Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cob-57-2016.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/57/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: 1. N. Z., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX XX, Š. XXX/XX, 2. Z. Z., T.. XX.X.XXXX, H. D. XXX XX, Š. XXX/XX, 3. I. Z., T.. XX.X.XXXX, XXX XX D. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Martin Saloka, advokát, Sitár & Saloka, Advokátska kancelária, so sídlom 040 01 Košice - Staré Mesto, Zvonárska 8, proti žalovanému: Poľnohospodárske obchodné družstvo Vechec, so sídlom Vechec 094 12, IČO: 31 714 838, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
- JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o vyslovenie neplatnosti uznesení náhradnej výročnej členskej schôdze žalovaného za rok 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Cb/51/2015-101 zo dňa 7.4.2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „U r č u j e, že všetky uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi Poľnohospodárskeho obchodného družstva Vechec dňa 12.3.2015 s ú n e p l a t n é.
O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou na začatie konania domáhali výroku totožného s výrokom tohto rozsudku (súdu prvej inštancie) a taktiež náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi členských podielov žalovaného, pričom dňa 12.3.2015 sa v budove Kultúrneho domu vo Vechci konala o 9.00 hod. výročná členská schôdza, a v ten istý deň o 9.30 hod. náhradná výročná členská schôdza žalovaného za rok 2014. Sú toho názoru, že výročná členská schôdza dňa 12.3.2015 nebola zvolaná riadne v súlade so stanovami žalovaného, a takisto náhradná výročná členská schôdza nebola zvolaná riadne, obe boli zvolané v rozpore so stanovami žalovaného, ako aj v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, a tak uznesenia prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi žalovaného dňa 12.3.2015, sú neplatné. Uviedli, že účasť člena na členskej schôdzi je jedným z jeho základných práv, pretože na nej uplatňuje svoje právo a povinnosti člena, a preto je podstatné, aby mal s dostatočným časovým predstihom možnosť sa dozvedieť o konaní a programe rokovania členskej schôdze. Pol hodiny po konaní výročnej členskej schôdze sa konala vzápätí náhradná výročná členská schôdza, ak bola takto zvolaná, je v rozpore s platnými stanovami žalovaného a zákonom.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za preukázané, že žalobcovia boli aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi žalovaného, pretože sú jej členmi, ako aj skutočnosť, že sa dňa 12.3.2015 konala výročná členská schôdza, a
následne náhradná členská schôdza, pričom žalobcovia v zákonnej lehote jedného mesiaca oznámili predstavenstvu žalovaného námietku založenú na dôvode nezákonnosti zvolania náhradnej členskej schôdze, a následne žalobu podali v lehote jedného mesiaca od oznámenia námietky žalovanému, teda v zákonom stanovených lehotách, ako ich stanovuje ust. § 242 Obchodného zákonníka, pričom tieto skutočnosti neboli stranami sporu rozporované. Súd prvej inštancie mal za to, že zvolanie náhradnej členskej schôdze tak, ako tomu bolo v tomto prípade, že táto bola zvolaná v rozpore so zákonom, pretože ak bola zvolaná výročná členská schôdza a zároveň tou istou pozvánkou aj náhradná členská schôdza, podľa názoru súdu bolo porušené ustanovenie § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, a to nielen, pokiaľ ide o spoločné zvolanie výročnej a náhradnej členskej schôdze, ale aj preto, že náhradná členská schôdza sa konala v ten istý deň. Podľa názoru súdu prvej inštancie, už len samotnou skutočnosťou, že pozvánka na náhradnú členskú schôdzu, resp. realizácia zvolania náhradnej členskej schôdze, bola vykonaná pred existenciou zmarenej riadnej schôdze, je dôvodom pre záver o nezákonnom zvolaní členskej schôdze a neplatností uznesení na nej prijatých. Ďalej uviedol, že má za to, že najbližší možný termín konania náhradnej členskej schôdze, bol nasledujúci deň po konaní zmarenej riadnej členskej schôdze, pretože je to tak z dôvodu, že zákonodarca umožnil konanie náhradnej členskej schôdze kedykoľvek, do troch týždňov počítaných odo dňa zmarenej riadnej členskej schôdze, nie však skôr, ako nasledujúci deň po konaní riadnej zmarenej schôdze. Taktiež uviedol, keďže sa žalobcovia svojou žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na náhradnej výročnej členskej schôdzi, ktorých neplatnosť bola vyslovená výrokom tohto rozsudku, a to žalobou podľa § 242 Obchodného zákonníka z dôvodov vyššie uvedených, mal súd prevej inštancie za to, že nie je potrebné sa bližšie zaoberať ďalšími skutočnosťami ohľadom zvolávania výročnej členskej schôdze, a to spôsobom tak, ako je upravený v stanovách žalovaného.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, (O.s.p.) s tým, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol z viacerých dôvodov nesprávne, dôvody jednotlivo popísal. Uviedol, že je možnosť zvolania riadnej a náhradnej výročnej schôdze družstva jednou pozvánkou z dôvodu, že žalovaný nemá vedomosť o takom právnom predpise, a priamo žiadnu takúto právnu normu neuvádza ani súd prvej inštancie, ktorá by podporovala závery súdu prvej inštancie, a to z ktorého platného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva explicitne povinnosť družstva vykonávať pozývanie členov družstva na riadnu výročnú členskú schôdzu, a na náhradnú výročnú členskú schôdzu dvoma osobitnými pozvánkami. Poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil stanovy žalovaného družstva, podľa ktorých žalované družstvo v plnom rozsahu postupovalo pri zvolávaní náhradnej výročnej členskej schôdze. Ďalej poukázal, že nie je správny záver súdu prvej inštancie, že dôvodom, ktorým súd považuje uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi za neplatné, je to, že náhradná členská schôdza sa konala v ten istý deň, ako zmarená riadna členská schôdza. Poukázal na ustanovenie § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výklad tohto ustanovenia súdom prvej inštancie je nesprávny, a v predmetnej veci nemožno použiť zužujúci výklad, to znamená, že členská náhradná členská schôdza sa môže konať kedykoľvek, do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná, ale vždy najneskôr až nasledujúci deň. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, ani počas celého priebehu konania na prvej inštancii, ani to neuviedol v napadnutom rozsudku, aké uznesenia boli prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi, a teda aké uznesenia náhradnej výročnej členskej schôdze by sa mali stať podľa súdu prvej inštancie neplatnými. Taktiež poukázal na ďalšiu námietku, a to je skutočnosť, že v prípadoch žalôb, v súvislosti s neplatnosťou uznesení členskej schôdze, sa nemusí síce preukazovať naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby, ale člen družstva podávajúci žalobu, musí vedieť označiť (vysvetliť), ako ním tvrdené porušenie zákona, alebo stanov družstva, v napadnutom uznesení členskej schôdze mohlo obmedziť jeho práva člena družstva. Takéto preukázanie osobného rozmeru žaloby, teda podávania žaloby pre porušenie alebo ohrozovanie jeho osobných práv členov družstva, je nevyhnutnou súčasťou každej takejto žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesení členskej schôdze. Poukázal na ustanovenie § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 24/2013, kde právna veta znie: „Súd určí na návrh akcionára neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ak bol uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva, alebo stanovy, ak toto porušenie mohlo obmedziť
jeho práva akcionára. Ak spoločnosť znemožní akcionárovi účasť na valnom zhromaždení, sú obe tieto zákonné podmienky splnené“. Žalovaný mal za to, že v súdnom konaní žalobca vôbec nevysvetlil, ako, čím alebo akým spôsobom došlo k porušeniu, alebo ohrozovaniu ich práv ako členov družstva.
6. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K uvedenému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť, pretože odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.
9. Podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10. Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti všetkých uznesení prijatých na náhradnej výročnej členskej schôdzi Poľnohospodárskeho obchodného družstva Vechec dňa 12.3.2015 za neplatné. Odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s odvolacími námietkami podanými v odvolaní žalovaného. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvom náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach, a pri schôdzach delegátov.
11. Ďalej odvolací súd poukazuje, že samotné stanovy družstva stanovujú počet zasadnutí členskej schôdze, ale aj spôsob zvolania schôdze a lehotu na oznámenie. Zákon predpokladá situáciu, keď členská schôdza nie je schopná uznášať sa z dôvodu, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Z tohto dôvodu by mohlo byť ohrozené samotné fungovanie družstva. Na to, aby sa predišlo nepriaznivej situácii, zákon ukladá povinnosť predstavenstvu zvolať náhradnú členskú schôdzu. Náhradná členská schôdza sa musí konať najneskôr do 3 týždňov odo dňa, kedy sa mala konať pôvodne zvolaná členská schôdza. Program náhradnej členskej schôdze musí byť pritom rovnaký, t. j. taký, aby sa plánoval na pôvodne zvolanej členskej schôdzi. Na uznášaniaschopnosť náhradnej členskej schôdze sa už nevyžaduje žiadne kvórum členov. To znamená, že na rozdiel od pôvodne zvolanej členskej schôdze, nie je na pri náhradnej členskej schôdzi potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov družstva.
12. V súvislosti s tým odvolací súd poznamenáva, že spôsob zvolávania členskej schôdze a náhradnej schôdze a lehotu na oznámenie, upravujú stanovy družstva. V článku XIX. písm. 6 stanov družstva, ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, kedy sa má konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Ďalej z týchto stanov vyplýva, že pokiaľ je to uvedené v poznámke na členskú schôdzu, môže sa náhradná členská schôdza konať aj v ten istý deň, najneskôr však do 30 minút po plánovanom začiatku riadnej členskej schôdze. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program rokovania.
13. Z uvedeného vyplýva, že Obchodný zákonník žiadnym spôsobom neobmedzuje žalovaného, aby v stanovách upravil vyššie uvedeným spôsobom, spôsob zvolania schôdze, či náhradnej členskej schôdze, i lehotu na ich oznámenie. Z tohto dôvodu sa odvolaciemu súdu javí, že tento postup žalovaného bol zákonný.
14. Odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za dôvodné aj v tom smere, pokiaľ tvrdí, že súd prvej inštancie vôbec nepreskúmaval, a vôbec neskúmal, počas celého priebehu konania na súde prvej inštancie, aké uznesenia boli prijaté na náhradnej výročnej členskej schôdzi, a teda aké uznesenia náhradnej členskej schôdze by sa mali stať podľa súdu prvej inštancie neplatnými. Taktiež sa stotožňuje s tvrdením, že každý člen družstva musí vedieť preukázať a vysvetliť, ako sa ho dotýka uznesenie
členskej schôdze, ako je prijatím a platnosťou tohto uznesenia poškodené jeho právo, i jeho postavenie člena družstva. Člen družstva podávajúci žalobu preto musí vedieť a označiť, ako ním, v žalobe tvrdené porušenie zákona alebo stanov družstva v napadnutom uznesení členskej schôdze, mohlo obmedziť jeho práva člena družstva. Žalobcovia boli tak povinní špecifikovať uznesenia z náhradnej členskej schôdze, v čom odvolací súd vidí procesnú vadu súdu prvej inštancie, a túto vadu môže odstrániť iba súd prvej inštancie svojím postupom. Taktiež bude musieť súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberať otázkou, ako sa dotýkajú žalobcov uznesenia členskej schôdze družstva, teda vysvetliť, akým spôsobom, po prijatí uznesení na výročnej členskej schôdzi družstva, boli poškodené ich práva a ich postavenia ako členov družstva. Týmito otázkami sa súd prvej inštancie doposiaľ nezaoberal.
15. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nemôže stranám sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých, je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto výroku do súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by bolo nevykonateľné.
16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
18. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).