Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoZm/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti proti žalovanému: D. L., s miestom podnikania A. Dubčeka 375/35, Žiar nad Hronom, IČO: 41 052 978, o zaplatenie 7.252,60 eura s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -233 zo dňa 29.11.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -233 zo dňa 29.11.2022 v napadnutých výrokoch II. a III. zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.: -233 zo dňa 29.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.06.2015, č. k. -11, v časti zmenkovej sumy 2.778,- €, zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 2.778,-€ od 26.10.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 9,26 € a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 166,50 € zrušil a konanie zastavil. V prevyšujúcej časti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.06.2015, č.k. -11 zrušil. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 87,6%. 1.1. Súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke z ustanovení , , . (ďalej aj „“) a (ďalej aj „“). 1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2014 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 7.252,60 €, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 7.252,60 € od 26.10.2014 do zaplatenia, a zmenkovú odmenu vo výške 24,18 € a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je majiteľom zmenky, ktorú vystavil žalovaný 06.05.2014 na zmenkovú sumu 7.252,60 € s dátumom splatnosti 25.10.2014. Na zmenku nebolo žalovaným doposiaľ nič splatené. 1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vystavil v Žiari nad Hronom 26.05.2014 na rad žalobcu vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 7.252,60 eura, splatnú 25.10.2014 v Bratislave, v ČSOB, a.s., pobočka Námestie SNP 28, Bratislava. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: XXXXXX-XXXXX. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a o remitentovi. Údaj mieste a dátume vystavenia, dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy o úvere, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Námietka žalovaného,

že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou sa podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním nepreukázala. 1.4. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 4.656,- € a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 97,- € podľa splátkového kalendára. Súčasne sa žalovaný v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 3.256,- €, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanému vyplatil sumu 1.400,- €. 1.5. Vzťah strán sporu je podľa súdu prvej inštancie obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa a nasl. . Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z nevyplýva opak. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom predmetného zmluvného dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky len vo výške 1.400,- €. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 3.256,- € z úveru 4.656,- € predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,48 %, ale z úveru 1.400,- € už úrok 3.256,- € predstavuje 58,14 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je podľa súdu prvej inštancie nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého úveru predstavuje 58,14 %. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 58,14 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 1.6. Žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. 1.7. Dojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Žalobca podľa súdu prvej inštancie zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol. Súd prvej inštancie mal za to, že obsahom a účelom zmluva o revolvingovom úvere obchádza zákon a je s poukazom na ustanovenie absolútne neplatná. 1.8. Žalovaný poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie , ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Súd prvej inštancie konštatoval, že s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako neplatnú pre obchádzanie zákona. Keďže zmenka zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy, súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz v nespäťvzatej časti zrušil. 1.9. Žalobca vzal žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 2.778,- € a zodpovedajúcemu príslušenstvu späť, ktorá pozostávala zo sumy 450,- €, ktorú žalovaný uhradil po splatnosti zmenky a po podaní žaloby a zo sumy 2.328,- € (zmluvných sankcií), ktorú žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Keďže žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd prvej inštancie v zmysle zmenkový platobný rozkaz v uvedenej časti zrušil a konanie zastavil. 1.10. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodoval súd podľa v spojení s (ďalej aj „“). V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť (450,- €), zavinil zastavenie konania žalovaný, pričom v tejto časti možno pripísať úspech žalobcovi. V časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal žalobca návrh späť bez odôvodnenia (2.328,- €), zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom k tomu, že súd zmenkový platobný rozkaz zrušil v časti 4.474,60 €, procesný úspech žalovaného predstavuje 93,8 % a neúspech predstavuje 6,2 %. Žalovaný tak v spore dosiahol čistý procesný úspech vo výške 87,6 %.

2. Proti výroku II. a výroku III. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zrušujúcej časti (výrok II.) a zmenkový platobný rozkaz proti žalovanému vo zvyšku ponechá v platnosti a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach a náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. 2.1. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že účelom dojednania o započítaní pohľadávky na vyplatenie peňažných prostriedkov s pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej odmeny podľa bodu 9.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014 bolo obísť zákon. Skutočným dôvodom započítania bolo podľa žalobcu zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov dlžníka. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal vo svojej argumentácii z toho, že žalobca poskytol žalovanému reálne sumu 1.400,- € a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 3.256,- €, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 58,14 % pri dobe splácania 48 mesiacov. Žalobca mal za to, že takéto posúdenie veci je nesprávne a nemajúce oporu vo vykonaných dôkazoch. V Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014 je v bode 1.1 definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 4.656,- €, ktorá je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 1.400,- € na účet žalovaného. Ročný úrok potom správne predstavuje 35,04 % p.a., nie je možné ho považovať za neprimeraný (ani v oblasti spotrebiteľských vzťahov, pričom v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah), nedovolený a úžernícky. Započítanie nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovaného, pretože bol povinný platiť žalobcovi výšku úveru (4.656,- €) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (3.256,- €) a po započítaní bola povinnosť platiť dlh znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. 2.2. Podľa žalobcu je základná povinnosť žalovaného platiť úver, t.j. 4.656,- € s úrokom, t.j. 3.256,- € jednoznačná a nesporná. Žalobca konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, považoval za nesprávne skutkové zistenie. K záveru súdu prvej inštancie o „nominálnej výške úveru“ žalobca uviedol, že podstatným je bod 1.1 zmluvy, kde je ako „úver“ definovaná suma 4.656,- €, pojem „nominálna výška úveru“ je podporne použitý v článku 12 zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu, vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 zmluvy). 2.3. Žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym záväzkom, z právnej úpravy vyplýva, že nemôže byť dojednaný ako bezúročný, pretože záväzok platiť úrok ako odplatu za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov do užívania je pojmovým znakom úverovej zmluvy a jej podstatnou časťou. Špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny, t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli, aká bude výška úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Ak si veriteľ a dlžník nedohodnú výšku úrokov v zmluve, je dlžník povinný platiť úrok vo výške stanovenej , táto je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste dlžníka v dobe uzavretia zmluvy za úvery nimi poskytované. Konštatoval, že prípadná dohoda o úroku vo výške prevyšujúcej povolenú hodnotu nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale ani neplatnosť dojednania o úrokoch, ale právny dôsledok vyjadrený v . Žalobca poukázal na rozdiel právnej úpravy zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke. Ustanovenie podľa neho priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy, ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu úrokov a v poslednej vete výslovne i riešenie situácie, ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, vtedy má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššie prípustnej výške. Podľa žalobcu právna úprava pre vzťahy založené úverovou zmluvou uzavretou podľa a nasl. posilňuje princíp obsahovej oddeliteľnosti časti právneho úkonu (zmluvy o úvere), ktorá sa týka úrokov. Žalobca preto konštatuje, že právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu). 2.4. Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádzajúci z posúdenia celej úverovej zmluvy ako absolútne neplatnej zakladá neprijateľný stav bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko doposiaľ nebola zaplatená ani suma po započítaní v zmysle bodu 9.1 zmluvy

vo výške 1.400,- €, žalovaný celkovo zaplatil žalobcovi len sumu vo výške 647,- €. Zároveň je takým rozhodnutím súdu vylúčený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.1 zmluvy napriek tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok úveru o viac ako 15 dní. 2.5. Postup súdu prvej inštancie je tak podľa žalobcu v rozpore aj s jeho vlastnou rozhodovacou činnosťou v obdobných veciach (napr. rozsudok č. k. -349 zo dňa 21.03.2022, rozsudok č. k. -127 zo dňa 25.04.2022). Žalobca preto odmieta aj záver súdu prvej inštancie, že bol využitý princíp zmluvnej voľnosti a zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku sa tým sledovalo, aby zákon dodržaný nebol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a ďalšie vyjadrenia strán neboli súdu doručené.

4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

5. Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

7. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení a , až 272, , až 289, , , , a , , , , , , , a, b, , , až 369d, , , , , , až 408, a, , , , , , , , , , , , , , , , , , až 4, , , , a, a, , ods. 1 a , , , , , a c.

9. Podľa výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

10. Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

11. Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

12. Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

13. Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

14. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Ak sú dané odvolacie dôvody podľa , odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo (ods. 2).

17. Žalobca v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa a a namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia sa odvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní.

18. Predmetom sporu je peňažný zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky, uplatnený voči žalovanému ako zmenkovému dlžníkovi, ktorý je vystaviteľom (emitentom) vlastnej zmenky, pričom zaviazanosť žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie (body 11 a 12 napadnutého rozsudku). Čl. I. , čl. I. (zmenkového a šekového) predstavuje osobitnú právnu úpravu, v čl. I obsahuje úpravu zmenky a ako osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou . Zmenku je možné posúdiť ako neplatnú len pre jej rozpor s predpismi zmenkového práva. To však nepredstavuje daný prípad a žalovaný netvrdil neplatnosť predloženého prvopisu zmenky, ale jeho procesná obrana spočívala v námietkach voči kauze zmenky. Obrana proti plateniu zmenky teda môže spočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach. Absolútne námietky proti plateniu zmenky vyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti zmenky podľa pre rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto neplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú), relatívne námietky sa týkajú kauzy zmenky. Z hľadiska teoretického je zmenka spravidla vždy previazaná s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014, v posudzovanej veci ide o zmenku zabezpečovaciu, zabezpečenie záväzku žalovaného blankozmenkou je dojednané v čl. 5 zmluvy, obsahom ktorého je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky, v zmysle ktorej je veriteľ ako údaj sumy zmenky oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahŕňajúcu, ale neprekračujúcu všetky pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 tejto zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.

19. Žalobca považoval za nesprávne a bez opory vo vykonaných dôkazoch posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanému reálne sumu 1.400,- € a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 3.256,- €, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 58,14 % pri dobe splácania 48 mesiacov. Podľa žalobcu je v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 4.656,- €, ktorá je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku, ktorý pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby správne podľa žalobcu predstavuje 35,04 % p. a., ktorý nie je nedovolený a úžernícky, na čo nemá vplyv dojednanie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 1.400,- € žalovanému. Žalobca preto považoval skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, za nesprávne, poukázal na jednoznačne formulované ustanovenia zmluvy o výške úveru (bod 1.1), zmluvnej odmene (bod 4.1) a započítaní (bod 9.1), v bode 1.1 zmluvy je ako „úver“ definovaná suma 4.656,- € a pojem „nominálna výška úveru“ je podporne použitý v článku 12 zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 zmluvy).

20. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje a poukazuje na , ktoré vymedzuje podstatné časti úverovej zmluvy, ktoré sú z hľadiska vzniku zmluvy kogentné ( ), a to: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014 je jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 4.656,- €, považuje za nerelevantnú vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Z bodu 1.1 zmluvy nevyplýva výška žalobcom skutočne poskytnutého úveru. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplývajú z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, z ktorej vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver len vo výške 1.400,- €. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o jednoznačnosti a nespornosti základnej povinnosti žalovaného platiť úver, t. j. 4.656,- € s úrokom, t. j. 3.256,- €. Základnou povinnosťou dlžníka z úverovej zmluvy je záväzok vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Rovnako tak je nesprávne právne posúdenie žalobcu v prejednávanej veci, že žalovaný bol povinný platiť žalobcovi výšku úveru (4.656,- €) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (3.256,- €), v konaní nebolo preukázané, že žalovanému bol skutočne poskytnutý úver vo výške 4.656,- € a takýto záver ani nekorešponduje s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom.

21. Odvolací súd vo vzťahu ku skutočne poskytnutej výške úveru preto ako dôvodnú neposúdil ani argumentáciu žalobcu, že pojem „nominálna výška úveru“ je len podporne použitý v článku 12 zmluvy ako „technické označenie“ v záujme nesporného výkladu vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 Zmluvy). Pojem „nominálna výška úveru“ zmluva nepoužíva v žiadnom dojednaní, s výnimkou ustanovenia spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty v článku 12, avšak bez uvedenia, čo tvorí obsah pojmu „nominálna výška úveru“. Odvolací súd poukazuje na , z ktorého vyplýva, že ak je sporný obsah právneho úkonu, tento treba interpretovať podľa zmyslu použitých slov s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová. V obchodno-záväzkových vzťahoch ustanovenie upravuje spôsob výkladu nejednoznačných výrazov tak, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, teda neurčitosť pojmu „nominálna výška úveru“ 4.656,- € je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý všetku zmluvnú dokumentáciu, vrátane žiadosti o úver na predtlači vypracoval a žalovanému predložil.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci sú zmluvné strany podnikatelia, podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a je dôvodné vyžadovať určitú mieru odbornej spôsobilosti v obchodno-záväzkových vzťahoch a konanie v súlade s poctivým obchodným stykom. Uvedené platí v prejednávanej veci pre obe zmluvné strany, teda aj pre žalobcu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Ak žalobca namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , odvolací súd túto odvolaciu námietku posúdil ako neopodstatnenú.

23. Odvolací súd vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti, s ktorým sa stotožňuje, že text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť, avšak doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy ().

24. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.05.2014, nakoľko obsahom a účelom obchádza zákon a je s poukazom na absolútne neplatná a zmenka potom

zabezpečovala záväzky žalovaného z neplatnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca zámerne využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy zakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval, aby zákon dodržaný nebol (o započítaní pohľadávky žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 3.256,- € proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 4.656,- € ku dňu poskytnutia úveru bodu 9.1 zmluvy). Podľa názoru súdu prvej inštancie dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 3.256,- € z úveru 4.656,- € predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,48 %, ale z úveru 1.400,- € už úrok 3.256,- € predstavuje 58,14 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery, takýto úrok je nedovolený, označovaný tiež ako úžernícky a sankcionovaný neplatnosťou jeho dojednania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nevyplýva, že dojednanie o započítaní a splatnosti odmeny za poskytnutie úveru nevyhodnotil ako neplatné pre rozpor so zákonom, naopak, s ohľadom na princíp zmluvnej voľnosti, tieto posúdil ako zákonom dovolené, ktorých účelom ale má byť obchádzanie zákona vo vzťahu k výške úrokov z úveru.

25. Z podstaty zmluvy o úvere vyplýva, že poskytnutie úveru je viazané na odplatu, ale úrok sa viaže len na prostriedky, ktoré sú skutočne čerpané. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný ročný úrok teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery a takýto úrok je potrebné hodnotiť ako neprimeraný a nedovolený, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, avšak záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti celého kauzálneho vzťahu z tohto dôvodu, je nesprávny.

26. Záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky je v zmysle základného ustanovenia podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Z uvedenej podstaty inštitútu úrokov z úveru a účelu úverovej zmluvy vyplýva, že tieto sú neoddeliteľne spojené s istinou v tom zmysle, že ak dlžník užíva istinu, platí úroky z tejto istiny. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluvná odmena v posudzovanej veci predstavuje úroky za poskytnutie úveru (bod. 4.1 zmluvy), nie odplatu za rezerváciu peňazí (ktorú upravuje kogentné ustanovenie ). Právna úprava nezakotvuje maximálnu výšku úrokov z úveru, táto je limitovaná iba zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Z ustanovenia vyplýva, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Prípadná neplatnosť dohody o výške úrokov z úveru teda nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ale nastupujú právne dôsledky predpokladané v veta tretia , t. j. dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Právna úprava tak zvýrazňuje obsahovú oddeliteľnosť časti úverovej zmluvy týkajúcej sa výšky úrokov z úveru od ostatného obsahu zmluvy.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo čiastočná. V prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť ( ). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. Ustanovenie o čiastočnej neplatnosti je aplikovateľné v prípade všetkých právnych úkonov, z hľadiska posudzovania platnosti/ neplatnosti zmluvy o úvere ako celku je teda rozhodujúce skúmať, či sa dôvod neplatnosti právneho úkonu týka celého právneho úkonu alebo len jeho časti a či táto časť je oddeliteľná a spôsobilá na samostatnú existenciu.

28. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (sp. zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z (, , ). Primát autonómie vôle zmluvných strán je primárnym dôvodom preferencie čiastočnej neplatnosti zmluvy. Ak súd prvej inštancie pri posúdení dohodnutej výšky úrokov

dospel k záveru o nedovolenosti zmluvného dojednania z dôvodu rozporu s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, odvolací súd má za to, že ochrana oprávnených záujmov dotknutých subjektov ingerenciou súdu do súkromného vzťahu je limitovaná účelom tejto ochrany, preto neplatnosťou môže byť dotknutá len časť právneho úkonu (týkajúca sa nedovolenej výšky úroku z úveru) a ostatné časti je potrebné ponechať v platnosti.

29. Odvolací súd preto podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s čiastočnou neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, riadne ustáliť nárok žalobcu z kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou v súvislosti s poskytnutím úveru so zohľadnením plnenia žalovaného po splatnosti zmenky, (vyčísliť) a zistiť výšku oprávnenej odplaty za poskytnutie úveru, nakoľko v prípade neplatnosti dohody zmluvných strán o výške zmluvných úrokov z úveru platí, že odplatnosť úveru musí byť obvyklá ( veta tretia, ), nie v rozpore s dobrými mravmi ( ) a zohľadňujúca riziko poskytovania nebankových úverov klientom, ktorí zvyčajne podmienky pre poskytnutie úveru s ohľadom na ich finančnú spoľahlivosť nespĺňajú. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne odôvodní.

38. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).