva titulom dohodnutej odmeny v zmysle zmluvy, ktorú s použitím dispozičného princípu znížil na 20 eur. Podľa použitej argumentácie súdu, k vymedzeniu čiastkového plnenia v čl. 6.2. v spojení s čl. 4.3 zmluvy došlo, ale k plneniu, k odškodneniu žalovaného nedošlo, preto žalobcovi vznikol nárok len na náhradu odmeny. Pokiaľ súd odkázal na dohodnutú zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje 20% zo sumy, ktorú príkazník (žalobca) do dňa ukončenia zmluvy vyčíslil alebo uplatnil ako nárok príkazcu (žalovaného) + aktuálnu sadzbu DPH, t. j. 534 eur, táto odmena predstavuje nárok odlišný od nároku na úhradu účelne vynaložených nákladov. Z argumentácie súdu v ods. 20 odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd uplatnil dispozičný princíp. Súd uviedol, že žalobca zabezpečil len lekársky posudok o bolestnom, ale z obsahu spisu, ako aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 03. 09. 2019 vyplýva, že žalobca zastrešoval aj komunikáciu s poisťovňou (v zmysle prílohy k žalobe označenej ako uplatnenie nároku škody na zdraví zo dňa 20. 03. 2015, ktoré obsahovalo už vyčíslený nárok žalovaného), či komunikáciu so spoločnosťou FORLIFE n. o. (v zmysle prílohy k žalobe označenej ako vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 23. 12. 2014). Žalobca vykonal pre žalovaného viacero úkonov (zistenie dôvodnosti nároku žalovaného, vypočítanie výšky nároku, komplexné dožiadanie zdravotnej dokumentácie, dožiadanie správ z priebehu šetrenia dopravnej nehody, uplatnenie nároku za bolesť, lekárske vyšetrenie, lekársky posudok, následná komunikácia s poisťovňou). Nie je teda pravdou, že by žalobca v prospech žalovaného vykonal len vypracovanie lekárskeho posudku, ako sa to snaží navodzovať súd v rozsudku. Pričinením žalobcu došlo ku kompletizácii a dožiadaniu súvisiacej dokumentácie, ako aj k odbornému posúdeniu a vyčísleniu nárokov, k zabezpečeniu lekárskeho posudku a uplatneniu nároku na poistné plnenie, čo aj preukázal. Vzhľadom na uvedené, má za to, že konaním súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v značnom rozsahu, keď došlo zo strany súdu k porušeniu zákazu prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Čo sa týka výšky odmeny, uviedol, že v súvislosti s predčasným ukončením zmluvného vzťahu, odmena žalobcu sa uplatňuje vo vzťahu k
vyčíslenému/uplatnenému nároku žalovaného zo strany žalobcu, keďže v čase ukončenia zmluvného vzťahu sa predpokladá, že nárok žalovaného bude vyplatený v tejto výške. Z uvedeného dôvodu zmluva v čl. 6, ods. 6.2. obsahuje osobitné zmluvné dojednanie pre prípad, že zo strany príkazcu dôjde k jednostrannému ukončeniu zmluvného vzťahu ešte pred reálnym získaním uplatneného nároku. O tejto odmene žalobcu bol žalovaný informovaný aj v zmysle oznámenia niektorých informácií pred uzavretím zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov zo dňa 07. 12. 2014. V čase, keď si žalobca splnil všetky svoje zákonné i zmluvné povinnosti, teda vykonal činnosť, ku ktorej sa v čl. 1, ods. 1.3. zmluvy zaviazal, nárok odborne posúdil, vyčíslil a kvalifikovane uplatnil, by absencia vyššie citovaného dojednania výrazne oslabila jeho právne postavenie. Žalobca totiž pre klientov vykonáva špecifickú odbornú činnosť, v zložitom procese získavania odškodnenia od zodpovedných subjektov, či ich poisťovateľov, je jeho prioritou zabezpečiť, aby boli legitímne nároky klientov uspokojené včas a v adekvátnej výške. Vzhľadom na konkurenčné prostredie, ako i z dôvodu zvýšenia právnej istoty, je zmluvné zakotvenie zabezpečovacích prostriedkov v plnej miere opodstatnené. Žalobca má za to, že svoj nárok preukázal, ako aj to, že k plneniu zo strany poisťovne došlo aj v dôsledku konania žalobcu. Konanie žalovaného vykazuje jednoznačné znaky o snahu zbaviť sa svojej zmluvnej zodpovednosti bez akejkoľvek povinnosti plniť vo vzťahu k žalobcovi odmenu za úkony, ktoré v dobrej viere pre žalovaného uskutočnil. Žalobca má za to, že táto argumentácia súdu neobstojí, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Žalobca má za to, že žalovaný bol pred uzatvorením zmluvy v dostatočnom rozsahu informovaný o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, žalobca oboznámil žalovaného s podstatnými náležitosťami zmluvy, právami a povinnosťami strán a ostatnými skutočnosťami ohľadom priebehu obstarávania veci pre žalovaného, a to v dostatočnom rozsahu. Uvedené má za následok, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil, keď obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval. Na náhrady uvedené v § 732 Občianskeho zákonníka má príkazník nárok len vtedy, ak príkazná zmluva zanikla v dôsledku jednostranného právneho úkonu príkazcu. Príkazník má v takom prípade nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli až do odvolania príkazu, náhradu škody, ktorú utrpel a časť odmeny, ktorá je primeraná vykonanej práci. Nárok na náhradu alikvotnej časti odmeny má príkazník iba vtedy, ak ide o odplatnú príkaznú zmluvu. Výška odmeny musí zodpovedať vykonanej práci. Nárok na odmenu však príkazník nemá, ak príkazná zmluva bola odvolaná v dôsledku porušenia povinností príkazníka. V takom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že v konaní uniesol dôkazné bremeno v takom rozsahu, aby jednoznačne preukázal svoj nárok na odmenu. K zmareniu účelu zmluvy došlo výlučne v dôsledku konania žalovaného a žalovaný svojím konaním sleduje cieľ, aby sa zbavil svojej zodpovednosti uhradiť žalobcovi akúkoľvek odmenu za úkony, ktoré však žalobca v skutočnosti vykonal, a za ktoré mu prislúcha nárok na odmenu. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania alebo zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že celá činnosť žalobcu v predmetnej veci spočíva v tom, že dal vypracovať lekársky posudok, ktorý spolu s lekárskymi správami, plnomocenstvom a pokladničným dokladom o zaplatení poplatku za vystavenie lekárskeho posudku zaslal do Kooperativa poisťovňa, a. s. Žalobcom predložený lekársky posudok bol non lege artis, nevypracoval ho ošetrujúci lekár, čo je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3 písm. d) zák. č. 437/2004 Z. z. Žalobcom predložený lekársky posudok bol nesprávny ako z formálneho, tak aj z obsahového hľadiska a nemohol byť poisťovňou akceptovaný. Žalobca teda nekonal s náležitou odbornosťou a nevykonal činnosti, ktoré by viedli k získaniu odškodnenia, tak ako sa zaväzoval v zmluve. Žalovaný ako príkazca mal možnosť kedykoľvek odstúpiť od zmluvy a to aj bez zdania dôvodu, teda tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že ak by právny vzťah trval, zabezpečil by nový lekársky posudok, je len účelové a potvrdzuje skutočnosť, že žalobca nekonal s náležitou odbornosťou. Odškodnenie, ktoré bolo získané, nebolo získané činnosťou žalobcu. Žalobca nevykonal adekvátnu činnosť a úkony, ktoré by viedli k získaniu odškodnenia. Odškodnenie bolo získané na základe iného lekárskeho posudku, vypracovaného v súlade so zákonom a predloženého po udelenej výpovedi žalovaného žalobcovi. Súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi 20 eur ako náklad vynaložený do ukončenia zmluvy podľa § 732 OZ, a nie ako mylne uvádza právny zástupca žalobcu v bode 9. svojho odvolania. Žalobca zhromaždil od klienta dokumentáciu, dal vypracovať lekársky posudok (nesprávny) a vyčíslil odškodnenie. Následne dokumentáciu aj s posudkom zaslal do poisťovne, bez ohľadu na to, že nie je ešte ukončené trestné konanie a rozhodnuté o vinníkovi dopravnej nehody. To sú jednoduché administratívne úkony, odmena žalobcu za takúto
jednoduchú nenáročnú činnosť sa javí ako zjavne neprimeraná. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym dôkazom nepreukázal svoj nárok na odmenu. Rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 534 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 27. 05. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Pojem právo na spravodlivý proces ešte nie je ustálene definovaný v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ale vyplýva z bohatej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky k čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a spravodlivým procesom sa rozumie celý postup a ucelený reťazec postupov, kedy sú súdnou cestou chránené práva a právom chránené záujmy osôb. Povedané inými slovami, právo na spravodlivý proces je ústavou (dohovorom) zaručené právo každého na prístup k nezávislému a nestrannému sudcovi. Ide o zákonom stanovený procesný postup a zákonom upravené súdne konanie. Ide teda o celý reťazec záruk zákonnosti, ktoré v súhrne zodpovedajú nárokom ústavnosti, vyjadrenej v ústavnom poriadku Slovenskej republiky.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. augusta 2018).
10. Všeobecné súdy v sporovom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (porovnaj čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP). Civilné sporové konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21. 10. 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09. 12. 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. 05. 2004, III. ÚS
209/04 zo dňa 23. 06. 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. 03. 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23. 08. 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04. 05. 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12. 06. 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
11. Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj nerešpektovanie kogentnej normy a prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem, ako aj prípady, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec, alebo tak urobil celkom nedostatočne, prípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu relevanciu (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009).
12. Odvolací súd sa pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, a teda aj tým, či došlo postupom súdu prvej inštancie v danom konaní k porušeniu práva na spravodlivý proces a či súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil výklad a aplikáciu práva, ktoré zabezpečuje spravodlivú a účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu. Po preskúmaní tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 534 eur s príslušenstvom. Tento svoj nárok odôvodnil ako zmluvnú odmenu na základe príkaznej zmluvy, zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie a vykonanie administratívnych a odborných činností potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenie a uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 27. 11. 2014. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 20 eur, čo odôvodnil ako náklad za vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom a to ako nárok podľa § 732 Občianskeho zákonníka. Zo žaloby je pritom zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia zmluvnej odmeny, a to 20% zo sumy 2.225 eur + DPH, teda prislúchajúcej odmeny príkazníka v zmysle ustanovenia § 732 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca v žalobe aj citoval, a nie náhrady nákladov vzniknutých do odvolania, podľa § 732 Občianskeho zákonníka, ako to posúdil súd prvej inštancie. Aj keď pôvodne výzvou zo dňa 08. 02. 2016 (č. l. 13) si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 556 eur, pozostávajúcej z úhrady vynaložených nákladov vo výške 20 eur a uhradenie odmeny v sume 536 eur, predmetom žaloby už bola len zmluvná odmena v sume 536 eur. Uvedeným postupom tak súd rozhodoval o niečom, čo nebolo predmetom konania a prekročil tak žalobný návrh žalobcu. Okrem toho, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zmätočné, nedostatočne odôvodnené, pri ktorom použil výklad a aplikáciu práva, ktoré nezabezpečuje spravodlivú a účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu. Súd v napadnutom rozsudku citoval aj ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na danú vec nevzťahuje, pretože medzi stranami došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy (tak, ako to ďalej aj správne uviedol súd), a nie nepomenovanej zmluvy. Pokiaľ súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu a zásad formálnej logiky, k tomu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. To, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, nebolo medzi stranami sporné. V takejto veci preto súd podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že žalovaný už v odpore k platobnému rozkazu uviedol, že ustanovenie čl. 6.2 zmluvy považuje za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie sa uvedeným spôsobom vecou nezaoberal a nárok žalobcu takýmto spôsobom neposúdil.
14. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
15. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
16. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
17. Podľa § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
18. Podľa § 732 Občianskeho zákonníka, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
19. V ustanoveniach § 724 až § 746 je upravený osobitný typ záväzkového zmluvného vzťahu, príkazná zmluva. Podstatou príkazu vo všeobecnosti je záväzok príkazníka, že pre príkazcu obstará vec alebo vykoná inú činnosť. Podstatou tohto záväzkového právneho vzťahu je uloženie príkazu a jeho vykonanie, teda faktická alebo právna činnosť príkazníka v prospech a na riziko príkazcu. Predmetom príkaznej zmluvy nemusí byť vždy právny úkon, môže to byť aj vykonanie určitej faktickej činnosti. Esenciálnym pojmovým znakom a cieľom príkaznej zmluvy nie je výsledok činnosti ako taký, ale záväzok, že príkazník určitú činnosť vykoná. Príkazník vždy vyvíja činnosť v záujme príkazcu a musí byť vykonaná v súlade s pokynmi príkazcu a od týchto je možné odchýliť sa výlučne spôsobom predvídaným zákonom. Tento charakter zmluvy sa prejavuje aj v povinnosti previesť na príkazcu všetok úžitok, ako aj v tom, že príkazníkovi vždy vznikne právo na odmenu bez ohľadu na to, či nastal očakávaný výsledok (toto právo mu nevznikne výlučne v prípade, že došlo k porušeniu povinnosti príkazníka a očakávaný výsledok nenastal (§ 730 ods. 2). Podstatné časti zmluvy spočívajú vo vymedzení veci, resp. činnosti, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať. Hoci odplatnosť zmluvy nie je podstatnou časťou príkaznej zmluvy, v prípade, že je poskytnutie odmeny obvyklé vzhľadom na dikciu § 730 ods. 1, je jej zaplatenie podstatnou časťou zmluvy. Príkazná zmluva zaväzuje príkazníka splniť príkaz v záujme príkazcu tak, aby bol splnený starostlivo a zodpovedajúc odbornej kvalifikácii príkazníka. Príkazník je povinný zachovávať pokyny príkazcu uvedené priamo v príkaznej zmluve a počas plnenia príkazu. Príkazná zmluva má charakter synalagmatického kontraktu a je typická existenciou povinností na oboch stranách, teda aj príkazca má zákonom uložené povinnosti zodpovedajúce charakteru zmluvy. Príkazca je povinný od príkazníka prijať zmluvné plnenie, je povinný poskytnúť príkazníkovi primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť mu náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu (§ 728). Povinnosť zaplatiť odmenu vzniká len v ohraničenom okruhu prípadov, pokiaľ si túto dohodli, resp. pokiaľ ide o príkaznú zmluvu, z ktorej charakteru vyplýva obvyklosť odmeny vzhľadom na povolanie príkazníka (§ 730).
20. Príkazná zmluva je v zásade zmluvou bezodplatnou, čo však účastníkom zmluvy nič nebráni dohodnúť si za vykonanie príkazu odmenu. Odmena sa zároveň predpokladá v prípade, že plnenie príkazu súvisí s povolaním príkazníka, teda v prípade, že ide o profesionálne zastúpenie príkazcu (najmä pri povolaniach súvisiacich s poskytovaním právnej pomoci). Výkon príkazu za odmenu je zákonom považovaný za výnimku a takáto odmena musí byť dohodnutá v príkaznej zmluve. Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi, či už dohodnutú alebo obvyklú odmenu aj v prípade, že nenastane výsledok, ku ktorému má príkaz smerovať, čo vyplýva priamo z charakteru príkaznej zmluvy. Na odmenu však príkazník nebude mať právo v prípade, že nezdar bol spôsobený priamo porušením povinnosti príkazníka. Takýmto porušením povinnosti bude povinnosť rešpektovať pokyny príkazcu, informačná povinnosť, povinnosť vykonať príkaz starostlivo a poctivo. Nebude porušením povinnosti príkazníkom to, že jeho činnosť nepriniesla očakávaný výsledok, teda výsledok, ktorý predpokladal príkazca z úkonu, na ktorý použil príkazníka. Osobitná úprava vzniku nároku na odmenu je obsiahnutá v § 732 pre prípad odvolania príkaznej zmluvy, keď príkazníkovi patrí odmena zodpovedajúca vykonanej práci, čo platí aj v prípade, že dokončenie príkazného konania bolo zmarené náhodou nemajúcou príčinu v príkazníkovom
konaní. Z ustanovenia § 731 vyplýva, že v spojení s § 33b ods. 1 písm. b) môže príkazca kedykoľvek príkaz odvolať, avšak toto právo je podmienené jeho povinnosťou formulovanou v § 732 súvisiacou s nákladmi a škodou, ktoré s plnením príkazu príkazníkovi do momentu odvolania vznikli. 21. Účinky odvolania príkazu nastanú v okamihu, kedy sa o takomto jednostrannom úkone príkazník dozvie. Úprava v § 732 je osobitnou úpravou náhrady nákladov výlučne pre týmto ustanovením definovaný spôsob ukončenia zmluvy a má slúžiť na ochranu príkazníka, keďže jemu majú byť refundované náklady, ktoré už pri plnení zmluvy vynaložil a nemá byť nespravodlivo postihnutý svojvoľným ukončením zmluvy odvolaním zo strany príkazcu. Príkazník má však právo tak pri odvolaní príkazu, ako aj pri náhodnom zmarení dokončenia príkazného konania len na náhradu nákladov, ktoré je možné považovať za potrebné a užitočné v intenciách úpravy formulovanej v § 728 ods. 4, keďže odlišný výklad by bol v rozpore s charakterom samotnej príkaznej zmluvy. Dôvodom odvolania príkazu môže byť, samozrejme, aj skutočnosť, že príkazník postupuje v rozpore so zmluvou, prípadne že neplní svoje povinnosti spôsobom, aký očakáva príkazca, či priamo v rozpore s jeho pokynmi. Odvolanie príkazu a zánik príkaznej zmluvy v prípade existencie takýchto dôvodov je potom potrebné podriadiť zákonnej úprave obsiahnutej v § 730 ods. 2 a príkazníkovi v takom prípade nebude prináležať ani len časť odmeny. 22. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 23. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že konaním súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a keďže toto bol jeden z odvolacích dôvodov žalobcu, z tohto dôvodu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP došlo aj k zrušeniu napadnutého zamietajúceho výroku a s ním súvisiaceho výroku o trovách konania a vráteniu veci v týchto častiach na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo predvídateľné, so zachovaním rovnosti strán v konaní a použitím výkladu práva, ktorým bude zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Potrebné bude na vec aplikovať ustanovenia týkajúce sa sporu s ochranou slabšej strany a vec posúdiť aj v zmysle týchto ustanovení, najmä ak žalovaný už v odpore uvádzal, že ustanovenie bodu 6.2 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že toto ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je, je potrebné sa zaoberať aj tvrdením žalovaného, že v danej veci žalobca nekonal vo veci s náležitou odbornou starostlivosťou (aj v kontexte s tvrdením žalovaného, že posudok, ktorý dal žalobca vypracovať je v rozpore so zákonom) a posúdením nároku žalobcu na odmenu v tomto kontexte a tiež tým, či sa na danú vec vzťahuje ustanovenie § 10 ods. 5 zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podľa ktorého, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o službách a pred začatím poskytovania služieb udelil výslovný súhlas podľa § 4 ods. 6, spotrebiteľ je povinný uhradiť predávajúcemu iba cenu za skutočne poskytnuté plnenie do dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta pomerne na základe celkovej ceny dohodnutej v zmluve. Ak je celková cena dohodnutá v zmluve nadhodnotená, cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta na základe trhovej ceny poskytnutého plnenia. V prípade, ak pre právne posúdenie veci bude potrebné zistiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. To, že zmluva mala byť uzavretá takýmto spôsobom, vyplýva z oznámenia niektorých informácií pred uzavretím zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (č. l. 7-8). Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval a jeho konaním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).