Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. Y. K., nar. XX. XX. XXXX, 2. B. K., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom N., A. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Róbert Schuchmann, advokát, so sídlom v Komárne, Nám. M. R. Štefánika 6 proti žalovaným: 1. W. V., nar. XX. XX. XXXX, 2. I. V., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom N., R. XXXX/XX, 3. U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., M. XXXX/XX, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpení JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom, so sídlom v Hurbanove, Nám. Dr. M. Thége Konkolyho 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2018 č. k. -146 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že nehnuteľnosť parc. reg. "E" evidovaná na mape určeného operátu, a to parc. č. 783/21 označená ako záhrady o výmere 26 m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. tvorí vlastníctvo žalobcov Y. K., nar. XX. XX. XXXX a manželky B. K., rod. A., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/1. Druhým výrokom súd určil, že nehnuteľnosť, parc. reg. "E" evidovaná na mape určeného operátu, a to parc. č. 783/20 označená ako záhrady o výmere 110 m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. tvorí vlastníctvo žalobcov Y. K., nar. XX. XX. XXXX a manželky B. K., rod. A., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/1. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , až 135c , . Uviedol, že žalobcovia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV XXXX pre k. ú. N. ako parcely reg. „E“ KN parc. č. 783/20 záhrady o výmere 110 m2 a na LV XXXX vedené pre k. ú N. ako parcely reg. „E“ KN parc. č. 783/21 záhrady o výmere 26 m2. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedených pre k. ú. N., o výmere 736 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzatvorenej medzi Mestom N. a nimi, pričom im bol daný do užívania pozemok s parcelným číslom 783/16 o výmere 828 m2, ktorá v zmysle listu vlastníctva bola registrovaná ako stavebný pozemok, pričom do užívania im mala byť odovzdaná 09. 08. 1966. Štátne notárstvo Komárno malo uvedenú dohodu zaregistrovať dňa 10. 10. 1966. Po nadobudnutí nehnuteľnosti požiadali stavebný úrad o stavebné povolenie, ktoré malo byť vydané dňa 19. 02. 1966 pod číslom: Výst. 682/65, na základe ktorého vystavali rodinný dom. V roku 2003 v N. boli zahájené práce ROEP,

na základe ktorých bol založený LV č. XXX pre k. ú. N. s nehnuteľnosťami parc. č. 783/16 o výmere 396 m2 a 783/22 o výmere 340 m2 vo vlastníctve žalobcov. List vlastníctva č. XXXX s parcelou č. 783/21 o výmere 26 m2 vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a list vlastníctva č. XXXX s parcelou č. 783/20 o výmere 110 m2, vo vlastníctve žalovanej v 3. rade. Žalobcovia dali zamerať budovy (dom, garáž, letná kuchyňa), ktoré užívajú od roku 1966 a bolo zistené, že užívajú i nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX a LV č. XXXX. Súd sa v prvom rade musel zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže sa jedná o žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa , kedy na určení, či tu právo je alebo nie je, musí mať strana naliehavý právny záujem. Súd konštatoval, že naliehavý právny záujem strán sporu je daný, pretože sa jedná o spor, kedy sa o vlastnícke právo k nehnuteľnosti sporia dve strany a bez určenia, kto je vlastníkom, nie je možné zosúladiť reálny stav so stavom právnym, teda nie je možné zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnosti ich skutočným vlastníkom. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že vlastníkmi sporných nehnuteľností, teda nehnuteľností vedených na LV XXXX pre k. ú. N. ako parcely reg. „E“ KN parc. č. 783/20 záhrady o výmere 110 m2 a na LV XXXX vedené pre k. ú. N. ako parcely reg. „E“ KN parc. č. 783/21 záhrady o výmere 26 m2 sú žalobcovia. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia ako manželia na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 07. 09. 1966 získali do osobného užívania pozemok o výmere 828 m2, ktorý pozemok sa nachádzal v k. ú. N. a mal parcelné číslo 783/16, pričom pozemok im bol daný do užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV v Komárne zo dňa 07. 08. 199 (správne malo byť 09. 08. 1966) Fin. 4/3008/66 a musel byť zastavaný do dvoch rokov. Súd poznamenal, že veľkosť parcely vyplýva i z geometrického plánu (výkaz plôch) z roku 1965, ktorý je v porovnaní s plánom z roku 1962 podrobnejší, pretože je tu detailnejšie rozkreslená parcela, z ktorej vznikli nové pozemky. Právo osobného užívania pozemku 783/16 o výmere 828 m2 vyplýva i z rozhodnutia o povolení domčeka, kedy stavba bola povolená práve z dôvodu, že žalobcovia mali právo osobného užívania pozemku 783/16. Z výsluchu svedkov mal súd preukázané, že ohraničenie pozemku sa v teréne nemenilo od roku 1966, čo potvrdila bývalá primátorka N. W.. H., ako i svedok O., ktorí uviedli, že s hranicami pozemku sa nehýbalo a nebolo nimi pohnuté doposiaľ, čo vyplýva z výpovedí všetkých strán sporu. K výpovedi žalovanej v 3. rade ohľadne toho, že hranice pozemku mali byť od začiatku sporu posunuté, súd uviedol, že tieto tvrdenia sa nijako nepotvrdili, dokonca ako vyplynulo z tvrdenia žalovanej v 3. rade, táto má tieto informácie iba sprostredkované, a to od manžela a od svojej svokry, ktorí však v súčasnosti nežijú, a teda uvedené tvrdenia žalovaná strana žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd sa priklonil k tvrdeniam žalobcov o tom, že pozemok užívajú stále v rozlohe takej ako ho dostali, teda s vytýčenými hranicami v teréne, čo preukázali výpoveďami svedkov, ktoré sa zhodujú aj s výpoveďami žalobcov, teda sa jedná o rozlohu pozemku zahŕňajúcu i parcely č. 783/20 a 783/21. Uvedené možno odvodiť i z vyjadrenia Okresného úradu Komárno, ktorý uviedol, že hranice sporných nehnuteľností, teda pozemkov 783/20 a 783/21 nie je v teréne vidno, teda z toho vyplýva, že je vidno iba pôvodné ohraničenie pozemku žalobcov, t. j. niekdajšieho pozemku 783/16, pričom uvedené parcely 783/20 a 783/21 vznikli chybným zápisom pri ROEP. Súd neprihliadol na prvé vyjadrenie Okresného úradu Komárno, odboru katastrálneho, pretože vo svetle všetkých svedeckých výpovedí a výpovedí strán sporu, mal preukázané, že žalobcovia užívali pozemok tak, ako je ohraničený, a teda sa súd stotožnil s vyjadrením Okresného úradu Komárno z 3. mája 2018, kde bolo uvedené, že sa jedná o chybný zápis. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia užívali pozemok, na ktorom majú postavený rodinný dom, garáž a letnú kuchyňu od roku 1966, pričom v konaní nebolo preukázané, že toto užívanie by sa niekedy v priebehu rokov zrušilo, teda, že dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 07. 09. 1966 by bola niekedy zrušená alebo neplatná. Teda, toto užívacie právo sa počnúc od 01. 01. 1992 transformovalo v zmysle na vlastnícke právo, a teda vlastníkmi celej nehnuteľnosti, ktorú mali predtým žalobcovia v osobnom užívaní sa stali práve žalobcovia. A uvedené nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, čo vyplýva z , pretože ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá doposiaľ. Súd iba poznamenal, že rozhodnutím o ROEP nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, pretože vlastnícke právo sa nadobúda na základe iných právnych skutočností napr. zmluva, rozhodnutie súdu, resp. zo zákona, pričom katastrálny zákon a ani žiaden iný zákon takémuto rozhodnutiu nepripisujú tie vlastnosti, na základe ktorých by niekto mohol nadobudnúť vlastnícke právo. Čiže už z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti 783/16 ako celku, teda nadobudli vlastnícke právo i k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré vznikli z dôvodu ROEP v meste N. ktoré nehnuteľnosti (vrátane sporných nehnuteľností) nie sú v teréne vyznačené, sú iba zobrazené na katastrálnej mape. Súd ďalej poznamenal, že i napriek tomu, že zákonom je jednoznačne dané, že žalobcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľností v prípade pochybností možno hovoriť i o tom, že žalobcovia danú nehnuteľnosť vydržali, pričom vydržacia doba sa počíta od 01. 01. 1992, pretože od tej doby im svedčí vlastnícke právo v dobrej

viere a takéto vlastnícke právo vykonávali minimálne do roku 2003, kedy prišlo v meste N. k ROEP a vznikli nezrovnalosti ohľadne vlastníctva sporných nehnuteľností. Teda viac ako 11 rokov žalobcovia v dobrej viere užívali pozemok, teda držali ho ako vlastný, a preto je možné konštatovať, že celý pozemok, tak ako ho užívali, t. j. tak ako je v teréne ohradený, vydržali, teda vydržali aj sporné nehnuteľnosti. Je síce preukázané, že žalobcovia užívali nehnuteľnosť od roku 1966 nepretržite, avšak do započítania vydržacej doby možno zarátať až dobu od 01. 01. 1992, kedy žalobcom prislúchalo vlastnícke právo (držba v dobrej viere). V danej súvislosti poukázal súd na rozsudok NS ČR z 26. 07. 2006 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že podľa v znení po novele vykonanej sa právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Držitelia by teda mohli vydržať vlastnícke právo k spornému pozemku len podľa v znení po novele vykonanej za predpokladu, že boli presvedčení, že im právo osobného užívania k priplotenému pozemku platne vzniklo, že sa transformovalo na vlastnícke právo a že v dobrej viere vytrvali, kým neuplynula desaťročná doba podmieňujúca vydržanie plynúce od 01. 01. 1992. Taktiež súd poukázal i na rozsudok NS ČR z 28. 08. 2002 sp. zn. , kde je uvedené, že vedomie užívania nehnuteľnosti z titulu práva osobného užívania (príp. nájmu), ktoré nie je zameniteľné s vlastníckym právom, vylučuje dobrú vieru užívateľa (nájomcu), že mu vec ako vlastníkovi patrí. Pre uvedené teda súd mohol vydržaciu dobu počítať iba od 01. 01. 1992, ktorá nepretržite v dobrej viere pretrvávala do roku 2003, čo postačuje k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V konaní nebolo preukázané, že by táto vydržacia doba bola kratšia alebo, že by žalobcovia nedržali vec v dobrej viere, teda neboli dobromyseľní v držbe. Súd teda konštatoval, že na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli splnené všetky predpoklady. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd žalobe vyhovel, pretože žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom tieto tvoria predmet ich BSM, pretože tieto nehnuteľnosti nadobudli dňa 01. 01. 1992 do svojho výlučného vlastníctva a žiadne delenie na základe transformácie máp do digitálnej podoby nemôže vziať vlastníkom ich vlastnícke právo, a preto je nutné ustáliť a určiť výrokom súdu, že žalobcovia sú vlastníkmi novovzniknutých parciel, hoci tieto nemali vzniknúť, resp. vznikli v rozpore s právnym a reálnym stavom. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa k a žalobcom, ktorý boli v konaní celkovo úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcov spočíval v tom, že žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkli súdu prvej inštancie, že v rozsudku prvú správu odboru katastra Okresného úradu v Komárne nespomína a túto ani nevyhodnotil, hoci bola na pojednávaní oboznamovaná a až následne bola vyžiadaná ďalšia správa. V ďalšej správe odbor katastra Okresného úradu Komárno už uvádza, že tieto dve parcely neboli vytvorené správne, a preto sa priklonil k tomu, že by tieto mali patriť žalobcom. Obe správy podpísala vedúca odboru katastra Okresného úradu Komárno. Obe správy sú však zjavne protichodné. Tiež uviedli, že povolená odchýlka v zmysle zákona je 5%. Aj v tomto je správa odboru katastra zavádzajúca a je úplne servilná v prospech žalobcov. Keďže si žalobcovia kúpili 828 m2 pozemku, z uvedenej výmery je 5% 41 m2, a nie 51 m2, ako to uvádza správa z mája 2018. Rozdiel medzi plochou, ktorú si žalobcovia kúpili a tou plochou, ktorá tvorí sporné parcely, je 44 m2, teda presahuje 5% povolenej odchýlky. Žalobcovia, keď zistili, že boli vytvorené dve parcely, a to sporné parcely, ich vyhľadali, aby im darovali uvedené parcely, respektíve ponúkali im odkúpenie uvedených parciel za sumu 1 eur za celok. Pokúšali sa aj o to, aby im podpísali, že oni sú vlastníkmi uvedených parciel vydržaním, čo im mala vybavovať svedkyňa H.. Aj táto okolnosť nasvedčuje tomu, že vedeli, že majú v neoprávnenej držbe časť parcely. Súd nevyhodnotil ani skutočnosť, že žalovaná U. I. uviedla, že jej svokra, ktorá chodila pracovať na záhradu, ktorú kúpil H. I., videla ako pán K. posunul kolíky uložené geodetom, smerom do ich parcely. Tiež uviedla, že jej manžel viackrát pri konfliktoch so žalovanými im povedal, že ich polovica izby je na jeho pozemku. Súd ustálil, že došlo k vydržaniu uvedených dvoch parciel žalobcami. Neargumentuje však ničím, čo by nasvedčovalo tomu, že žalobcovia mali v dobromyseľnej držbe uvedené dve parcely. Kúpili menej a snažili sa najprv získať tieto parcely darom, kúpou a neskôr vydržaním. Právnym titulom nadobudnutia nie je ani zlé vymeranie parciel. Pôda, teda ani pozemok nerastie, nezväčšuje sa a pri povolenej odchýlke je prípustné jednému zobrať uvedených 41 m2 a druhému to dať, i keď za to nikdy neplatil a nenadobudol to v súlade so zákonom. V. v súčasnosti majú 840 m2, teda o 52 m2 menej ako ich právny predchodca. Zákonom povolená tolerancia pri meraní je 45 m2, rozdiel je však 52 m2. I tu vidieť, že to nebolo možné, a pokiaľ ide o správu odboru katastra Okresného úradu v Komárne, tieto skutočnosti zastiera. Pretože ani súčet výmery všetkých

troch parciel nie je v súlade s tým stavom ako uvedené parcely boli zakúpené, možno konštatovať, že aj zameranie uvedených parciel zrejme nie je dobré a vyžadovalo by si vymeranie jednotlivých parciel tak, aby vlastníci mali to, čo si kúpili. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 10. 2008 a na to, že vec môže vydržať len oprávnený držiteľ, teda taký držiteľ, ktorý je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Nestačí preto zamerať dokazovanie len na zistenie subjektívnych predstáv držiteľa, vychádzajúc len z právneho dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva, ale treba vždy zisťovať konkrétne objektívne okolnosti, z ktorých sa dá usúdiť, že subjektívne presvedčenie držiteľa, že je vlastníkom, je dôvodné. Okolnosť, že pripočítaním dvoch novovytvorených parciel na ohradenej časti nehnuteľnosti žalobcov je väčšia než povolená odchýlka a žalovaná tvrdí, že jej svokra videla, keď žalobca Y. K. posunul geodetické kolíky smerom do ich pozemku, sa javí ako pravdivá, pretože iba takto mohlo dôjsť k zväčšeniu pozemku oproti výmere, ktorú kúpil. Takúto držbu nijak nie je možné hodnotiť ako oprávnenú. Súd prvej inštancie pri dokazovaní nepostupoval v tomto smere dôsledne. Nezisťoval, či subjektívne presvedčenie držiteľa, že je vlastníkom, je dôvodné. Samotná skutočnosť, že žalobcovia sú držiteľmi, ešte nenasvedčuje tomu, že ide o oprávnenú držbu. Oprávnená držba je podmienkou vydržania. Je zrejmé, že si žalobcovia uvedomili, že nimi ohradený pozemok je väčší o 44 m2 než si kúpili, preto sa snažili kúpou alebo darovaním, eventuálne vyplnením dokladov o vydržaní, získať uvedenú výmeru navyše. Oprávnenosť držby u žalobcov, podľa ich názoru, nebola preukázaná. Ďalej uviedli, že navrhovali vykonať riadne zameranie parciel, čo by mohlo vyriešiť túto situáciu. Súd tento návrh neakceptoval. Poukázali aj na skutočnosť, že žalobcovia zakúpili parcelu o výmere 828 m2, čo v stave ako je to vymerané, nie je naplnené. Pretože na základe ROEPu mali mať len 736 m2, je zrejmé, že časť z uvedených parciel už vo vlastníctve mohli mať, nie však celé. Vydržanie sa však nemôže týkať tej časti, kde vlastnícke právo vzniklo na základe kúpy, teda k výmere 828 m2. Vydržať možno len to, čo nemal oprávnený vlastník vo vlastníctve, ale mal ho v oprávnenej držbe.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že prvú správu zo dňa 12. 02. 2018 zaslal Okresný úrad Komárno, Katastrálny odbor na OS Komárno. Táto správa bola doručená účastníkom konania, na pojednávaní bola riadne oboznámená a práve kvôli nejasnostiam, ktoré z nej vyplývali, žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie a obrátiť sa na tento správny orgán opätovne. Pokiaľ sa týka správy Okresného úradu Komárno, Katastrálny odbor zo dňa 12. 02. 2018, v tejto je obsiahnutá genéza vzniku parciel 783/20 a 783/21 k. ú. N.. Z tejto je, okrem iného, zrejmé, že nehnuteľnosti patriace žalovanej v 3. rade (resp. jej právnym predchodcom) a žalovaným v 1. a 2. rade, resp. ich právnym predchodcom, viackrát zmenili číselné označenie, ale aj výmery, ak sa porovná stav zapísaný v pozemno-knižných zložkách a stav ako pozemky „EN“, resp. pozemky registra „C“ KN. Dôležitý z tejto správy je však záver uvedený na strane 4, z ktorého vyplýva, že súčet výmer „C“ KN par. č. 749, 750,751 a 752 k. ú. N. a „E“ KN parc. č. 783/20 a 783/21 k. ú. N., teda nehnuteľnosti vedené na mene žalovaných v 1.- 3. rade, je navýšený oproti pôvodnému stavu (vychádzajúcemu z právnych listín) bez právneho podkladu. Vzhľadom na nejasnosť a neurčitosť tejto správy sa žalobcovia obrátili na súd prvej inštancie s návrhom na doplnenie dokazovania s otázkami týkajúcimi sa merita veci, na ktoré Okresný úrad Komárno, Katastrálny odbor zaslal stanovisko zo dňa 03. 05. 2018. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní musel zohľadňovať obe správy, keď pôvodnú z 12. 02. 2018 nepovažoval za jednoznačne riešiacu otázky týkajúce sa predmetu tohto konania. Ako vyplýva zo správy zo dňa 03. 05. 2018, správny orgán po prešetrení zistil, že žalobcom Y. K. a B. K. na základe došlých listín prináležia aj výmery pozemkov parciel registra „E“ KN č. 783/20 záhrada vo výmere 110 m2, ktorá je nesprávne zapísaná na LV č.XXXX k. ú. N. a č. 783/21 záhrada vo výmere 26 m2, ktorá je neprávne zapísaná na LV č.XXXX k. ú. N.. Zrušením parcely registra „E“ KN č. 783/20 záhrada o výmere 110 m2 z LV č. XXXX k. ú. N. a parcely registra „E“ KN č. 783/21 záhrada o výmere 26 m2 z LV č. XXXX k. ú. N. v súbore opisu informácií (SPI) a v súbore geodetických informácii (SGI) vo VMUO Hurbanovo by sa zmenili výmery parciel registra „E“ č. 783/16 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 396 m2 na výmeru 506 m2 a č.783/22 záhrada o výmere 340 m2 na výmeru 366 m2 (spolu o výmere 872 m2, čo spĺňa dovolenú odchýlku pri THN a zároveň zosúladil zákres hranice pozemkov parciel registra „E“ KN č. 783/16 a č. 783/22 k. ú. N., ktoré by boli totožné s hranicami pozemkov parciel registra „C“ KN č. 747 a č. 748 k. ú. N.. Uvedenou zmenou by sa zosúladili údaje v SPI a SGI s došlými listinami. Ďalej uviedli, že predpokladom pridelenia nehnuteľnosti parcely č. 783/16 o výmere 828 m2 do ich užívania bolo vyhotovenie Geometrického (polohopisného) plánu č. 915-0078-5-15 dňa 24. 09. 1965. Z geometrického plánu vyplýva, aký bol tvar i plocha nehnuteľnosti, ktorá im bola daná do osobného užívania. Ako vyplýva z geometrického plánu, hranice jednotlivých nehnuteľností boli vyznačené v prírode kolíkmi. V súlade s vytýčenou parcelou a v súlade s vydaným stavebným povolením zahájili výstavbu rodinného domčeka, letnej kuchyne

a neskôr aj garáže. Ich rodinný dom bol teda vystavaný podľa vydaného stavebného povolenia na pozemku, ktorý im bol pridelený do osobného užívania a neskôr sa stal aj ich vlastníctvom. V spise sa nachádza potvrdenie Mestského úradu N., že ako žalobcovia nikým nerušene a dobromyseľne užívajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v N., A. XXXX/X, tak ako sú tieto vytvorené už uvedeným geometrickým plánom, a to parc. č. 747/1 zastavaná plocha o výmere 295 m2, parc. č. 747/2 zastavaná plocha o výmere 103 m2, parc. č. 747/3 zastavaná plocha o výmere 36 m2, parc. č. 747/4 zastavaná plocha o výmere 27 m2, parc. č. 748 záhrada o výmere 412 m2, o celkovej výmere 873 m2, a to od 07. 09. 1966, kedy v ich prospech zriadil bývalý Mestský národný výbor v N. právo osobného užívania pozemku za účelom výstavby rodinného domčeka, letnej kuchyne a garáže. Žalovaní tieto nehnuteľnosti nikdy neužívali. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, parcelu č. 783/20, na tejto sa čiastočne nachádza ich rodinný domček a letná kuchyňa, pričom túto parcelu užívali, súc dobromyseľní, že i táto nehnuteľnosť je v ich vlastníctve. Na hranici s pozemkom, parcela č. 749 a 750, k. ú. N., na ktorom má vystavaný žalovaná v 3. rade svoj rodinný domček, si postavili oplotenie, ktoré sa na tejto hranici taktiež nachádza pôvodne, od doby, ako im bol pozemok pridelený do užívania. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, parcelu č. 783/21, na tejto sa čiastočne nachádza ich záhrada, z čoho vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť skutočne užívali od roku 1966, súc dobromyseľní, že i táto nehnuteľnosť je v ich vlastníctve. Na hranici s pozemkom parcela č. 751 a 752, k. ú. N., na ktorom majú vystavaný žalovaní v 1. a 2. rade svoj rodinný domček, si postavili oplotenie, ktoré sa na tejto hranici taktiež nachádza pôvodne, od doby, ako im bol pozemok pridelený do užívania. Ako žalobcovia prejavili záujem o zameranie stavieb, ktoré sa na nimi užívaných pozemkoch nachádzajú. Bol vyhotovený geometrický plán 35974672-284/2009 zo 16. 03. 2010, ktorým boli zamerané nehnuteľnosti, ktoré v skutočnosti od roku 1966 nerušene užívajú. Až pri zameraní týchto nehnuteľností bolo zistené, že v skutočnosti užívajú už uvedené nehnuteľnosti, parcela č. 783/16 a 783/22, ale aj nehnuteľnosť patriacu žalovaným v 1. a 2. rade, a to parc. č. 783/21 záhradu o výmere 26 m2, ako aj nehnuteľnosť patriacu žalovanej v 3. rade, a to parcelu č. 783/20 záhrady o výmere 110 m2. Na doporučenie advokátky JUDr. M. Zemkovej vyhľadali žalovaných v snahe usporiadať vlastníctvo k sporným parcelám. Tvrdenia žalovanej v 3. rade, že jej svokra videla ako Y. K. posunul kolíky, ktorými bola nehnuteľnosť vytýčená, v smere ich nehnuteľnosti, považujú za nepodložené a účelové tvrdenie svedčiace o nedostatku iných vecných argumentov. Súd prvej inštancie vo veci previedol dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne ustálil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Navrhli, aby odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

4. Žalovaní v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcov poukázali na to, že zo správy Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 03. 05. 2018 vyplýva opak prvej správy zo dňa 12. 02. 2018. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o vydržaní sporných parciel, uviedli, že ak žalobcom skutočne uvedené parcely v časti patria, potom nemôže ísť o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, lebo skôr už tieto nadobudli kúpou. Žalobcovia zakúpili parcelu o výmere 828 m2, pričom spolu so spornými parcelami by výmera bola 876 m2. Tu však nevyhovuje ani tolerancia pri meraní v možnej odchýlke 5%, pretože aj túto toleranciu to prevyšuje cca o 3 m2. Pokiaľ ide o výmeru, žalobcom je táto navýšená o viac ako 5%, naopak, výmera žalovaných v 1. a 2. rade je menšia ako u ich právneho predchodcu o viac ako 5%. Tiež uviedli, že prečíslovaním parciel sa nemení vlastnícke právo k pôvodným parcelám. Nie je pritom možné povedať, že parc. č. 783/20 a 783/21, ktoré sú v súčasnosti v užívaní žalobcov, im skutočne patria. Nie sú totiž identické s tými parcelami, ktoré si žalobcovia zakúpili, a to ani podľa výmery. U žalobcov presahuje výmera aj povolenú odchýlku podľa ROEP vo výmere 5%. Z dôvodu, že si žalobcovia ohradili viac ako si kúpili, nestačí na dobromyseľnosť držby, ani na jej oprávnenosť. Vzhľadom na okolnosti prípadu, nie je možné konštatovať, že držba pozemku o výmere 44 m2 bola dobromyseľná a oprávnená. Nestačí iba, aby sa tak žalobcovia domnievali, ale konkrétne skutočnosti vyplývajúce z okolností prípadu sú potrebné na preukázanie oprávnenosti držby. Takéto okolnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Zameranie parciel je zlé, pričom to, komu a aká časť zo sporných parciel patrí, by bolo možné konštatovať iba po novom, riadnom a serióznom zameraní parciel všetkých účastníkov.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaných v 1. až 3. rade ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Predmetom konania je žaloba žalobcov v 1. 2. rade, doručená súdu prvej inštancie dňa 30. 06. 2016, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Touto žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť parcela registra „E“ č. 783/21 záhrada o výmere 26 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. N. a parcela registra „E“ č. 783/20 záhrady o výmere 110 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. N., tvorí ich vlastníctvo v 1/1. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. N., a to parciel registra „E“ č. 783/16 zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2 a č. 783/22 záhrady o výmere 340 m2 (celková výmera nehnuteľností je 736 m2), ktoré nehnuteľnosti pôvodne nadobudli na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzatvorenej s bývalým MsNV v N., na základe ktorej bolo v ich prospech zriadené právo osobného užívania pozemku parcely č. 783/16 o výmere 828 m2. Právo osobného užívania bolo zriadené za úhradu vo výške 971,-Kčs, ktorú zaplatili a vzniklo registráciou dohody na bývalom Štátnom notárstve v Komárne dňa 10. 10. 1966 pod č. R-II-178/66. V súlade s vytýčenou parcelou (ktorej hranice boli vymedzené kolíkmi v prírode) a v súlade s vydaným stavebným povolením žalobcovia zahájili výstavbu rodinného domčeka, letnej kuchyne a neskôr garáže. Rodinný dom bol vystavaný v súlade s vydaným stavebným povolením na pozemku, ktorý im bol pridelený do osobného užívania a neskôr sa stal ich vlastníctvom. V roku 2003 boli zahájené v N. práce ROEP, na základe ktorej ROEP bol založený LV č. XXX pre k. ú. N., v zmysle ktorého parcely registra „E“ č. 783/16 zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2 a č. 783/22 záhrady o výmere 340 m2 tvoria vlastníctvo žalobcov v 1/1. Na základe ROEP boli tiež založené LV č. XXXX pre k. ú. N., na základe ktorého parcela registra „E“ č. 783/21 záhrady o výmere 26 m2 tvorí vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade v 1/1 a LV č. XXXX pre k. ú. N., na základe ktorého parcela registra „E“ č. 783/20 záhrady o výmere 110 m2 tvorí vlastníctvo žalovanej v 3. rade v 1/1. Na základe objednávky žalobcov bol vyhotovený geometrický plán č. 35974672-284/2009, ktorým boli zamerané nehnuteľnosti, ktoré v skutočnosti od roku 1966 žalobcovia nerušene užívajú a na ktorých si vystavali rodinný dom, garáž a letnú kuchyňu. Pri zameraní týchto nehnuteľností bolo zistené, že v skutočnosti užívajú už uvedené nehnuteľnosti parc. č. 783/16 a č. 783/22, ale aj nehnuteľnosť patriacu žalovaným v 1. a 2. rade, a to parc. č. 783/21, ako aj nehnuteľnosť patriacu žalovanej v 3. rade parc. č. 783/20. Zdôraznili pritom, že od pridelenia nehnuteľností do ich osobného užívania a vydania stavebného povolenia, tieto nehnuteľnosti užívali nikým nerušení tak, ako sú tieto zamerané geometrickým plánom zo dňa 15. 03. 2010 a nie je im známe, že by užívali nehnuteľnosť patriacu žalovaným v 1. a 2. rade a nehnuteľnosť patriacu žalovanej v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi susedných nehnuteľností parc. č. 751 a 752 o celkovej výmere 840 m2 a nehnuteľnosť parc. č. 783/21 o výmere 26 m2 nikdy neužívali. Rovnako, žalovaná v 3. rade je vlastníčka susedných nehnuteľností, parc. č. 749 a 750 o celkovej výmere 850 m2 a nehnuteľnosť parc. č. 783/20 o výmere 110 m2 nikdy neužívala. Žalobcovia tak od 07. 09. 1966 nikým nerušene a dobromyseľne užívali aj nehnuteľnosti patriace žalovaným v 1. až 3. rade. Pri ROEP boli chybne založené parcely registra „E“ č. 783/20 a 783/21, vedené na meno žalovaných v 1. až 3. rade, hoci táto plocha bola v skutočnosti užívaná žalobcami. Vzhľadom na uvedené,

v snahe zosúladiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré v skutočnosti žalobcovia užívajú od roku 1966, so stavom právnym, domáhali sa žalobcovia svojho nároku súdnou cestou.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcov a ustálil správny právny záver o dôvodnosti tohto nároku. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia .

13. Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, tak ako tieto vymedzili žalovaní v 1. až 3. rade v odvolaní, ktorými dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný, z hľadiska prejednania odvolania žalovaných v 1. a 3. rade odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len s ohľadom na takto vymedzené odvolacie dôvody.

14. Pokiaľ žalovaní v 1. až 3. rade namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil obe správy zaslané súdu Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny, ako i to, že obe správy sú protichodného významu, s takouto argumentáciu žalovaných nemožno súhlasiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný úrad Komárno, odbor katastrálny správou zo dňa 12. 02. 2018 reagoval na požiadavku súdu prvej inštancie na zaslanie presnej genézy vzniku parciel č. 7783/21 a č. 783/20 pre katastrálne územie N. a v tomto duchu i danú správu vypracoval, keď jej zásadným obsahom je práve podrobná genéza vzniku sporných parciel. Pokiaľ potom Okresný úrad Komárno, odbor katastrálny následnou správou zo dňa 03. 05. 2018 sa vyjadroval k tomu, či sporné parcely (783/20 a 783/21) boli chybne založené pri ROEP, či žalobcovia užívajú plochu tvorenú spornými parcelami na úkor žalovaných, opätovne reagoval len na požiadavku súdu prvej inštancie takto presne formulovanú v prípise súdu zo dňa 17. 04. 2018. Pokiaľ potom Okresný úrad Komárno, odbor katastrálny vo svojej správe zo dňa 03. 05. 2018 konštatoval, že ROEP pre k. ú. N. boli parcely registra „E“ č. 783/20 zapísaná na LV č. XXXX a 783/21 zapísaná na LV č. XXXX chybne založené, ako i to, že žalobcom prináležia aj výmery pozemkov parciel registra „E“ č. 783/20 a 783/21, ktoré sú nesprávne zapísané na LV č. XXXX (XXX/XX) a LV č. XXXX (XXX/XX), v žiadnom prípade nemožno konštatovať žalovanými tvrdenú skutočnosť, že by obe správy Okresného úradu Komárno boli vo vzájomnom rozpore. Pokiaľ účelom prvej správy bolo objasniť, v zmysle požiadavky súdu, genézu vzniku sporných parciel, účelom druhej správy, opätovne v zmysle požiadavky súdu prvej inštancie realizovanej na podnet žalobcov, bolo objasniť to, či postup pri založení týchto parciel bol správny, a to bez toho, že by obe správy boli v akomkoľvek rozpore. Účelom opätovnej požiadavky na zaslanie správy adresovanej súdom na Okresný úrad Komárno bolo práve doplnenie informácií z prvej správy tak, aby tieto poskytovali súdu spoľahlivý podklad pre objasnenie skutkového stavu veci, a potom je pochopiteľný práve taký postup súdu prvej inštancie, že práve správa Okresného úradu Komárno zo dňa 05. 03. 2018 mala z hľadiska objasnenia okolností potrebných pre rozhodnutie v tejto veci, v porovnaní s prvou správou, zásadný význam. V žiadnom prípade však nemožno konštatovať to, že by obe správy boli vo vzájomnom rozpore, ktorý by bol potrebné súdom odstraňovať.

15. Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalobcovia na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 07. 09. 1966 získali do osobného užívania pozemok parc. č. 783/16 o celkovej výmere 828 m2 a toto ich užívacie právo sa od 01. 01. 1992 v zmysle ustanovenia pretransformovalo na vlastnícke právo. Rovnako bolo preukázané to, že ohraničenie pozemkov sa v teréne od roku 1966 nemenilo a na túto skutočnosť nemá žiadny vplyv ani ničím preukázané vyjadrenie žalovanej v 3. rade, že od neb. svokry má vedomosť o posunutí hranice pozemkov, tak ako správne uvedené vyhodnotil i súd prvej inštancie. Pokiaľ potom žalobcovia od roku 1966 nepretržite a nerušene užívali i výmeru parciel 783/20 a 783/21, nad výmeru 828 m2, ktorú nadobudli do vlastníctva transformáciou ich užívacieho práva na právo vlastnícke v zmysle ustanovenia , nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním, za splnenia všetkých zákonných podmienok pre takýto originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V súvislosti s posúdením dobromyseľnosti žalobcov z hľadiska toho, že v zásade užívali o 44 m2 (nadobudli 828 m2, užívali 872 m2) viac ako nadobudli, je dôvodné uviesť to, že z hľadiska posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je i pomer plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku, keď je potrebné s ohľadom na tento pomer posúdiť i to, či držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti mohli zistiť, že užívajú pozemok o vyššej výmere. V danej veci potom vo vzťahu ku skutočne

nadobudnutej výmere 828 m2 predstavuje rozdiel navyše užívanej výmery 44 m2 pomer 5,31%. Podľa názoru odvolacieho súdu, takýto pomer pozemku prideleného a skutočne užívaného nebol objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o tom, že žalobcovia užívajú pozemok o výmere, ktorá je vyššia ako je pridelená. Z hľadiska takého posúdenia dobromyseľnosti žalobcov na uvedené potom nemá žiadny vplyv prekročenie, resp. neprekročenie povolenej zákonnej odchýlky výmery 5%, tak ako argumentovali žalovaní, keď taký nepatrný rozdiel výmery pozemku prideleného a skutočne užívaného nebol spôsobilý v žalobcoch vyvolať žiadne pochybnosti o tom, že užívajú pozemok o väčšej výmere, navyše za situácie, že tento užívací stav bol nemenný od roku 1966, t. j. od doby pridelenia pozemkov žalobcom do osobného užívania, pričom je zrejmé i to, že sporné parcely nikdy v teréne vyznačené neboli a v konečnom dôsledku bolo preukázané to, že boli založené nesprávne. Skutočnosť, či žalovaní v 1. a 2. rade v konečnom dôsledku užívajú výmery v správnom, resp. nesprávnom rozsahu na posúdenie tejto právnej veci, z hľadiska jej predmetu sporu, nemá žiadny právny význam.

16. Na doplnenie odvolací súd udáva, že posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Každý prípad dobrej viery je potrebné posudzovať individuálne, v jeho konkrétnych súvislostiach. Tieto objektívne okolnosti v danej veci preukázané boli, keď zo skutkového stavu tejto veci je jednoznačné, že žalobcovia na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov nadobudli do užívania pôvodne parcelu č. 783/16 o výmere 828 m2 (neskôr zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 783/16 o výmere 396 m2 a parc. č. 783/22 o výmere 340 m2, teda v celkovej výmere 736 m2), pričom od počiatku vstúpili do užívania nehnuteľnosti v stave tak, ako bola výmera tohto pozemku vyznačená v prírode kolíkmi, bez akejkoľvek zmeny tohto stavu užívania, potom takto vytvorený užívací stav nehnuteľností od roku 1966 nebol spôsobilý v žalobcoch vzbudiť žiadne pochybnosti o tom, že by držba spornej časti nehnuteľnosti, o výmere prekračujúcej pôvodnú výmeru o 44 m2, bola neoprávnená. Všetky tieto okolnosti potom nasvedčujú tomu, že argumentácia žalovaných o neoprávnenosti držby spornej nehnuteľnosti žalobcami nie je dôvodná, keď žiadne tomuto tvrdeniu nasvedčujúce skutočnosti v konaní preukázané neboli. Naopak, bolo preukázané to, že žalobcovia v 1. a 2. rade na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku vstúpili v roku 1966 do užívania pozemku parc. č. 783/16, a to v stave vytvorenej užívacej hranice a v takomto stave nehnuteľnosti nerušene užívali až do roku 2003. Je podľa názoru odvolacieho súdu pritom nesporné, že právnym titulom užívania pozemkov bola už uvedená Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku z roku 1966, na základe ktorej žalobcovia započali oprávnenú držbu i spornej časti nehnuteľnosti.

17. Pokiaľ žalovaní namietali, že navrhli súdu vykonať zameranie pozemkov, pričom súd prvej inštancie sa s týmto ich návrhom nevysporiadal, je potrebné uviesť, že žiadny konkrétny a kvalifikovaný návrh na dokazovanie zo strany žalovaných, resp. ich právneho zástupcu prednesený v konaní nebol, keď za takýto návrh nemožno považovať len nekonkrétne konštatovanie právneho zástupcu žalovaných na potrebu presného zamerania pozemkov. Potom ani nevznikla potreba vysporiadať sa s dôkazným prostriedkom, ktorý riadne prednesený nebol.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, keď žalobu žalobcov vzhliadol za opodstatnenú, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).