Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cob-11-2019.pdf
PDF · 106.69 KB
No categories available
1Cob/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1. N.T. Z., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX XX, Š. XXX/XX, 2. Z. Z., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX XX, Š. XXX/XX, 3. I. Z., T.. XX.X.XXXX, XXX XX D. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, IČO: 31314368, proti žalovanému: Poľnohospodárske obchodné družstvo Vechec, so sídlom Vechec 094 12, IČO: 31 714 838, právne zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o vyslovenie neplatnosti uznesení náhradnej výročnej členskej schôdze žalovaného za rok 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13Cb/51/2015-203 zo dňa 19. decembra 2018, takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
Priznáva žalovanému proti žalobcom zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že všetky uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi Poľnohospodárskeho obchodného družstva Vechec dňa 12.3.2015 sú neplatné. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali výroku totožného s výrokom tohto rozsudku a taktiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi členských podielov žalovaného. Dňa 12.3.2015 sa v budove Kultúrneho domu vo Vechci konala o 9.00 hod. výročná členská schôdza a v ten istý deň o 9.30 hod. náhradná výročná členská schôdza žalovaného za rok 2014. Žalobcovi boli toho názoru, že výročná členská schôdza dňa 12.3.2015 nebola zvolaná riadne v súlade so stanovami žalovaného a takisto náhradná výročná členská schôdza nebola zvolaná riadne, obe boli zvolané v rozpore so stanovami žalovaného ako aj v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi žalovaného dňa 12.3.2015 sú neplatné. V ďalšom uviedli, že členská schôdza má byť zvolaná riadne v zmysle stanov a zákona a citovali stanovy žalovaného v platnom znení a to článok XVIII Orgány družstva odsek 5 s tým, že sú toho názoru, že výročná členská schôdza žalovaného konaná v marci a náhradná výročná členská schôdza neboli zvolané riadne, obe boli údajne zvolané vyhlásením v miestnom rozhlase v obci Vechec, avšak o takomto zvolaní nemali žiadnu vedomosť, členom družstva nebola zasielaná písomná pozvánka. V čase, kedy bolo v miestnom rozhlase údajne zvolané konanie výročnej členskej
schôdze, žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade neboli prítomní v mieste svojho bydliska a teda nemali možnosť sa o konaní schôdze dozvedieť a následne sa jej zúčastniť a vykonávať svoje práva, ktoré im vyplývajú z členstva v družstve. Žalovaná v 3. rade je zdravotne hendikepovaná, má už 85 rokov a spôsob zvolania schôdze vyhlásením v miestnom rozhlase nepočula a o konaní schôdze sa nemohla dozvedieť, následne nemala možnosť sa jej zúčastniť a vykonávať svoje práva, ktoré jej vyplývajú z členstva. V ďalšom uviedli, že účasť člena na členskej schôdzi je jedným z jeho základných práv, pretože práva na nej uplatňuje svoje práv a povinnosti člena a preto je podstatné, aby mal s dostatočným časovým predstihom možnosť sa dozvedieť o konaní a programe rokovania členskej schôdze. Navyše je nutné uviesť, že to, že sa dňa 12.3.2015 pol hodiny po konaní výročnej členskej schôdze konala vzápätí náhradná výročná členská schôdza (o 9.30 hod.) je v rozpore s platnými stanovami žalovaného a zákonom. Následne citovali článok XIX ods. 6 stanov žalovaného s tým, že tento spôsob zvolania náhradnej členskej schôdze upravený v stanovách žalovaného je v priamom rozpore s ustanovením § 238 ods. 8 prvá veta Obchodného zákonníka. Žalobcovia sú toho názoru, že ustanovenia stanov, ktoré predstavenstvu žalovaného umožňujú konať náhradnú členskú schôdzu napr. do pol hodiny od riadnej členskej schôdze, ktorá nebola uznášaniaschopná, sú neplatné pre rozpor so zákonom. Nie je možné zvolať členskú schôdzu družstva a náhradnú členskú schôdzu družstva jednou pozvánkou, nakoľko konanie náhradnej členskej schôdze je determinované neuznášania schopnosťou členskej schôdze pôvodne zvolanej. Tieto dôvody boli vyjadrené listami žalobcov - námietkami člena družstva zo dňa 23.3.2015 podľa § 242 Obchodného zákonníka zaslanými žalovanému, na ktoré žalovaný do dňa vyhotovenia žaloby nereagoval. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalobcovia dôvodia, že všetky uznesenia náhradnej výročnej členskej schôdze z 12.3.2015 sú neplatné iba z jedného jediného dôvodu, že táto náhradná výročná členská schôdza bola zvolená v rozpore so stanovami a v rozpore so zákonom. Čo sa týka rozporu so stanovami, našiel rozpor s článkom 18, kde sa píše, že uznesenia sú platné, ak boli tieto orgány riadne zvolané. To znamená, že je tam rozpor so slovíčkom - riadne. Žalovaný však tvrdí, že táto náhradná výročná členská schôdza bola zvolaná riadne, pretože podľa ich názoru bola zvolaná v súlade so stanovami aj s Obchodným zákonníkom. Druhý dôvod je tvrdený rozpor s ustanovením Obchodného zákonníka konkrétne § 239 ods. 8, prvá veta. Žalovaný nenachádza žiadny rozpor s týmto ustanovením v tom prípade, ak náhradná výročná členská schôdza je zvolaná rovnakou pozvánkou tou istou, jednou samou a zvoláva sa o 30 minút do polhodiny od termínu zvolania riadnej členskej schôdze v tom prípade, ak riadna členská schôdza v čase, kedy má začať nebude uznášania schopná, to znamená, že nebude prítomná potrebná väčšina členov ako to definujú stanovy. Medzi žalobcami a žalovaným je základný rozpor vo výklade tohto ustanovenia. Podľa výkladu žalovaného, ktorý považuje za správny a v súlade s gramatickým výkladom textu Obchodného zákonníka, tá schôdza sa má konať do troch týždňov, tá predložka do znamená, mohla by sa nahradiť slovíčkom najneskôr do troch týždňov a teda sa môže konať o jednu minútu, o jednu hodinu, o jeden deň, o dva týždne, ale nesmie sa konať o štyri týždne. Vo veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 7.4.2016 č.k. 13Cb/51/2015-101, ktorým žalobe vyhovel, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Cob/57/2016-154 zo dňa 20.3.2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spôsob zvolávania členskej schôdze a náhradnej členskej schôdze a lehotu na oznámenie upravujú stanovy družstva, z ktorých vyplýva, že pokiaľ je to uvedené v pozvánke na členskú schôdzu, môže sa náhradná členská schôdza konať aj v ten istý deň, najneskôr však do 30 minút po plánovanom začiatku riadnej členskej schôdze. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania. Z uvedeného vyplýva, že Obchodný zákonník žiadnym spôsobom neobmedzuje žalovaného, aby v stanovách upravil uvedeným spôsobom spôsob zvolania schôdze, či náhradnej členskej schôdze i lehotu na ich oznámenie. Z tohto dôvodu sa odvolaciemu súdu javí, že tento postup žalovaného bol zákonný. V ďalšom uviedol, že súd prvej inštancie sa bude musieť taktiež dôsledne zaoberať otázkou, ako sa dotýkajú žalobcov uznesenia členskej schôdze družstva, teda vysvetliť, akým spôsobom, po prijatí uznesení na výročnej členskej schôdzi družstva, boli poškodené ich práva a ich postavenia ako členov družstva. Súd prvej inštancie v bode 25 uviedol, že pokiaľ sa týka spôsobu zvolania členskej schôdze, krajský súd poukázal na to, že Obchodný zákonník žiadnym spôsobom neobmedzuje žalovaného, aby si v stanovách upravil spôsob zvolávania schôdze i lehotu na ich oznámenie. Ak súd príjme tento názor krajského súdu o zvolávaní výročnej členskej schôdze ako aj náhradnej členskej schôdze, nezostáva súdu iné, len sa s týmto názorom stotožniť a teda mať za to, že zvolanie výročnej členskej schôdze za rok 2014 žalovaným družstvom bolo v súlade so Stanovami družstva, pričom žalovaný preukázal, že tento, v stanovách uvedený spôsob, bol aj dodržaný. Krajský súd sa však podľa názoru súdu vo svojom rozhodnutí nezaoberal podmienkami konania náhradnej členskej schôdze. Ak príjme súd záver o tom, že obe schôdze mohli byť zvolané jednou pozvánkou, neznamená to automaticky prijatie
záveru, že sa aj obe mohli konať tak ako to bolo uvedené v tomto prípade. Ak zákonodarca rozlišuje členskú schôdzu, ktorá je zvolávaná najmenej raz za rok a náhradnú členskú schôdzu, ktorej zvolanie upravuje ust. § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, potom zrejmým cieľom možnosti činnosti najvyššieho orgánu družstva konať prostredníctvom náhradnej členskej chôdze je zabezpečiť, aby aj v prípade, ak členská schôdza nemôže z dôvodu absencie uznášaniaschopnosti riadnej členskej schôdze vykonávať prijímanie rozhodnutí, až pre tento prípad stanovuje možnosť konania náhradnej členskej schôdze. Cieľom postupu podľa § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka je dať možnosť členskej schôdzi rozhodovať o otázkach družstva „náhradným spôsobom“, ktorý tiež v sebe zahŕňa hrozbu, že v prípade opätovného nezáujmu jej členov môže byť rozhodnuté o tej istej veci ( o tom istom programe ) náhradným spôsobom na náhradnej členskej schôdzi bez dodŕžania kôra uznášaniaschopnosti podľa § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka. Dôvodom, pre ktorý potom súd považuje uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi dňa 12.3.2015 o 9.30 hod. za neplatné a pre ktorý žalobe vyhovel je, že náhradná členská schôdza sa konala v ten istý deň ako zmarená riadna členská schôdza. Súd má za to, že najbližší možný termín konania náhradnej členskej schôdze bol nasledujúci deň po konaní zmarenej riadnej ( výročnej ) členskej schôdze. Je to tak z dôvodu, že zákonodarca umožnil konanie náhradnej členskej schôdze kedykoľvek do troch týždňov počítaných odo dňa zmarenej riadnej členskej schôdze, nie však skôr ako nasledujúci deň po konaní riadnej zmarenej schôdze. Lehota na konanie náhradnej členskej schôdze začína plynúť v prvý deň nasledujúci po dni konania riadnej členskej schôdze a tento deň je zároveň prvým dňom, kedy je v zmysle zákona možné náhradnú členskú schôdzu vykonať. Pokiaľ sa týka ďalších záverov krajského súdu o tom, že súd prvej inštancie sa má zaoberať aj otázkou tzv. osobného rozmeru žaloby, tu súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka, ktoré presne vymedzuje podmienky podania žaloby na vyslovenie neplatnosti uznesení družstva členom družstva. Je pravdou že obdobnú úpravu podania návrhu na určenie neplatnosti valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným obsahuje ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré priznáva toto právo nielen spoločníkovi, ale aj konateľovi, likvidátorovi, správcovi konkurznej podstaty, vyrovnaciemu správcovi alebo členovi dozornej rady, pričom rovnako ako v prípade družstva vyžaduje prípadný alebo tvrdený rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom alebo stanovami, ale aj so spoločenskou zmluvou. Až v odseku 2 ust. § 131 zákonodarca upravuje určenie neplatnosti uznesenia na návrh spoločníka, ktoré podmieňuje splnením podmienky spočívajúcej v tom, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Ustanovenie § 242 však takúto úpravu neobsahuje a podľa názoru súdu nemožno pre prípadnú úspešnosť žaloby preukázanie takýchto skutočností žalobcami požadovať. Uvedené ustanovenie dáva ktorémukoľvek členovi družstva bez ohľadu na uplatňovanie a reálne využívanie patriacich mu práv a oprávnení či plnenie jemu vyplývajúcich povinností, právo podať návrh v zmysle tohto ustanovenia, ktoré podanie podmieňuje tam uvedenými podmienkami a žiadnymi inými a tieto boli v tejto právnej veci splnené a nesporné. Neplatnosť bola spôsobená rozporom s právnymi predpismi a nie ujmou na právach žalobcov. Žalobcovia napriek tomu v zmysle rozhodnutia krajského súdu predložili súdu komunikáciu žalobcu v 1. rade so žalovaným ohľadom úpravy výšky členského podielu titulom dedenia po jeho nebohom otcovi I. Z.. Tieto skutočnosti namietal žalovaný s tým, že dôvody žaloby nemožno rozširovať v priebehu konania a že tzv. osobný rozmer žaloby musí súd skúmať len vo vzťahu k pôvodne podanej žalobe a jej podaniu predchádzajúcim námietkam. Keďže súd uzavrel svoje rozhodnutie o neplatnosti uznesení prijatých na náhradnej členskej schôdzi žalovaného dňa 12.3.2015 z dôvodu tak ako je popísaný vyššie a berúc do úvahy aj vyššie uvedené ohľadom podmienok podania tak ako ich predpokladá zákon, nepovažoval za potrebné sa bližšie touto skutočnosťou zaoberať. Nepovažuje za súladné so zákonom konanie subjektu len preto, že praktická stránka či takýto postup je výhodnejší či jednoduchší pre akéhokoľvek účastníka právneho vzťahu alebo preto, že od tohto konania závisí vykonanie alebo splnenie ďalších jeho povinností. Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 221 ods. 1, § 239 ods. 1, 2, 8, § 242 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež súd prvej inštancie nesprávne právnej aj vec posúdil (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP). Namietal, že súd prvej inštancie priamo porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tzn. že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie obišiel záväzný právny názor odvolacieho súdu tak, že si právny názor odvolacieho súdu vyložil zjavne nesprávne, keď v
bode 25 odôvodnenia terajšieho rozsudku uviedol, že „Krajský súd sa podľa názoru súdu nezaoberal podmienkami konania náhradnej členskej schôdze. Ak príjme súd záver o tom, že obe schôdze mohli byť zvolané jednou pozvánkou, neznamená to automaticky prijatie záveru, že sa aj obe mohli konať tak ako to bolo uvedené v tomto prípade.“ Súd prvej inštancie sa neriadil názorom odvolacieho súdu uvedenom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 20.3.2018. Ďalej namietal nesprávny názor súdu prvej inštancie, že najbližší možný termín konania náhradnej členskej schôdze bol nasledujúci deň po konaní zmarenej riadnej (výročnej) členskej schôdze. Z ustanovenia § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka a § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka táto skutočnosť nevyplýva. Jedná sa o úpravu súkromnoprávnych vzťahov, neverejnoprávnych vzťahov, v súkromnom práve sa vyžaduje ponechanie voľnosti subjektom súkromného práva upravovať si svoje vlastné právne vzťahy s vyššou mierou slobody, za rešpektovania už vyššie spomínaného základného negatívneho vymedzenia práv subjektov súkromného práva („občan môže konať všetko čo nie je zákonom zakázané“- Čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Poukázal na iné ustanovenia Obchodného zákonníka ako § 386 ods. 1, § 483 ods. 1, § 428 ods. 2 a § 439. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepreskúmaval a vôbec neskúmal počas celého priebehu konania na súde prvej inštancie aké uznesenia boli prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi, a teda aké uznesenia náhradnej členskej schôdze by sa mali stať podľa súdu prvej inštancie neplatnými. Zdôraznil, že každý člen družstva musí vedieť preukázať a vysvetliť ako sa ho dotýka uznesenie členskej schôdze, ako je prijatím a platnosťou tohto uznesenia poškodeného právo i jeho postavenie člena družstva. Člen družstva podávajúci žalobu pritom musí vedieť označiť ako ním v žalobe tvrdené porušenie zákona alebo stanov družstva v napadnutom uznesení členskej schôdze mohlo obmedziť jeho práva člena družstva. Žalobcovia boli tak povinní špecifikovať uznesenia z náhradnej členskej schôdze, v čom odvolací súd videl procesnú vadu súdu prvej inštancie a túto vadu je možné odstrániť iba súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou uloženou odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ako sa dotýkajú žalobcov uznesenia členskej schôdze družstva, teda vysvetliť akým spôsobom po prijatí uznesení na výročnej členskej schôdzi družstva, boli poškodené ich práva a ich postavenia ako členov družstva. Priamo porušil ustanovenie § 391 ods. 2 CSP ak konštatoval, že nepovažoval za potrebné sa touto skutočnosťou zaoberať. To znamená, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 OSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcov zamieta a zaväzuje žalobcovi nahradiť žalovanému trovy celého konania.
4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru súdu prvej inštancie plne rešpektoval právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v zrušujúcom uznesení, č.k. 5Cbob/57/2016-154 zo dňa 20.3.2018 a so všetkými okolnosťami v ňom uvedenými sa vysporiadal s postupom, ktorý následne podľa názoru žalobcov dostatočne zdôvodnil. Stotožňujú sa aj s právnym posúdením veci a s názorom súdu prvej inštancie k začatiu plynutia lehoty na zvolanie členskej schôdze.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
7. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 391 ods. 2 CSP ak nepostupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu ktorým je viazaný.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
12. Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva (ďalej len „členská schôdza“). Členská schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami.
13. Podľa § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na § 238 ods. 3.
14. Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
15. Podľa stanov žalovaného zo dňa 15.3.2012 čl. XIX ods. 6 ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa keď sa mal konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Členská schôdza sa zvoláva písomnou pozvánkou alebo iným zaužívaným spôsobom, t.j. vyhlásením v miestnom rozhlase najmenej 14 dní pred konaním členskej schôdze, prípadne osobnou návštevou členov družstva určenými zodpovednými pracovníkmi alebo aj inzerátom v dennej tlači. Pokiaľ je to uvedené v pozvánke na členskú schôdzu, môže sa náhradná členská schôdza konať aj v ten istý deň, najskôr však 30 minút po plánovanom začiatku riadnej členskej schôdze. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenení program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenia čl. XVIII ods. 5 týchto stanov alebo § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka.
16. Žalobcovia v žalobe namietali, že výročná členská schôdza POD Vechec konaná dňa 12.3.2015 ani náhradná výročná členská schôdza neboli zvolané riadne. Obe výročné členské schôdze boli údajné zvolané vyhlásením v miestnom rozhlase v Obci Vechec, avšak o takomto zvolaní nemali žiadnu
vedomosť. Členom družstva nebola zasielaná písomná pozvánka. Ďalej namietali, že ustanovenia stanov, ktoré predstavenstvu žalovaného umožňujú konať náhradnú členskú schôdzu do pol hodiny od riadnej členskej schôdze, ktorá nebola uznášania schopná, sú neplatné pre rozpor so zákonom. Nie je možné zvolať členskú schôdzu družstva a náhradnú členskú schôdzu družstva jednou pozvánkou, nakoľko konanie náhradnej členskej schôdze je determinované neuznášania schopnosťou členskej schôdze pôvodne zvolanej.
17. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní nesúhlasil so žalobou a následne ani s názorom súdu prvej inštancie, že čl. XIX bod 6 je v rozpore s ustanovením § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka a v odvolaní namietal nesprávnosť názoru súdu prvej inštancie, podľa ktorého začiatok plynutia lehoty na zvolanie náhradnej členskej schôdze začína nasledujúcim dňom po riadnej členskej schôdzi, ktorá nebola schopná sa uznášať.
18. Odvolací súd konštatuje, že výročná členská schôdza zvolaná na deň 12.3.2015 bola zvolaná v súlade so zákonom ako aj stanovami žalovaného, takisto náhradná členská schôdza v ten istý deň bola zvolaná v súlade s ustanovením § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka a čl. XIX ods. 6 stanov žalovaného. Stanovami si žalovaný určil začiatok plynutia lehoty zvolania náhradnej členskej schôdze. Zvolanie výročnej členskej schôdze, ako aj náhradnej členskej schôdze bola ohlásené v obecnom rozhlase a skutočnosť, že žalobcovia sa o zvolaní riadnej členskej schôdze a náhradnej členskej schôdze nedozvedeli nemá vplyv na platnosť uznesení prijatých počas náhradnej členskej schôdze. Žalobcovia nepreukázali, žeby zvolanie riadnej výročnej členskej schôdze dňa 12.3.2015 ako aj náhradnej výročnej členskej schôdze konanej v ten istý deň o 9.30 hod. nebolo v súlade so stanovami žalovaného a ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda následkom toho boli uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 12.3.2015 neplatné.
19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak zo zistených skutočností nevyvodil správny právny záver. Z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku ale ani pre jeho zrušenie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie sa neriadil podľa § 391 ods. 2 CSP názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu, sp. zn. 5Cob/57/2016 zo dňa 20.3.2018. Aj keď takýto postup súdu prvej inštancie možno považovať za vadu jeho konania, nepovažoval za potrebné pristúpiť k zopakovaniu dokazovania vo veci, pretože súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aj keď zo zistených skutočností nevyvodil správny záver. Z toho dôvodu pristúpil odvolací súd k zmene rozsudku prvej inštancie. Podľa § 388 CSP a z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.
21. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania súdu prvej inštancie, a to tak, že podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).