Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-99-2019.pdf
PDF · 264.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému V. A. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaných V. A., P. F., K. A. a X. K. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.6.2019, č. k. 31T/123/2018-840, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.2.2020, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno b, písmeno d) Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaní:
1/ V. A., XX.XX.XXXX v Q., trvalý pobyt L. XXXX/X, Q., t. č. vo väzbe, 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvalý pobyt T. O. XXXX/X, Q., t. č. vo väzbe, 3/ K. A., nar. XX.XX.XXXX v L. Q., trvalý pobyt Q., t. č. vo väzbe, 4/ X. K., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalý pobyt Q. X. XXX/XX, X., okr. Galanta, t. č. vo väzbe, sa uznávajú za vinných, že najmenej po dobu troch rokov až do 21.01.2018 v Q. na ulici X. B. v rodinných domoch číslo XX a XX neoprávnene prechovávali omamné a psychotropné látky, ktoré vo väčšom množstve zabezpečoval a do rodinného domu privážal obžalovaný V. A., následne s obžalovaným P. F. tieto látky vážili a balili do zhruba 5 g balíkov, ktoré prostredníctvom obžalovaných X. K. a K. A. predávali v meste Sereď ďalším kupujúcim z okolia Serede, pričom dňa 21.01.2018 bola vykonaná domová prehliadka v uvedených rodinných domoch, kde v dome číslo XX na pohovke izby nachádzajúcej sa v zadnej časti rodinného domu, v ktorom sa zdržiavali obžalovaní P. F., X. K. a K. A., bol zaistený sklenený pohár s prederaveným viečkom ktorý obsahoval papierovú skladačku so sušeným rastlinným materiálom o hmotnosti 434 mg, obsahujúcim konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 5,3 % hmotnostného, igelitové vrecko s tlakovým uzáverom so sušeným rastlinným materiálom o hmotnosti 6 124 mg, obsahujúcim konope s priemernou koncentráciou THC 6,1 % hmotnostného, čo spolu predstavuje 13 obvyklých jednorazových dávok drogy, v hodnote najmenej 65,58 eur, zauzlované igelitové vrecko s hnedou látkou o hmotnosti 2 742 mg, obsahujúcou heroín s priemernou koncentráciou 19,6 % hmotnostného, čo predstavuje 27 obvyklých jednorazových dávok drogy, v hodnote najmenej 109,68 eur, igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s bielou látkou o hmotnosti 107 mg, obsahujúcou metamfetamín s priemernou koncentráciou 77,8 % hmotnostného, a igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s kryštalickou hnedou látkou o hmotnosti 1 962 mg, obsahujúcou metamfetamín s priemernou koncentráciou 41,4 % hmotnostného, čo spolu predstavuje 20 obvyklých jednorazových dávok drogy, v hodnote najmenej 62,07 eur, a obžalovaný V. A. si v presne nezistenú dobu neoprávnene zadovážil a do 08.27 hod. dňa 21.01.2018 v Q. na ulici F. u seba v pravom a v ľavom vrecku bundy neoprávnene prechovával 2 ks igelitových
vreciek s hnedou látkou spolu o hmotnosti 180,69 g, obsahujúcou heroín s priemernou koncentráciou 12 % hmotnostných, čo predstavuje 1 084 obvyklých jednorazových dávok drogy v hodnote 7 227,60 eur, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je THC zaradené do I. skupiny psychotropných látok, heroín zaradený do I. skupiny omamných látok a metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a pričom obžalovaný P. F. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.08.2005, sp. zn. 6T/106/2005, právoplatným dňa 24.01.2006, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 k §187 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), § 41 písmeno b) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
teda
obžalovaný V. A.
spoločným konaním neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a vo väčšom rozsahu, obžalovaný P. F. spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, obžalovaní K. A. a X. K. spoločným konaním neoprávnene predali a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchali
obžalovaný V. A.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaný P. F. obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaní K. A. a X. K. obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, Za to sa odsudzujú: Obžalovaný V. A. Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci peňažnej hotovosti vo výške 9 957,40 €, t. č. uloženej na účte IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Obžalovaný P. F.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovaný K. A.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Obžalovaný X. K.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta dňa 14.6.2019, č. k. 31T/123/2018-840 rozhodol takto: „Obžalovaní 1/ V. A., XX.XX.XXXX v Q., trvalý pobyt L. XXXX/X, Q., t. č. vo väzbe, 2/ P. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvalý pobyt T. O. XXXX/X, Q., t. č. vo väzbe, 3/ K. A., nar. XX.XX.XXXX v L. Q., trvalý pobyt Q., t. č. vo väzbe, 4/ X. K., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalý pobyt Q. X. XXX/XX, X., okr. Galanta, t. č. vo väzbe, sa uznávajú za vinných, že najmenej po dobu troch rokov až do 21.01.2018 v Q. na ulici X. B. v rodinných domoch číslo XX a XX neoprávnene prechovávali omamné a psychotropné látky, ktoré vo väčšom množstve zabezpečoval a do rodinného domu privážal obžalovaný V. A., následne s obžalovaným P. F. tieto látky vážili a balili do zhruba 5 g balíkov, ktoré prostredníctvom obžalovaných X. K. a K. A. predávali v meste Sereď ďalším kupujúcim z okolia Serede, pričom dňa 21.01.2018 bola vykonaná domová prehliadka v uvedených rodinných domoch, kde v dome číslo XX na pohovke izby nachádzajúcej sa v zadnej časti rodinného domu, v ktorom sa zdržiavali obžalovaní P. F., X. K. a K. A., bol zaistený sklenený pohár s prederaveným viečkom ktorý obsahoval papierovú skladačku so sušeným rastlinným materiálom o hmotnosti 434 mg, obsahujúcim konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 5,3 % hmotnostného, igelitové vrecko s tlakovým uzáverom so sušeným rastlinným materiálom o hmotnosti 6 124 mg, obsahujúcim konope s priemernou koncentráciou THC 6,1 % hmotnostného, čo spolu predstavuje 13 obvyklých jednorazových dávok drogy, zauzlované igelitové vrecko s hnedou látkou o hmotnosti 2 742 mg, obsahujúcou heroín s priemernou koncentráciou 19,6 % hmotnostného, čo predstavuje 27 obvyklých jednorazových dávok drogy, igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s bielou látkou o hmotnosti 107 mg, obsahujúcou metamfetamín s priemernou koncentráciou 77,8 % hmotnostného, a igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s kryštalickou hnedou látkou o hmotnosti 1 962 mg, obsahujúcou metamfetamín s priemernou koncentráciou 41,4 % hmotnostného, čo spolu predstavuje 20 obvyklých jednorazových dávok drogy, a obžalovaný V. A. si v presne nezistenú dobu neoprávnene zadovážil a do 08.27 hod. dňa 21.01.2018 v Q. na ulici F. u seba v pravom a v ľavom vrecku bundy neoprávnene prechovával 2 ks igelitových vreciek s hnedou látkou spolu o hmotnosti 180,69 g, obsahujúcou heroín s priemernou koncentráciou 12 % hmotnostných, čo predstavuje 1 084 obvyklých jednorazových dávok drogy v hodnote 7 227,60 €, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je THC zaradené do I. skupiny psychotropných látok, heroín zaradený do I. skupiny omamných látok a metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a pričom obžalovaný P. F. bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.08.2005, sp. zn. 6T/106/2005, právoplatným dňa 24.01.2006, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 k §187 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), § 41 písmeno b) Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, teda obžalovaný V. A.
spoločným konaním neoprávnene kúpil, predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a vo väčšom rozsahu, obžalovaný P. F. spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, obžalovaní K. A. a X. K. spoločným konaním neoprávnene predali a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchali obžalovaný V. A. obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný P. F.
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, obžalovaní K. A. a X. K. obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, Za to sa odsudzujú: Obžalovaný V. A. Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá peňažný trest vo výške 20 000 (dvadsaťtisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona mu súd ukladá trest prepadnutia veci peňažnej hotovosti vo výške 9 957,40 €, t. č. uloženej na účte IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Obžalovaný P. F. Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá peňažný trest vo výške 10 000 (desaťtisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovaný K. A.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Obžalovaný X. K.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok."
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní, ktoré následne odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov. Obžalovaný A. uviedol: „ Napadnutý rozsudok považujem za nezákonný. Podaným odvolaním sa domáham zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o vine, trestoch podľa § 321 ods. 1 písm. a) c) d) e) Tr. por. a navrhujem, aby krajský súd ako súd odvolací, rozhodol sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ma spod obžaloby v celom rozsahu oslobodí podľa § 285 písm. a ) Tr. por., alternatívne vráti vec na nové konanie a rozhodnutie podľa§ 322 ods. 1 Tr. por. Súd svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil a uviedol, že mal za preukázanú trestnú činnosť mnou spáchanú tak, ako bola zistená už v prípravnom konaní, pričom prihliadal najmä na výpovede všetkých obžalovaných z prípravného konania. Výpovede, ktoré obžalovaní učinili na hlavných pojednávaniach, považoval za účelové a neuveril im. Vzhľadom na uvedené mal súd moju vinu za preukázanú tak, ako bola zadokumentovaná už v prípravnom konaní. S odôvodnením súdu o uznaní viny ako aj s uloženými trestami nesúhlasím. Trestnej činnosti som sa nedopustil. Doposiaľ nebolo nad všetku pochybnosť dokázané, že som sa dopustil skutku, pre ktorý som bol odsúdený. Na rozdiel od rozsudku sa dožadujem, aby ma odvolací súd spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil podľa§ 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že som skutok spáchal. Okresný súd v Galante kvalifikoval moje konanie podľa§ 172 ods.l písm. c) d), ods. 2 písm. c) e) Tr. zák. s poukazom na§ 138 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa §20 Tr. zák., teda závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a vo väčšom rozsahu. Skutkový stav doposiaľ nebol riadne a zákonným spôsobom zistený. Nestačí na uznanie viny samotné doznanie sa obžalovaného z prípravného konania. Moja výpoveď z prípravného konania bola vynútená postupom polície, keď mi pred výsluchom polícia sľubovala prepustenie zo zadržania na slobodu. Pri mojom výsluchu nebol prítomný žiaden obhajca, tak ako to je uvedené v zápisnici o výsluchu obvineného, až na koniec môjho výsluchu prišiel vlastne len podpísať zápisnicu Dr. Odehnal - obhajca obv. A., navyše som nemal pri sebe okuliare, takže som nevedel ani čo podpisujem. Po zistení, čo som vlastne vypovedal, som sa už v prípravnom konaní dožadoval opätovného výsluchu. Vyšetrovateľ nebol ochotný ma vypočuť tak, ako nebol ochotný vypočuť ani ďalších obvinených, ktorí sa dožadovali opätovného výsluchu. Výsluch obvineného je základným zákonným právom, ktoré bolo všetkým obvineným v prípravnom konaní odopierané, čím bolo porušené právo obvinených na obhajobu a spravodlivý proces. Bol som vypočutý vyšetrovateľom hneď po vznesení obvinenia, dňa 22.01.2018. Od uvedeného dátumu som sa dožadoval opätovného výsluchu. Sústavne som inicioval výsluch, ktorý sa uskutočnil až dňa 24.05.2018 ÚVV v Leopoldove. Z výsluchu vyvstala nutnosť vykonania ďalších úkonov, najmä konfrontácia medzi mnou, svedkom X. ako aj so všetkými spoluobvinenými. V žiadnom prípade som nevydal dobrovoľne polícii z vreciek bundy vrecká s heroínom a finančnú hotovosť. Tieto vrecká s drogami mi podstrčila polícia. Podpísal som prázdny papier a text o tom, že som dobrovoľne vydal sáčky s drogami, potom dopísali policajti, čo je viditeľné aj na zápisnici o dobrovoľnom vydaní veci zo dňa 21.01.2018. Dôkaz, že som nedržal vrecká s drogami v rukách svedčia závery znaleckých posudkov, keď neboli zistené na vreckách moje odtlačky, zo sterov rúk nebola u mňa zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok. Rovnako môj bukálny ster z výsledkov DNA analýzy nenašiel u mňa zhodu ako to vyplýva zo znaleckých posudkov KEU PZ SR. Z uvedeného dôvodu som žiadal vypočuť policajtov (kpt. Mgr. G. V., Z. F.), ktorí realizovali moje zatknutie a vypracovali zápisnicu o vydaní veci zo dňa 21.01.2018. Rovnako nebol dokázaný môj kontakt s pohárom s drogami, nájdený pri domovej prehliadke na dome č. XX. V tejto súvislosti som žiadal vypočuť všetky osoby, ktoré sa zúčastnili domovej prehliadky dňa 21.01.2018 v rodinnom dome a v priestoroch k nemu patriacich, v Q., X. B. číslo XX. (kpt. Mgr. V., mjr. Ing. F., mjr. Mgr. V., pplk. Mgr. C., por. V., npor. Mgr. G., npor. X., por. L., ppor.F., npor. A., npor. F., npor. Bc, A., npor. E.). Ani jeden z dôkazov, ktorých som sa dožadoval vykonať, ani vyšetrovateľ v prípravnom konaní, ani súd nevykonal. Navrhované dôkazy súd absolútne ignoroval. V rozsudku uviedol, že nevidel medzi výpoveďami obžalovaných žiadne rozpory, preto konfrontáciu medzi obžalovanými nevykonal a rovnako nevykonal konfrontáciu medzi X. a mnou. Odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca na posúdenie dôveryhodnosti svedka X., pretože dôveryhodnosť posudzuje súd. S takýmto odôvodnením súdu sa absolútne nestotožňujem, pretože spomínaný svedok vypovedal chaoticky a rozporuplne, uvádzal rôzne oznámenia na generálnu prokuratúru, rozpory nevedel odstrániť, uvádzal
neexistujúce okolnosti, vymýšľal si, a z uvedeného dôvodu vyvstala nutnosť skúmania duševného stavu svedka X., alebo aspoň skúmanie vierohodnosti jeho výpovede, či výpovedí. Súd upustil od znaleckého dokazovania a nechal výpoveď svedka bez odozvy. Je smutné a pre orgán spravodlivosti nehodné, ak by na základe takýchto výpovedí svedka bola uznaná moja vina ohľadom doby páchania trestnej činnosti odľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. po dlhší čas. Podľa môjho názoru je výpoveď svedka X. nevierohodná, zavádzajúca, sledujúca dosiahnutie výhody pre seba v trestnom konaní, resp. vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti poukazujem na komunikáciu svedka X., adresovanú sudcovi Mgr. Q. A. z č.l 566 spisového materiálu. Bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť jeho výpoveď buď ako irelevantnú a neprihliadať na ňu, alebo mal byť do konania pribratý znalec, aby posúdil, či tento svedok má sklony ku fabuláciám, resp, či vypovedal s úmyslom si sebe privodiť výhody, čím by sa potvrdila nevierohodnosť jeho výpovede. Napokon v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že odmietol vykonať aj výsluchy svedkov - policajtov prítomných pri zásahu môjho zatknutia, pretože sa mu zdali nabytočné, lebo bolo ťažko reálne predpokladať, že by vypovedali inak ako Je uvedené v zápisnici. Dôkazy, ktoré som navrhoval vykonať mali pre mňa zásadný význam a boli mojou obhajobou a bolo povinnosťou súdu moje právo na obhajobu akceptovať. Neviem, či súd je jasnovidec a vopred vie, ako by policajti vypovedali. Poukazujem na to, že ak by policajti vypovedali ako predvídal súd, tak by mal v talóne dôkazy, o ktoré by sa mohlo v rozsudku oprieť pri zdôvodňovaní mojej viny. Súd neakceptoval moje návrhy rovnako ako vyšetrovatel a prokuratúra v prípravnom konaní. Dňa 24.01.2018 som podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, dňa 05.03.2018 prokurátor Okresnej prokuratúry v Galante sťažnosť zamietol. O sťažnosti rozhodol po vyše 2 mesiacoch. Dňa 01.05.2018 som podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Galante pre nečinnosť vyšetrovateľa a značné prieťahy v konaní. Dňa 10.05.2018 prokurátorka OP v Galante posúdila predmetnú sťažnosť ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Tr. por., pričom upovedomením z uvedeného dňa oznámila, že vyšetrovateľ zabezpečuje správy na obvinených a čaká už len na znalecké posudky. Následne bude možné ukončiť vyšetrovanie, ktoré prebieha plynule. Vzhľadom na to, že prokuratúra nevzhliadla vo vyšetrovaní prieťahy a naďalej sa vo vyšetrovaní nevykonal žiaden úkon, dožadoval som sa nápravy prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, pričom som dňa 21.05.2018 podal podnet - sťažnosť na preskúmanie postupu prokuratúry, Dňa 22.06.2018 GP SR sp. zn. IV Pz 155/18/1000-11, podnet odmietla, no i napriek tomu vo svojom rozhodnutí uviedla, že citujem: " Je pravdou, že na niektoré obvineným uvádzané čiastkové okolnosti v podanej sťažnosti bolo žiadúce reagovať...." bude potrebné vo veci vykonať ďalšíe dokazovanie, náležite zistiť skutkový stav veci, o ktorom nebudú dôvodné pochybnosti to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie, vypočuť svedkov, dôsledne vyhodnotiť a preveriť obranu obvineného, definitívne ustáliť skutkový stav veci ako aj samotnú právnu kvalifikáciu konania obvineného a následne na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Na konštatovanie GP SR nereflektoval nikto, ani vyšetrovateľ, ani prokurátor a ani súd. Nedá mi nepoukázať na nezákonnosť vykonania úkonu preštudovania spisu. Upovedomenie o preštudovaní vyšetrovacie spisu na deň 20.07.2018 bolo doručené oneskorene a obhajkyni až dňa 23.07.2018. No i napriek tomu, že vyšetrovateľ nemal vykázané doručenie upovedomenia o úkone preštudovanie spisu od obhajkyne, nútil ma spisový materiál preštudovať. Je nutné podotknúť, že spisový materiál predložený vyšetrovateľom nebol originál spisu, nebol ukončený, nebol kompletný, nebol zažurnalizovaný tak, ako to má na mysli vyhláška č. 618/2005 Z.z. MS SR z 20 12.2005 o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Dôvody, pre ktoré nebola v zákonnej lehote podaná obžaloba boli výlučne subjektívnej povahy a na strane orgánov činných v trestnom konaní. Prokuratúra podala návrh na predÍženie lehoty trvania väzby do 21.10 2018, pričom dôvodila tým, že treba vykonať len jeden úkon - preštudovanie spisového materiálu. Okresný súd v Galante, sudcom pre prípravné konanie, uznesením zo dňa 25.07.2018, sp. zn. 9Tp/59/2018 podľa § 76 ods. 3 Tr. por. predlžil lehotu trvania väzby u všetkých obvinených do 10.09.2018. teda nie do 21.10.2018 (do 24.10.2018) ako navrhovala prokuratúra, keďže vec bola vo finálnom štádiu a bolo treba len preštudovať spisový materiál a podať obžalobu. V čase, kedy bol spisový materiál predložený Okresným súdom v Galante na Krajský súd v Trnave za účelom rozhodnutia o st'ažnostiach obvinených proti uzneseniu o predÍžení lehoty trvania väzby, bola Okresnou prokuratúrou v Galante v predmetnej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3Pv 42/18/2202-127 podaná dňa 31.07.2018 na Okresný súd v Galante obžaloba bez originálu spisového materiálu, pretože tento sa nachádzal na Krajskom súde v Trnave. Obžaloba bola podaná aj napriek tomu, že vyšetrovanie nebolo riadne ukončené a súd ju prijal. Podaním obžaloby bolo závažným spôsobom porušené zákonné právo na obhajobu. Preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania dňa 20.07.2018 nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 208 Trestného poriadku. Nezákonným preštudovaním spisu došlo k závažnej procesnej chybe a porušeniu ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. K procesnej chybe v podobe nezákonného preštudovania spisu došlo
v dôsledku preštudovania spisu .v neprítomnosti mojej obhajkyne v termíne, o ktorom nebola obhajkyňa riadne upovedomená a to najmenej tri pracovné dni pred úkonom ako určuje§ 208 Trestného poriadku, V dôsledku neúčasti obhajkyne pri preštudovaní spisu bolo mi odňaté právo oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania za účasti svojej obhajkyne, právo navrhnúť dôkazy vo svoj prospech a radiť sa s obhajcom o ďalšom postupe a spôsobe obhajoby. Obhajkyňa nebola o preštudovaní spisu vopred upovedomená. Upovedomenie o preštudovaní spisu bolo mojej obhajkyni doručované formou zásielky „do vlastných rúk" čoho dôsledkom sa termínu doručenia zásielky určoval podľa § 66 Trestného poriadku. Zásielka bola na pošte uložená dňa 12.07.2018 a podľa § 66 Trestného poriadku sa považovala zásielka za doručenú uplynutím troch pracovných dní t. j. dňa 17.07.2018. Dni 15.07. a 16.07.2018 sa do lehoty nezapočítavajú, nakoľko sa jedná o voľné dni a nie o dni pracovné. V zmysle § 208 Trestného poriadku upozorní vyšetrovateľ obhajcu o preštudovaní spisu najmenej 3 dni vopred. Preštudovanie spisu bolo naplánované na 20.07.2018, preto posledný deň na riadne upovedomenie o úkone mal by pripadať na deň 16.07.2018, tak aby lehota troch dní plynula v dňoch 17.07., 18.07., a 19.07.2018. Z uvedeného vyplýva že lehota troch dní na upozornenie o preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania nebola zachovaná. Okolnosť, že upovedomenie o preštudovaní spisu bolo obhajkyni doručované do vlastných rúk svedčí potvrdenie dodania, na ktorom bolo jasne vyznačené, že sa jedná o úradnú zásielku. Podľa poštových podmienok- Úradná zásielka (Vnútroštátny styk) účinných od 1.11.2017, ktoré sú záväzné pre všetkých užívateľov poštových služieb a Slovenskú poštu, je úradná zásielka korešpondencia určená do vlastných rúk účastníkom konaní pred orgánom verejnej moci, s dokladom pre odosielateľa o jej podaní (doporučene) a s dokladom o jej dodaní adresátovi. Skutočnosť, že sa jedná o úradnú zásielku ďalej vyplýva z nápisu ,,UZ" ktorý je vyznačený na obálke, čo znamená „úradná zásielka". Preštudovanie spisu dňa 20.07.2018 bolo vykonané nezákonným spôsobom. Na podklade nezákonne vykonaného úkonu došlo k predĺženiu lehoty trvania väzby, podaniu obžaloby, ponechaniu ma vo väzbe a k nezákonnému vykonaniu hlavného pojednávania. Boli porušené moje práva na obhajobu a došlo k závažnej procesnej chybe, dôsledkom ktorej nebolo možné uvažovať o mojom trestnom stíhaní ako o trestnom stíhaní vedenom zákonom určeným spôsobom a o väzbe obvineného ako o väzbe nariadenej v zmysle zákona. Nezákonnosť preštudovania spisu som namietal prvýkrát na Okresnom súde Galanta, pri predĺžení lehoty trvania väzby. Následne som namietal nezákonnosť preštudovania spisu v sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, ktorým bolo rozhodnuté o predÍžení lehoty trvania jeho väzby. Krajský súd v Trnave moju námietku opomenul aj napriek tomu, že sa jednalo o podstatnú a významnú námietku pre rozhodnutie a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal, čím porušil právo obvineného na odôvodnené súdne rozhodnutie, ktoré mu vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nezákonnosť preštudovania spisu som ďalej namietal na verejnom zasadnutí na t Okresnom súde Galanta, kde súd rozhodol o mojom ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby. Rovnako som nezákonnosť namietal aj v sťažnosti proti rozhodnutiu Okresného súdu Galanta o ponechaní vo väzbe. Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave sa pri rozhodovaní o mojom ponechaní vo väzbe vysporiadali s námietkou nesprávne - nezákonne, bez akejkoľvek právnej relevancie. K dôkazom mnou predloženým k sťažnosti adresovanej Krajskému súdu v Trnave a to k dokladu o sledovaní zásielky UC202276410SK a potvrdeniu o dodaní zásielky UC202276410SK sa súdy žiadnym spôsobom nevyjadrili. A to aj napriek tomu, že sa jednalo o podstatnú a pre rozhodnutie významnú námietku, súdy mi neoznámili na podklade akých úvah prijali záver o nedôvodnosti mojej námietky a neoznámili mi právne a logické úvahy, ktoré ich viedli k záveru o námietke, čim opäť došlo k porušeniu práva obvineného na odôvodnené súdne rozhodnutie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj napriek označenému porušeniu základných práv a slobôd a ľudských práv a základných slobôd, bola prokuratúrou podaná obžaloba, ktorú Okresný súd v Galante prijal. Súd mal postupovať v z mysle ustanovenia § 244 ods.1 písm. h) Tr. por., teda obžalobu mal odmietnuť a v:rátiť vec prokurátorovi pre závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Súd aj napriek procesným vadám obžalobu prijal. Takýto postup prokuratúry a súdu je flagrantné a úmyselné obchádzanie zákona. Obžaloba bola založená výlučne na výsluchoch obžalovaných učinených bezprostredne po ich zadržaní a vznesení obvinenia, pričom OČTK žiadnym spôsobom neverifikovali ďalšími objektívnymi dôkazmi skutočnosti uvádzané obžalovanými. Súd sa uspokojil s takto vykonaným vyšetrovaním a sám takmer žiadne dokazovanie nevykonal. Nie je podľa môjho názoru správne a zákonné spoliehať sa výlučne na výpovede obžalovaných bez toho, aby tieto boli objektivizované ďalšími dôkazmi (najmä s ohľadom na skutočnosť, že obvinený môže na rozdiel od svedka vo výsluchu v procesnom postavení obvineného aj klamať, a to zvlášť za situácie, keď je vystavený neprimeranému nátlaku zo strany príslušníkov PZ. OČTK a ani súd nevykonali žiadny relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval skutok uvádzaný v rozsudku.
Okrem vyššie uvedeného treba poukázať najmä na skutočnosť, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté až dňa 22.01.2018, teda deň nasledujúci po vykonaní invazívnych úkonov domovej prehliadky a zadržania. Z uvedeného vyplýva, že všetky úkony učinené pred týmto dňom nemožno považovať za procesne spôsobilé a nemožno na ne prihliadať (v tomto prípade teda nemožno prihliadať na všetky zaistené omamné látky, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov), Pokiaľ boli ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, vykonávané úkony tvoriace inak obsah prípravného konania, hoci trestné stíhanie začaté nebolo podľa.§ 199 ods. 1 TP, ide o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obžaloby. Výsledky konania, ktoré sú touto chybou zaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom ako dôkazy podľa šiestej hlavy TP. Uvedenú chybu nebolo možné napraviť v konaní pred súdom a ich odstránenie si vyžadovalo, aby vec bola súdom odmietnutá podľa.§ 241 ods. 1 písm. O alebo podľa§ 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. (viď napríklad rozhodnutie R 15/1991). Súd k uvedeným procesným vadám zaujal stanovisko, že časť výroku o začatí trestného stíhania v druhom uvedenom uznesení považuje za zrejmú nesprávnosť a dá sa mu vytknúť všeobecnosť, ale to samo osebe nespôsobuje jeho neúčinnosť a skutok bol potom riadne popísaný v uznesení o vznesení obvinenia. Čo sa týka nezákonného preštudovania spisového materiálu súd v rozsudku uviedol, že pri vytyčovaní hlavného pojednávania konštatoval, že nešlo o zásielku do vlastných rúk. Ďalej súd konštatoval, že v priebehu konania obhajca obžalovaného F. preukázal, že sa jednalo o zásielku do vlastných rúk, čiže lehota na preštudovanie spisu skutočne zachovaná nebola a došlo k porušeniu práva na obhajobu. Moja obhajkyňa rovnako preukázala, že jej zásielka na preštudovame spisu bola zásielkou do vlastných rúk, no o tom sa súd v rozsudku nezaoberal, pretože uviedol, že toto nepovažoval za takú závažnú procesnú chybu, ktorá by odôvodňovala oslobodenie obžalovaných. Podľa súdu obžalovaní aj ich obhajcovia majú počas celého konania právo nazerať do spisu a prakticky ešte aj v záverečnej reči navrhovať nové dôkazy. Takéto odôvodnenie súdu nezákonnosti procesných úkonov je neúctivé, keď poukazuje na práva obhajcov a obžalovaných na ich možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, keď dôkazy, ktorých vykonania som sa dožadoval absolútne nebral do úvahy a všetky odmietol. Dokonca, keď som žiadal súd, aby mi umožnil spis preštudovať, toto mi súd umožnil až týždeň pred vyhlásením rozsudku. Súd v rozsudku priznáva porušenie práva obžalovaných na obhajobu, no v zápätí ich popiera, nezákonnosť toleruje, ba ju svojimi vyjadreniami obhajuje. Mám za to, že zákony sú predsa preto, aby sa dodržiavali a nie aby sa úmyselne obchádzali, navyše takou inštitúciou, akou je súd. Okresný súd v Galante, po takých závažných procesných chybách mal postupovať v zmysle § 243 ods.1, 2, 3 Tr. por. a nariadiť predbežné prejednanie obžaloby a podľa § 244 ods.1 písm. h) Tr. por., mal obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. spisový materiál z dôvodu porušenia práva na obhajobu obvinených. Podľa § 243 ods. 1 Tr. por." obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie. " Podľa ods. 2 citovaného „ustanovenia predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba." Súd aj napriek vyššie označeným vadám obžalobu prijal a zároveň rozhodol o mojom ponechaní i ďalších obvinených po podaní obžaloby vo väzbe, pričom rozhodoval bez originálu spisového materiálu, pretože originál spisového materiálu sa nachádzal na Krajskom súde v Trnave. Prostredníctvom obhajkyne som predložil námietky voči obžalobe a zároveň písomne uplatnil vykonanie dôkazov v zmysle ustanovenia § 240 Trestného poriadku. Súd zo všetkých navrhovaných dôkazov vykonal výsluch obžalovaných, svedka X. a znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky. Ďalšie navrhované dôkazy odmietol vykonať s odôvodnením, že nevzhliadol nutnosť ich vykonania. Všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní zmenili svoje výpovede oproti výpovediam z prípravného konania, jednak vo vzťahu k sebe a jednak, alebo najmä vo vzťahu ku mne. Súd sa z ich výpoveďami vyporiadal tak, že ich nepovažoval za dôležité a priklonil sa k výpovediam z prípravného konania. Je nutné rešpektovať zásadu ústnosti konania a inštitút súdu ako nezávislého orgánu. V tejto súvislosti potom vyslovujem názor, že pokiaľ pre súd nie je prvoradá ústnosť a kontradiktórnosť konania, tak by súdy vôbec nemuseli existovat'. Pokiaľ sa súdy nespravujú základným zákonným právom obžalovaného a to právom na obhajobu a kontradiktórnosťou konania, stačilo by, aby rozhodovali v trestných veciach len OČTK a prokuratúra. Ďalej musím konštatovať, že súd pokračoval v nezákonnom konaní rovnako ako OČTK a prokuratúra, keď som viackrát vyslovil jeho zaujatosť a označil konkrétne dôvody zaujatosti predsedu senátu i zaujatosť ďalšej členky senátu - prísediacej pani Mgr. I. F. - starostky obce A., kde bývam. Súd na rozdiel odo mňa v rozsudku uviedol, že som žiadnym spôsobom nekonkretizoval zaujatosť, námietku som nevzniesol neodkladne a z uvedeného dôvodu o námietkach nekonal. Napokon
zdôrazňujem, že i napriek tomu, že v danej trestnej veci išlo o väzobnú vec, súd mal v konaní značné prieťahy, hoci mal konať plynule. Krajský súd síce v ostatnom svojom rozhodnutí, ktorým zamietol sťažnosti voči uzneseniu okresného súdu o zamietnutí žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu, dôvodil, že žiadne prieťahy súdu nevzhliadol a že prieťahy sme vlastne robili my - obžalovaní, keď sme si podávali žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Predmetné zdôvodnenie prieťahov na strane okresného súdu je nehodné takej inštitúcie akou je sťažnostný súd. Na margo uvedeného súdu tiež kritika, pretože aj Krajský súd v Trnave rozhodol resp. vypracoval svoje rozhodnutia ohľadom mojich sťažností s prieťahmi. Trvám na tom, že som sa skutku nedopustil. Nenašli sa u mňa stopy po droge. Dôkazná situácia na súde sa na rozdiel od prípravného konania výrazne zmenila, keď všetci obžalovaní zmenili svoje výpovede. Z uvedeného preto vyplýva, že svojim konaním som nemohol spáchať žalovanú trestnú činnosť a teda nenaplnil som skutkovú podstatu trestného činu podľa §§20 Tr. zák., 172 ods.1 písm. c) d), ods. 2 písm. c) e) Tr. zák., za ktorý som odsúdený, pretože som sám nekúpil, nepredal, nevymenil ani nezadovážil a ani neprechovával akúkoľvek omamnú látku - drogy, teda ani po dlhší čas, ani vo väčšom rozsahu. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých vzájomných súvislostí súd dospel k záveru, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že som spáchal predmetný trestný čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a vo väčšom rozsahu. Súd v súvislosti s dĺžkou páchania trestnej činnosti poukázal na register trestov obž. K., z ktorého zistil, že z výkonu trestu odňatia slobody sa vrátil v roku 2015, tak ustálil dobu páchania trestnej činnosti u všetkých obžalovaných od tohoto roku a má za to, že aj uvedená doba je dlhším časom. S uvedeným odôvodnením súdu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Výklad zákona ohľadom dĺžky páchania trestnej činnosti je prinajmenšom svojský. Mám za to, že svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu žalovaného obzvlášť závažného zločinu tak po subjektívnej stránke ako aj stránke objektívnej. Dokazovanie jednoznačne preukázalo, že skutok, pre ktorý som bol odsúdený som nespáchal, nakoľko neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty. V tejto súvislosti poukazujem na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 28. augusta 2001 sp. zn. IV.ÚS 438/2000: „K tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine a o treste, je treba, aby reťazec dôkazov nevyvolával dôvodné pochybnosti, pokiaľ to tak nie je, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného. Tieto závery sú v súlade i s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktory opakovane (napr. vo veci Barbera. Messequé a Jabardo z roku 1988, A-146) upozornil, že každý prípad, ktorý vyvoláva sebamenšie dôkazné pochybnosti, musí byť vyložený v prospech obvineného. " Podrobne som poukázal na dôkazy vykonané v prípravnom konaní ako aj v konaní na súde, najmä na ich nezákonnosť a mám za to, že na základe vyhodnotenia zhromaždeného dôkazového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení, mi trestná činnosť preukázaná nebola, najmä z dôvodu veľkého množstva procesných chýb už v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom. Skutkový dej uvedený v rozsudku nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu tak, ako sú popísané v príslušnom ustanovení Trestného zákona. Poukazujem na rozsudok NS SR z 18. augusta 1994, sp. zn. 8Tz 20/94, podľa ktorého: ,,Pokiaľ sa nepochybne zistí, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie nestal, alebo sa síce stal, avšak nezakladá znaky žiadneho trestného činu, prichádza do úvahy zastavenie trestného stíhania. " resp. v danom prípade oslobodenie spod obžaloby. Poukazujem na ustanovenie§ 2 ods. 10 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní, teda aj súd, postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci. o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať majú aj strany. OČTK s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa ods.11 citovaného ustanovenia súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Podľa ods. 12 vyššie uvedeného ustanovenia OČTK a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, OČTK alebo niektorá zo strán. Mám za to, že odvolanie v predmetnej veci je dôvodné. Odvolanie je dôvodné, najmä podľa písm. a) ustanovenia§ 321 Tr. por. - pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (vo veci bolo nezákonné začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, môj prvotný výsluch bol vykonaný v neprítomnosti môjho obhajcu, neboli vykonané navrhované dôkazy, bolo vykonané nezákonné preštudovanie spisového materiálu, z čoho vyplýva, že prišlo k niekoľko-násobnému porušeniu práva na obhajobu). V dôsledku toho je aj opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa písm. c) ustanovenia § 321 Tr. por. - ak vzniknú pochybnosti o správnom skutkovom zistení (doposiaľ nebolo náležite objasnené, ktorá výpoveď svedka X. je pravdivá, či tá z prípravného konania alebo tá, ktorú učinil ústne na súde, objasnenie namietaných skutočností sa dá reparovať výlučne znaleckým dokazovaním - skúmaním jeho duševného stavu, či jeho osobnosti, či má sklon k fabuláciám, či svojou výpoveďou sledoval svoj cieľ...). Podľa písm. d) cit. ust. - ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenia Trestného zákona ( nesprávny výrok o vine, bol som odsúdený, hoci som mal byť oslobodený). Podľa písm. e) cit. ust. - ak sú uložené tresty neprimerané. V zmysle ust. § 322 ods. l Tr. por. navrhujem odvolaciemu súdu po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a urobil vo veci nové rozhodnutie, event. po vyhodnotení doposiaľ vykonaných dôkazov, navrhujem, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol podľa ods. 3 citovaného ustanovenia a spod obžaloby ma oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. por., lebo nebolo preukázané, že som skutok spáchal." Obžalovaný F. v odvolaní uviedol: „Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a zmätočný. Nie je z neho zrejmé na základe ktorých skutočností a dôkazov, zákonných ustanovení, logických a právnych úvah som bol uznaný za vinného. Napadnutým rozsudkom som bol odsúdený za skutok, pre ktorý som nebol obžalovaný. Okresný súd Galanta zmenil v rozsudku skutkovú vetu obžaloby tak, že skutok v bode jedna obžaloby spojil so skutkom v bode dva obžaloby a rozhodol o jednom tak to spojenom skutku, čo považujem za nesprávne a nezákonné. Zo skutku v bode dva obžaloby som naviac ani nebol obžalovaný čím bola porušená obžalovacia zásada, v zmysle ktorej zo spáchania skutku môže byť vina vyslovená len tomu, kto bol zo skutku obvinený a následne obžalovaný. Skutok v bode jedna a dva obžaloby sú dva samostatné skutky, ktoré majú odlišných páchateľov. Jedná sa o dve samostatné udalosti, z ktorých každá jedna mala za následok naplnenie skutkovej podstaty trestného činu drogového charakteru a každá jedna z nich bola spáchaná samostatným konaním odlišného páchateľa. Po právnej stránke ide o viac trestných činov rôznych páchateľov a nie jeden trestný čin toho istého páchateľa, čo vylučuje postup zvolený Okresným súdom Galanta. Zmena ktorú urobil Okresný súd Galanta v súvislosti so spojením dvoch skutkov do jedného skutku, nie je zmena právnej kvalifikácie skutku, ako sa súd v napadnutom rozsudku konštatuje, ale je zmena v súvislosti s posúdením. skutku z pohľadu jednoty skutku resp. toho, či má skutok znaky jedniného trestného činu alebo viacerých trestných činov. Pri kvalifikácii skutku formou spolupáchateľstva je potrebné preukázať spoločný úmysel páchateľov spáchať žalovaný trestný čin. Vo vzťahu k časti skutkovej vety rozsudku, ktorá pôvodne predstavovala bod dva obžaloby, nebolo počas celého trestného konania vykonané dokazovanie v súvislosti s mojou osobou, nebol preukazovaný úmysel páchať trestnú činnosť mojou osobou a nebola preukázaná súvislosť medzi mnou a omamnými látkami, ktoré boli zaistené u obžalovaného A.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné. Okresný súd Galanta na strane jednej opiera svoje rozhodnutie o dôkazy, ktorými sú výpovede obžalovaných z prípravného konania, no na strane druhej konštatuje, že na preukázanie viny nepostačujú výpovede urobené v prípravnom konaní, ktoré boli následne popreté na hlavnom pojednávaní a ani domové prehliadky, ktorých výsledok bol jeden pohár s drogami. Z takto odôvodneného rozsudku nie je zrejmé na základe ktorých skutočností a dôkazov, logických a právnych úvah mi bola vyslovená vina. Rovnako nie je z napadnutého rozsudku zrejmé na základe čoho bol prijatý záver, že trestnú činnosť som mal páchať po dlhší čas, resp. po dobu troch rokov. Ako podklad na rozhodnutie pripúšťa zákon skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a dôkazy ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V rozpore s týmto postupoval Okresný súd Galanta, keď pri rozhodovaní ignoroval výpovede obžalovaných, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Za správny považujem záver prijatý Okresným súdom Galanta o porušení mojich práv na obhajobu v dôsledku preštudovania spisu vykonaného v neprítomnosti obhajcu, k čomu došlo nedodržaním lehoty troch dní na upozornenie obhajcu o možnosti preštudovať spis. Nesúhlasím však s názorom Okresného súdu Galanta, že takéto porušenie zákona nepredstavuje vážnu procesnú chybu. Zákonom určená lehota troch pracovných dní na upozornenie o možnosti preštudovať spis nebola dodržaná a je rovnako dôležitou zákonnou lehotou ako napríklad lehota troch pracovných dní na podanie sťažnosti, lehota pätnásť dní na odvolanie, lehota troch rokov na podanie dovolania alebo napríklad lehota päť pracovných dní na prípravu na hlavné pojednávanie, prípadne akákoľvek iná lehota uvedená v Trestnom poriadku. Nedodržanie zákonom určených lehôt, napríklad nedodržanie lehoty na odvolanie, sa sankcionuje stratou práva na prejednanie veci v odvolacom konaní a napríklad nedodržanie lehoty na prípravu na hlavné pojednávanie má zase za dôsledok nevykonanie hlavného pojednávania atď. V mojom prípade došlo k porušeniu zákonom určenej lehoty avšak bez akéhokoľvek dôsledku a satisfakcie. Preštudovanie spisu je dôležitý procesný úkon, ktorým končí určitá fáza trestného konania a jeho podstata nespočíva len v možnosti navrhovať nové dôkazy, ako v snahe odľahčiť situáciu konštatuje Okresný súd Galanta. Povinnosť vykonať preštudovanie spisu v prítomnosti obhajcu bola naviac umocnená tým, že sa jedná o prípad povinnej obhajoby, nakoľko som vo väzbe a ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine. Za chybu napadnutého rozsudku považujem, že Okresný súd Galanta nevysvetlil z akého dôvodu nie je nedodržanie lehoty na upozornenie obhajcu o možnosti preštudovať spis závažnou procesnou chybou. Prax je taká, že konajúce orgány činné v trestnom konaní vždy kladú
dôraz na dodržanie zákonnosti pri preštudovaní spisu a striktne dohliadajú na to, aby bol obhajca včas upozornený a aby bola lehota na upozornenie obhajcu o možnosti preštudovať spis vždy zachovaná. V opačnom prípade dochádza k takému následku že preštudovanie spisu sa vykonáva opakovane. Námietku v súvislosti s preštudovaním spisu v neprítomnosti , obhajcu považujem za významnú pre spravodlivé rozhodnutie, preto žiadam odvolací súd, aby sa ňou zaoberal a ako garant spravodlivosti vyvodil dôsledky porušenia zákona, ku ktorému došlo nedodržaním lehoty uvedenej v § 208 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhujem Krajskému súdu v Trnave, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a) písm. b) Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol." Obžalovaný A. v odvolaní uviedol: „Napadnutému rozsudku predchádzali podstatné chyby konania, rozsudok je založený na nesprávne zistenom skutkovom stave, vykonané dôkazy boli získané nezákonne, v konaní bolo závažným spôsobom porušené právo na obhajobu a bol som odsúdený za skutok, za ktorý na mňa nebola podaná obžaloba. 1./ Skutková veta napadnutého rozsudku obsahuje skutkové závery, ktoré neboli preukázané žiadnym dôkazom a zároveň majú podstatný význam pre následné určenie právnej kvalifikácie skutku ako obzvlášť závažného zločinu. K takýmto záverom patria tvrdenia o spolupáchateľstve, o zadovažovaní drog po dlhší čas a vo väčšom rozsahu, balení, predávaní ďalším kupujúcim z okolia Serede. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, z ktorého by takéto skutkové závery vyplývali. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti uvedené v § 168 Trestného poriadku. Nie je z neho zrejmé, o ktoré dôkazy vo vzťahu k mojej osobe súd opiera skutkový záver o predávaní drog ďalším osobám, o ktoré dôkazy opiera záver o ,,dlhšom čase" páchania drogovej trestnej činnosti. Z hľadiska dôkazného stavu (pozn. mám na mysli skutok, za ktorý bola na mňa podaná obžaloba pod bodom 1.) neboli vo vzťahu k mojej osobe vykonané žiadne dôkazy, ktoré by ma usvedčovali z páchania žalovanej trestnej činnosti. Dôkazná situácia neumožňuje dospieť k záveru o tom, že som vinný zo spáchania trestného činu, ktorý sa mi v obžalobe kladie za vinu. V konaní nebol vypočutý ani jeden svedok, ktorý by ma usvedčoval z protiprávnej činnosti. Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný úradný záznam z 23.4.2018, vypracovaný operatívnym pracovníkom kriminálnej polície, z ktorého vyplýva, že polícia nezistila ani jedného svedka, ktorý by potvrdil relevantné skutočnosti. Vo vzťahu k prejednávanej veci vyznieva úplne nelogicky, že obžalovaní sme sa mali venovať drogovej trestnej činnosti a dokonca „po dlhší čas" a zároveň neexistuje žiadny svedok, ktorý by mal o tomto vedomosť. Naopak, ak by platilo to čo je uvedené v obžalobe, muselo by existovať množstvo svedkov, ktorí by mohli byť k veci minimálne vypočutí. Význam uvedeného záznamu spočíva v konštatovaní, že k veci nemožno nikoho vypočuť, lebo žiadny svedok neexistuje. Čo sa týka drog zaistených v dome č. XX na X. B. v Q., tieto neboli zaistené u mojej osoby, neboli zaistené v miestnosti v ktorej som býval a nenachádza sa na nich žiadna stopa, ktorá by ma spájala s týmito drogami. Z výsledkov znaleckých skúmaní nevyplýva žiadny dôkaz svedčiaci proti mojej osobe. V trestných veciach obdobných ako je táto je obvyklé a je takmer pravidlom zabezpečovať dôkazy prostredníctvom informačno technických prostriedkov. V tejto veci ani v tomto smere neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by žalovanú trestnú činnosť preukazovali. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V trestnej veci u mojej osoby neexistuje žiadny priamy dôkaz proti mne a neexistuje žiadny súhrn dôkazov ktoré by ma usvedčovali, nie sú preukázané ani základné znaky skutkovej podstaty trestného činu za ktorý bola ma mňa podaná obžaloba. K právnej kvalifikácii skutku namietam aj použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorá nie je podporená žiadnym dôkazom. Takáto právna kvalifikácia skutku bola v obžalobe (pozn. a predtým v uznesení o vznesení obvinenia) použitá pravdepodobne z toho dôvodu, že obvinení sme uvádzali, že sme žili na dome na X. B. v Q. po dobu cca 5 rokov. Nikdy som neuvádzal, že po takúto dobu som mal drogy predávať, a to ani v prvotnej výpovedi obvineného, o ktorej tvrdím, že je nezákonná. V konaní bolo vykonané dokazovanie, ktoré potvrdilo, že v dome sme po dobu 5 rokov ani nežili, pretože ja, aj obž. K. sme sa vrámci tejto doby nachádzali aj vo výkone trestu odňatia slobody. Keďže „dlhší čas" páchania trestnej činnosti nebol žiadnym dôkazom preukázaný, správne mala byť táto časť zo skutkovej vety vypustená a následne malo dôjsť k zmene právnej kvalifikácie skutku s vypustením § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Súd v napadnutom rozsudku iba upravil dobu páchania trestnej činnosti z piatich rokov na tri roky, a to na základe zistenia, kedy bol naposledy obž. K. prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Nie je pri tom zrejmá žiadna súvislosť medzi údajným začiatkom páchania trestnej činnosti a
prepustením obž. K. z výkonu trestu. Skutkové tvrdenie o páchaní trestného činu po dlhší čas, musí byť preukázané vykonanými dôkazmi rovnako, ako okolnosti uvedené v základnej skutkovej podstate trestného činu. Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu pri § 172 Trestného zákona, má zásadný vplyv na výšku trestu, ktorá hrozí. Skutočnosť, že takáto právna kvalifikácia je uvedená v obžalobe neznamená, že súd ju automaticky preberie do výroku rozsudku bez toho, aby vykonal k tejto okolnosti dokazovanie, resp. bez toho že by k takejto okolnosti existoval akýkoľvek dôkaz. Vo vzťahu k výpovediam všetkých obžalovaných platí, že všetci popreli spáchanie skutku na výsluchu na hlavnom pojednávaní a vysvetlili, z akých dôvodov vypovedali v prvotnej výpovedi obvinených v prípravnom konaní inak. Obžalovaný K. A. som vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v dome na X. B. v Q. som býval, staral som sa tam o zvieratá. Som konzumentom drog, poprel som predaj drog. V časti domu v ktorej som býval, sa žiadne drogy nenašli a o drogovej činnosti ostatných obžalovaných neviem uviesť nič. Na hlavnom pojednávaní boli na návrh prokurátora prečítané výpovede obvinených z prípravného konania, u mňa sa jednalo o výpoveď zo dňa 22.1.2018 (pred vyšetrovateľom) a zo dňa 24.1.2018 (pred sudkyňou pre prípravné konanie), a to bez splnenia podmienok na čítanie týchto výpovedí. Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní som sa podrobne vyjadroval k tomu, v akom psychickom stave som sa nachádzal v čase vykonania výsluchu zo dňa 22.1.2018. Ako osoba závislá od užívania pervitínu som mal silné abstinenčné príznaky a nebol som v stave schopnom vypovedať. Táto skutočnosť bola potvrdená lekárskymi správami, z mojich vyšetrení, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené ako listinné dôkazy. Z lekárskej správy zo dňa 21.1.2018 o 17,44 hod. vyplýva, že mi takmer bezprostredne pred výsluchom (pozn. výsluch bol začatý 19,39 hod.) boli podané injekcie novalgin a apaurin. Je logické domnievať sa, že mi lieky neboli podané bezdôvodne a tiež je logické tvrdenie, že som vypovedal pod ich vplyvom. Záznam že s vyšetrením som nesúhlasil je nepravda, ktorú lekári uviedli preto, že som nemal pri sebe kartičku poistenca. Z lekárskej správy z 22.1.2018 vyplýva, že som skolaboval a bola mi privolaná RZP. Uvedené lekárske správy, ako aj záznamy policajtov potvrdzujú, že v čase vykonania výsluchu dňa 21.1.2018 bol môj zdravotný stav natoľko nepriaznivý, že som nebol v schopný vypovedať. Uvedenému nasvedčuje aj obsah zápisnice o výsluchu, v ktorej sa vyšetrovateľ zámerne vyhol otázke či som schopný výsluchu a túto okolnosť do zápisnice nezaznamenal. Tým je moja výpoveď z 21.1.2018 nezákonná a nezákonné bolo aj čítanie tejto výpovede na hlavnom pojednávaní. Nemožno ju preto považovať za dôkaz v tomto konaní. Pri výpovedi pred sudkyňou pre prípravné konanie dňa 24.1.2018 som poprel spáchanie skutku ktorý sa mi kladie za vinu. V rámci odstraňovania rozporov na hlavnom pojednávaní som jednoznačne uviedol, že pravdou je to, čo som vypovedal na hlavnom pojednávaní. V zmysle § 278 ods. 2 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. V súvislosti s vyššie uvedenými námietkami je zákonné prihliadať iba na moju výpoveď obž. A. z hlavného pojednávania, v ktorej som účasť na žalovanej trestnej činnosti poprel. Napadnutý rozsudok tieto námietky prednesené v záverečnej reči neuznal s odôvodnením, že nezistil žiadne objektívne dôvody z ktorých vyplýva záver, že dňa 22.1.2018 som nebol schopný vypovedať. Súd uvádza, že abstinenčné príznaky a podanie lieku diazepam nemenia vnímanie reality. S takýmto konštatovaním nesúhlasím a uvádzam, že práve vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní, predstavujú objektívne preukázané skutočnosti, z ktorých vyplýva, že som nebol schopný vypovedať a preto je moja výpoveď obvineného z 22.1.2018 nezákonná a v ďalšom štádiu konania pred súdom nepoužiteľná. Pri lieku Apaurin, ktorý mi bol podaný je v príbalovom letáku okrem iného uvedené, že môže spôsobiť napr. únavu a ospalosť, zmätenosť, poruchy pamäte, obsahuje etanol. Za významné tvrdenie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku považujem úvahu súdu uvedenú na strane 15 druhý odsek, kde súd uvádza, že na základe výpovedí obvinených z prípravného konania, ktoré popreli na hlavnom pojednávaní, ani na základe nájdenia pohára s drogami pri domovej prehliadke nemal vinu preukázanú. Z uvedeného vyplýva, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd uznal zásadné námietky obhajoby, no nepremietol ich do výroku. Odôvodnenie, ktoré vyznieva skôr ako odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku je tým v rozpore s výrokom o vine, ktorým som bol uznaný za vinného. Pokračovanie tejto úvahy súdu spočíva v tom, že podstatnou okolnosťou pre ktorú som bol uznaný za vinného je nájdenie veľkého množstva drogu obž. V. A.. Považujem za potrebné venovať sa tomuto argumentu osobitne v nasledujúcom bode odvolania, pretože v zmysle napadnutého rozsudku je moja vina založená práve na tejto okolnosti. 2./ Napadnutým rozsudkom som bol uznaný za vinného zo spáchania skutku, za ktorý na mňa nebola podaná obžaloba, za ktorý mi nebolo vznesené obvinenie a ktorého som sa evidentne v skutkovej rovine nedopustil. Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 22.1.2018, ani obžaloba zo dňa 31.7.2018, mi nedávali za vinu skutok uvedený v obvinení aj v obžalobe pod bodom 2., ktorý sa od vznesenia obvinenia kládol za vinu iba obž. V. A.. Jednalo sa práve o skutok, pri ktorom boli zaistené drogy u
obž. V. A.. Vo vzťahu ku skutku v bode 2. obžaloby nebolo nikdy vykonané žiadne dokazovanie proti mne ani ostatným obvineným (pozn. K. a F.), ktorým taktiež nebolo za tento skutok vznesené obvinenie ani podaná obžaloba. Napadnutý rozsudok v žiadnej časti odôvodnenia neuvádza, na základe čoho vytvoril jednu skutkovú vetu výroku tak, že spojil dva skutky z obžaloby do jednoho skutku vo výroku rozsudku. Jedná sa o porušenie totožnosti skutku a o porušenie obžalovacej zásady v zmysle§ 2 ods. 15 Trestného poriadku. Na strane 16 v druhom odseku napadnutého rozsudku súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku u obž. A., u ktorého je potrebné konanie popísané v dvoch skutkoch posudzovať ako jeden trestný čin. Táto úvaha síce môže byť správna (resp. ja ju nenamietam), podstatné je však to, že súd zamieňa právnu kvalifikáciu skutku s predmetom trestného stíhania, ktorý je vymedzený v dvoch skutkových vetách podanej obžaloby, pričom v bode 2. je stíhaný iba obž. A.. Namiesto zamýšľanej zmeny právnej kvalifikácie skutku u obž. A. bola vykonaná zmena skutkovej vety tak, že som bol uznaný za vinného aj za skutok, za ktorý mi ani nebolo vznesené obvinenie. Dôvodom takéhoto postupu bola zrejme dôkazná núdza pri skutku v bode 1. obžaloby, čo potvrdzuje úvaha súdu uvedená na strane 15 druhý odsek napadnutého rozsudku, že podstatnou okolnosťou pre ktorú som bol uznaný za vinného je nájdenie veľkého množstva drog u obž. V. A.. Dôsledkom tejto chyby bolo vytvorenie jednej skutkovej vety, v rámci ktorej som bol uznaný za vinného aj za skutok, za ktorý mi nebolo vznesené obvinenie a nebola na mňa podaná obžaloba. Takýto postup je v rozpore s § 278 ods. 1 Trestného poriadku, jedná sa o porušenie základných zásad trestného stíhania v zmysle § 2 ods. 1, § 2 ods. 15 Trestného poriadku. Trestný poriadok nepripúšťa, aby ako páchateľ trestného činu bola súdom odsúdená iná osoba, než ktorá bola uvedená v obžalobe ako obvinený. Súd môže rozhodovať len o tom, či skutok spáchala osoba, ktorá je v obžalobe ako páchateľ označená. Trestný poriadok nepočíta s tým, že by sa v konaní pred súdom mohla rozšíriť obžaloba aj na iné osoby, než ktoré sú uvedené v obžalobe. Jedným z charakteristických rysov obžalovacej zásady je preto to, že sa môže týkať len toho, kto je ako obžalovaný v obžalobe vyslovene označený. S uvedeným súvisí aj nesprávne posudzovanie skutku ako skutku, ktorý sme mali spáchať spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Keďže k tejto časti skutku (pozn. zaistenie drog u obž. A.) nebolo vykonané žiadne dokazovanie proti mne, záver o spolupáchateľstve nie je založený na žiadnom skutkovom zistení. 3./ V konaní boli od vznesenia obvinenia porušované moje práva aj práva ostatných obžalovaných na obhajobu, a to zásadným spôsobom. V prípravnom konaní boli ignorované všetky moje návrhy na doplnenie dokazovania. Nemal som možnosť žiadnym spôsobom brániť sa vznesenému obvineniu a vyšetrovateľ postupoval zaujato a cielene v môj neprospech tak, aby nebolo možné vykonať dôkaz svedčiaci v prospech mňa. Takýmto porušovaním práva na obhajobu sa podarilo udržať stav podozrenia z trestnej činnosti až do podania obžaloby. Nemal som riadnu možnosť preštudovať si spis po skončení vyšetrovania za prítomnosti obhajcu. Bol mi predložený nezviazaný koncept spisu a obhajca nebol včas vyrozumený o termíne úkonu a nemal možnosť zariadiť si svoje povinnosti tak, aby sa na úkone mohol zúčastniť. Úkon prebehol nezákonne a preto som odmietol podpísať zápisnicu. Porušovanie práv na obhajobu pokračovalo aj v konaní o predĺžení lehoty väzby, kedy nebol môj obhajca riadne a včas vyrozumený o tomto úkone a tohto sa nezúčastnil. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že súd v napadnutom rozsudku po prvý krát uznal porušenie práva na obhajobu obž. F. tým, že nebola dodržaná zákonná 3 dňová lehota uvedená v § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Dôsledkom porušenia tohto práva malo byť odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku v čase, kedy bol takýto postup možný. Konštatovanie tejto okolnosti v napadnutom rozsudku potvrdzuje nezákonný postup v prípravnom konaní. Porušovaním práva na obhajobu a prieťahmi v konaní sa zakrývala dôkazná núdza, ktorá nepominula ani po vykonaní hlavného pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd rozhodol o mojom odvolaní tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu vo výroku o vine a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodne sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že ma podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný." Obžalovaný K. v odvolaní uviedol: „Moje odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste, a to najmä z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. e) Tr. por. Napadnutý rozsudok považujem za nezákonný. Konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, považujem taktiež za nezákonné. V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považujem za nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť. Súd sa podľa môjho názoru dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a taktiež sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou obhajoby. Samotné odôvodnenie rozhodnutia o mojej vine je pomerne všeobecne a vágne s použitím všeobecného argumentu, že moju obhajobu považuje súd za nevierohodnú. Podľa ustanovenia § 168
ods. 1 Tr. por. ,,ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu." Vyššie uvedené obsahové náležitosti v rozsudku súdu prvého stupňa podľa môjho názoru absentujú. Súd neuviedol akými okolnosťami bol vedený pri rozhodovaní o predmetnej trestnej veci a zároveň neuviedol vzájomnú súvislosť medzi vykonanými dôkazmi a mojou vinou. Zároveň sa súd nevyrovnal dostatočným spôsobom s obhajobou a zároveň neuviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku z veľkej časti pozostáva z rekapitulácie vykonaných dôkazov, pričom v odôvodnení absentuje vysvetlenie vzájomných súvislosti a právnych úvah, na základe ktorých súd posudzoval predmetný skutok a moju účasť na jeho spáchaní. Súd vo všeobecnosti poukazuje na vykonané dôkazy, avšak bližšie ich nešpecifikuje a zároveň neodôvodňuje ich vzájomnú súvislosť s mojou účasťou na spáchaní predmetného skutku v takom rozsahu, ako bolo uvedené v obžalobe (kvalifikačný pojem po dlhší čas, ktorý súd prevzal aj do napadnutého rozsudku). Som toho názoru, že ak ma už súd uznal vinným zo spáchania predmetného skutku, bolo potrebné sa vysporiadať so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a zároveň takéto rozhodnutie malo byť odôvodnené náležitým spôsobom. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal argumentáciou obhajoby, resp. ak sa ňou zaoberal, tak len veľmi povrchne. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že napadnutým rozsudkom bolo porušené moje právo na obhajobu, nakoľko mi bola odňatá možnosť skutkovo a právne argumentovať vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku. Tak ako som namietal od samého počiatku tohto konania, obžaloba Okresnej prokuratúry v Galante nepredstavovala dostatočný podklad na to, aby mohlo byť na jej základe vykonané trestné konanie voči mojej osobe. Podľa ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por. obžaloba musí obsahovať aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Z predmetnej obžaloby však nie je zrejmé, na základe akých vzéjomných súvislostí dospela prokuratúra k záveru, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že som spáchal predmetný trestný čin, z ktorého som obžalovaný (zvlášť nie je žiadnym spôsobom odôvodnená kvalifikovaná skutková podstata v zmysle § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák.), V predmetnej obžalobe nie sú vo vzťahu k moje1 osobe uvedené žiadne skutočnosti, ktoré prokuratúra považovala vo vzťahu k mojej osobe za preukázané a ktorými sa spravovala pri hodnotení vykonaných dôkazov ako aj právne úvahy. na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzovala dokázané skutočnosti. Tento nedostatok obžaloby nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa. Som toho názoru, že k nariadeniu hlavného pojednávania súd prvého stupňa pristúpil po nedostatočnom preskúmaní opodstatnenosti predmetnej obžaloby. Obžaloba, ako aj rozhodnutie o vine v napadnutom rozsudku, sú založené výlučne na prvotných výsluchoch obžalovaných učinených bezprostredne po ich zadržaní a vznesení obvinenia, pričom OČTK žiadnym spôsobom neverifikovali ďalšími objektívnymi dôkazmi skutočnosti uvádzané obžalovanými a taktiež súd prvého stupňa neučinil nič pre to, aby objektivizoval tieto skutočnosti. V mojom prípade mi nebolo umožnené dodatočne sa v prípravnom konaní vyjadriť k veci, napriek tomu, že som o to vyšetrovateľa PZ výslovne žiadal, keďže v čase vykonania môjho prvého výsluchu (na ktorom súd zakladá moje odsúdenie) som bol v zlom psychickom stave spôsobenom bezprostredným opakovaným užívaním omamných látok v období pred mojim zadržaním (o čom svedčí aj moja hospitalizácia bezprostredne po mojom zadržaní). Postup OČTK počas prípravného konania v súvislosti s objasňovaním skutku, ktorý mi je kladený za vinu, bol absolútne povrchný. V danom prípade som sa spoliehal na súd prvého stupňa, kedy som očakával, že súd sa bude venovať tejto trestnej veci precízne a v zmysle základných zásad trestného konania (najmä však zásadou ústnosti a bezprostrednosti). Skutková veta obžaloby bola účelovo vykonštruovaná zo strany OČTK a bola koncipovaná výlučne z výpovedí obžalovaných, pričom ako vyplýva z ich výpovedí pred súdom prvého stupňa, títo boli ovplyvňovaní príslušníkmi PZ neprimeraným nátlakom na ich osoby (v tomto prípade neobstojí pochybnosť súdu nad takýmito tvrdeniami vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaných). Nie je podľa môjho názoru správne a zákonné spoliehať sa výlučne na výpovede obžalovaných bez toho, aby tieto boli objektivizované ďalšími dôkazmi (najmä s ohľadom na skutočnosť, že obvinený môže na rozdiel od svedka vo výsluchu v procesnom postavení obvineného aj klamať, a to zvlášť za situácie, keďje vystavený neprimeranému nátlaku zo strany príslušníkov PZ). Zároveň je takýto postup v zásadnom rozpore so zásadou zákazu sebaobviňovania. OČTK a následne súd prvého stupňa nevykonali žiadny relevantný dôkaz. ktorý by potvrdzoval verziu uvedenú v skutkovej vete obžaloby
Okresne, prokuratúry Galanta. Ako vyplýva zo súdnej praxe, OČTK sa nemôžu pri objasňovaní priebehu skutkového deja spoľahnúť výlučne na skutočnosti uvádzané obvinenými, ale sú zo zákona povinné verifikovať tieto skutočnosti ďalšími dostupnými dôkaznými prostriedkami tak, aby nebola dôvodná pochybnosť o priebehu skutkového deja. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že verzie jednotlivých obžalovaných sa navzájom líšia v podstatných okolnostiach (pričom tieto rozpory neboli žiadnym spôsobom v konaní pred súdom odstránené). Právna úprava Tr. por. účinná od 01.01.2006 priniesla odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho konania, s čím je spojené aj dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie viny obžalovaného, teda zásady dôkazného bremena. Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR v sp. zn. 1Tost 18/2014 (vyjadrené stanoviská judikované v zbierke stanovísk NS SR 8/2014 pod č. 118) sa trestné konanie ako spor obžaloby a obhajoby približuje občianskemu súdnemu konaniu, ktorého je dôkazné bremeno žalobcu charakteristickou črtou. Súd nemôže mať vzhľadom na priebeh a výsledky doterajšieho konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie základnej otázky, či sú obžalovaní v tomto konaní postavení pred súd dôvodne a predovšetkým či bola použitá správna právna kvalifikácia skutku, ktorý im je kladený za vinu. Z vykonaného povrchného dokazovania v rámci prípravného konania Je zrejmé, že OČTK použili pri ustálení právnej kvalifikácie tzv. metódu nadkvalifikovania skutku, pričom súd prvého stupňa nerevidoval tento nezákonný a arbitrárny postup OČTK žiadnym spôsobom. V danom prípade došlo k zámernému použitiu kvalifikovanej skutkovej podstaty (bez toho, aby na to reálne existovali dôkazy odôvodňujúce zvýšenú trestnú sadzbu}, na základe ktorého hrozí obvinenému neprimerane vysoký trest. Takéto postupy OČTK je skutočne potrebné odmietnuť, napriek tomu sa však opakujú v takmer každej totožnej veci. Právna kvalifikácia skutku musí vyplývať z vykonaného dokazovania (z konkrétnych relevantných dôkazov, ktoré sú zároveň procesne použiteľné pre účely trestného konania a ktoré sú počas prípravného konania relevantným spôsobom verifikované} a nie naopak, že najskôr sa umelo určí právna kvalifikácia skutku a potom sa k takto určenej kvalifikácii skutku prispôsobuje dokazovanie. Práve o tento prípad tu ide, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplývajú vo vzťahu k mojej osobe žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa§ 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na§ 138 písm. b) Tr. zák. V rámci doterajšieho konania nebol produkovaný žiadny dôkaz svedčiaci záveru, že by som sa ja osobne venoval páchaniu drogovej trestnej činnosti „po dlhší čas". Doba páchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovaným, ktorý je sám závislým užívateľom drogy, nepresahujúca jeden rok, spravidla nemôže byt' v zmysle súdnej praxe považovaná za závažnejší spôsob konania v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b} Tr. zák., pretože neprekraču]e obvyklú dobu páchania takéhoto činu závislou osobou (viď R 13/2012). Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností. že by som sa venoval drogovej trestnej činnosti po dobu dlhšiu ako jeden rok ({zároveň zo žiadneho relevantného dôkazu bez akýchkoľvek pochybností nevyplýva, že by som prechovával omamné látky najmenej po dobu 3 rokov, ako to ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku). Zároveň však zo spisového materiálu vyplýva, že na užívaní omamných látok som bol nepochybne závislý. Bez významu tiež nie je skutočnosť, že ani časť zo zaistených omamných látok nemožno stotožniť práve s mojou osobou. Časové obdobie uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktoré sa mi kladie za vinu, nebolo preukázané žiadnym objektívnym dôkazom, z ktorého by bola táto časová os dokázaná. Vo vzťahu k časovým okolnostiam spáchania skutku uvedeným v skutkovej vete obžaloby nebol vykonaný žiadny dôkaz (napríklad výsluch svedkov a pod.), z ktorého by tieto skutočnosti vyplývali. Zároveň poukazujem aj na skutočnosť, že vo vzťahu k mojej osobe nebol vypočutý žiadny svedok, ktorý by potvrdil, že by som mu ja osobne predal omamné látky. Vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku bolo nepochybne potrebné zadokumentovať trestnú činnosť aJ inými dôkazmi (ako napríklad výsluchmi svedkov) ako len výpoveďami obžalovaných a výsledkami invazívnych úkonov. Z uvedeného dôvodu nemožno v žiadnom prípade súhlasiť s právnou kvalifikáciou skutku, ktorý mi je kladený za vinu. Súd bez akýchkoľvek relevantných dôkazov ustálil, že páchaniu drogovej trestnej činnosti som sa mal venovať od môjho posledného prepustenia z výkonu trestu (t. j. od 02.01.2015) až do dňa 21.01.2018. Skutočne mi nie je po prečítaní napadnutého rozsudku zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov mal súd za preukázané, že by som sa skutočne venoval páchaniu drogovej trestnej činnosti v takto ustálenom období. V žiadnom prípade nemôžem s týmto záverom súdu súhlasiť, nakoľko k dobe páchania drogovej trestnej činnosti som sa vyjadril v rámci môjho výsluchu na hlavnom pojednávaní a toto je jediný dôkaz v tomto smere, ktorý môže brať súd do úvahy. Na „domček" som prišiel bývať cca v lete 2015 (teda nie od 02.01.2015) pričom následne som sa tam zdržiaval v rôznych časových obdobiach, teda nie neprerušene. Celkovo som za obdobie od leta 2015 mohol na „domčeku" bývať cca jeden rok (ak zrátam všetky moje pobyty, ktoré boli prerušované). Zo žiadneho iného dôkazu táto skutočnosť nevyplýva a ak áno, súd prvého
stupňa bol povinný takýto dôkaz riadne označiť a špecifikovať. Som toho názoru, že pri tak drakonickom treste, aký mi bol uložený súdom prvého stupňa, musia byť závery súdu opreté o nepochybné závery a nie len o subjektívne predpoklady súdu, ako tomu bolo v tomto prípade. Zistenie reálneho stavu v danom čase má mimoriadny význam nielen pri posúdení viny ale aj pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Súd počas celého doterajšieho konania dotváral skutkový dej podľa svojich vlastných subjektívnych predpokladov, ktoré nemali oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Súd pri ustálení kvalifikačného znaku „po dlhší čas" nepostupoval správne, keď na použitie tohto kvalifikačného znaku absentovali akékoľvek relevantné dôkazy. Ku kvalifikačnému pojmu „po dlhší čas" si ďalej dovoľujem uviesť, že dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dlžka je ovplyvnená „intenzitou" trestného činu (to znamená závažnosťou trestného čmu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. Páchanie trestných čmov po dlhší čas prichádza do úvahy najmä pri trestných činoch trvácich, t. j. ak páchateľ udržiava protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než stačí k dokonaniu tohto trestného činu. V tomto konkrétnom prípade nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by osvedčil intenzitu páchania trestného činu kladeného mi za vinu (napríklad výsluchy svedkov potvrdzujúce, že by som im predával drogy pod dlhší čas). V tomto prípade nebola vyvrátená skutočnosť, že páchaniu trestnej činnosti som sa ako závislá osoba nevenoval v súhrne viac ako jeden rok. V mojom prípade sa jednalo o páchanie trestnej činnosti vo forme čiastkových útokov, nepáchal som nepretržite žalovanú trestnú činnosť, pričom opak nebol v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Podľa ustanovenia § 2 ods. 18 Tr. por. ,,konanie pred súdom je ústne". Podľa ustanovenia § 2 ods. 19 Tr. por. ,,pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 278 ods. 2 Tr. por. ,,súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Zásada ústnosti upravená v citovanom ustanovení § 2 ods. 18 Tr. por. znamená, že súd rozhoduje na základe ústneho prednesu strán a ústne prednesených dôkazov (quod non est in foro, non est in mundo). Táto zásada úzko súvisí so zásadou bezprostrednosti upravenou v citovanom ustanovení § 2 ods. 19 Tr. por. Zásada bezprostrednosti vyžaduje, aby sa súd osobne oboznámil so všetkými dôkazmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, a súčasne vylučuje, aby sa prihliadalo na dôkazy, ktoré neboli vykonané pri súdnom konaní. V citovanom ustanovení § 278 ods. 2 tr. por. sú premietnuté zásady bezprostrednosti a ústnosti. V zmysle výkladu tohto ustanovenia je potrebné uviesť, že ak by sa na hlavnom pojednávaní nevykonali niektoré dôkazy spôsobom predpísaným v Tr. por. a súd by oprel svoje skutkové a právne závery o také dôkazy, išlo by o podstatnú chybu konania a dôvod na zrušenie takého rozhodnutia v odvolacom konaní. Presne o vyššie uvedené situáciu ide aj v tomto konaní, kedy súd prvého stupňa prihliadol pri rozhodovaní o vine na doznávajúce výpovede obžalovaných z prípravného konania, a to aj napriek tomu, že pred súdom prvého stupňa obžalovaní riadne vypovedali a vyjadrili sa ku všetkým podstatným skutočnostiam. Čítanie výpovedí z prípravného konania postupom podľa§ 258 ods. 4 Tr. por. som namietal na hlavnom pojednávaní, nakoľko na takýto postup nebol daný žiadny zákonný dôvod. V súvislosti s mojim výsluchom počas prípravného konania dňa 26.01.2018 si dovoľujem uviesť, že tento nebol vykonaný zákonom zodpovedajúcemu spôsobu. Priebeh tohto úkonu som podrobne popísal na hlavnom pojednávaní počas môjho výsluchu. Naďalej zotrvávam na svojom závere, že k tejto výpovedi som bol donútený príslušníkmi PZ, pričom táto moja výpoveď bola vopred pripravená na základe skutočností, ktoré vypovedali spoluobžalovaní dňa 22.01.2018. O tejto skutočnosti svedčí okrem iného aj skutočnosť, že výsluch sa mal podľa zápisnice začať o 14:45 hod., pričom skončiť sa mal o 13:15 hod. toho istého dňa (z čisto formálneho hľadiska sa teda takýto úkon nekonal). Z uvedeného Je zrejmé, že táto zápisnica bola vytvorená príslušníkmi PZ podľa predtlače, pričom uvedenú zápisnicu som nečítal a túto som len podpísal, keďže som bol po hospitalizácii v nepriaznivom zdravotnom stave spôsobenom abstinenčnými príznakmi. Za účelom odstránenia pochybností som navrhoval predvolať a vypočuť príslušníkov PZ, čo m1 bolo zo strany súdu odopreté a tento návrh na dôkaz súd odmietol. Za daných okolností bolo žiaduce tento dôkaz vykonať, aby boli odstránené akékoľvek pochybnosti. Z uvedeného je zrejmé, že súd nepostupoval správne, ak postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. čítal takúto nezákonnú výpoveď z prípravného konania a už vôbec nepovažujem za správne, ak súd odôvodňuje výrok o vine práve takouto výpoveďou. V súvislosti s takouto výpoveďou zároveň uvádzam, že ak sa koná výsluch obvineného, ktorý nie je úkonom, ktorého vykonanie nie je možné odložiť v čase. za zámerne vytvorených okolností výrazne nepriaznivo ovplyvňujúcich jeho psychický stav (ako napríklad výsluch bezprostredne nasledujúci po dlhodobej eskorte, prípadne hospitalizácii, ako tomu bolo v mojom prípade, keď som bol zadržaný okamžite po ukončení hospitalizácie), je nedovoleným nátlakom na obvineného a môže byť podstatnou vadou takéhoto výsluchu, pričom v takom prípade ide o dôkaz
absolútne neúčinný. V danom prípade sa súd prvého stupňa absolútne nevysporiadal s okolnosťami tohto môjho výsluchu a za tým účelom nevykonal žiadne úkony. Skutočnosť, že som nevypovedal „podľa predstáv'' súdu prvého stupňa nemôže byť v žiadnom prípade prezentovaná ako účelová a súd je povinný prihliadať výlučne na moju výpoveď na hlavnom pojednávaní v zmysle vyššie uvedených zásad (ak som sa riadne a zrozumiteľne vyjadril k podstatným rozporom vo výpovediach), zvlášť však v prípade, ak je rozhodnutie o vine založené výlučne na mojej výpovedi z prípravného konania. V súvislosti s vyššie uvedeným neobstojí vysvetlenie súdu prvého stupňa uvedené na str. 15 napadnutého rozsudku, že súd by pravdepodobne nemal preukázanú vinu iba na základe výpovedí učinených v prípravnom konaní a domovej prehliadky, no substanciu týmto obvineniam dodalo podľa názoru súdu nájdenie veľkého množstva heroínu u obž. A. pri jeho zadržaní. Tento dôkaz podľa názoru súdu prvého stupňa dodáva váhu ostatným dôkazom. Táto interpretácia súdu je absurdná, zvlášť v situácii, keď nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by moju osobu akokoľvek spájal s drogami nájdenými u obž. A.. V tomto smere je potrebné uviesť, že som nemal absolútne žiadnu vedomosť o predmetnom heroíne, ktorý bol zaistený obž. A. a logicky som nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť túto skutočnosť. V žiadnom prípade nebol produkovaný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že predmetný heroín bol určený na predaj tretím osobám, na ktorom by som sa mal podieľať aj ja. V tomto smere zaistený heroín nemôže dodávať váhu žiadnym dôkazom vo vzťahu k mojej osobe Táto interpretácia súdu prvého stupňa je z môjho pohľadu nepochopiteľná a považujem ju za pokračovanie prejavu svojvôle v konaní súdu prvého stupňa, ktorá bola súdu prvého stupňa vlastná počas celého konania pred súdom. Od samého počiatku mi bolo zrejmé z prejavu predsedu senátu, že budem odsúdený v zmysle obžaloby, keďže predseda senátu ignoroval a znevažoval svojim prejavom akékoľvek mnou uvádzané argumenty a túto skutočnosť sa nesnažil ani nijak skryť. Napadnutý rozsudok a skutočnosti v ňom uvedené považujem za vyvrcholenie takéhoto neprimeraného a arbitrárneho postupu súdu prvého stupňa. V súvislosti s nezákonným postupom Okresného súdu Galanta mi nedá nespomenúť, že o mojom vzati do väzby nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, nakoľko som bol fakticky zadržaný viac, ako je prípustné podľa príslušných ustanovení Tr. por. K môjmu zadržaniu došlo dňa 21.01.2018 o 08:27 hod., pričom formálne som bol prepustený zo zadržania dňa 22.01.2018 o 17:30 hod., kedy som bol hospitalizovaný. V tomto prípade bol úkon prepustenia zo zadržania čisto formálnym úkonom, keďže som bol naďalej aj po 17:30 hod. počas mojej hospitalizácie strážený príslušníkmi PZ a zároveň som bol priviazaný k posteli (na pokyn príslušníkov PZ, teda nebol to určite postup lege artis stanovený zdravotníckym zariadením). Postup lege artis spomenutý súdom pri agresívnych pacientoch uviedol súd do odôvodnenia predchádzajúcich rozhodnutí o väzbe bez toho, aby vôbec skúmal, či som bol priviazaný k posteli z dôvodu mojej agresivity, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Súd predsa nemôže dotvárať skutkový stav svojimi ničím nepodloženými tvrdeniami bez toho, aby tieto okolnosti neverifikoval. Súd mal možnosť v rámci rozhodovania o väzbe vypočuť osoby zodpovedné za moje zadržanie a moju hospitalizáciu, kde by tieto okolnosti skúmal (napríklad vypočutie vyšetrovateľa PZ, zasahujúcich príslušníkov PZ, ošetrujúceho lekára a pod.), Z uvedeného vyplýva, že moje zadržanie pokračovalo naďalej aJ po termíne 23.01.2018, pričom po mojom prepustení z hospitalizácie som bol okamžite opätovne zadržaný (podotýkam, že pre tú istú trestnú činnosť ako pôvodne) a až dňa 26.01.2018 bol podaný návrh na moje vzatie do väzby (o 20:00 hod.). Z uvedeného je nepochybné, že lehota môjho zadržania plynula odo dňa 22.01.2018 do 26.01.2018, teda viac ako 48 hodín, čo je maximálna zákonom stanovená lehota pre zadržanie. Návrh na moje vzatie do väzby bol jednoznačne podaný po lehote, preto moje doterajšie väzobné stíhanie považujem za nezákonné a žiadam Krajský súd v Trnave, aby aj s odstupom už uplynutého času reparoval moje nezákonné držanie vo väzbe v rámci odvolacieho konania.Vo vzťahu k otázke nezákonnosti začatia trestného stíhania si dovoľujem uviesť, že interpretácia tejto otázky zo strany súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že časť vyroku o začatí trestného stíhania v uznesení KR PZ ČVS: KRP-7/1-VYS- TT-2018 zo dňa 22.01.2018 je zrejmou nesprávnosťou, keďže aj v samotnom odôvodnení uznesenia je uvedené, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením zo dňa 16.01.2018. S takouto interpretáciou sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Pojem zrejmá nesprávnosť nie Je v zákone definovaný, Najvyšší súd SR však vo vzťahu k pojmu „zrejmá nesprávnosť' judikoval: ,,o zrejmej nesprávnosti možno hovoriť len vtedy, ak nesprávnosť je z rozsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná. Môže ísť len o zrejmé zmyslové rozpory a omyly, ktoré majú charakter skutkový a ich opravou nedôjde k zmene v obsahu a zmysle rozhodnutia". Z ďalšieho jazykového a logického výkladu pojmu „zrejmá nesprávnosť" vyplýva, že zrejmé nesprávnosti nemôžu meniť podstatu obsahu ani meritum veci. V prípade zrejmých nesprávností ide najmä o gramatické chyby, pisárske chyby alebo nesprávne zapísané, napr. skomolené slová, prípadne nezrozumiteľné cudzie výrazy. V tomto konkrétnom prípade nemožno s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti hovoriť o zrejmej nesprávnosti v uznesení zo dňa
22.01.2109, keďže začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por. vyplýva priamo zo skutkovej vety predmetného uznesenia, ako aj zo samotného obsahu predmetného uznesenia. Ak by sa jednalo o zrejmú nesprávnosť, nebolo by rovnako v poučeniach na poslednej strane uznesenia uvedené poučenie o nemožnosti podať sťažnosť do časti týkajúcej sa začatia trestného stíhania (§ 185 os. 2 Tr. por.). Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že v danom prípade sa nemôže jednať o zrejmú nesprávnosť tak, ako sa to snaží prezentovať súd prvého stupňa. V danom prípade je nepochybné, že k začatiu trestného stíhania zo dňa 16.01.2018 nemožno v žiadnom prípade prihliadať, nakoľko takto koncipované uznesenie o začatí trestného stíhania je príliš všeobecné a zároveň by sa dalo použiť pre akúkoľvek drogovú trestnú vec spáchanú na presne nezistenom mieste v meste Sereď. Zároveň nesúhlasí ani časové obdobie páchania trestnej činnosti (v tomto uznesení sa spomína september 2016 do mesiaca august 2017), teda aj z tejto okolnosti je daný dôvodný predpoklad, že predmetné uznesenie o začatí trestného stíhania sa ani nemuselo týkať tejto trestnej veci. Skutkový stav je nepochybný a z neho vyplýva, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté až dňa 22.01.2018, teda deň nasledujúci po vykonaní invazívnych úkonov domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a zadržania. Z uvedeného vyplýva, že všetky úkony učinené pred týmto dňom nemožno považovať za procesne spôsobilé a nemožno na ne prihliadať (v tomto prípade teda nemožno prihliadať na všetky zaistené omamné látky, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov a zároveň nemožno odôvodňovať vinu obžalovaných poukazovaním na takéto dôkazy). Pokiaľ boli ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, vykonávané úkony tvoriace inak obsah prípravného konania, hoci trestné stíhanie začaté nebolo podľa§ 199 ods.1 TP, ide o podstatnú chybu konania, ktorá predchádzala podaniu obžaloby. Výsledky konania, ktoré sú touto chybou zaťažené, sú nepoužiteľné v konaní pred súdom ako dôkazy podľa šiestej hlavy TP. Uvedenú chybu nie je možné napraviť v konaní pred súdom a ich odstránenie vyžaduje, aby vec bola súdom odmietnutá podľa § 241 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. (viď napríklad rozhodnutie R 15/1991 ). Pokiaľ súd nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného a obžalobu prejednal na hlavnom pojednávaní, jediným a zákonným spôsobom vybavenia tejto trestnej veci bolo oslobodenie obžalovaných spod obžaloby. V súvislosti so začatím trestného stíhania by bol postup OČTK správny, ak by sa v uznesení o vznesení obvinenia konštatovalo, že trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného úkonu - domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov. Takáto skutočnosť však z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia nevyplýva a preto nemožno mať pochybnosť o tom, že trestné stíhanie skutočne začalo až dňa 22.01.2018 (t.j. deň po vykonaní invazívnych úkonov, ktorých výsledky súd použil na odôvodnenie vmy obžalovaných). V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami je potrebné poukázať na závery súdnej praxe, že nie súd by mal byť orgánom, ktorý napráva nedostatky a pochybenia prokuratúry, ktorá pred súdom obžalobu zastupuje. Kontradiktórnosť procesu pred súdom v sebe zahŕňa v zásade len pozorovaciu, observačnú funkciu súdu, ktorý rieši vec ako spor dvoch strán, pričom v zásade jeho hlavnou úlohou je dať za pravdu či už jednej alebo druhej strane. Z doposiaľ zadovážených dôkazov je nepochybné, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu, v akom bolo uvedené v obžalobe (v tejto súvislosti vyjadrujem pochybnosť aj nad konaním súdu, ktorý upravil skutkovú vetu obžaloby a skutkové veta rozsudku nie je totožná so skutkovou vetou obžaloby) a preto považujem napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný a nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť. Uložený trest odňatia slobody považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za absolútne neprimeraný skutkovej a dôkaznej situácii. Uložený trest zároveň považujem za nesúladný s ustanovením § 34 Tr. zák., nakoľko nespĺňa zásady upravené v tomto konkrétnom ustanovení. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadam Krajský súd v Trnave, aby zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/123/2018 zo dňa 14.06.2019 a vo veci sám rozhodol tak, že ma v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta oslobodzuje, eventuálne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zmení právnu kvalifikáciu skutku a skutok bude posudzovať podľa ustanovenia § 171 ods, 1. resp. 172 ods.1 písm. c), písm. d) Tr. zák. za súčasného uloženia primeraného podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom." Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali obžalovaní aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o ich odvolaniach. Prokurátor navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaných za vinných. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako im je kladený za vinu obžalobou s tým rozdielom, že okresný súd kvalifikoval skutok ako jeden trestný čin vo vzťahu k obžalovanému A. a upravil dobu, po ktorú mali páchatelia spoločne páchať trestnú činnosť. Okresný súd na podklade výsledkov dokazovania pozmenil skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku oproti podanej obžalobe. Keďže okresný súd vyložil o ktoré dokázané skutočnosti pri úprave skutkovej vety oprel svoje závery, a keďže podstata skutku je zachovaná, nadriadený súd považuje takýto postup za správny a zákonný. Čo sa týka námietky obžalovaných (okrem obžalovaného A.) k tomu, že boli odsúdení za skutok, pre ktorý neboli obžalovaní, krajský súd uvádza, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku je jasným a jednoznačným spôsobom rozlíšené, že konania popísaného od časti „...a obžalovaný V. A. si v presne nezistenú dobu...."sa dopustil len obžalovaný A., pričom aj z právnej vety a právnej kvalifikácie vyplýva, že obžalovaní A., F. a K. neboli odsúdení za konanie, ktoré je uvedené a vymedzené vo vyššie popísanej časti skutkovej vety. Iná by bola otázka, či z vykonaného dokazovania vyplýva, že je možné konanie popísané v uvedenej časti skutkovej vety pripísať za vinu všetkým obžalovaným, resp. či možno drogy, ktoré obžalovaný A. prechovával u seba, vymedziť ako predmet, s ktorým neoprávnene manipulovali, teda nakladali aj ostatní traja obžalovaní, obdobne ako im to je kladené za vinu v 1. časti skutkovej vety. A či konanie obžalovaného A. popísané v uvedenej časti skutkovej vety je súčasťou schémy a systému, akým všetci obžalovaní neoprávnene a v rozpore so zákonom nakladali s drogami. Na druhej strane treba podotknúť, že - čo sa týka zvlášť a samostatne obžalovaného A. - pokiaľ dôkazná situácia oprávňuje dôjsť len k záveru, že drogy nájdené u obžalovaného A. boli ním neoprávnene prechovávané, potom nejde o jedno konanie spolu s konaním kladeným za vinu obžalovanému A. v 1. časti skutkovej vety, ale o samostatný skutok vo vzťahu k tomuto obžalovanému, v intenciách podanej obžaloby. Konanie obžalovaného A., tak ako vymedzil skutkovú vetu okresný súd, by malo potom byť
právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v časti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a v časti samostatne. Takýmto úvahám a najmä záverom z nich vyvoditeľným však bráni zásada reformatio in peius. Jednak by v tomto prípade prišlo k zhoršeniu postavenia obžalovaných F., A. a K., nakoľko by sa dopustili trestného činu za použitia kvalifikačného znaku vo väčšom rozsahu (ak by sa im kládlo za vinu manipulovanie aj s drogami nájdenými u obžalovaného A.), a v druhom prípade by prišlo k zhoršenia postavenia obžalovaného A., keďže potom by sa dopustil spáchania dvoch obzvlášť závažných trestných činov, dvoma skutkami (ak by bolo jeho konanie posúdené a kvalifikované striktne podľa obžaloby). Odvolania však boli podané výlučne v prospech obžalovaných. Možno teda konštatovať, že okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. So závermi okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K námietke obžalovaných krajský súd uvádza, že okresný súd vyložil o ktoré dokázané skutočnosti a úvahy pri svojom rozhodnutí oprel svoje závery a rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. K odvolacej námietke obžalovaných, že okresný súd porušil ich práva, keďže došlo k závažnej procesnej chybe nezákonným preštudovaním spisu, krajský súd upozorňuje, že čo sa týka nedodržania zákonnej trojdňovej lehoty na prípravu na záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu, pri vychádzaní z okolností prípadu, aj keď nebolo uvedené dôsledne dodržané, je nepochybné, že z materiálneho hľadiska týmto postupom nedošlo k porušeniu práva obžalovaných na obhajobu zásadným spôsobom. Právo obžalovaného (vtedy obvineného) na lehotu na prípravu na záverečné preštudovanie spisu nemožno vnímať ako samoúčelné, ale ako prostriedok na zabezpečenie iných práv obvineného, najmä práva na samotné preštudovanie vyšetrovacieho spisu, oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, predkladanie návrhov na vykonanie (doplnenie) dokazovania a pod.. Preto, keďže v ďalšom priebehu trestného konania, vrátane štádia pred začatím hlavného pojednávania, bolo obžalovaným umožnené nahliadnuť do spisu, vyhotoviť fotokópie, zo spisu vyplýva aj aktivita obžalovaných, resp. obhajcov v súvislosti s predkladaním návrhov na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného, preto, napriek preukázanému porušeniu ustanovenia § 208 Trestného poriadku, nemožno formulovať záver, že by nedodržanie citovaného ustanovenia Trestného poriadku zodpovedalo zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu. Právo obvineného bolo, ako už je vyššie konštatované, v materiálnej rovine zabezpečené aj v kontexte práva na preštudovanie spisu, práva na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, ako aj práva na predkladanie návrhov na vykonanie ( doplnenie ) dokazovania. Nedodržanie citovaného ustanovenia sa teda de facto neprejavilo na postavení obžalovaných v trestnom konaní. Obdobne to platí aj pre odvolaciu námietku ohľadom nepredloženia originálu spisového materiálu súdu pri podaní obžaloby, pričom však krajskému súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu obhajoba vylučuje možnosť predloženia overenej kópie spisového materiálu, a rovnako to platí aj pre námietku neprítomnosti obhajcu pri študovaní spisu obžalovaným, či námietku predloženia nezviazaného konceptu spisu pri jeho preštudovaní. Krajský súd sa plne stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel okresný súd pri vyhodnocovaní zabezpečených dôkazov. Námietka obžalovaných, že nemožno rozhodnutie o vine oprieť výlučne o prvotné výsluchy obžalovaných (vtedy obvinených) je nedôvodná. Okresný súd dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu prihliadal na výpovede obžalovaných z prípravného konania. Tak ako správne uviedol, pri výpovediach obžalovaných A., K., F., ktorí v podstate seba navzájom aj obžalovaného A. z trestnej činnosti usvedčujú, boli prítomní obhajcovia. Sú potom irelevantné tvrdenia obžalovaných, že zápisnice nečítali, len podpisovali čisté papiere, že nemali pri sebe okuliare, že nevedeli čo podpisujú. V prípade, že by sa aj pri niektorom z výsluchov dostavil obhajca až dodatočne, je nelogické, aby ten - ktorý vypočúvaný neuviedol svoje námietky voči priebehu výsluchu vyšetrovateľovi, resp. svojmu obhajcovi. Pri hroziacej trestnej sadzbe je tiež nedôvodná námietka obžalovaných, že pri svojich výsluchoch neuvádzali pravdu z dôvodu nátlaku polície, ktorá im mala sľubovať prepustenie zo zadržania na
slobodu. Obžalovaní sú plne spôsobilí na právne úkony, žiaden z nich nenamietal, že by nebol riadne poučený, a preto si museli byť vedomí relevantnosti toho, čo uvedú pred vyšetrovateľom, následkov ktoré z toho vyplývajú. K námietkam z dôvodu nespôsobilosti obžalovaných vypovedať (poukazovaná závislosť na drogách, abstinenčné príznaky), krajský súd zastáva názor, že je potrebné vychádzať z predpokladanej zákonnosti vykonania procesného úkonu. Obžalovaní nepreukázali žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by závažným spôsobom spochybnila zákonnosť ich výpovedí. Okresný súd sa s týmto druhom predložených odvolacích námietok dostatočným spôsobom vysporiadal už v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko tieto boli prednesené ako obrana obžalovaných už v konaní pred prvostupňovým súdom. Krajský súd na tieto úvahy okresného súdu v plnom rozsahu poukazuje, bez potreby ich opakovania. Obdobne sa možno stotožniť so závermi okresného súdu a odôvodnením ohľadom upravenia doby, po ktorú mali obžalovaní spoločne páchať trestnú činnosť, pričom oproti podanej obžalobe išlo o zmenu v prospech obžalovaných. Ako už bolo vyššie uvedené, nie sú dôvodné námietky obžalovaných, že súd neodôvodnil, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové závery. Nesúhlas obžalovaného s rozhodnutím súdu nemôže viesť sám o sebe k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Na stranách 14 až 16 napadnutého rozsudku sú úvahy okresného súdu zrozumiteľným a dostatočným spôsobom premietnuté do odôvodnenia jeho rozhodnutia. Možno sa tiež stotožniť s tým, že v prípade časti výroku uznesenia o začatí trestného stíhania ide o zrejmú nesprávnosť, takže zákonnosť zabezpečených dôkazov nemôže byť touto okolnosťou spochybnená tak, ako to uvádzali obžalovaní už v konaní pred okresným súdom, rovnako opakovane aj v odvolacích námietkach. Krajský súd sa so spomínanými uzneseniami oboznámil a dospel k rovnakému záveru ako okresný súd. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil aj tieto námietky obžalovaných ako nedôvodné. Čo sa týka námietok obžalovaných k trvaniu väzby, k lehotám, v akých bolo o nej rozhodované, tak tieto nemajú vplyv na rozhodovanie o vine a treste obžalovaných. Rovnako tak ako námietky, že nebolo vyhovené návrhom na doplnenie dokazovania v prípravnom konaní. Okresný súd sa relevantným spôsobom vysporiadal aj s návrhmi na doplnenie dokazovania a odôvodnil, prečo týmto nevyhovel. Krajský súd k námietke obžalovaného A. len považuje za potrebné uviesť, že príslušníci polície nemôžu byť vypočúvaní na priebeh úkonu, ktorý realizujú. O priebehu úkonu svedčí zápisnica, ktorá je o ňom spísaná. Policajt by mohol byť vypočutý ako svedok len k udalostiam, skutkovým okolnostiam, ktoré vnímal vlastnými zmyslami, teda k samotnému trestnému činu, ak by teda bol jeho svedkom. Odvolací súd sa správnym spôsobom vysporiadal aj s otázkou vznesenej námietky zaujatosti, pričom v odvolacích námietkach je vyjadrený nesúhlas obžalovaných s takýmto postupom, k čomu ale krajský súd ako súd odvolací ani nemôže uplatniť svoju prieskumnú povinnosť, nepreskúmava totiž rozhodnutie o vznesenej námietke, resp. sťažnosť proti takémuto rozhodnutiu. Keďže tak všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z prvostupňového rozsudku. Okresný súd správne zistil skutkový stav, aj v otázke naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu v kontexte rozsahu trestného činu a následne právnej kvalifikácie. Okresný súd zabezpečil aj odborné vyjadrenia o cene zaistených látok. Následne správne vyhodnotil, že aj pri zohľadnení kritéria priaznivejších pre obžalovaných, bola prekročená hranica desiatich obvykle jednorazových dávok, čím bolo potrebné posudzovať objektívnu stránku trestného činu podľa § 172 Trestného zákona. Správny bol aj postup okresného súdu, keď ten vymedzil v skutkovej vete objektívnu stránku trestného činu podľa § 172 Trestného zákona kritériami množstva zaistenej látky, určenia koncentrácie účinnej látky a ceny za drogu. Jediné pochybenie vzhliadol krajský súd v tom, že okresný súd tak urobil len v časti skutkovej vety týkajúcej sa konania obžalovaného A. vymedzeného slovami „...a obžalovaný V. A. si v presne nezistenú dobu....", pričom v prvej časti skutkovej vety opomenul uviesť cenu zaistenej drogy a to konkrétne, že hodnota zaisteného konope predstavuje najmenej 65,58 eur, zaisteného heroínu 109,68 eur a zaisteného metamfetamínu 62,07 eur. Čo sa týka zákonnosti postupu krajského súdu pri doplnení skutkovej vety v naznačenom smere v odvolacom konaní, krajský súd uvádza, že zákaz reformatio in peius nie je možné chápať v tom zmysle, že by snáď v prípade rozhodovania z podnetu odvolania podaného výlučne v prospech obžalovaného uvedený zákaz bránil tomu, aby bol napr. popis rozhodných skutkových zistení vo výroku o vine v napadnutom rozsudku doplnený o skutkové okolnosti charakterizujúce určité znaky skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný za vinného a to to také okolnosti, ktoré doposiaľ neboli v tzv. skutkovej vete výroku o vine dostatočne vyjadrené, pokiaľ sú obsiahnuté aspoň v odôvodnení napadnutého rozsudku, resp. je zrejmé, že ich súd vzal za preukázané a vychádzal
z nich. Takéto doplnenia rozhodných skutkových zistení samé o sebe nijak nezhoršuje postavenie obžalovaného, ak sa tým nemení rozsah ani závažnosť trestnej činnosti, z ktorej spáchania bol uznaný za vinného, nesprísňuje sa jej právna kvalifikácia ani uložený trest, nezvyšuje sa rozsah spôsobenej škody a pod.. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že toto bolo zákonným spôsobom zrealizované aj ohľadom ceny zaistenej drogy. Preto v zmysle vyššie uvedeného nie je v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius doplniť skutkovú vetu o hodnoty drogy, nakoľko aj z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd mal túto skutočnosť za preukázanú a pri svojom rozhodovaní z nej vychádzal, zároveň platí, že sa tým nesprísnila právna kvalifikácia ani trest obžalovaných. Pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaným postupoval okresný súd správne, keď zhodnotil závažnosť konania obžalovaných, osobné pomery, charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaní sú mnohonásobní recidivisti, trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby u obžalovaného A., v polovici trestnej sadzby u obžalovaného F., a v dolnej polovici trestnej sadzby u obžalovaných A. a K. pri zohľadnení ich postavenia v skupine, je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom spravodlivým a zákonným. Podľa názoru krajského súdu takto uložený trest splní najmä funkciu ochrany spoločnosti od páchateľov a ich prípadnej ďalšej trestnej činnosti. Pokiaľ však ide o samotný výrok o peňažnom trest u obžalovaných A. a F., krajský súd pri preskúmavaní odvolania podaného obžalovaným proti všetkým výrokom zistil, že uložené peňažné tresty u obžalovaných sa míňajú účelu, nie je predpoklad, že ich obžalovaný vykonajú, teda zaplatia a to vzhľadom k tomu, že im boli uložené 13 ročné, resp. 12 a polročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, zároveň nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že by obžalovaní disponovali majetkom. Peňažný trest je možné totiž uložiť ak obžalovaný získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, prihliadnúc na jeho osobné a majetkové pomery, pričom ho súd neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Existencia hmotných statkov, tak ako to uvádza okresný súd, nebola u obžalovaného preukázaná. Len z časti zápisnice z prípravného konania z výsluchu obžalovaného A. je zistiteľné, že tento v časti osobných údajov uviedol tam vymenované nehnuteľnosti, z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že je vlastníkom motorového vozidla Audi A3 rok výroby 2006, a z listu vlastníctva vyplýva, že je vlastníkom rodinného domu. Z výsluchu obžalovaného F. vyplýva, že tento je nemajetný. Keďže okresný súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o uložení peňažného trestu obžalovaným, peňažný trest obžalovaným uložený byť nemal. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá podanými odvolaniami, krajský súd sa touto skutočnosťou zaoberal z dôvodu, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, po zrušení napadnutého rozhodnutia z dôvodu chyby v napadnutom rozsudku a z dôvodu porušenia ustanovenia Trestného zákona pri ukladaní peňažného trestu, krajský súd rozhodol vo veci sám. Tak ako je vyššie uvedené, po úprave skutkovej vety, na podklade výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, pozmenil skutkovú vetu pri zachovaní totožnosti skutku a následne skutok právne kvalifikoval v zhode s rozhodnutím okresného súdu. V súlade s rozhodnutím okresného súdu uložil aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, rovnako aj trest prepadnutia veci a ochranné dohľady, pretože na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.