Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/206/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcu: I. C., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom I. cesta XXXX/XX, R., zast.: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r. o., G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: H. Y., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom T.Á. G. XX/X, G., zast.: JUDr. Milan Hudák, advokát so sídlom Hálkova 32, Bratislava, o zaplatenie 26.040 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 28.6.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 26.040 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla ako následok dopravnej nehody zo dňa 12.9.2009, ktorú spôsobil žalovaný. Sumu 26.040 Eur žalobca uplatnil ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk. Žalobca žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 26.040 Eur s prísl. spoločne a nerozdielne žalovaného, ako žalovaného v 1. rade a ako žalovaného v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Žalovaný v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný v 2. rade s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a tiež namietal premlčanie uplatneného nároku.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: záznam dopravnej nehody, trestný rozkaz zo dňa 1.6.2011, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 3.9.2010, marketingovú dohodu, pracovnú zmluvu, list od Honvéd FC Kft., výzvu na náhradu škody zo dňa 26.7.2010 adresovanú KOOPERATIVA, predžalobnú upomienku zo dňa 29.10.2010 adresovanú KOOPERATIVA, výzvu na náhradu škody zo dňa 16.11.2010 adresovanú KOOPERATIVA, oznámenie o riešení škodovej udalosti.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. -209 zo dňa 12.5.2016 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneným nárokom. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie právne odôvodnil ust. , , . Mal za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, trpí materiálnymi vadami, nestotožnil sa so skutkovým

záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého subjektívna premlčacia lehota do 3.5.2012 spočívala a od 4.5.2012 pokračovala v plynutí s tým, že uplynula 3.6.2013. Dôvodil, že súd prvej inštancie v zásade údajne s konštantnou judikatúrou určil, že opätovný počiatok behu plynutia subjektívnej premlčacej doby je naviazaný na deň nasledujúci po dni právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým bolo preukázané, kto je zodpovedný za vznik škody, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému, resp. na deň, kedy mu bol neprávoplatný trestný rozkaz doručený. Subjektívna premlčacia lehota je inštitútom právneho poriadku odlišným od objektívnej premlčacej lehoty. Okrem vonkajšej diferenciácie, ktorá vyplýva z označenia týchto právnych inštitútov, medzi oboma je zásadný rozdiel nielen z pohľadu ich aplikácie, ale aj z pohľadu ich účinnosti, resp. objektívnych reálnych skutočností, kedy začínajú plynúť. Ako vyplýva aj z označenia subjektívna premlčacia lehota je naviazaná na subjekt, ktorý sa má subjektívnou premlčacou lehotou spravovať. Subjektívna premlčacia lehota celkom logicky nemôže začať plynúť ako následok objektívnej reálnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade je vlastnosť rozhodnutia - právoplatnosť trestného rozkazu, ktorým sa preukázalo, kto za škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť len vtedy, ak subjekt, ktorý sa touto lehotou musí spravovať je schopný vnímať alebo získať informáciu týkajúcu sa reálnej udalosti, ktorá má za právny následok, že začína plynúť subjektívna premlčacia lehota. Inak povedané, ak subjekt nemá informáciu o tom, že nastala skutočnosť, ktorá má právne následky, nemôže subjektívna premlčacia lehota začať plynúť. V tomto prípade teda nemôže nastať fikcia oboznámenia sa s touto skutočnosťou práve preto, že subjektívna premlčacia lehota sa viaže na vedomosť subjektu o tejto skutočnosti. Preto je podľa názoru žalobcu nesprávny právny názor súdu, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť deň nasledujúci po dni právoplatnosti trestného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosť, kedy sa o tejto právoplatnosti dozvedel žalobca. V súdnom rozhodnutí nie je miesto na dohady a domnienky, a preto podľa názoru žalobcu súd mal jednoznačne ustáliť, odkedy pokračovalo plynutie subjektívnej premlčacej doby. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu vzniesol a následne písomne odôvodnil voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti, pre ktorú odročila pojednávanie a vydala uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie tejto námietky. O tejto námietke nadriadeným súdom, resp. odvolacím súdom nebolo do dnešného dňa riadne a zákonne rozhodnuté, napriek tomu zákonná sudkyňa vytýčila na deň 12.5.2016 pojednávanie a na tomto pojednávaní aj napriek vznesenej námietke zaujatosti konala. Tento postup súdu považoval za nezákonný, v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, princípu legitímnych očakávaní a práva na spravodlivý súdny proces. Zákonná sudkyňa do rozhodnutia o vznesení námietky zaujatosti nemohla a nemala konať. V urgencii z 3.9.2018 žalobca uviedol, že o jeho námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté v zákonných lehotách do dnešného dňa, žiadal nadriadený súd aby o jeho námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni rozhodol pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej a aby na toto závažné porušenie procesných predpisov prihliadal aj pri rozhodovaní o odvolaní.

5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol rozsudok potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odsudzujúci trestný rozkaz (alebo aj trestný rozsudok) nedeklaruje skutočnosť, či obvinený škodu spôsobil alebo nie, deklaruje, či obvinený naplnil skutkovú podstatu trestného činu alebo nie. Skutočnosť, či obvinený škodu spôsobil alebo nie, nie je v priamej úmere s tým, že či je obvinený právoplatne odsúdený alebo nie. Dopravná nehoda sa stala 12.9.2009 z dôvodu, že žalovanému v 1. rade vybehol na cestu jeleň (čo potvrdil aj svedok - vodič v aute idúcom za žalovaným v 1. rade) a žalovaný v 1. rade zmenil smer jazdy, v úmysle vyhnúť sa zrážke s jeleňom. Následkom jeho konania došlo k stretu vozidiel žalobcu a žalovaného v 1.rade. Vybehnutie zvery na cestu je nepredvídateľná okolnosť a nie každý vodič je pripravený správne zareagovať. Zatiaľ nik neskúmal, že v prípade, ak by žalovaný 1/ volant nestrhol a do jeleňa narazil, by to nemalo horšie následky pre všetkých účastníkov cestnej premávky, v tom čase na tom mieste. Obaja účastníci dopravnej nehody skončili v nemocnici, kde sa aj žalobca dozvedel, kto dopravnú nehodu spôsobil. Žalovaný 1/ kontaktoval žalobcu v úmysle sa s ním stretnúť osobne a ospravedlniť sa mu. Nakoľko žalovaný 1/ presný dátum nepozná, avšak v niektorej výpovedi pre OR PZ v Komárne je tento dátum zaznamenaný, uvádza zatiaľ len úplne nesporný dátum, kedy sa žalobca dozvedel o osobe škodcu. Žalobca sa dňa 2.10.2009 preukázateľne dozvedel o osobe škodcu, kedy vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto zápisnici sa vyjadril k osobe škodcu, kde je uvedené meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a opis škodovej udalosti. Dňa 12.9.2009 - začala plynúť objektívna lehota a 2.10.2009 začala plynúť subjektívna lehota. Poukázal na súdnu judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a , ako dôkaz uviedol zápisnicu ORPZ, odbor justičnej polície v Komárne ČVS: B.-XXX/ OEK-Y.-XXXX K. a predmetný vyšetrovací spis. Mal za to, že preukázal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na dátum 2.10.2009 a spočívanie plynutia subjektívnej lehoty začalo 3.9.2010 (za

predpokladu, že žalobca si uplatnil túto škodu riadne a včas v trestnom konaní, ak nie spočívanie ani nezačalo). Ako dôkaz uviedol Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu žalobcom z 3.9.2010 (ktorý bol prílohou žaloby). Spočívanie plynutia subjektívnej lehoty - koniec - dňa 3.5.2012 (kedy nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť) alebo dňa doručenia trestného rozkazu žalobcovi (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie ohľadom doručenia trestného rozkazu žalobcovi vzhľadom na judikát NS SR , kde súd konštatuje, že so zreteľom na uvedené pre pokračovanie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 112 O. z. nie je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenie tohto rozhodnutia poškodenému. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa - deň po doručení trestného rozkazu žalobcovi ako poškodenému, najneskôr dňa 4.5.2012, t. j. deň po právoplatnosti trestného rozkazu. Žalovaný 1/ citoval pasáže z komentára O.z. (Imrich Fekete, , Veľký komentár, september 2011, I. diel str. 530 posl. ods.) a z rozhodnutí (R 31/1974, rozsudok NS SSR z 22.12.1983 sp. zn. , R 29/1985, uznesenie NS ČR z 27.4.2011 sp. zn. , rozhodnutie NS SR ). Žalovaný 1/ uviedol, že podáva námietku premlčania, nakoľko má za to, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, keď najneskôr dňa 2.10.2009 začala plynúť subjektívna lehota, spočívanie plynutia subjektívnej lehoty začalo 3.9.2010 a skončilo dňom doručenia trestného rozkazu žalobcovi najneskôr dňa 3.5.2012, subjektívna premlčacia doba začala opäť plynúť deň po doručení trestného rozkazu žalobcovi ako poškodenému a najneskôr dňa 4.5.2012, žaloba bola podaná dňa 2.7.2013. Od 2.10.2009 do 2.9.2010

- 11 mesiacov plynula subjektívna lehota. Od 3.9.2010 do 3.5.2012 subjektívna lehota bola prerušená. Od 4.5.2012 (pokračovanie plynutia subjektívnej lehoty) do 2.7.2013 (podanie žaloby) - je 14 mesiacov, čo ďalej plynula subjektívna lehota (na uplynutie stačilo 13 mesiacov). Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný 1/ za to, že v čase podania žaloby (11 mesiacov + 14 mesiacov = 25 mesiacov) uplynula dvojročná subjektívna lehota (24 mesiacov) na podanie žaloby. Žalovaný 1/ si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že ho navrhla odmietnuť a pokiaľ ho odvolací súd neodmietne navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Bola názoru, že z odvolania nevyplýva, v akom rozsahu žalobca vlastne odvolaním rozsudok napadol a tiež z neho nie je zrejmé, čím konkrétne mal súd prvej inštancie pochybiť, ak žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z odvolania nevyplýva konkrétne (údajné) pochybenie súdu prvej inštancie, čo je ďalším nedostatkom odvolania. Žalovaná 2/ považuje rozsudok sa zákonný, vecne a právne správny, spĺňajúci všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku podľa , odôvodnenie rozsudku je úplné a preskúmateľné a teda spôsobilé odstrániť právnu neistotu strán sporu, súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne uviedol, ako vec ustálil a právne posúdil, a potom na základe akých právnych noriem. Bola názoru, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a teda aplikoval príslušnú právnu úpravu na vec samu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, kedy začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota (2.10.2009) a že trvala až do jej pretrhnutia (3.9.2010), kedy si žalobca na orgáne činnom v trestnom konaní uplatnil škodu, avšak podľa názoru žalovanej 2/, tento nárok si neuplatnil voči žalovanej 2/ (judikát Najvyššieho súdu Českej republiky ). Sporné však medzi stranami bolo, kedy nastal moment pokračovania tejto premlčacej doby a jej uplynutie. Žalovaná 2/ sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa preukázateľne dozvedel (aj) o tom, kto škodu spôsobil (najneskôr) dňa 2.10.2009, t. j. že od tohto momentu začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba ( O. z.). Taktiež s poukazom na rozsiahlu ustálenú súdnu prax, na ktorú poukázal žalovaný 1/, sa žalovaná 2/ stotožňuje s právnym záverom súdu, že táto subjektívna premlčacia doba žalobcu pokračovala (začala znova plynúť), akonáhle konanie vedené na OS Komárno pod sp. zn. , v ktorom si žalobca svoj nárok uplatnil, bolo právoplatne skončené (3.5.2012) s odkazom na uplatnenie nároku žalobcu v občianskom súdnom konaní. Subjektívna premlčacia doba žalobcovi uplynula pred tým ako podal žalobu vo veci samej. Podľa názoru žalovanej 2/ je bez právneho významu argumentácia žalobcu, že pre pokračovanie plynutia jeho subjektívnej premlčacej doby bol rozhodný moment, kedy sa žalobca mal dozvedieť o právoplatnom trestnom rozkaze () a nie moment samotnej právoplatnosti tohto trestného rozkazu. Táto aplikácia práva a jej interpretácia je neprípustná a v rozpore so základnými princípmi (o.i. aj inštitútu právoplatnosti súdneho rozhodnutia). Navyše s touto argumentáciou nie je možné súhlasiť ani aplikáciou ust. O. z., ktorý jasne a zreteľne definuje moment pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, a to deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Týmto dňom bol deň 2.10.2009 (aj podľa vlastných vyjadrení žalobcu). Tento moment je právne významný a tento moment je aj nemenný. Je nelogická a neprípustná úvaha (ktorú zrejme žalobca v odvolaní

obhajuje), a síce, že poškodený (žalobca) sa druhýkrát dozvedel o škode a o škodcovi (žalovanom 1/) po právoplatnosti predmetného trestného rozkazu. Takáto argumentácia/úvaha žalobcu je aj v rozpore s § 112 O. z., ktorý jasne a zreteľne definuje, že premlčacia doba veriteľovi (žalobcovi) neplynie ,,po dobu konania“. A trvanie konania je ohraničené práve právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej (3.5.2012) a nie momentom (ako sa zrejme žalobca nesprávne domnieva), kedy sa o právoplatnosti rozhodnutia dozvedel žalobca (údajne 4.7.2013). Navyše faktom je, ako to už uvádza aj súd prvej inštancie, že žalobca, resp. jeho splnomocnený právny zástupca, sa o predmetnom trestnom rozkaze dozvedel už dňa 10.6.2011, v ktorej súvislosti žalovaná 2/ poukázala na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a tiež jeho rozhodnutie . Žalovaná 2/ považovala za zrejmé, že žalobca podal žalobu vo veci samej v čase, keď jeho nárok (uplatnený žalobou) bol v celosti premlčaný a v dôsledku námietky premlčania uplatnenej oboma žalovanými v konaní (na ktorú musí súd ex lege primárne prihliadať) nemožno toto premlčané právo žalobcovi priznať. Súhlasila preto aj s tým záverom súdu prvej inštancie, že právna istota je základným znakom právneho štátu, s dôvetkom o rímskej zásade, podľa ktorej právo prospieva bdelým, nie tým, ktorí spia, čo je napokon v súlade aj s ustanovením čl. 5 a napokon aj . Žalovaná 2/ nemá vedomosť o tom, že by súd prvej inštancie nejakým nesprávnym právnym postupom mal znemožniť žalobcovi uskutočnenie jeho nejakého procesného práva, ani o tom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, taktiež tieto žalobcom uvedené dôvody odvolania žalovaná 2/ považuje za zrejme bezpredmetné. Rozsudok je zákonný a právne správny (s dostatočne vyčerpávajúcim, úplným, presvedčivým, preskúmateľným, a teda v zmysle SR udržateľným odôvodnením). Uplatnila si a vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. -273 zo 24.10.2018 tak, že napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a v časti nepriznaní žalovanej v 2. rade náhrady trov prvoinštančného konania potvrdil a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu voči žalovanému v 1. rade za dôvodné. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie, že nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, svoj záver, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný a jeho záver bol tak predčasným. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nemusel byť nutne vecne nesprávnym, bol však predčasným a z pohľadu poskytnutia právnych argumentov na podporu záveru o premlčaní nároku uplatneného žalobou nenáležitým, nakoľko pokiaľ súd dôjde k záveru, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, musí tento svoj názor riadne odôvodniť, čo je možné iba v prípade riadnej špecifikácie nároku na náhradu škody uplatneného žalobou, na ktorej súd prvej inštancie netrval. Uvedené malo za následok nemožnosť posúdenia zo strany odvolacieho súdu správnosti zvoleného spôsobu rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňal ani požiadavky obsiahnuté v ustanovení (t. č. ) na riadne odôvodnenie rozsudku, najmä požiadavku presvedčivosti, ani požiadavky naň kladené ust. (t. č. ). Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba náležitá argumentácia vo vzťahu k premlčaniu žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v závislej časti o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia zrušiť a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, v intenciách uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s a preskúmateľným spôsobom vyjadriť skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so všetkými relevantnými špecifickými námietkami strany. Zároveň súdu prvej inštancie uložil rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacieho ( a ) vo vzťahu žalobcu a žalovaného H. Y..

8. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade a v časti o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 2. rade dňa 14.3.2019.

9. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2019 opätovne vzniesol námietku premlčania. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že by súd prvej inštancie pochybil v tom, že na začiatku konania netrval na tom, aby žalobca jednoznačne špecifikoval z čoho pozostáva žalobcom uplatnená náhrada škody 26.040 Eur. Žalovaný má za to, že nebolo potrebné špecifikovať aká časť zo sumy 26.040 Eur pripadá na stratu na príjme a aká časť na stratu na odmene a súčasne ani spôsob a výpočet uvedenej sumy. Žalobca v konaní listinným dôkazom od futbalového klubu Honvéd FC Kft. preukázal, že pracovná zmluva ako aj marketingová dohoda zanikli dňa 10.12.2009. Preto vzhľadom na námietku premlčania žalovaného prvostupňový súd nebol povinný skúmať žiadne mesačné plnenia, ako uviedol odvolací súd. Žalobca sa v konaní dovolával náhrady škody z marketingovej zmluvy a z pracovnej zmluvy, ktoré obe zanikli 10.12.2009 a bolo by proti zásade hospodárnosti, aby prvostupňový súd naďalej skúmal aká časť sumy pripadá na strate na zárobku a na strate z odmeny marketingovej dohody. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej zhrnul skutočnosti, ktoré nie sú sporné a vyjadril sa k spočívaniu plynutia subjektívnej lehoty. Opätovne poukázal na premlčanie nároku a žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 3.10.2019, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca. Nedostavil sa žalovaný. Súd v súlade s vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a preto ďalšie konanie zameral na špecifikáciu uplatnenej náhrady škody a včasnosť jej uplatnenia. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní k špecifikácii uplatnenej škody uviedol, že v spise a v dôkazoch sa nachádza presná špecifikácia uplatnenej škody a ide o odmeny za marketingovú činnosť. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predloženej marketingovej dohody a aj z jednoduchého súčinu mesačných odmien za túto činnosť, ktoré by žalobcovi patrili, ak by ich v dohodnutej dobe vykonal. Čo sa týka premlčacej doby, žalobca je toho názoru, že Krajský súd určil počiatok plynutia premlčacích dôb za jednotlivé mesačné odmeny s ich rovnosťou, teda premlčanie nároku žalobcu sa posúva a je teda jednoznačné, že k premlčaniu nedošlo. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca skončil pracovnoprávny vzťah dobrovoľne, táto nastala len z dôvodu škodovej udalosti, pričom zmluva o odmenách za marketingovú činnosť nebola zo strany žalobcu vypovedaná, ale žalobca svoje povinnosti z tejto zmluvy neplnil, preto mu klub Honvéd Budapešť žiadne plnenie neposkytol. Nárok na tieto odmeny by mu podľa zmluvy vznikol len v prípade, že by si svoje povinnosti plnil. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania, za účelom vyjadrenia sa k uplatnenému nároku z marketingovej zmluvy a za účelom preukázania, že len zapríčinením žalovaného došlo k tomu, že žalobca nedosiahol naplnenia z marketingovej zmluvy.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že čiastku ktorú si uplatnil predstavuje sumu, ktorú mal zarobiť na základe marketingovej dohody a ktorú nezarobil z dôvodu,

že došlo k škodovej udalosti, ktorá mu znemožnila plniť si povinnosti z marketingovej dohody. V zmysle marketingovej dohody mal povinnosti, medzi ktoré patrilo povinnosť nosiť na národných a medzinárodných podujatiach logo určené poskytovateľom marketingovej odmeny, ktoré mal nosiť aj na spoločenskom oblečení, zúčastňovať sa akcií organizovaných poskytovateľom marketingovej odmeny. Okrem toho mal byť každý mesiac 16 hodín k dispozícii spoločnosti, ktorá mu poskytovala odmeny na reklamné a marketingové účely. Za účelom fotografovania dostavovať sa miesta určené poskytovateľom odmeny s tým, že fotografie s jeho podobizňou mohol poskytovateľ odmeny ľubovoľne používať. Ďalej mal povinnosti v oblasti reklamy - točenia reklamných filmov a spotov a povinnosť zúčastňovať sa propagačných kampaní. Za všetky tieto činnosti sa mu poskytovateľ odmeny zaviazal platiť paušálne mesačne sumu 1.860 Eur. Táto zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, zmluva nebola nikdy vypovedaná. Poskytovateľ odmeny žalobcovi mesačné odmeny nikdy nevyplatil, z dôvodu, že krátko po uzatvorení dohody došlo k vzniku škodovej udalosti zapríčinenej žalovaným. Keďže žalobca svoje záväzky z tejto dohody riadne a včas neplnil pre dopravnú nehodu, nemohla poskytovateľovi ani vzniknúť povinnosť mu platiť mesačnú odmenu. V bode 3 dohody je uvedené, že poskytovateľ odmeny odmenu zaplatí za výkon vyššie uvedených činností. To, že uvedené činnosti nevykonával je zapríčinené len tým, že došlo k škodovej udalosti. Z toho dôvodu je preukázaný kauzálny nexus medzi škodou a konaním škodu. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalovaného zaviazal uhradiť vzniknutú škodu vyčíslenú v žalobe.

17. Na pojednávaní dňa 13.2.2020 právny zástupca žalobcu predložil súdu uplatnenie nároku na náhradu škody, na ktorý sa odvoláva v podanej žalobe a v tejto súvislosti uviedol, že v zápisnici v rámci trestného konania zo dňa 3.9.2010 rozšíril uplatnený nárok na náhradu škody práve o odmenu z marketingovej zmluvy. Nejednalo sa o nárok z pracovného pomeru z dôvodu, že v dôsledku dopravnej nehody žalobca ani do zamestnania nenastúpil. V žalobe špecifikovali, že žalobca z dôvodu dopravnej nehody prišiel o príjem, ktorý sa skladal z dvoch častí, jednak z ušlej mzdy, jednak z odmien za marketingovú spoluprácu. Je nesporné, že tieto okolnosti sa stali pretože, žalobca sa stal účastníkom dopravnej nehody, takmer prišiel o život, bol takmer tri mesiace v kóme a nemohol si plniť ani pracovnoprávne povinnosti, ani povinnosti z marketingovej dohody. Je preukázané, že žalobca na inom orgáne, t.j. na polícii v adhéznom, konaní uplatnil všetky svoje nároky riadne a včas. Túto skutočnosť aj v zrušenom rozsudku Okresný súd Galanta konštatoval na strane 6, že škoda bola uplatnená ako strata na zárobku, resp. ušlý zisk. Z tohto dôvodu plynutie premlčacích lehôt, jednak nárokom z pracovného pomeru a nárokom z marketingovej dohody spočíval. Krajský súd v rozhodnutí, v ktorom zrušil rozhodnutie, zaviazal prvostupňový súd, aby vykonal dokazovanie v otázke špecifikácie tejto škody. Z písomného dôkazu zo dňa 23.3.2010 vyplýva, že žalobca v súlade so žalobným návrhom žiada zaplatiť čiastku, ktorá sa rovná odmene z marketingovej dohody s tým, že tento svoj nárok rozširuje do zápisnice pred vyšetrovateľom 3.9.2010. Žalobca je toho názoru, že je potrebné interpretovať jeho zárobok, príjem ako očakávané plnenie z pracovného pomeru, ale aj z marketingovej dohody. Skutočnosť, že ide o plnenie z marketingovej zmluvy vyplýva aj z výpočtu tejto odmeny za jednotlivé mesiace. Ďalej Krajský súd Trnava poukazuje na to, že je potrebné sa venovať pri určení premlčania nároku existencii vedomosti žalobcu o škode, resp. o jednotlivých zložkách, keď je zrejmé, že 2.10.2009 nemohol mať ešte vedomosť o škode z odmeny z marketingovej dohody. Preto v tom uplatnení nároku táto nebola špecifikovaná. Aj podľa názoru Krajského súdu Trnava sa o vzniku škody mohol dozvedieť vždy po uplynutí mesiaca, kedy mu nárok na túto odmenu vznikol. Z týchto dôvodov sa domnievame, že Krajský súd Trnava naznačil, že premlčanie tohto nároku nie je dané a o identifikácii toho, či uplatnená suma obsahuje aj plnenie z marketingovej zmluvy by mal súd rozhodnúť. Uplatnená čiastka obsahuje aj odmenu z marketingovej dohody, táto bola riadne a včas uplatnená na inom orgáne, teda došlo k spočívaniu premlčacej doby, ktorá plynula až po subjektívnej existencii vedomostí žalobcu, že škodca bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za ublíženie na zdraví. Preto navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť čiastku uplatnenú v žalobe a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

18. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na postojoch vyjadrených v konaní, t.j. že nároky uplatňované v tomto súdnom konaní sú premlčané a to aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trnava. Pokiaľ sa jedná o nároky predstavujúce marketingovú odmenu, tieto neboli riadne uplatnené v predmetnom trestnom konaní. Prvostupňový súd by mal rozhodnúť v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava. Krajský súd nekonštatoval, že právne závery prvostupňového súdu v otázke premlčania sú nesprávne, konštatoval iba, že by bolo vhodné argumentačne ich doplniť, napr. spôsobom bližšej špecifikácie uplatňovaných nárokov. K tejto špecifikácii došlo a podľa nášho názoru si žalobca riadne neuplatnil svoje nároky v trestnom konaní v časti uplatňovanej marketingovej odmeny. Nič to nemení na

tom, že akékoľvek nároky uplatňované v tomto súdnom konaní sú premlčané. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania.

19. Žalobca si v civilnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 26.040 Eur ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným, následkom ktorej bol žalobca práceneschopný v období od 12.9.2009 do 1.3.2011 a počas ktorej si žalobca nemohol plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a z marketingovej dohody.

20. Súd pri rozhodovaní postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a zameral dokazovanie na posúdenie uplatneného nároku a následne na posúdenie prípadného premlčania uplatneného nároku. Podanou žalobou si žalobca v konaní uplatnil sumu 26.040 Eur ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk - strata na odmene z marketingovej dohody za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011, ktorý by žalobca dosiahol, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Z obsahu marketingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako športovcom a Quinex America LLC. vyplýva marketingová činnosť, ktorá mala byť vykonávaná žalobcom, ktorá spočívala v povinnostiach žalobcu ako športovca propagovať logo Quinex America LLC, zúčastňovať sa akcií organizovaných poskytovateľom marketingovej odmeny. Za túto činnosť bola účastníkmi dohody dohodnutá mesačná odmena 1.860 Eur, splatná 10. deň nasledujúceho mesiaca po vykonaní dohodnutých činností. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa nejedná o pracovnoprávny vzťah založený na základe pracovnej zmluvy. Dohodnutá odmenu v marketingovej dohode, o ktorú žalobca prišiel v dôsledku práceneschopnosti teda predstavuje ušlý zisk, nie odmenu za vykonanú prácu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenej škody, teda to o čo nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

21. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 3.9.2010 (č. l. 12) vyplýva, že žalobca dňa 3.9.2010 rozšíril nárok na náhradu škody, ktorý uviedli v návrhu zo dňa 23.3.2010 o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000 Eur, nakoľko 4.000 Eur dostane ako plnenie zo sociálnej poisťovne v Maďarsku. Zároveň uviedol, že predkladá pracovnú zmluvu a marketingovú zmluvu, z ktorých vyplývajú zárobkové pomery žalobcu v čase dopravnej nehody.

22. V rámci dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku v trestom konaní podaním zo dňa 23.3.2010 žalobcu ako poškodeného sa súd obrátil na Okresný súd Nové Zámky, ktorý má zapožičaný trestný spis Okresného súdu Komárno sp. zn. za účelom vyžiadania dôkazu - listu zo dňa 23.3.2010. Okresný súd Nové Zámky súdu oznámil, že predmetný spis Okresného súdu Komárno potrebuje. Súd teda vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dokumentu zo dňa 23.3.2010, ktorým prvý krát uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu preložil list zo dňa 23.3.2010 - uplatnenie nároku na náhradu škody a návrh na uloženie povinnosti nahradiť škodu obv. H. Y., adresovaný OR PZ v Komárne k ČVS: B.-XXX/OEK-Y.-XXXX (spisová značka vyšetrovacieho spisu), z ktorého obsahu vyplýva, že si v rámci trestného konania uplatnil náhradu za bolesť vo výške 6.435 Eur, majetkovú škodu (škodu na vozidle) 4.910,21 Eur, spolu 11.345,21 Eur.

23. Z tvrdení žalobcu ako aj z listinného dôkazu - marketingová dohoda mal súd preukázané, že uplatnená suma 26.040 Eur zodpovedá ušlému zisku, ktorý by žalobcovi patril na základe marketingovej dohody, ktorú mal žalobca uzatvorenú s Quinex America LLC, a na základe ktorej by vykonával dohodnuté marketingové činnosti v období od 12.9.2009 do 1.3.2011. Z predložených listinných dôkazov

- z podania zo dňa 23.3.2010 a zo záznamu o preštudovaní spisu súd zistil, že žalovaný si v trestnom konaní uplatnil podaním zo dňa 23.3.2010 náhradu za bolesť vo výške 6.435 Eur, majetkovú škodu (škodu na vozidle) 4.910,21 Eur, spolu 11.345,21 Eur, ktoré neboli predmetom tohto konania. Dňa 3.9.2010 žalobca rozšíril svoj nárok o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000 Eur, nakoľko 4.000 Eur dostane ako plnenie zo sociálnej poisťovne v Maďarsku.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba o zaplatenie sumy 26.040 Eur s príslušenstvom nebola podaná dôvodne a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd nemal preukázane, že by si žalobca v trestnom konaní riadne uplatnil ušlý zisk, ktorý by zodpovedal strate na odmene z marketingovej dohody a ktorý si uplatnil v civilnom konaní. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že si žalobca v trestom konaní podaním zo dňa 23.3.2010 uplatnil náhradu za bolesť a škodu na majetku a dňa 3.9.2010 tieto nároky rozšíril o sumu 20.000 Eur ako náhradu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Žalobcom uplatnená suma 20.000 Eur v trestnom konaní síce približne zodpovedá

odmene z marketingovej dohody vyčíslenej od 12.9.2009 k 3.9.2010, avšak táto bola v trestnom konaní nesprávne uplatnená ako náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. V trestnom konaní je potrebné nárok uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje ( ). Pokiaľ poškodený podá návrh v takto vymedzenom období, je návrh riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu. Aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adheznom konaní a mal za následok spočívanie premlčacej lehoty, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Zo žiadneho z predložených dôkazov nevypláva, že by si žalobca v rámci trestného konania riadne uplatnil nárok z marketingovej dohody, t.j. ušlý zisk. Súd má teda za to, že žalobca si riadne v trestnom konaní neuplatnil nárok z marketingovej odmeny, keď si síce uplatnil výšku nároku, avšak z nesprávneho dôvodu. Žalobca tak vo vzťahu k tvrdeniu, že si riadne uplatnil v trestnom konaní nároky z marketingovej dohody neuniesol dôkazné bremeno.

25. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Právo je uplatnené včas, ak návrh na začatie konania dôjde súdu najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty. V predmetnej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody

- ušlého zisku, pre ktoré je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná). Tieto dve premlčacie lehoty začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej, trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok poškodeného, ktorou je v tomto prípade škodová udalosť. Ich vzájomný vzťah je taký, že na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Žalobca si v konaní uplatnil ušlý zisk za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a začína plynúť od doby kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o vzniku ušlého zisku dozvedel, každý mesiac po tom, ako nemohol vykonať činnosť podľa marketingovej dohody a o zodpovednom subjekte najneskôr dňa 3.9.2010, t.j. kedy sumu 20.000 Eur uplatnil voči žalovanému v trestnom konaní. Keďže ale nárok - ušlý zisk nebol riadne uplatnený v trestnom konaní, nemohlo dôjsť ani k spočívaniu premlčacej lehoty v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a bolo potrebné, aby žalobca uplatnil nároky z marketingovej dohody na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca sa o vzniku ušlého zisku dozvedel vždy 10. deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy by mu nárok na odmenu vznikol. Nárok tak bolo potrebné uplatniť najneskôr do splatnosti odmeny za mesiac február 2011 (keďže si uplatnil nárok za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011), t.j. do 10.3.2013 (do splatnosti odmeny za mesiac február). Nárok si žalobca uplatnil na súde až dňa 2.7.2013, teda po uplatnení dvojročnej subjektívnej lehoty.

26. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol vzhľadom na opakovane vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, na ktorú bol povinný prihliadnuť, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom, má za následok nemožnosť premlčané právo priznať.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.