Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_3Cob-47-2019.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Pr0ešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Výroba a obchod ŠVAGERKO, s. r. o., IČO: 36 486 256, so sídlom Obrancov mieru 453, 059 34 Spišská Teplica, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 1.733,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/264/2010-282 zo dňa 30. apríla 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.733,57 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje. III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“
2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.733,57 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dodal žalobcovi zemný plyn v zmysle uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, pričom za túto dodávku vyúčtoval za obdobie od 19.07.2007 do 18.07.2008 faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 131.312,96 Sk (4.358,79 eur) za celkovo 8.987m3 plynu. Zvýšenie spotreby plynu oproti predchádzajúcemu obdobiu predstavuje 90,72 %, pričom toto zvýšenie nie je podľa žalobcu opodstatnené a odôvodnené. Nakoľko nadmerná spotreba nemala u žalobcu opodstatnenie, požiadal o metrologické posúdenie merača (plynomeru), ktoré 03. septembra 2008 vykonala T. K. R., V.. N.., pričom zistila, že merač nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo č. 427/2003 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), z dôvodu prekročenej dovolenej chyby počítadla. Na požiadanie žalobcu žalovaný vykonal korekciu nameraného stavu, dodaný objem znížil o 82,21m3 plynu a faktúru č. XXXXXXXXXX upravil tak, že znížil cenu dodaného plynu o 0,23 %. Nakoľko žalobca s postupom žalovaného nesúhlasil, faktúru opätovne reklamoval a požiadal o opätovné posúdenie merača s tým, že výsledkom bolo konštatovanie, že posúdenie indikuje chyby v priebehu merania, avšak nie je možné stanoviť okamih, kedy došlo k poruche merača. S prihliadnutím na uvedený záver žalobca vykonal podľa žalovaným stanovených pravidiel prepočet odberu a požadovaná suma predstavuje rozdiel uhradený žalobcom a vypočítanou výškou spotreby
vypočítanou podľa pravidiel stanovených žalovaným, teda priemeru vypočítaním z rovnakého obdobia predchádzajúceho roka. 2.2 Žalovaný (pôvodne žalovaný v 1. rade) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že merač bol namontovaný 01. júna 2007 po overení ako bezchybný. Po reklamácii faktúry bol merač opätovne preskúšaný a faktúra bola opravená s tým, že nameraný stav bol prepočítaný v presných intenciách chyby, čo považoval za zistenie skutočného stavu. Keďže postupoval podľa obchodných podmienok a zistil skutočný stav, nebolo podľa neho potrebné ani účelné vychádzať z rovnakého obdobia predchádzajúceho roka. Súčasne uviedol, že k 01. júnu 2007 bol merač vymenený pre poruchu. Navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení z 15. októbra 2013 uviedol, že podľa bodu 6.3 písm. b) obchodných podmienok spotrebu nevypočíta žiadny systém, vypočítava sa len ručne, čo je časovo náročné. 2.3 Pôvodne žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe namietol neexistenciu zmluvného vzťahu so žalobcom a navrhol žalobu zamietnuť. Uznesením zo 06. mája 2011 súd konanie voči nemu zastavil. 2.4 Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, 3, § 459 v znení účinnom do 30. júna 2016 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 6 ods. 1, čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2.5 Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca riadne preukázal vadu merača i možnosť výpočtu dodaného množstva plynu. Naopak žalovaný odôvodnením, že podľa bodu 6.3 písm. b) obchodných podmienok spotrebu nevypočíta žiadny systém, vypočítava sa len ručne, čo je časovo náročné, nespochybnil správnosť výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného a svoje stanovisko nepodporil v konaní žiadnym relevantným dôkazom. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok času a priestoru na predloženie dôkazov na preukázanie skutočného objemu dodaného plynu, ako aj preukázanie bezvadnosti merača, avšak z vlastného rozhodnutia toto nedokazoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd nárok žalobcu za preukázaný a žalobe v časti istiny vyhovel a súčasne zastavil konanie v časti pôvodne uplatneného úroku z omeškania, nakoľko si ho žalobca už neuplatňoval. 2.6 O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.733,57,- eur a výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože súd podľa neho neposkytol zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Tvrdil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje právne posúdenie veci. K namietanému nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie zdôraznil, že ako dodávateľ plynu nie je oprávnený svojvoľne meniť údaje o objeme dodaného plynu, ktoré sú mu poskytované zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete. Jediný úkon, ktorý pri vystavení faktúry za dodávku zemného plynu vykonáva, je aplikácia zmluvne dohodnutých cien na prevádzkovateľom poskytnutý údaj o množstve zemného plynu dodaného konkrétnemu odberateľovi. Podľa jeho názoru však žalobca v priebehu konania nepreukázal akékoľvek porušenie jeho zmluvných alebo zákonných povinnosti pri vystavení faktúry, uhradením ktorej mu mala byť spôsobená škoda, teda neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním z 25. júla 2019, v ktorom pripomenul, že konanie bolo voči žalovanému v 2. rade zastavené, k čomu sa žalovaný v 1. rade nevyjadril, ani nežiadal aby bolo konanie voči nemu zastavené resp. konanie voči žalovanému v 2. rade nezastavené. Tvrdil, že žalovaný je zodpovedný za spôsobenú škodu a svojím konaním sa bezdôvodne obohatil.
5. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 02. októbra 2019, v ktorom zopakoval podstatné argumenty uvádzané už v odvolaní a rovnako zotrval na tam prezentovanom návrhu.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné potvrdiť.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie 1.733, 57 eur na základe toho, že so žalovaným uzatvoril 20. augusta 2003 zmluvu o dodávke plynu č. XXXX, na základe ktorej dodával žalovaný žalobcovi zemný plyn a žalobca žalovanému uhrádzal žalovaným fakturované sumy. Výsledkom vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej za fakturačné obdobie od 19. júla 2007 do 18. júla 2008 bol nedoplatok vo výške 63.212,- Sk. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca požiadal žalovaného o zabezpečenie vypracovania posudku na meradlo, ktorý následne vypracovala T. K. R., V.. N.., s hodnotením, že membránový plynomer nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám ustanoveným vo vyhláške, pričom bola prekročená dovolená chyba počítadla. Keďže ani po vypracovaní tohto posudku a reklamácii faktúry žalovaným nebol žalobca s dosiahnutým výsledkom spokojný požiadal listom z 12. novembra 2008 T. K. R.H., V.. N.., o opätovné posúdenie plynomera, ktorá vo svojom stanovisku k žiadosti uviedla, že nevie jednoznačne stanoviť čas, kedy meradlo prestalo indikovať hodnoty v rozsahu dovolených chýb a tiež nevie jednoznačne stanoviť priebeh chyby a teda vyčísliť prínos/stratu používaním určeného meradla, napriek tomu, že meradlo v čase skúšky indikovalo v neprospech spotrebiteľa. Rešpektujúc uvedený záver a bod 6.3 písm. b) obchodných podmienok žalovaný vykonal prepočet odberu plynu, na základe ktorého dospel k žalovanej sume 1.733,57 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou ním uhradených platieb a hodnotou ním vypočítanej spotreby zemného plynu.
11. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a
aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06 z 08. júna 2006).
12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
13. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nielenže vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a navrhovaných svedkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom v priebehu konania nezamietol ani jeden návrh na vykonanie dôkazu, ale s vykonanými dôkazmi sa následne aj dôkladne vysporiadal.
14. K odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu námietku vo vzťahu k samotnému nároku za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku má odvolací súd za preukázané, že žalobca uhradil žalovanému platby v sume prevyšujúcej hodnotu žalobcom vypočítanej spotreby zemného plynu, v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške žalovanej sumy.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.733,57 eur zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).