Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcov: 1/ P.. Z. R., L.., Q.. R., H.. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX M., občan SR a 2/ Z. R., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, T. XXX/XX, XXX XX M., občianka SR, obidvaja zast. JUDr. Jana Sivoková, advokátka, Partizánska cesta 1465, 952 05 Hriňová, proti žalovaným: 1/ P.. N. Š., Q.. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX S., občan SR a 2/ S.. T. Š., Q.. S., H.. XX.XX.XXXX, X. Z. XX, XXX XX S., občianka SR, obidvaja zastúpení JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 6752/8, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinní n a h r a d i ť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2019, domáhali určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku KNC parc.č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 26 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. (ďalej len ako „Sporný pozemok“) a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaní nadobudli Sporný pozemok na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 11.04.2011 (ďalej len ako „Kúpna zmluva“), spolu s ďalšími pozemkami a záhradnou chatkou, evidovanými na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k.ú. D. s tým, že predmetná Kúpna zmluva je v časti týkajúcej Sporného pozemku absolútne neplatná a to z dôvodu, že zmluvné strany neprejavili vôľu Sporný pozemok predať resp. kúpiť, Kúpna zmluva nebola urobená vážne a pri vypracovaní Kúpnej zmluvy došlo zrejme nedopatrením ku chybe. Sporný pozemok netvorí súčasť areálu, kde sa nachádza prevedená záhradná chatka s pozemkami a Sporný pozemok je zastavaný rozostavanou stavbou garáže, pričom Sporný pozemok s touto rozostavanou garážou previedol žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 15.03.1999 pánovi S. S., avšak nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia si boli vedomí, že Sporný pozemok predali už v roku 1999 S. S. a boli presvedčení, že v D. vlastnia už iba nehnuteľnosti v záhradkárskej osade D. E. R.. Až v roku 2017 S. S. na túto skutočnosť upozornil žalobcov, keď chcel legalizovať stavbu garáže, pričom ho stavebný úrad vyzval na preukázanie práva k Spornému pozemku. Naliehavý právny záujem žalobcovia odvodzovali od stavu objektívnej právnej neistoty, ktorým je ohrozené právne postavenie žalobcov.

2. K žalobe žalobcovia priložili listinné dôkazy - Kúpnu zmluvu; Dodatok č. 1 zo dňa 26.05.2011 ku Kúpnej zmluve; výpis z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX pre k.ú. D.; výpis z katastra nehnuteľností

- LV č.XXXX pre k.ú. D.; Kúpno-predajnú zmluvu č. XXXXXX zo dňa 15.03.199 medzi žalobcom 1/ ako

predávajúcim a kupujúcim S. S.; Výzvu na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 25.10.2017 a Výzvu na mimosúdne vyriešenie veci - odpoveď.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili dňa 21.11.2019 a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že Sporný pozemok kúpili na základe Kúpnej zmluvy spolu s ďalšími nehnuteľnosťami a zaplatili v celosti žalobcom kúpnu cenu uvedenú v Kúpnej zmluve. Príslušný katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva povolil a vlastníctvo žalovaných zapísal. Počas celého procesu kúpy boli predmetom jednania všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. a uzavretím Kúpnej zmluvy prejavili žalobcovia svoju vôľu tieto nehnuteľnosti predať a žalovaní prejavili svoju vôľu tieto nehnuteľnosti kúpiť - došlo tak ku vzájomnej zhode vôle a konania, úkony smerujúce k uzavretiu Kúpnej zmluvy boli urobené vážne, určite a zrozumiteľne. Kúpna zmluva netrpí žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala jej neplatnosť a všetky tvrdenia žalobcov sú len v rovine nepodložených tvrdení. Medzi údajnou, pôvodne uzavretou kúpnou zmluvu s pánom S. a Kúpnou zmluvou malo uplynúť vyše 12 rokov a preto žalobcovia poukazujú na ust. , podľa ktorého údajna zmluva medzi žalobcom 1/ a S. S. zanikla ex tunc. Samotnú Kúpnu zmluvu zostavil a predložil žalovaným k podpisu žalobca.

4. V replike doručenej súdu dňa 11.12.2019 žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii. Zopakovali, že Sporný pozemok sa nenachádza v záhradkárskej osade E. R. a netvorí areál predávanej záhradky. Predmetom Kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa areálu záhradky spolu so záhradnou chatkou, ktorú žalobcovia ponúkli na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie Directereal MM, spol. s r.o. na základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 27.01.2011 (ďalej len ako „Zmluva o sprostredkovaní predaja“), z ktorej nevyplýva, že predmetom predaja mal byť aj Sporný pozemok. Predmetnú zmluvu ako listinný dôkaz priložili k podaniu. Nie je pravda, že znenie Kúpnej zmluvy vypracoval žalobca, nakoľko žalobcom pripravený návrh Kúpnej zmluvy po úpravách predložila na podpis žalovaná 2/. Žalobcovia navrhli ako dôkaz vykonať výsluch žalobcov, výsluch svedka Petra Panica a výsluch zástupcu spoločnosti Directreal MM, spol. s r.o.

5. V duplike doručenej súdu dňa 03.01.2020 žalovaní taktiež zotrvali na svojej argumentácii. Uviedli ďalej, že žalobcovia vo svojich podaniach neuviedli žiadny konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy a dodatočné špekulatívne tvrdenie o údajnej nezhode vôle zmluvných strán s prejavom pri uzatváraní Kúpnej zmluvy je v priamom rozpore s uzatvorenou zmluvou a teda skutočne prejavenou voľou účastníkov pri podpise. Uviedli, že ich neodvolateľným zámerom bolo Kúpnou zmluvou nadobudnúť celý predmet kúpy a teda aj Sporný pozemok. Namietli tiež uplynutie premlčacej doby, keďže Kúpna zmluva je zo dňa 11.04.2011 a žaloba je zo dňa 17.10.2019.

6. Dňa 14.02.2020 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom obe strany zotrvali na svojich tvrdeniach.

6.1 Žalobcovia uviedli, že k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech pána S. po uzatvorení kúpnej zmluvy z 15.03.1999 nedošlo z dôvodu, že v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy bola prenesená povinnosť podať návrh na vklad na kupujúceho pána S. - predávajúci dostali peniaze, odovzdali mu vec, avšak prečo kupujúci nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, nevedia.

6.2 Žalovaná 2/ uviedla, že k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy došlo tak, že jej manžel (pozn. súdu - žalovaný 1) objavil inzerát a preto sa ozval žalobcovi 1/. Následne boli pozrieť záhradnú chatku s pozemkom, ktorú chceli kúpiť. Žalobca 1/ však požadoval kúpnu cenu 12 000 Eur - nakoľko bola chatka, ako aj pozemok v dezolátnom stave, túto ponuku ihneď odmietli, avšak žalobca 1/ začal k predmetu kúpy prihadzovať ako súčasť predaja náradie, neskôr povedal, že prihodí k predmetu kúpy aj Sporný pozemok ako pozemok pod garáž s tým, že im uviedol, že na stavbu garáže nie je stavebné povolenie, čo im až tak nevadilo. Následne sa dohodli a uzatvorili Kúpnu zmluvu. Nakoľko Kúpna zmluva obsahovala nedostatky, bol uzatvorený aj dodatok k nej. Keďže mali v rodine rodinné problémy, nestarali sa o predmetné nehnuteľnosti. Až potom sa začal ývať - najskôr pán S., potom žalobca 1/ a nakoniec aj právna zástupkyňa žalobcu s tým, že majú vrátiť predmetnú parcelu. Celá táto záležitosť ich vyrušuje v ich vlastníckom práve. Vyslovene však uviedla, že predmetnom Kúpnej zmluvy v znení jej dodatku bol aj Sporný pozemok.

6.3 Žalobca 1/ pri výsluchu nesúhlasil s vyjadrením žalovanej 2/ a uviedol, že v rámci obhliadky neboli nikdy pri Spornom pozemku. Pred 21 rokmi predal sporný pozemok pánovi S.. V danom čase bola už postavená hrubá stavba garáže aj s bránou. Boli presvedčení, že pán S. podal návrh na vklad

vlastníckeho práva, nakoľko mal delegovanú právomoc takýto návrh na vklad do vlastníckeho práva podať. Netušili, že pán S. návrh nepodal a že Sporný pozemok ostal zapísaný na LV ako ich vlastníctvo. Následne ich kontaktoval syn pána S. s tým, že žalobca 1/ potom kontaktoval žalovanú 2/, ktorá najskôr nereagovala a potom uviedla, že by im boli ochotní predať Sporný pozemok za 2 500 Eur, čo bola pre nich neprijateľná ponuka, nakoľko to nezodpovedalo trhovej cene pozemkov v danej lokalite - oni boli ochotní zaplatiť tak 10-12 eur za m2. Poukázal na to, že on spravil návrh Kúpnej zmluvy, ktorý však upravovala žalovaná 2/ a tiež nie je pravda, že žalobcovia podali návrh na vklad vlastníckeho práva, nakoľko to sama žalovaná 2/ zaniesla na kataster nehnuteľností. Poprel, že by v rámci kontraktačného procesu uzatvárania Kúpnej zmluvy prihodil žalovaným aj Sporný pozemok. Pán S. už 21 rokov Sporný pozemok užíva. Žalobca 1/ vyslovene uviedol, že skutočným vlastníkom Sporného pozemku je pán S..

6.4 Žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že sa pridŕža toho, čo uviedol jej manžel. Uviedla ďalej, že pri rokovaní o predmete predaja nebola - to skôr riešil jej manžel.

6.5 Svedok S. S. pri výsluchu uviedol, že v roku 1999, niekedy na jar, kúpil garáž od žalobcov. Išlo o hrubú stavbu garáže z tehál, ktorá stavba nebola omietnutá. Bola tam aj brána. Pri kúpe jednal so žalobcom 1/. Kúpna cena bola 25 000 Sk, ktorú zaplatil. Na kataster však nepodal návrh na vklad, nakoľko nevedel, že to takto má urobiť. Ku sporu došlo tak, že jeho syn chcel v garáži riešiť elektriku a následne zistil, že parcela, na ktorej je garáž postavená, nie je v zmysle zápisu na LV jeho vlastníctvom. Jeho vlastníctvo však dovtedy nikto nespochybnil.

6.5 V rámci záverečnej reči žalobcovia poukázali na to, že od predaja Sporného pozemku spolu s garážou S. S., až do času, kedy došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, prešlo 12 rokov. Žalobcovia počas týchto 12 rokov žili v presvedčení, že predmetný pozemok už nevlastnia. Vedeli, že v D. majú už len záhradu. Z uvedených skutočností je možné jednoznačne vyvodiť, že žalobcovia nemohli mať vôľu predať predmetný pozemok, keď boli presvedčení, že tento pozemok im už vlastnícky nepatrí už 12 rokov. Poukázali na zásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má on sám. Vo všeobecnosti právne úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní, a to správaní vedomom a vôľovom. V zmysle ustanovenia zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný výzvam jednota vôle a jej prejavu, t.z. že pokiaľ neexistuje vôľa, neexistuje ani právny úkon. Vôľa ako psychický vzťah kupujúceho človeka, konajúceho človeka k zamýšľanému, alebo ku chcenému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. Existencia vôle sa pri jej prejave posudzuje s ohľadom na objektívne skutočnosti, teda s ohľadom na okolnosti, za ktorých bol prejav vôle urobený. Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré boli skúmané, alebo prednesené v danom spore a na ktoré poukázali, je nesporné, že z dôvodu nezhody vôle s prejavom je Kúpna zmluva v časti prevodu Sporeného pozemku absolútne neplatným právnym úkonom a to s poukazom na ust. , resp. .

6.6 Žalovaní v rámci záverečnej reči odkázali na svoju predošlú argumentáciu. Uviedli, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení - naopak, ešte predložili dôkazy o tom, že už predtým, ako ich oslovili žalobcovia, vykonávali iniciatívu na predaj pozemkov a Sporného pozemku prostredníctvom sprostredkovateľa predaja.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.“), prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

8. Podľa § 35 ods. 2 Obč. Z., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

9. Podľa § 37 ods. 1 Obč. Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 588 Obč. Z., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Za nesporné medzi stranami súd považoval že : 16.1 dňa 11.04.2014 uzavreli strany sporu Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1 pre k.ú. D. a nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/29 evidované na LV č. XXXX pre k.ú. D., s tým, že ako predmet predaja je v čl. I. Kúpnej zmluvy uvedený aj Sporný pozemok; 16.2 dňa 26.05.2011 uzavreli strany Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, kde v čl. II bol ako predmet prevodu vlastníckeho práva taktiež uvedený aj Sporný pozemok.

17. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä otázky : 17.1 či pri uzatváraní Kúpnej zmluvy v znení jej dodatku prejavili zmluvné strany (strany sporu) vôľu previesť aj vlastnícke právo k Spornému pozemku na kupujúcich (žalovaných) a 17.2 kto je skutočným vlastníkom Sporného pozemku.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, výsluchom svedka S. S., a listinnými dôkazmi v zmysle , konkrétne Kúpnou zmluvou; Dodatkom č. 1 zo dňa 26.05.2011 ku Kúpnej zmluve; výpisom z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX pre k.ú. D.; výpisom z katastra nehnuteľností - LV č.XXXX pre k.ú. D.; Kúpno-predajnou zmluvou č. XXXXXX zo dňa 15.03.199 medzi žalobcom 1/ ako predávajúcim a kupujúcim S. S.; Výzvou na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 25.10.2017; Výzvou na mimosúdne vyriešenie veci - odpoveď, Zmluvou o sprostredkovaní predaja; nepodpísaným návrhom kúpnej zmluvy (bez uvedenia predávajúcich); Čestným prehlásením pána Z. Z., konateľa spoločnosti Directreal MM, spol. s.r.o. a emailovou komunikáciou medzi žalobcom 1/ a žalovanou 2/ zo dňa 09.03.2017 a zo dňa 11.03.2017.

19. Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa súd zameral najmä na tie skutočnosti, ktoré boli medzi stranami sporné. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

20. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko (i) žalobcovia nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na určení v zmysle a (ii) žalobcovia neuniesli v spore ani dôkazné bremeno.

21. Určovaciu žalobu môže úspešne podať ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Primárnou povinnosťou všeobecných súdov je, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe najprv vyrovnali s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže v danom právnom vzťahu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.12.2013, sp.zn. ). Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť (nález Ústavného súdu

SR z 12.02.2013, sp.zn. ). Z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočne vlastníkom, pretože bez takéhoto určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , ZSP 81/2006) .

22. Napriek tomu, že sa žalobou žalobcovia domáhali určiť (ich) vlastnícke právo k Spornému pozemku, na pojednávaní uviedli, že skutočným vlastníkom Sporného pozemku nie sú oni, ale S. S. (pozn. súdu

- svedok v tomto spore). Žalobcovia uviedli, že Sporný pozemok spolu s nezapísanou rozostavanou stavbou garáže previedol S. S. do vlastníctva žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy z 15.03.1999, avšak nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko tento návrh nepodal S. S.. Žalobcovia uviedli, že podali žalobu, aby po súdnom určení mohli následne prepísať Sporný pozemok na S. S., aby tak bol zosúladený skutočný stav so stavom právnym. Skutočným vlastníkom Sporného pozemku je tak podľa žalobcov S. S., ktorý pri výsluchu taktiež uviedol, že on je vlastníkom Sporného pozemku (a garáže) na základe kúpnej zmluvy z roku 1999. Súd preto konštatuje, že žalobcom v tomto spore, ktorý by mal naliehavý právny záujem na takomto určení, mal byť S. S. ako osoba, o ktorej žalobcovia (i samotný svedok S. S.) tvrdia že je vlastníkom Sporného pozemku. Žalobcami sú ale osoby, ktoré netvrdia, že sú vlastníkom Sporného pozemku. Žalobcovia tak nepreukázali ohrozenie ich práv ani stav právnej neistoty, navrhovaným určením nemožno dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcov a nejde tu ani o aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými. Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili a nepreukázali svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k Spornému pozemku.

23. Aj keď neosvedčenie naliehavého právneho záujmu je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby, súd považoval za potrebné uviesť, že žalobcovia ani neuniesli dôkazné bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení, týkajúcich sa toho, že zmluvné strany pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nemali vôľu previesť na žalovaných vlastnícke právo k Spornému pozemku. Toto skutkové tvrdenie žalobcov žalovaní vyslovene popreli a uviedli, že ich zhodnou vôľou bolo previesť resp. nadobudnúť aj vlastnícke právo k Spornému pozemku. Súd konštatuje, že žalobcovia na podporu svojho tvrdenia nepredložili žiadny relevantný dôkaz - naopak, zo samotnej Kúpnej zmluvy ako aj z Dodatku ku Kúpnej zmluve (č.l. 4-5) vyplýva, že zmluvné strany mali vôľu previesť aj Sporný pozemok, keď ho dostatočne jasne, určite a zrozumiteľne uviedli ako predmet kúpy. V tejto súvislosti súd osobitne poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Obč. Z.. Súd ďalej konštatuje, že zo Zmluvy o sprostredkovaní predaja (č.l. 70), podľa bodu 4. Špecifikácia nehnuteľnosti (tretí riadok odspodu) - vyplýva, že predmetom predaja mali byť nehnuteľnosti na LV č.XXXX o celkovej ploche 520 m2, čo predstavuje matematický súčet výmer všetkých parciel evidovaných na predmetnom liste vlastníctva (vrátane Sporného pozemku) a teda žalobca 1/ pri uzatváraní aj tejto zmluvy prejavil záujem odpredať všetky pozemky evidované na tomto liste vlastníctva (vrátane Sporného pozemku). Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy nevedeli, že na liste vlastníctva je evidovaný aj Sporný pozemok, ktorý v roku 1999 odpredali S. S., táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaných. Tak, ako nemôže byť na ich ťarchu ani to, že v roku 1999 nepodali žalobcovia resp. S. S. návrh na vklad vlastníckeho práva k Spornému pozemku do katastra nehnuteľností.

24. Záverom tiež súd považuje za potrebné dodať, čo sa týka námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaných, že vlastnícke práva sa v zmysle § 100 ods. 2 Obč. Z. nepremlčujú a preto sa súd ďalej touto námietkou nezaoberal.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania súd rozhodol v zmysle a - keďže mali žalovaní v spore úplný úspech, súd zaviazal žalobcov na náhradu trov konania žalovaným a to v miere 100 % (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici ( ods. l, 362 ods. l ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods.l ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).