Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/54/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020 ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14.02.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. SPOU-OSZ-35279-21/2020-VZ zo dňa 14.02.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v súlade s , v spojení s o sociálnom poistení zvýšilo výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi k 09.12.2016 v sume 1.006,87 eur mesačne od uvedeného dňa o sumu 19,85 eur na sumu 1.026,72 eur mesačne, od 01.07.2017 o sumu 9,57 eur na sumu 1.036,29 eur mesačne, od 01.07.2018 o sumu 19,20 eur mesačne na sumu 1.055,49 eur mesačne a od 01.07.2019 o sumu 19,20 eur mesačne na sumu 1.074,69 eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom v zásade namietal najmä to, že mu neboli zohľadnené všetky doby poistenia, či už v osobitnom alebo všeobecnom systéme poistenia.

2. Napadnutým rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že file_0.jpg

file_1.wmf

predmetom konania bolo rozhodovanie o nároku odvolateľa na zvýšenie vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za dobu

dôchodkového poistenia získanú po 31.12.2003. Dňa 04.03.2001 žalobca dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov. Po dovŕšení dôchodkového veku aj naďalej zotrval v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru. Žalobcovi skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru uvoľnením podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňom 31.07.2001. V zmysle a a v znení účinnom do 30.06.2002, bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok od 01.08.2001 za dobu služobného pomeru v rozsahu 32 skončených rokov, z toho viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií. V zmysle sa výsluhový príspevok odvolateľa považuje od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok. Dňa 09.12.2019 bola odboru zo Sociálnej poisťovne, ústredie, postúpená žiadosť odvolateľa o priznanie starobného dôchodku od 01.07.2008 podľa a žiadosť zo dňa 06.09.2013 o nové posúdenie nároku a výšky dôchodku tri roky spätne. Obidve žiadosti boli podľa ich obsahu posúdené ako jedno podanie, a to ako žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa Odborom bolo následne podľa vykonané konanie vo veci zvýšenia dávky výsluhového zabezpečenia - výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. V rámci tohto konania bol riadne zistený skutočný stav veci a boli zabezpečené potrebné podklady pre rozhodnutie. Z písomných podkladov Sociálnej poisťovne, ústredia, doručených na odbor dňa 30.12.2019 a 28.01.2020 bolo zistené, že doba dôchodkového postenia, ktorú žalobca získal po 31.12.2003, trvala od 01.01.2004 do 30.06.2008. Za uvedené obdobie dôchodkového poistenia bolo do Sociálnej poisťovne odvedené poistné na starobné poistenie odvolateľa v sume 6.521,01 eur, ktoré Sociálna poisťovňa, ústredie previedla na osobitný účet odboru. Tým boli u žalobcu splnené podmienky ustanovené v pre zvýšenie jeho výsluhového dôchodku. Konanie bolo zo strany odboru ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia, a to zvýšením výsluhového dôchodku podľa , a , v súlade s , v spojení s , s nárokom na jeho výplatu v prepočítanej sume od 09.12.2016. Poberateľ výsluhového príspevku, ktorý zároveň splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, mal možnosť voľby, tzn. mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, a to buď starobný dôchodok s prídavkom k tomuto dôchodku alebo výsluhový príspevok. Žalobca nemohol a ani nemôže poberať obidve dávky súčasne, čo vyplýva z ustanovenia v znení účinnom do 30.06.2002. Žalobca po skončení služobného pomeru, pričom v tom čase už dôchodkový vek mal a spĺňal podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti , sa rozhodol požiadať o priznanie výsluhového príspevku a nie o priznanie starobného dôchodku a prídavku k nemu. Dôvodom bola tá skutočnosť, že výška výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania, teda k 01.08.2001, bola 17.816,- Sk mesačne, a to za 32 skončených rokov služobného pomeru, naproti tomu maximálna suma starobného dôchodku podľa , ktorá by mohla byť žalobcovi priznaná, by bola v sume 7.740,- Sk mesačne. Odvolateľ však po skončení služobného pomeru o starobný dôchodok z už uvedených dôvodov nepožiadal, čím konkludentným spôsobom prejavil vôľu - súhlas, aby sa mu naďalej vyplácal výsluhový príspevok. Z ustanovenia vyplýva, že výsluhový príspevok žalobcu, ku dňu účinnosti vyplácaný odborom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zostáva aj naďalej výsluhovým príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa a Za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje na účely ďalšieho trvania nároku naň a jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Napriek tomu, že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné hľadieť na túto výsluhovú dávku ako na dávku, ktorá plní funkciu starobného dôchodku. Z uvedeného dôvodu je možné jeho zvyšovanie za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, získanú najskôr po 31.12.2003, realizovať rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia starobné dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení. Uvedený postup je upravený ustanovením Žalobca bol dôchodkovo poistený od 01.01.2004 do 31.07.2006 spolu 904 dní. Za túto dobu dôchodkového poistenia žalobcovi patrí zvýšenie výsluhového dôchodku o 7,50 % (904 : 90 = 10,0444, to znamená, že za desaťnásobok 90 dní mu patrí zvýšenie o 10 x 0,75 % čo je 7,50 %) priemerného mesačného zárobku, ktorého suma 4.067,- Sk bola vypočítaná ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok. Uvedených 7,50 % z tohto priemerného mesačného zárobku predstavuje zvýšenie výsluhového dôchodku o 306,- Sk mesačne. Žalobca mal za obdobie od 01.08.2006 do 31.12.2006 osobný vymeriavací základ (ďalej len „OVZ“) 113.642,- Sk. Osobný mzdový bod (ďalej len „OMB“) za

uvedené obdobie dôchodkového poistenia sa určil ako podiel OVZ a všeobecného vymeriavacieho základu (ďalej len „VVZ“) za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2006 sa teda rovná 113.642,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 0,5048 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Žalobca mal za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 OVZ 266.717,- Sk. OMB za uvedené obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je predposledným rokom dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa určil ako podiel OVZ za rok 2007 a VVZ za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2007 sa teda rovná 266.717,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 1,1848 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Žalobca mal za obdobie od 01.01.2008 do 30.06.2008 OVZ 146.775,- Sk. OMB za uvedené obdobie dôchodkového poistenia, ktoré je posledným rokom dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa určil ako podiel OVZ za rok 2008 a VVZ za rok 2006, ktorý bol ustanovený v sume 225.132,- Sk. OMB za rok 2008 sa teda rovná 146.775,- Sk : 225.132,- Sk, čo je 0,6520 po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor. Súčet OMB za obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.2006 do 30.06 2008 je 2,3416. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.07.2008 podľa bola 249,14 Sk. Zvýšenie výsluhového dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.2006 do 30.06.2008 bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice OMB a aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2008, tzn. 2,3416 : 2 x 249,14 = 291,693112, čo je po zaokrúhlení 292,- Sk. Suma zvýšenia výsluhového dôchodku je súčet 306,- Sk a 292,- Sk, čo je spolu 598,- Sk a po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na eurocent smerom nahor predstavuje sumu 19,85 eur. Žalobcovi bol k 09.12.2016, t. j. tri roky spätne odo dňa doručenia prejednávanej žiadosti odboru, vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 1.006,87 eur mesačne. Za obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 30.06.2008 bol žalobcovi v súlade s výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom plní funkciu starobného dôchodku, vyplácaný v sume 1.006,87 eur mesačne, zvýšený od 09.12.2016 o 19,85 eur mesačne na sumu 1.026,72 eur mesačne. Od 01.07.2017 bol podľa a výsluhový dôchodok v sume 1.026,72 eur mesačne zvýšený za 32 skončených rokov služobného pomeru o pevnú sumu 9,57 eur na sumu 1.036,29 eur mesačne. Od 01.07.2018 bol podľa výsluhový dôchodok v sume 1.036,29 eur mesačne zvýšený za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eur, t. j. o sumu 19,20 eur mesačne na sumu 1.055,49 eur mesačne. Od 01.07.2019 bol podľa výsluhový dôchodok v sume 1.055,49 eur mesačne zvýšený za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eur, t. j. o sumu 19,20 eur mesačne na sumu 1.074,69 eur mesačne. Napadnutým rozhodnutím odboru bol realizovaný zákonný postup stanovený v a pre zvýšenie starobného dôchodku odvolateľa za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia získanú po dovŕšení dôchodkového veku, najskôr však po 31.12.2003. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa , ktorý mu Sociálna poisťovňa, ústredie priznala podľa tohto zákona, nikdy nevznikol. Nie je preto možné prihliadať na žalobcovu požiadavku, aby odbor zvýšil výsluhový dôchodok o sumu, o ktorú mu Sociálna poisťovňa, ústredie ňou vyplácaný starobný dôchodok znížila, ani aby mu bol vyplatený rozdiel na starobnom dôchodku, o ktorý ho Sociálna poisťovňa podľa neho ukrátila. Takáto požiadavka je zjavne neopodstatnená. Žalobcovi bol výsluhový dôchodok za dobu ďalšieho dôchodkového poistenia získanú vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia po 31.12.2003, zvýšený takým spôsobom a v takej výške, ako keby žalobca poberal starobný dôchodok. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.06.2020.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 23.06.2020, doručenou súdu dňa 23.06.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že obe dôchodkové inštitúcie (Sociálna poisťovňa a žalovaný) nepostupujú dôsledne podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie nie je správne a podľa žalobcu je arbitrárne.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.08.2020 uviedol, že predmetom konania vedeného žalovaným, ako prvostupňovým správnym orgánom, bolo rozhodovanie o nároku žalobcu na zvýšenie vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia, a to výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom tento plní úlohu starobného dôchodku, za dobu dôchodkového poistenia získanú po 31.12.2003, podľa Zo spisového materiálu vedeného žalovaným k osobe žalobcu vyplýva, že v čase, keď bol žalobca v služobnom pomere, dňa 04.03.2001 dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov. Po dovŕšení dôchodkového veku bol naďalej v služobnom pomere. Žalobcovi skončil služobný pomer podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „) dňom 31.07.2001. Dňa 09.12.2019 bola žalovanému zo Sociálnej poisťovne, ústredie, odstúpená žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 01.07.2008 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neformálna žiadosť žalobcu zo dňa 06.09.2013 o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok a jeho výšky tri roky spätne odo dňa jej podania a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: -45 zo dňa 28.08.2019. Žalovaný obidve žiadosti posúdil ako jedno podanie, a to ako žiadosť o zvýšenie poberanej výsluhovej dávky podľa Podľa právnej teórie, o začatí správneho konania nie je potrebné upovedomiť účastníka, ktorý podanie podal, t. z. podal návrh na začatie konania. Žiadosti o priznanie a zvýšenie starobného dôchodku žalobcovi boli žalovanému doručené dňa 09.12.2019 t. z., že správne konanie u žalovaného začalo o predmetnej veci až dňom 09.12.2019. O odstúpení prejednávaných žiadostí žalobcu žalovanému, ktoré podal žalobca pôvodne na Sociálnej poisťovni, ústredie, bol, resp. mal byť, žalobca upovedomený priamo Sociálnou poisťovňou, ústredie. Z uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval za potrebné žalobcu o začatí konania upovedomovať. Žalovaný podané žiadosti posúdil podľa ich obsahu ako žiadosť o zvýšenie poberanej dávky výsluhového zabezpečenia podľa z nasledovných dôvodov. Z ustanovenia vyplýva, že výsluhový príspevok žalobcu, ku dňu účinnosti (01.07.2002) vyplácaný žalovaným, je naďalej výsluhovým príspevkom, teda nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa a Za výsluhový dôchodok podľa sa iba považuje na účely trvania nároku na túto dávku výsluhového zabezpečenia, jeho výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a jeho zvyšovania podľa tohto zákona. Napriek tomu, že žalobca nepoberá starobný dôchodok, ale výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné hľadieť na túto výsluhovú dávku, ako na dávku ktorá plní funkciu starobného dôchodku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky NS SR zo dňa 28.10.2009, sp. zn. a zo dňa 29.11.2017, sp. zn. . Z tohto dôvodu je možné zvyšovanie výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, pričom tento plní úlohu starobného dôchodku, za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia získanú najskôr po 31.12.2003, realizovať rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú, za ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, starobné dôchodky, priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a sociálnom zabezpečení. Uvedený postup zvýšenia poberanej výsluhovej dávky je upravený ustanovením Ak poberateľ výsluhovej dávky, priznanej podľa osobitného predpisu o sociálnom zabezpečení policajtov, v prípade žalobcu podľa , dovŕšil dôchodkový vek pred účinnosťou , teda pred 01.07.2002, je právomoc na zvýšenie výsluhovej dávky za dobu ďalšieho dôchodkového poistenia získanú po 31.12.2003 daná žalovanému. Následne žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval spôsob, akým vypočítal zvýšenie výsluhového dôchodku v napadnutom rozhodnutí vrátane citácie príslušných právnych predpisov. Žalovaný ďalej uviedol, že z konania žalobcu preukázateľne vyplýva, že sa v čase dovŕšenia dôchodkového veku sám rozhodol, že starobný dôchodok poberať nechce. Jednoznačne to preukázal podaním žiadosti o výsluhový príspevok, ktorý mu aj bol priznaný, pričom v čase skončenia služobného pomeru už mal dôchodkový vek. Zároveň mu priamo ustanovenie garantovalo nárok len na jednu dávku, a to tú, ktorú si žiadateľ zvolil, teda v prípade žalobcu, výsluhový príspevok. Priznaním výsluhového príspevku žalobcovi automaticky nárok na starobný dôchodok zaniká. Poberateľ výsluhového príspevku, ktorý zároveň splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, mal v súlade s , možnosť voľby, t. z., mohla mu byť priznaná a vyplácaná iba jedna dávka, buď starobný dôchodok s prídavkom k tomuto dôchodku alebo výsluhový príspevok. Z uvedených dôvodov žalobca nemohol a ani nemôže poberať obidve dávky. Ako z konania samotného žalobcu vyplýva, po skončení služobného pomeru, pričom v tom čase už dôchodkový vek mal a spĺňal podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa V. časti , sa rozhodol požiadať o priznanie výsluhového príspevku a nie o

priznanie starobného dôchodku a prídavku k nemu. Dôvodom bola tá skutočnosť, že výška výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania, teda k 01.08.2001, bola 17.816,- Sk mesačne, a to za 32 skončených rokov služobného pomeru. Naproti tomu starobný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok podľa V. časti , by mu mohol byť, v súlade s , k 01.08.2001 priznaný v maximálne sume 7.740,- Sk mesačne. Žalobcovi nárok na starobný dôchodok podľa nikdy nevznikol. Výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, plní funkciu starobného dôchodku, a to vo vyššej sume, ako keby žalobca poberal odo dňa skončenia služobného pomeru starobný dôchodok podľa V. časti Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 11.12.2020, v ktorom uviedol, že žalobca sa ocitol v ťažkej životnej situácii, kedy dve dôchodkové inštitúcie sa sústavne nevedia dohodnúť, ktorá z nich mu bude poskytovať sociálnu dávku v príslušnej výške.

IV.

Pojednávanie

6. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. a (ďalej len „“) vo veci nariadil pojednávanie na 24.01.2024. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa vôbec neprihliadlo na 15 rokov, ktoré odpracoval v civile, čo ho viditeľne poškodzuje a diskriminuje voči ostatným poistencom. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný sa vysporiadal so všetkými dôkazmi a postupoval v zmysle zákona, preto navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Právne posúdenie

7. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Podľa ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

10. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

11. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

13. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

14. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Podľa o sociálnom zabezpečení pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

16. Podľa § 20 Správneho poriadku ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.

17. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

18. Podľa § 84 cit. zák. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO- PK-57/2020 zo dňa 09.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. SPOU-OSZ-35279-21/2020- VZ zo dňa 14.02.2020, ktorým mu bol zvýšený výsluhový dôchodok. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.08.2001, č. p.: SPC-35.279-1/6-2001 priznal žalobcovi výsluhový príspevok od 01.08.2001. Žalovanému bola dňa 09.12.2019 postúpená zo Sociálnej poisťovne žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 01.07.2008 a žiadosť žalobcu o nové posúdenie nároku a výšky dôchodku tri roky spätne zo dňa 06.09.2013. Stalo sa tak na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. -45, ktorým tento vyslovil, že právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa v spojení s ust. a má príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a preto uložil žalovanému v súlade s ust. , postúpiť vec na rozhodnutie, spolu so žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na starobný dôchodok, tomuto orgánu Ministerstva vnútra SR. Žalovaný listami zo dňa 17.12.2019 žiadal od Sociálnej poisťovne zaslanie údajov o dobe trvania dôchodkového poistenia a o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia žalobcu získané po 31.12.2003 a o prevedenie poistného na starobné poistenie za toto obdobie. Sociálna poisťovňa listami zo dňa 23.12.2019 a 28.01.2020 oznámila žalovanému požadované údaje a zaslala evidenčné listy dôchodkového poistenia žalobcu za obdobie zamestnania od roku 2004 do roku 2008.

20. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to, že mu nebolo zohľadnených 15 rokov, ktorého odpracoval v civilnom zamestnaní. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Uvedené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu platia aj pre rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal okrem iného to, že pri výpočte jeho dôchodkovej dávky mali byť zohľadnené všetky doby poistenia, a to doba služby z osobitného systému, ako aj doba poistenia zo všeobecného systému. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevyporiadal. Žalovaný to síce naznačuje, avšak podľa názoru súdu mohol a mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobnejším a pre žalobcu zrozumiteľnejším spôsobom vysvetliť, či a ktoré obdobia (z celkového) dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia mu pri výpočte dôchodkovej dávky zohľadnené boli, resp. neboli, a ak neboli, tak z akého dôvodu. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. Musí z neho byť zrejmé, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Súd netvrdí, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nesprávne, avšak nie je dostatočne odôvodnené (a teda je v tejto časti nepreskúmateľné). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. , podľa ktorého: „Odvolací súd ďalej dodáva, že v prípade, ak navrhovateľovi nebudú zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku iné odpracované roky (najmä po 01.01.2004), rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok a za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je daná právomoc Odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave. Vzhľadom na uvedené nie je opodstatnená požiadavka navrhovateľa uložiť odporkyni povinnosť priznať a vyčísliť jeho starobný dôchodok, keďže odporkyňa mu ho priznávať nebude, a zvyšné odpracované roky, ktoré nebudú zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku, mu budú zhodnotené jeho zvýšením, o ktorom rozhodne Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave.“

21. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý súd zrušil napadnuté rozhodnutie, je však skutočnosť, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tu súd pripomína, že podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Žalovaný tak v prvostupňovom, ako aj v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcovi priznal tri roky spätne od uplatnenia nároku. Za deň uplatnenia nároku pritom považoval deň,

keby mu bola doručená zo Sociálnej poisťovne žiadosť žalobcu, teda 09.12.2019. Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobca podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 01.07.2008, a žiadosť o nové posúdenie nároku na starobný dôchodok dňa 06.09.2013, aj keď na nepríslušný orgán (Sociálna poisťovňa). Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. -45 právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa v spojení s ust. a má príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa v znení účinnom k 01.01.2004, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa o sociálnom zabezpečení pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy. Podľa veta prvá Správneho poriadku ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Keďže Sociálna poisťovňa nebola príslušná (nemala právomoc) na rozhodnutie o nároku žalobcu na starobný dôchodok, mala jeho žiadosť bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu, teda žalovanému. Za postúpenie „bez meškania“ v žiadnom prípade nie je možné považovať postúpenie podania po jedenástich, resp. šiestich rokoch od ich podania. Je síce pravdou, že túto situáciu nezavinil žalovaný, avšak to nemôže byť na ujmu práv žalobcu. Správny súd k tomu dáva do pozornosti názor Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého štát, ktorého orgány nedodržali svoje vlastné vnútorné pravidlá a postupy, nemôže profitovať z tohto protiprávneho konania a vyhnúť sa svojim záväzkom. Riziká plynúce z pochybení štátnych orgánov musí niesť štát a tieto omyly nemožno napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov, najmä pokiaľ nie je v stávke žiadny iný protichodný súkromný záujem (rozsudok ESĽP vo veci Lelas proti Chorvátsku č. 55555/08). Aj keď podľa sa na konanie Sociálnej poisťovne nevzťahuje Správny poriadok a nemá obdobné ustanovenie ako je Správneho poriadku, Najvyšší súd SR už v minulosti judikoval, že ak Sociálna poisťovňa nemá právomoc vo veci rozhodnúť má možnosť, resp. povinnosť postupovať podľa o správnom konaní ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie (viď. rozsudok NS SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. – v uvedenej veci sa jednalo o prípad, keď Sociálna poisťovňa nemala právomoc rozhodnúť vo veci, keďže vo veci už rozhodla inštitúcia sociálneho zabezpečenia iného členského štátu EÚ, pričom súd skonštatoval, že aj keď jej taký postup neumožňuje, mala zastaviť konanie podľa Správneho poriadku pre neodstrániteľnú prekážku, ktorou je nedostatok právomoci vo veci konať; v prejednávanej veci však nebol dôvod konanie zastaviť, keďže bola možnosť postúpiť vec príslušnému orgánu - žalovanému). Ak je podanie doručené na nepríslušný správny orgán, bremeno zabezpečenia nápravy sa presúva na správne orgány, keďže v takomto prípade má nepríslušný správny orgán povinnosť bez zbytočného odkladu postúpiť podanie na príslušný správny orgán. Takéto postúpenie sa pritom deje ex offo a nie je potrebný žiadny návrh zo strany účastníka konania. Naopak, zákon chráni účastníka konania, keďže tento nemusí byť (právne) vzdelaný, a vychádza z toho, že správne orgány sú odborne erudované a vedia jednoznačne špecifikovať príslušný správny orgán (ak ho účastník konania identifikoval nesprávne). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa mala bez zbytočného odkladu postúpiť žiadosti žalobcu žalovanému.

22. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný síce nezavinil situáciu, že mu Sociálna poisťovňa bez meškania nepostúpila podania žalobcu, avšak toto nemôže byť na ujmu žalobcu. Pokiaľ potom žalovaný vychádzal z toho, že žalobca si nárok uplatnil dňom, kedy mu Sociálna poisťovňa postúpila podania žalobcu (09.12.2019), a teda rozhodol o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu iba za tri roky spätne (k 09.12.2016), vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis

alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom. V danom prípade teda žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie na skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu. Bude teda povinnosťou žalovaného opätovne posúdiť dátum uplatnenia nároku žalobcu a následne teda aj dátum spätného priznania zvýšenia výsluhového dôchodku, s prihliadnutím na to, kedy žalobca podal svoje žiadosti na nepríslušný orgán. Zákon neurčuje (nepríslušnému) správnemu orgánu konkrétnu lehotu, v ktorej musí podanie postúpiť príslušnému správnemu orgánu (uvádza iba, že to má byť bez meškania), bude to teda závisieť od povahy konkrétneho podania, príp. náročnosti posúdenia, ktorý orgán je na rozhodnutie vo veci príslušný. V danom prípade samozrejme nie je možné spätne určiť, kedy (v akej lehote) mala (resp. mohla) Sociálna poisťovňa postúpiť vec žalovanému, aby bola naplnená litera zákona ( Správneho poriadku), avšak určitou pomôckou môže byť to, v akej lehote postúpila vec žalovanému po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.08.2019, č. k. -45 (09.10.2019), teda v lehote dvoch mesiacov.

23. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodov podľa a (v spojení s ) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v súlade s zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, nakoľko trpí rovnakými vadami.

24. Súd ešte nad rámec prieskumu (keďže žalobca nenamietal v konaní pred súdom, že by sa v jeho prípade nemal aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ale urobil tak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) dáva do pozornosti žalobcu, že ustanovenie čl. 2 Dohovoru č. 128 zaväzuje každý členský štát bezvýnimočne vykonávať časti I a VII, ďalej mu dovoľuje voľbu niektorej z častí II, III a IV, ale časti V a VI ho zaväzuje vykonávať s ohľadom na to, ktorú spomedzi častí II, III a IV si zvolil. Predmetom úpravy časti II sú invalidné dôchodky, časti III sú starobné dôchodky a časti IV sú pozostalostné dôchodky. Ako vyplýva z oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. , Československá socialistická republika prijala záväzky z uvedeného Dohovoru, len pokiaľ ide o jeho časť III. Inak povedané, Československá socialistická republika neprijala a Slovenská republiky tak ako nástupnícky štát nevstúpila do záväzkov vyplývajúcich z častí II ani IV uvedeného Dohovoru, teda záväzkov týkajúcich sa invalidných alebo pozostalostných dôchodkov. Aj ustanovenie čl. 33, ktoré je súčasťou časti VI, Slovenská republika podľa citovaného čl. 2 Dohovoru č. 128 vykonáva len v rozsahu, v akom vykonáva časť III tohto Dohovoru. Z uvedeného teda vyplýva, že čl. 33 Dohovoru je v Slovenskej republike použiteľný pokiaľ ide o nároky na starobné dôchodky (čo je aj prípad žalobcu).

25. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy opätovne posúdiť dátum uplatnenia nároku žalobcu a následne teda aj dátum spätného priznania zvýšenia výsluhového dôchodku (viď ods. 23 odôvodnenia rozsudku) a znovu vo veci rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere (viď ods. 21. až 23. odôvodnenia rozsudku). Podľa veta prvá právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).