Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára 2020 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

E. D., nar. XX.X.XXXX B. V., trvale bytom V., V. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 25.11.2018 v čase okolo 22.20 hod. na ul. V. Č.. XX B. V., v byte č. XX K. X. V. obytného bloku, po predchádzajúcej slovnej hádke, zatlačil na vchodové dvere do uvedeného bytu, ktoré následne napriek fyzickému odporu v byte sa nachádzajúceho S. S. pretlačil, do bytu vstúpil a jeden krát otvorenou dlaňou udrel S. S. do oblasti ľavého líca, pričom S. S. ho vyzval, aby z bytu odišiel, čo nerešpektoval, v byte zotrval a pokračoval v pretláčaní sa do bytu a opakovane S. S. udieral pravým lakťom do oblasti tváre a krku, až pokiaľ tento nespadol na zem na kolená a začal kričať o pomoc, čím tak poškodenému S. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., T.. V. Č.. XX spôsobil pomliaždenie ľavého sánkového zhybu s dobou liečenia 2 až 3 dni a poškodeným vlastníkom bytu O. S.Á., nar. XX.X.XXXX a B. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V., T.. V. XX žiadna škoda nevznikla,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa , .

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností a pri neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Dňa 25. mája 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obžalovaného E. D. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E.Š. D., svedkov O. S., S. S.U., Q.. Y. B., prečítaním svedeckej výpovede B. S.Á., prečítaním znaleckého posudku MUDr. Kováča a Mgr. Čížeka a prečítaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný E. D. vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že on bol napadnutý S. S. a vzťahy v bloku boli dobré, pokiaľ neprišiel pán B. a rozoštval celú bytovku. Keď prechádzal okolo dverí, S. doňho sotil a šmaril sa do bytu a jačal, kde B. zavolal policajtov, ktorí ho zobrali do basy. On neurobil nič, iba prechádzal okolo dverí a nemal v úmysle nikoho napadnúť. Pokiaľ S. tvrdí, že hodil topánky a nakukoval do bytu, musel čakať za dverami a nie je pravda, že sa preťahoval dverami, nakoľko dvere boli celé a nepoškodené a keď vychádza z bytu stále musí prejsť okolo dverí pána S. a pán S. vybehol, vrazil do neho a rozprával niečo s oknom. Okolo dverí prechádzal vo vzdialenosti jeden, maximálne jeden a pol metra a rukami do neho vrazil a aj policajti sa ho pýtali, čo má s ústami a v tom čase si to neuvedomil a bránil sa rukou a keď prišiel k prahu začal vrieskať o pomoc a poškodený rad robí divadlo. Keď do neho vrazil, on ho rukou odrazil, kde poškodený ušiel preč a bola hádka a určite nepchal ruku dovnútra, lebo by mu ju rozmliaždil. Určite nevstúpil do bytu, ostal pred dverami a bola slovná výmena a neregistroval žiadne zranenia, lebo ho odrazil a nechtiac dostal po papuli. V byte poškodených nikoho nevidel a keď S. začal jačať, vyšiel B. a S. jačal, že ho napadol a on odišiel preč. Aj v minulosti mali konflikt kvôli susedovi, ktorého S. chcel biť a keď odrazil útok, S. sa hodil na podlahu a jačal, že ho bijú. On osobne na ošetrení nebol, ani s rodinou S. nemá problémy a roztržky sa začali pri zatepľovaní bytovky a vtedy začali problémy.

Svedkyňa O. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 25.11.2018 vo večerných hodinách po desiatej hodine večer, keď už ležala na posteli počula z chodby krik o pomoc, otvorila dvere a videla syna, ako kľačal a nad ním videla obžalovaného, iba povedala, aby vypadol a syn hovoril, že ho napadol sused D. a videl to aj manžel, ale jemu prišlo zle a počul to aj pán B., ktorý sa začal D. pýtať a rozprával s ním. Počula nejaké rapčanie a buchot a potom volanie o pomoc a zistila, že to je z chodby ich bytu. Na chodbu prišla asi do jednej minúty a na synovi si nevšimla žiadne zranenia a syn kľačal a obžalovaný vyšiel na chodbu, kde sa ho B. niečo pýtal. Obžalovaný niečo hovoril, čo registrovala, ale nepočula čo. Ona išla po lieky, obžalovaný dole schodiskom a B. ich ukľudňoval. Spolužitie s obžalovaným bolo klasické, ale od roku 2014, od zatepľovania sa vzťahy zhoršili. V minulosti konania boli riešené ako priestupky, ale nikdy nebol postihnutý, lebo to bolo tvrdenie proti tvrdeniu. Vlastníkom bytu je ona s manželom a býva s nimi ešte syn S..

Svedok S. S. uviedol, že išlo o nedeľu a celý týždeň niekto otváral okno a vychladzovali sa steny bytu a keď počul zvuk hodených topánok, ako zvykne obžalovaný, išiel ku vchodovým dverám, kde v ľavej ruke mal mobilný telefón a zbadal obžalovaného, ktorý pred dverami pozeral do kukátka a on otvoril dvere a nestihol nič povedať a obžalovaný ho svojou váhou zatlačil do dverí, vošiel do bytu a udrel ho a ďalej ho udieral a vstupoval do bytu a boli ďalšie 4 - 5 údery a keď bol obžalovaný dva metre vnútri bytu, kričal o pomoc a dvere do spálne rodičov boli pootvorené a obžalovaného videla mama a tento vychádzal z bytu von a aj sused sa ho pýtal čo tu robí a obžalovaný odišiel schodiskom preč a on volal políciu a bol zľaknutý zo správania žalovaného a jeho agresivita bola veľká. Utrpel mierny opuch podľa znalca s PN 2 - 3 dní. On obžalovaného nezasiahol, lebo v ľavej ruke držal mobil, keby bolo potrebné privolať políciu alebo niečo. Dvere otváral preto, lebo dochádza k poškodzovaniu majetku zámku na dverách a z toho dôvodu chcel vidieť, čo sa bude diať a problémy sú aj s oknami, lebo podľa jeho názoru nie je na to dôvod, lebo nebol žiaden smrad a vychladzuje sa ich byt. Obžalovaný v byte zotrval asi 4-5 sekúnd a keď boli dvere otvorené a on sa dostal dovnútra asi pol metra, vtedy ho vyzval, aby byt opustil.

Svedok Q.. Y. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o neskoré večerné hodiny, pozeral televízor a počul nejaký krik, ktorý najprv nevedel identifikovať, ale počul svoje meno a podľa hlasu identifikoval suseda a keď otvoril dvere videl ako obžalovaný stojí pred prahom bytu S., ktorý kričal, že ho napadol

a na jeho otázku obžalovaný uviedol, že ho pán S.Č. napadol, ale tento bol v byte a obžalovaný odišiel smerom na schodisko. Videl pána S., mal začervenené líce a pani S. hovorila, že obžalovaný bol v byte a napadol syna pár krokov za prahom a potvrdil to aj pán S. starší, že obžalovaný bol v byte. Keď otvoril dvere obžalovaného videl tesne za prahom bytu na rohožke a nevidel, aby bol v byte a nevidel ani samotné napadnutie. Pani S.Á. videl na chodbe a pôsobila vydeseným dojmom a keď otvoril dvere svojho bytu videl iba S. S.. K spolunažívaniu rodiny S. a obžalovaného uviedol, že niektoré veci sa riešili cez políciu a to ohľadne priestupkov občianskeho spolunažívania a obžalovaný robí im naprieky.

Z prečítanej výpovede svedka B. S. vyplynulo, že bývajú v byte na V. XX a v nedeľu 25.11.2018 asi okolo 22.00 hod. z bytu počul krik a počul syna ako kričí o pomoc. On s manželkou bol v spálni a syn kričal aj na suseda B.. Manželka sa postavila z postele a jemu to trvalo dlhšie a keď vyšla zo spálne a zakričala: „čo tu robíš“. On keď prišiel k nej zbadal na zemi kľačať syna a nad ním obžalovaného, ktorý, keď ich zbadal otočil sa a odišiel von z bytu a aj z bytovky. Potom sa objavil Y. B. a videl ako obžalovaný vychádza z ich bytu a ich ukľudňoval, že polícia je už na ceste. Osobne napadnutie nevidel a počul iba krik a volanie syna a pomoc a syn sa sťažoval, že ho obžalovaný udrel do tváre a krku a konaním obžalovaného im nevznikla žiadna škoda.

Zo znaleckého posudku MUDr. Kováča ohľadne poranení S. S.Č. je zrejmé, že menovaný utrpel pomliaždenie ľavého sánkového zhybu a ide o poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba prikladanie obkladov, prípadne užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a k úplnému vyhojeniu dochádza za 2 -3 dní bez potreby práceneschopnosti a bol obmedzovaný bolesťami v mieste poranenia v dĺžke 2 - 3 dní. Uvedené poranenie bolo spôsobené tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche , ktorý pôsobil na uvedenú oblasť malou silou a prudkosťou a s najväčšou pravdepodobnosťou pri najmenej jednom údere do oblasti ľavého sánkového zhybu otvorenou dlaňou spôsobenou druhou osobou. Uvedené poranenie si vyžiadalo liečenie 2 - 3 dní bez potreby práceneschopnosti.

Znalec Mgr. Peter Čížek ohľadne obžalovaného uviedol, že jeho osobnosť je extrovertovane socializovaná, cholerického temperamentu, myslenie je vzťahovačne, paranoidne orientované. Úroveň rozumových schopností je v pásme podpriemeru a vyšetrenie nepreukázalo poruchu vnímania a obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Výsledky psychologického vyšetrenia poukazujú na zvýšený sklon disimulácii a teatrálností, skrývaniu a zatajovaniu skutočnej podstaty a namerané L skóre poukazuje na znížený sebakritický náhľad na svoje správanie a hodnovernosť je znížená a obvinený má snahu javiť sa v lepšom svetle. Voči poškodeným deklaroval záporný vzťah a rodinu poškodeného ako aj pána B. vníma ako príčiny ich vzájomných nezhôd a zároveň ich vníma za jediných susedov s ktorými je v konflikte. Konflikty vznikli počas rekonštrukcie bytového domu, kde mal poukázať na konanie poškodeného, ktorý sa mal na tom obohacovať. Súbor zistených osobnostných charakteristík je možné priradiť k typu hraničnej organizácie osobnosti, ktorá je nezrelá, emociálne nestabilná, impulzívna a nestabilným myslením, sýtením vzťahovačnosťou a podozrievavosťou. Z vyšetrenia je zrejmý negatívny postoj obžalovaného voči rodine poškodeného a zistenia s veľkou pravdepodobnosťou potvrdzujú konštatovanie zhody medzi povahovými vlastnosťami obvineného a spáchaným trestným činom. Prognóza vývoja osobnosti súvisí s možnosťou pripustenia vlastného podielu viny na konfliktných vzťahoch a v opačnom prípade je prognóza vývoja k protispoločenskému konaniu ako aj poškodenému neistá.

Bola oboznámená zápisnica o ohliadke miesta činu, ktorej súčasťou je aj príslušná fotodokumentácia, ktorá zobrazuje miesto činu, na ktorom obžalovaný napadol poškodeného S. S.. Boli oboznámená aj zápisnica o ohliadke tela obžalovaného s príslušnou fotodokumentáciou spolu s ohliadkou tela poškodeného spolu s príslušnou fotodokumentáciou.

Obžalovaný doposiaľ nebol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP J.A.Reimana a nie je vedený ani v príslušnej psychiatrickej ambulancii. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a Mestskou políciou Prešov nebol doposiaľ priestupkovo riešený. Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam a to odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 13.7.2012 pre prečin poškodzovania cudzej veci, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu jedného roka, kde k odpusteniu trestu došlo amnestiou zo dňa 2.1.2013. Obžalovaný bol aj opakovane priestupkovo riešený, kde väčšina konaní bolo zastavené a dvakrát bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a raz priestupku proti majetku.

Bola oboznámená aj lekárska správa ohľadne zdravotného stavu svedka B. S., podľa ktorej zdravotný stav svedka neumožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní.

Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne zistil nasledovné:

Obžalovaný E. D. spáchanie skutku poprel a uviedol, že bol napadnutý on a prechádzal iba okolo dverí poškodeného a ten ho napadol a je možné, že keď sa bránil pred útokmi poškodeného nechtiac toho zasiahol, ale on nikoho nenapadol a určite do bytu nevstúpil a ostal pred dverami a bola iba slovná výmena.

Zo skutku je usvedčovaný poškodeným S. S., ktorý uviedol, že keď pootvoril dvere nestihol nič povedať a obžalovaný ho dverami pretlačil, vošiel do bytu a opakovane ho udieral do oblasti hlavy a nepochybne obžalovaný bol dva metre vnútri bytu a celé to videli jeho rodičia, ako aj svedok Q.. Y. B.. Výpoveď poškodeného potvrdzuje jeho matka O. S., ktorá uviedla, že keď vyšla zo spálne videla svojho syna na zemi a obžalovaný stál nad ním a povedal mu, aby opustil ich byt. Obdobne vypovedal aj svedok B. S., ktorý videl syna na zemi a obžalovaného nad ním. Nepriamo obžalovaného usvedčuje aj svedok Q.. Y. B., ktorý síce obžalovaného videl pred dverami bytu, ale bezprostredne mu poškodený ako aj jeho rodičia uviedli, že obžalovaný bol v ich byte, kde napadol ich syna.

Zo znaleckého posudku MUDr. Kováča je zrejmé, že poškodený utrpel poranenie ľahké, ktoré si vôbec nevyžiadalo práceneschopnosť a s dobou liečenia 2-3 dni.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný po tom, čo poškodený otvoril dvere zatlačil na tieto dvere a vstúpil do bytu, kde ho opakovane udieral a uvedené sa odohralo dňa 25.11.2018 po 22.00 hod.

Obžalovaný svojím konaním nepochybne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody, nakoľko neoprávnene vnikol do obydlia iného, lebo zo strany vlastníkov bytu, ani užívateľov do tohto bytu pozvaný nebol a taktiež sa skutku dopustil závažnejším spôsobom konania, t.j. prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a to tak, že prekonal prekážku, t.j. dvere a preto je možné jeho konanie posúdiť ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, lebo prekonal prekážku, t.j. dvere, ktorých účelom je zabráneniu vniknutiu nepovolaných osôb do cudzieho obydlia.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde počas konania nevznikli žiadne pochybnosti o schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a obžalovaný konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, lebo boli naplnené tak rozumové, ako aj vôľové zložky uvedeného konania. Na okraj je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný má negatívny postoj voči rodine poškodeného a dochádza k zhode medzi povahovými vlastnosťami obvineného a spáchaným trestným činom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, lebo aj keď obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, kde sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, túto okolnosť nebolo možné zohľadniť, ani ako poľahčujúcu, že viedol riadny život, a ani ako priťažujúcu, že bol odsúdený, nakoľko sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

v osobitnej časti za skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov a súd dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu postačuje uloženie trestu pri dolnej hranici a to vo výmere 12 mesiacov a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol iba raz súdne trestaný, kde sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačuje hrozba trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil. V skúšobnej dobe obžalovaný môže preukázať, že išlo o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu jeho života a výkon trestu nie je potrebný a pri podmienečnom doklade stanovil súd skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Súd má zato, že vyššie uvedený trest je dostatočným trestom na dosiahnutie účelu a to tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.