Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/264/2010

Potvrdené rozhodnutím 3Cob/47/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Pr0ešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Výroba a obchod ŠVAGERKO, s. r. o., IČO: 36 486 256, so sídlom Obrancov mieru 453, 059 34 Spišská Teplica, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 1.733,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/264/2010-282 zo dňa 30. apríla 2019 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Výroba a obchod ŠVAGERKO, s. r. o., so sídlom Spišská Teplica, Obrancov mieru 453, IČO: 36 486 256, proti žalovanému Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 4/A, IČO: 35 815 256, v spore o zaplatenie 1 733,57 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 733,57 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.733,57 eur s prísl. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že v zmysle Zmluvy o dodávke plynu žalovaný žalobcovi dodal zemný plyn, pričom dodávku vyúčtoval za obdobie od 19.7.2007 do 18.7.2008 faktúrou č. 7417440140 sumu 131.312,96 Sk (4.358,79 eur) za celkovo 8.987m3 plynu. Zvýšenie spotreby plynu oproti predchádzajúcemu obdobiu predstavuje 90,72%, pričom toto zvýšenie nie je podľa žalobcu opodstatnené a odôvodnené. Nakoľko nadmerná spotreba nemala u žalobcu opodstatnenie, požiadal o metrologické posúdenie merača (plynomeru) a toto meranie dňa 3.9.2008 vykonala Slovenská legálna metrológia, n.o., pričom zistila, že merač nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo č. 427/2003 Z.z. z dôvodu prekročenej dovolenej chyby počítadla. Na požiadanie žalobcu žalovaný vykonal korekciu nameraného stavu a dodaný objem znížil o 82,21m3 plynu. Súčasne žalovaný faktúru č. 7417440140 upravil, teda znížil cenu dodaného plynu o 0,23%. Nakoľko žalobca s postupom žalovaného nesúhlasil, faktúru opätovne reklamoval a požiadal o opätovné posúdenie merača s tým, že výsledkom bolo konštatovanie, že posúdenie indikuje chyby v priebehu merania, avšak nie je možné stanoviť okamih, kedy došlo k poruche merača. S prihliadnutím na uvedený záver žalobca vykonal podľa žalovaným stanovených pravidiel prepočet odberu a požadovaná suma predstavuje rozdiel uhradený žalobcom a vypočítanou výškou spotreby vypočítanou podľa pravidiel stanovených žalovaným, teda priemeru vypočítaním z rovnakého obdobia predchádzajúceho roka.

2. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 1/ rade) sa k podanej žalobe vyjadril a uviedol, že merač bol namontovaný dňa 1.6.2007 po overení ako bezchybný. Po reklamácii faktúry bol merač opätovne preskúšaný a faktúra bola opravená s tým, že nameraný stav bol prepočítaný v presných intenciách chyby, čo žalovaný považuje za zistenie skutočného stavu. Podľa žalovaného postupoval podľa

obchodných podmienok s tým, že zistil skutočný stav, preto nebolo potrebné ani účelné vychádzať z rovnakého obdobia predchádzajúceho roka. Súčasne žalovaný uviedol, že k 1.6.2007 bol merač vymenený pre poruchu. Navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zo dňa 15.10.2013 žalovaný uviedol, že podľa bodu 6.3 písm. b) obchodných podmienok spotrebu nevypočíta žiaden systém, vypočítava sa len ručne, čo je časovo náročné.

3. Pôvodne žalovaný v 2/ rade sa k podanej žalobe vyjadril a namietol neexistenciu zmluvného vzťahu so žalobcom. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Uznesením zo dňa 6.5.2011 súd konania voči pôvodne žalovanému v 2/ rade zastavil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, svedka Y. a Y. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu svedka D. Y. súd zistil, že merač bol dňa 1.6.2007 vymenený z dôvodu poruchy, zasekával sa. Kto nahlásil závadu svedok neuviedol. Kontrolu podľa interných predpisov distribučnej spoločnosti vykonajú ak sa oproti predchádzajúcemu obdobiu enormne zvýši alebo zníži spotreba.

7. Z výsluchu svedka J. Y. súd zistil, že vykonal výmenu merača u žalobcu s tým, že podrobnosti svedok neuviedol. K „zaseknutému“ plynomeru uviedol, že takto je klasifikovaný vtedy, ak sa netočí číselník, prípadne cez neho nejde plyn a vydáva pazvuky.

8. Z faktúry č. 7417440140 súd zistil, že za obdobie od 19.7.2007 do 18.7.2008 žalovaný žalobcovi vyúčtoval za dodávku plynu sumu 131.312,96 Sk (4.358,79 eur) za celkovo 8.987m3 plynu. S prihliadnutím na uhradené preddavky žalovaný žalobcu vyzval na úhradu sumy 63.212,- Sk (2.098,25 eur).

9. Z evidencie spotreby žalobcu súd zistil, že za obdobie rokov 2005 - 2007 sa priemerná spotreba plynu u žalobcu pohybovala v rozmedzí od 4.712m3 do 6.042m3.

10. Z posudku Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č. 331.9/08- 0373 súd zistil, že merač zn. PREMAGAS 021-G 6 MKM č. 9521769 nevyhovoval pre chybu prietoku technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 13 vyhlášky ÚNMS SR č. 427/2003 Z.z. z dôvodu prekročenej dovolenej chyby počítadla.

11. Z prípisu žalovaného zo dňa 29.9.2008 súd zistil, že nakoľko bola zistená chyba merača a tento nevyhovuje technický a metrologickým požiadavkám, upravil žalovaný faktúru č. 7417440140 a stavu merača k 30.6.2008 z 9.241m3 na 9.220m3 a k 10.8.2008 z 9.483m3 na 9.400m3.

12. Z reklamácie zo dňa 12.11.2008 súd zistil, že žalobca žiadal pracovisko Slovenskej legálnej metrológie, n.o. o opätovné posúdenie merača s tým, že od roku 2002 sa priemerná spotreba plynu u žalobcu pohybovala na úrovni okolo 6.000m3 plynu. V septembri roku 2007 žalobca dokončil rekonštrukciu budovy s tým, že boli vymenené tiež okná, dvere a strecha za plastové s dobrými izolačnými vlastnosťami, napriek tomu bola v období merania nameraná spotreba takmer dvojnásobná.

13. Z odpovede Slovenskej legálnej metrológie, n.o. zo dňa 20.11.2008 súd zistil, že chyby stanovené v posudku sa vzťahujú na moment, kedy na meradle bola vykonaná skúška. V čase skúšky bol merač vyhodnotený ako nevyhovujúci a nemožno jednoznačne stanoviť čas kedy merač prestal indikovať hodnoty v rozsahu dovolených chýb ani vyčísliť stratu spôsobené používaním uvedeného merača.

14. Z bodu 5.1.3.5 Technických podmienok súd zistil, že dodávateľ plynu upraví množstvo plynu namerané chybným meradlom o rozdiel v objeme spôsobený zistenou chybou merania, pričom úpravu vykoná za obdobie preukázateľného trvania chyby. Ak toto obdobie nemôže byť nespochybniteľne určené, SPP-D použije predpoklad lineárneho rastu chyby od poslednej kontroly určeného meradla zo strany SPP-D.

15. Z bodu 5.1.3.7 Technických podmienok súd zistil, že ak meradlo v dôsledku poruchy nezaznamenávalo prietok, alebo ak vplyv poruchy meradla na vykázané množstvo nemožno určiť, SPP-D vyhodnotí dodané množstvo plynu napr. za časové obdobie od poslednej kontroly určeného

meradla zo strany SPP-D s použitím nameraného množstva dodaného plynu za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka s prihliadnutím na zmeny v počte a prevádzke plynových spotrebičov.

16. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.10.2008 súd zistil, že s poukazom na bod 5.1.3.5 Technických podmienok žalovaný upravil nameranú spotrebu plynu o 83m3. Ďalšiu reklamáciu žalovaný opakovane zamietol.

17. Z zmluvy o dodávke plynu zo dňa 1.8.2003 súd zistil, že v zmysle čl. V bodu 5.1 základom pre vyúčtovanie dodávky plynu je zmeraný objem plynu. Podľa bodu 5.2 O druhu, počte, veľkosti ako i umiestnení meradla rozhoduje dodávateľ. Podľa bodu 5.3 Vlastníkom meradla je dodávateľ, ktorý ho osadí a zabezpečuje jeho metrologickú správnosť prevádzkovú kontrolu a údržbu podľa osobitných predpisov (zákon č. 142/2000 Z.z.), na vlastné náklady. Podľa bodu 5.9 ak sa pri preskúšaní zistí, že meradlo vykazuje väčšiu chybu ako pripúšťa technická norma, alebo schválenie typu meradla, vykoná dodávateľ korekciu chybne zmeranej dodávky a to odo dňa, kedy chyba preukázateľne vznikla, najdlhšie však od posledného vyúčtovaného obdobia. Náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla v týchto prípadoch hradí dodávateľ. Podľa bodu 5.11 dodané množstvo zemného plynu počas poruchy meracieho systému bude vyhodnotené na základe: a) pri poruche meradla objemu - porovnania denných odberov zemného plynu pred a po poruche meradla za obdobie dostatočne charakterizujúce spôsob odberu. Vyhodnotenie množstva plynu podľa tohto bodu sa ako podklad pre vyúčtovanie spotreby plynu vykoná za prítomnosti zmluvných strán a zapíše sa do zápisu o odstránení poruchy meracieho systému.

18. Z obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu súd zistil, že podľa bodu 6.3 písm. b) ak nie je možné zistiť skutočný odber plynu počas trvania poruchy meradla prevádzkovateľ distribučnej siete určí odber podľa odberu rovnakého obdobia predchádzajúceho roka s prihliadnutím na prípadné zmeny v počte a príkone spotrebičov.

19. Z montážneho listu meradla zo dňa 1.6.2007 súd zistil, že merač zn. PREMAGAS 021-G 6 MKM č. 9521769 bol namontovaný žalovaným, pričom dôvodom montáže bola výmena merača, ktorý sa zasekával. K ďalšej výmene merača došlo dňa 10.6.2008 opätovne z dôvodu zasekávania.

20. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

21. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka (OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 OZ sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 458 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

24. Podľa § 459 OZ ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

26. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

28. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).

29. S ohľadom na vyššie konštatované súd prisvedčil argumentácii žalobcu v tom smere, že použitím vadného merača mu bola účtovaná nadmerná spotreba plynu, v dôsledku čoho hradil žalovanému vyššie platby ako žalovanému náležali. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Súd prihliadol i na skutočnosť, že vadu merača konštatoval špecializovaný inštitút, pričom nemožno zistiť, kedy k vade došlo, ani to, či merač nebol vadný od jeho montáže. Ani tieto tvrdenia žalovaný nespochybnil, resp. nebol preukázaný opak. Žalovaný v tomto smere nedokazoval. Súčasne nie je sporné, že žalovaný, resp. ním poverený subjekt vykonal výmenu merača, pričom nebol k tejto výmene preukázaný žiaden dôvod. Za tejto situácie súd konštatuje absenciu dôkazných prostriedkov na strane žalovaného, nakoľko žalobca riadne preukázal vadu merača i možnosť výpočtu dodaného množstva plynu. Naopak žalovaný s odôvodnením, že podľa bodu 6.3 písm. b) obchodných podmienok spotrebu nevypočíta žiaden systém, vypočítava sa len ručne, čo je časovo náročné,

nespochybnil správnosť výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného a svoje stanovisko nepodporil v konaní žiadnym relevantným dôkazom. Súd má za to, že žalovaný mal dostatok času a priestoru na predloženie dôkazov na preukázanie skutočného objemu dodaného plynu, ako aj preukázanie bezvadnosti merača, avšak z vlastného rozhodnutia toto nedokazoval. V tom prípade mal súd za to, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žalovaný nerozporuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd nárok žalobcu za preukázaný a žalobe v časti istiny vyhovel a súčasne zastavil konania v časti pôvodne uplatneného úroku z omeškania, súd konania zastavil, nakoľko si tento žalobca už neuplatňoval.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.