Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/6/2018

Zmenené rozhodnutím 7Co/34/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G., na ul. Q. č. X a 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G., na ul. G. Y.. X, právne zastúpených JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 73, IČO: 00 327 646, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Sládkovičovej č. 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.02.2020 č.k. 19C 6/2018-115 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania. Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcom sa priznáva náhrada trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobcom sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcov: X/ J. G., O.. C. L.. XX.XX.XXXX, J. Q. X, XXX XX G., 2/ G. G., L.. XX.XX..XXXX, J. G. Y. X, XXX XX G., zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 086 698 proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že parcela registra E KN č. XXX/X o výmere 142 m2, orná pôda a parcela registra E KN č. XXX/X o výmere 154 m2, orná pôda, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Solivar sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1.rade v podiele 1 a žalobcu v 2.rade v podiele 1.

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v 1.rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2.rade C. G., O. C. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 6.2.2018 domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k parc. registra E KN č. XXX/X o výmere 142 m2, orná pôda a parcela registra E KN č. XXX/X o výmere 154 m2 orná pôda zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Solivar s tým, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1.rade v podiele 1 a právnej predchodkyne žalobcu v 2.rade v podiele 1. , keďže tieto získali v reštitúcii, ale na liste vlastníctva aj po zápise ich vlastníckych práv zostal aj žalovaný, teda je zrejmá nesprávna duplicita vlastníctva, o čom svedčí aj poznámka na liste vlastníctva, že hodnovernosť údajov bola spochzbnená podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona. Podľa žalobcov nie je možné tento rozpor riešiť po tom, čo žalovaný nepristúpil na mimosúdne riešenie sporu, inak len v súdnom konaní. Okrem nadobudnutia vlastníckeho práva v reštitúcii, žalobcovia spĺňajú všetky zákonné požiadavky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to pre spôsobilý predmet držby, dobrú vieru opierajúcu sa o právny titul a to Rozhodnutie OÚ v Prešove, OPPaLH zo dňa 24.03.1998, čj. OPPLH 98/192/5-Sl, ako aj oprávnenú držbu po zákonom stanovenú dobu 10 rokov.

2. V priebehu konania uznesením zo dňa 21.1.2020 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, kde namiesto žalobkyne v 2. rade vstúpil ako nový žalobca G. G. na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorou svoj podiel v sporných nehnuteľnostiach previedla na svojho syna.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom 27.4.2018 uviedol, že žalobkyne odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia OÚ Prešov, OPPaLH zo dňa 24.03.1998, čj. OPPLH 98/192/5-Sl, v ktorom okrem iného je konštatované, že žalobkyne ako dedičky po oprávnenej osobe S. C. spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 4a ods. 3 písm. c) zák. č. 229/91 Zb. a vydávajú sa im okrem iného aj parcely č. 743 a č. 782 k. ú. Solivar. Tak, ako to vyplýva z rozhodnutia OÚ Prešov zo dňa 12.06.2017 C

O. X-X/XXXX/Dň právni predchodcovia žalobkýň neboli v čase vydania vyššie uvedeného rozhodnutia vlastníkmi časti pôvodných parciel mpč. XXX a mpč. XXX, pretože tieto časti boli vyvlastnené na základe rozhodnutia ONV Prešov, odboru výstavby zo dňa 29.09.1969 č. výst. XXXX/XX. Z uvedeného je zrejmé, že ak právni predchodcovia žalobkýň neboli vlastníkmi časti pôvodných parciel mpč. XXX a mpč. XXX, teraz parcely E - KN č. XXX/X o výmere 142 m2 a E - KN č. XXX/X o výmere 154 m2, potom nemohlo prejsť na žalobkyne vlastnícke právo k uvedeným parcelám. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom žalobkyne užívali nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva titulom vydržania.

4. Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2020 právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že „v danom prípade došlo k právnemu dôvodu, na základe ktorého boli zapísaní aj žalobkyňa a právna predchodkyňa žalobcu v 2.rade na list vlastníctva tak, že bolo vydané rozhodnutie v reštitučnom konaní, na základe ktorého boli zapísaní na list vlastníctva. Kataster však nechal na liste vlastníctve pôvodného vlastníka Mesto Prešov, čím vytvoril stav, kedy sa museli žalobkyňa a právna predchodkyňa žalobcu v 2.rade domáhať určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva za daného stavu veci. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.11.2019 sp.zn. , kde bola účastníčkou konania aj žalobkyňa v 1.rade a v tomto konaní vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý dal za pravdu súdu prvého stupňa, že vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 29.9.1969 č. 5942/68 nenadobudlo právoplatnosť. Toto tvrdenie je podľa žaloby právne významné pre námietky žalovaného v tom smere, že v danom prípade nedošlo k platnému vyvlastneniu tejto nehnuteľnosti a z tohto dôvodu je potrebné túto skutočnosť brať do úvahy.“

5. Právny zástupca žalovaného oponoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.4.2015 sp. zn. , v ktorej je právna veta ustálená vyššieuvedenými rozhodnutiami okresného a krajského súdu ohľadom vyvlastnenia v úplne opačnom ponímaní, to znamená, že pokiaľ právoplatnosť podľa samotného obsahu vyvlastňovacieho rozhodnutia bola viazaná na vyplatenie náhrady, ide v podstate o odkladaciu podmienku nadobudnutia právoplatnosti a nejde o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, pretože sa nedotýka preskúmania jeho obsahu. Ide o preskúmanie formálnych podmienok, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť voči žalobcovi. Počet účastníkov vyvlastňovacieho konania bolo 84, každý z nich mal postavenie samostatného spoločníka vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastňovacie konanie muselo nadobúdať právoplatnosť samostatne voči každému z nich.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXX Okres G., obec G., kat. úz. D., rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 12.6.2017 C ROEP X- X/XXXX/Dň, rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva z 24.3.1998 č.j. OPPHL 98/192-5-SL, rozhodnutie odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 29.9.1969 č. E. XXXX/XX, vyjadrenie žalovanej strany, replika žalobcov zo dňa 21.5.2018 a k nej pripojené vyvlastňovacie rozhodnutie zo dňa 29.9.1969, obsah spisov Okresného úradu Prešov C ROEP X/XXXX a Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor OPPHL XX/XXX- X-D. a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobcovia sú na Liste vlastníctva č. XXXX okres G., obec G., kat. úz. D. vedení ako podieloví spoluvlastníci k parcelám registra „E" č. XXX/X o výmere 142 m2, orná pôda a č. XXX/XX o výmere 154 m2, orná pôda v podiele každý v podiele 1 ale rovnako je na tomto liste vlastníctva pod B3 vedený aj žalovaný v podiele 1/1, čo znamená, že k týmto nehnuteľnostiam sú v evidencii nehnuteľností zapísaní vlastníci duplicitne.

8. Z Rozhodnutia Odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove, č. E.-D.. XXXX/XX zo dňa 29.09.1969, podkladom ktorého bol geometrický plán vyhotovený Strediskom geodézie v Prešove, č. 479-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, súd zistil, že bola vyvlastnená v k.ú. Š.Á. okrem iných pozemkov aj z pozemku, pozemnoknižnej vložky č. 8, parc. XXX, časť vo výmere 142 m2 ( v súčasnosti označená ako parcela KN -E č. XXX/X ) a parc. č. XXX, čast' vo výmere 154 ml ( v súčasnosti označená ako parcela KN - E č. XXX/X ). Vyvlastnilo sa na ťarchu pobytom neznámych I. C. a S. C., zapísaných pozemkovej knihe pod B 2 a/b a to spolu 296 m2 za náhradu 118,40 Kčs. Správny orgán prijal záver, že rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru výstavby č. E.. XXXX/ XX zo dňa 29.09.1969 nadobudlo právoplatnosť voči I. C. a S.Ž. C., keďže Okresný súd Prešov eviduje zloženie finančnej náhrady v ich prospech v zmysle Uznesenia Nsn 2/70-22 zo dňa 16.03.1970 o prijatí sumy do notárskej úschovy.

9. Pri pozemnoknižných parcelách mpč. 743 a 782, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 8 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, preto bola uvádzaná výmera predmetných parciel zapísaná v pozemkovej knihe.

10. Z Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.j. OPPLH 98/192-5-Sl zo dňa 24.03.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.1998, súd zistil, že orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobkyňa v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade ako dedičky po oprávnenej osobe S. C. spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona v nadväznosti na § 42 ods. 3 písm. c/ zákona a vydávajú sa im okrem iného aj parcela č. 743 o výmere 3179 m2 a parcela 782 o výmere 4151 m2, v podiele každej po 1.

11. Z Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. C ROEP X-X/XXXX/Dň zo dňa 12.06.2017 súd zistil, že týmto rozhodnutím správny orgán rozhodol tak, že mení údaje registra obnovenej evidencie pozemkov ( ROEP ), schváleného rozhodnutím č. Q. XX/XXXX/Pe zo dňa 30.12.2013 v k.ú. D. tak, že v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností - na liste vlastníctva č. XXXX v časti A listu vlastníctva zruší zápis parciel registra E KN č. X-XXX/X, orná pôda o výmere 142 m2 a E KN č. X-XXX/X, orná pôda o výmere 154 m2 - na novozaložený list vlastníctva zapíše v časti A listu vlastníctva parcely registra E KN č. X-XXX/X, orná pôda o výmere 142 m2 a E KN č. X-XXX/X, orná pôda o výmere 154 m2 a v časti B listu vlastníctva zapíše vlastnícke právo v prospech: 1. C. G., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G.. Y. XXXX/X. G., v spoluvlastníckom podiele 1/2, titulom nadobudnutia Rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.j. OPPLH 98/192-5-Sl zo dňa 24.03.1998, Z 2144/98, číslo zmeny 501/99 2. J. G., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Q. X, G., v spoluvlastníckom podiele 14, titulom nadobudnutia Rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č.j. OPPLH 98/192-5-Sl zo dňa 24.03.1998, Z 2144/98, číslo zmeny 501/99 3. Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 00327646, v podiele 1/1, titulom nadobudnutia Rozhodnutie Odboru výstavby Okresného národného výboru v Prešove, č. výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969, položka výkazu zmien č. 184/75. Správny orgán zistil, že parcela XXX o výmere 3179 m2 a parcela XXX o výmere 4151 m2 boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 8 k.ú. Š.y.

12. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.4.2018 č.k. -2995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.11.2019 č.k. vo veci určenia vlastníckeho práva žalobcov S. O. a spol. kde žalobkyňou v 61. rade bola aj žalobkyňa v 1. rade proti žalovaným Mestu Prešov a spol., súd konštatuje, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a to preto, lebo ako je uvedené v bode 14. odôvodnenia druhoinštančného rozhodnutia: „ Tento záver vyplýva aj z toho, že na danom rozhodnutí nie je štandardná pečiatka právoplatnosti, ale len záznam o tom, že rozhodnutie v neurčenom čase nadobudlo právoplatnosť. V konaní bolo preukázané, že pri vyvlastňovaní sa konalo s osobami, ktoré boli v čase vyvlastňovacieho konania mŕtve a nebolo preukázané, že orgán, ktorý konal o vyvlastnení konal s právnymi nástupcami týchto mŕtvych osôb. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ toto rozhodnutie nebolo doručené účinne čo i len jednej z osôb, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastňované, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ako celok. Aj jedna osoba, ktorá by podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vyvlastnení by mohla namietať, že v danom prípade nie sú dané dôvody na vyvlastnenie a mohla by dosiahnuť zrušenie celého rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že každý z účastníkov vyvlastňovacieho konania mal postavenie samostatného spoločníka, pretože vyvlastňované neboli podiely, ale konkrétne nehnuteľnosti, ktoré tvorili jeden funkčný celok. Je pritom potrebné prihliadnuť aj na to, či vyvlastňovacím rozhodnutím možno naplniť účel vyvlastnenia, teda výstavbu Pionierskej železničky, pričom zo spisu vyplýva, že železnica v tom čase už prestávala plniť svoj účel.“

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Predmetom konania je nárok žalobcov na určenie vlastníckeho práva, ktorý právny nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení § a nasl. .

15. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Právna teória aj prax sa rovnako zhodujú v tom, že naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez určenia vlastníckeho práva súdom bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva , v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takejto nehnuteľnosti. ( rozsudok NS SR. sp. zn. )

17. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. .\k sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byt' splnené zákonom predpokladané podmienky, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a nepretržitá držba počas celej zákonom stanovenej doby. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí opierať o nejaký právny úkon alebo právnu skutočnosť. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i domnelý právny titul.

20. Podľa o stavebnom poriadku, ktorý zákon bol platný v čase vyvlastnenia spornej nehnuteľnosti, ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného. Vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb. Vyvlastnením možno dosiahnuť, aby sa trpeli opatrenia, ktoré obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo postúpenie, obmedzenie alebo zrušenie iného vecného práva. Prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení neustanovuje niečo iné.

21. Podľa § 19 tohto zákona, náhradu za vyvlastnenie poskytne osoba, na prospech ktorej sa vyvlastnenie vykonalo. Ak je predmetom vyvlastnenia osobný majetok alebo pôdohospodársky pozemok, môže stavebný úrad priznať vyvlastnenému na jeho žiadosť alebo na návrh vyvlastniteľa náhradu v inom vhodnom nehnuteľnom majetku alebo v stavebných prostriedkoch.

22. Podľa § 20 tohto zákona, o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. Ak nepreukáže vyvlastňovaný vyvlastňovateľovi, že tretie osoby, ktorým náležia práva podľa zápisu v pozemkovej knihe alebo podľa iných dokladov predložených v konaní o vyvlastnení, a orgány kompetentné na vyberanie štátnych príjmov súhlasia s vyplatením náhrady vyvlastňovanému, zloží vyvlastňovateľ náhradu na súde, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Súd rozvrhne zloženú sumu podľa predpisov o rozvrhu podstaty v exekučnom konaní.

23. Súd sa stotožňuje s právnym odôvodnením žaloby a tým, že u žalobcov sú splnené všetky zákonom predpokladané skutočnosti pre prijatie záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, a to spôsobilý predmet vydržania, nepretržitosť držby minimálne od roku 1998, pričom odvtedy boli ako podielové spoluvlastníčky žalobkyňa v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade zapísané aj v katastri nehnuteľností, a to v rozsahu celej výmery oboch parciel, a rovnako aj oprávnenosť držby, keďže uvedené nehnuteľnosti považovali za svoje vlastníctvo, ktoré im bolo priznané v reštitučnom konaní.

24. Súd po zhrnutí výsledkov dokazovania aplikoval ustanovenie v rámci ktorého už vtedy poukázal na to a na týchto svojich záveroch trvá, že v danom prípade je nárok žalobcov dôvodný vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých došlo k zápisu žalobcov, resp. žalobkyne a právnej predchodkyne žalobcu v 2. rade na list vlastníctva, kde duplicitne, ako to aj konštatoval kataster, zostal zapísaný pôvodný vlastník Mesto Prešov.

25. Súd rešpektuje rozhodnutie, ktoré bolo v rámci reštitúcie vydané voči žalobkyni v 1.rade a právnej predchodkyni žalobcu v 2.rade, považuje ho taktiež za spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe ktorého mali byť žalobkyňa v 1.rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade zapísané na list vlastníctva bez všetkého s tým, že na liste vlastníctva už nemalo byť zapísané Mesto Prešov.

26. Ohľadom námietok žalovanej strany vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, súd aj z predchádzajúcich právnych sporov rešpektuje ten právny názor a ten právny status v zmysle vtedy platných právnych predpisov, že tak ako aj bolo zákonom uložené, bolo potrebné predovšetkým nehnuteľnosti odkúpiť a až v prípade pristúpenia k vyvlastňovaniu, toto vyvlastnenie malo byť vykonané v súlade so zákonom, to znamená, malo byť vyvlastňovacie rozhodnutie vedené proti žijúcim osobám, malo byť žijúcim osobám doručené a len tak malo a mohlo následne nadobudnúť zákonným spôsobom právoplatnosť.

27. Pokiaľ aj konštatuje súd vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. a Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. ako odvolací súd, že v danom prípade vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodov, že nebolo doručené všetkým stranám sporu, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zloženie finančnej náhrady na účet tých, ktorí neprevzali kúpnu cenu, nenahrádza a nevytvára zároveň aj podmienky pre platný priebeh vyvlastňovacieho rozhodnutia, pretože vyvlastňovacie rozhodnutie muselo byť preukázateľne doručené žijúcim stranám sporu a pokiaľ žijúce strany sporu odopreli prijať kúpnu, resp. finančnú náhradu za vyvlastnenie, až vtedy mohol štátny orgán zložiť tieto finančné prostriedky na účet.

28. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, kedy považuje potvrdenie výlučného vlastníctva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam za jediné spravodlivé usporiadanie vzťahov a vecí medzi stranami sporu.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § a 262 ., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Súd v danom prípade aplikoval ohľadom trov konania ustanovenie , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd považuje za dôvod hodný takejto aplikácii prehlásenie žalovanej strany, že bez súdneho výroku nie je možné prakticky vyriešiť takéto spory, keďže akékoľvek úkony samosprávy smerujúce k uzatváraniu právnych úkonov, ktoré by odstránili zrejmú duplicitu vlastníctva v tomto prípade, je potrebné schvaľovať

spôsobom podľa zákona a voči nároku samotnému vzniesol iba právnu námietku týkajúcu sa právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).