Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-77-2023.pdf
PDF · 103.56 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/77/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: B. D., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K., B. N.. č. X, K., dieťa rodičov: V.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, K., zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, a V.. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, K., zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice, č.k. 43P/21/2021 -250 zo dňa 14.11.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV.
II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že dlžné výživné za obdobie od 26.2.2021 do 31.10.2022 v sume 6.335,34 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky dňom doručenia tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. B. D. a návrh otca na zverenie mal. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
2. Okresný súd Košice II. ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P 395/2015-151 zo dňa 28.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP 133/2017-293 zo dňa 29.9.2017 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. B., nar. X.X.XXXX, za obdobie od 26.2.2021 do 31.8.2022 zo sumy 270 eur mesačne na sumu 750 eur mesačne, z toho bežné výživné 600 eur mesačne a suma 150 eur mesačne určená na tvorbu úspor maloletej, za obdobie od 1.9.2022 do budúcna na sumu 850 eur z toho bežné výživné 700 eur mesačne, ktoré je otec povinný zaplatiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a suma 150 eur mesačne určená na tvorbu úspor maloletej, ktorú je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi matka v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a otcovi v rovnakej lehote písomne oznámi. II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 26.2.2021 do 31.10.2022 v sume 6.835,34 eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 26.2.2021 do 31.10.2022 vo sume 3.016,05 eur je otec povinný poukázať na osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi matka do 30 dní od oznámenia čísla účtu. IV. Návrh otca na zverenie mal. B., nar. X.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamieta.
3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej súdnej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré v čase súdnej úpravy bolo na prvom stupni ZŠ. Na strane povinného otca došlo k zmene pomerov tým, že v čase súdnej úpravy jeho príjem predstavoval 2.166 Eur, v súčasnosti je to 4.900 Eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby mal. B. a zároveň zohľadnil jej právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu otca na zverenie mal. B. do striedavej osobnej starostlivosti súd uviedol, že od poslednej súdnej úpravy rodičovských práv a povinností nenastali také okolnosti, ktoré by mali mať vplyv na zmenu formy osobnej starostlivosti. Súd prihliadol na prejavený názor mal. B., ktorý je vzhľadom na jej vek potrebné rešpektovať a brať do úvahy pri rozhodovaní o jej záležitostiach.
4. Proti výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podala odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP, písm. f) a písm. h) . Má za to, že rozsudok v ňou napadnutých častiach súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil v zmysle jej návrhu.
5. Proti rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 26.2.2021 do 31.8.2021 zamietol a za obdobie od 1.9.2022 do budúcna zvýšil výživné na sumu 350 € mesačne a zveril mal. B. do striedavej osobnej starostlivosti alebo rozšíril styk otca s mal. B. tak, že bude oprávnený sa s ňou stýkať každý nepárny týždeň kalendárneho roka od piatku 17:00 hod. do utorka 17:00 hod.
6. K podaným odvolaniam sa opakovane vyjadrili otec aj matka, bez zmeny ich odvolacích návrhov.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je okrem výroku o dlžnom výživnom vecne správny.
8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
10. Matka aj otec vo svojich odvolaniach namietajú nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci vo vzťahu k záverom súdu o zvýšení výživného na mal. B.. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 63, ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Ťažiskovou argumentáciou matky v odvolaní bolo nezohľadnenie práva mal. B. podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorý si prenajíma luxusné motorové vozidlo, býva v rodinnom dome a matka naopak býva v prenajatom byte a hradí všetky výdavky mal. B.. V metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné uverejnenej na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/ rodinnopravna-agenda/ sa uvádza: Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne. Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť snaží uspokojiť. ( in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50). Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus.( Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, spis. zn. 17CoP 85/2015 zo dňa 10.02.2016). Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie. Na druhej strane však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu rodiny). Pri určovaní výšky výživného je potrebné zvážiť aj zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní dlhodobý a možno aj trvale bezprácny život, môže byť nie len v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. ( Nález Ústavného súdu ČR, spis zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).
13. Zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 Zákona o rodine). Zároveň platí pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62, ods. 2 Zákona o rodine). Je možné vo všeobecnosti prijať záver, že odôvodnené potreby dieťaťa sú odrazom životnej úrovne rodičov. V prejednávanom prípade matka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky mal. B. ( čl. 101) na sumu 820 Eur mesačne ( strava, oblečenie, hygiena, voľnočasové aktivity, doučovanie), okrem toho matka uviedla nepravidelné výdavky na jazykovú školu, účasť v tábore, na lieky, očkovanie, dioptrické okuliare ( 380-400 Eur/rok), mobilný telefón, počítač, tlačiareň, tonery ( 1.848,61 Eur). B. býva s matkou v prenajatom byte, za ktorý matka uhrádza nájomné 600 Eur mesačne. Okrem nepravidelných výdavkov na PC, mobilný telefón, tlačiareň, je možné ustáliť výdavky na mal. Stelu na sumu 1.137 Eur ( pravidelné mesačné výdavky 802 Eur, nepravidelné ročné výdavky v prepočte na 1 mesiac 35 Eur, podiel mal. na nájomnom 300 Eur).
14. Otec vo svojom odvolaní namieta nadhodnotenie niektorých výdavkov vyčíslených matkou. Mohlo by sa zdať, že niektoré výdavky prekračujú rámec štandardných výdavkov dieťaťa, napríklad položka oblečenie a obuv vo výške 250 Eur, mobilný telefón 802,91 Eur, dioptrické okuliare 290 Eur a pod., avšak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obaja rodičia mal. B. sú úspešní vo svojich povolaniach, vybudovali si a naďalej prehlbujú svoju kariéru, pracujú vo viacerých úväzkoch, a to sa pretavuje ďalej do ich neštandardne vysokých príjmov a majetkových pomerov. Majetkové pomery rodičov im umožňujú viesť spôsob života, ktorý je možné vo všeobecnosti vnímať ako nadštandardný, pričom do tohto svojho spôsobu života aktívne zapájajú aj mal. B., ktorá sa tak podieľa na ich životnej úrovni, čo reflektuje aj výška jej odôvodnených potrieb. Odzrkadlením ambícií rodičov je napríklad skutočnosť, že mal B. navštevuje bilingválne gymnázium, kde pre zvládnutie náročného štúdia je potrebné zabezpečiť doučovanie. Odvolací súd prihliadnuc na životnú úroveň oboch rodičov nepovažuje vyčíslené odôvodnené potreby mal. B. za neprimerané a má za to, že zodpovedajú zásade rovnakej životnej úrovne rodičov.
15. V zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Od času poslednej súdnej úpravy nepochybne došlo k zmene pomerov došlo na strane mal. B., ktorá v tom čase navštevovala prvý stupeň ZŠ a v súčasnosti je študentkou stredoškolského štúdia. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti už dlhšiu dobu pre účely kvantifikácie výživného aplikuje tzv. tabuľky výživného. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekove kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
16. Pre konkretizáciu výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V životnej etape dieťaťa, stredná škola, vek dieťaťa XX-XX . rokov veku oprávneného, prislúcha pri neexistencii ďalšej vyživovacej povinností štandardne 24 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške priemerne 4.900,- eur takto určené výživné predstavuje sumu 1.176,48 Eur mesačne. Hoci boli výdavky mal. B. ustálené na sumu 1.137 Eur mesačne, je potrebné prihliadnuť aj na miestu osobnej starostlivosti otca, ktorú na základe súdom určeného styku vykonáva v rozsahu približne 12 dní v mesiaci, čo je potrebné zohľadniť ako formu plnenia vyživovacej povinnosti. Za takého stavu má odvolací súd za to, že súdom určené výživné určené na spotrebu vo výške 700 Eur mesačne od podania návrhu a 850 Eur mesačne od nástupu mal. B. na stredoškolské štúdium zodpovedajú zákonným kritériám pre jeho určenie.
17. Matka v odvolaní namieta, že zásada rovnakej životnej úrovne by mala pri určení výšky výživného mať prednosť pred hľadiskom odôvodnených potrieb oprávneného. Odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného. Z charakteru výživného určeného na spotrebu je zrejmé, že nejde o prostriedky určené na zabezpečenie úspor, či inej investície, ale ide o spotrebný charakter takto určeného výživného, ktoré súd určí skúmajúc pomery tak rodičov ako aj odôvodnené potreby detí, v prospech ktorých výživné sa určuje. ( Rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/217/2010). Zásada rovnakej životnej úrovne sa teda premietne do ustálenia odôvodnených potrieb dieťaťa, avšak výška výživného nemôže presiahnuť výšku, ktorú dieťa spotrebuje. Súd dospel k záveru, že majetkové pomery otca umožňujú okrem určenia spotrebného výživného aj určenie výživného na tvorbu úspor vo výške 150 Eur mesačne. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a považuje ho za správny.
18. Otec namieta nesprávnosť záveru súdu o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec sa nariadenia striedavej osobnej starostlivosti naposledy domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II, sp.zn. 19P/188/2018. Rozsudkom zo dňa 26.7.2019 súd tento návrh otca zamietol a upravil styk s mal. B.. V tom čase mal. B. prejavila názor, že si neželá striedavú osobnú starostlivosť, ale želá si stretávania sa s otcom cez víkendy. V tomto konaní kolízny opatrovník s mal. B. vykonal opakované zisťovanie názoru. Mal. B. nesúhlasí s návrhom otca na nariadenie striedavej starostlivosti, pričom názor nezmenila ani pri opakovanom pohovore. Uviedla, že súčasná úprava jej maximálne vyhovuje. Vypočutie názoru dieťaťa a jeho rešpektovanie v konaniach, ktoré sa ho týkajú je povinnosťou orgánov starostlivosti o mal. deti. Nie je tomu inak ani v preskúmavanom prípade. Želanie dieťaťa patrí medzi kritéria, ktoré musia všeobecné súdy z hľadiska nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaní o úpravu výchovných pomerov. Mal. B. je študentkou strednej školy, má XX rokov, jej vôľu je preto pri rozhodovaní súdu o veciach, ktoré sa jej týkajú potrebné rešpektovať. V konaní nebolo preukázané, aby jej vôľa bola ovplyvnená, alebo aby bolo potrebné uprednostniť iné kritériá najlepšieho záujmu. Sám otec uviedol, že v súčasnosti je B. v pubertálnom veku a prejavuje znížený záujem o stretávanie sa s otcom. Za týchto okolností má odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie za to, že nie je namieste zmena súčasnej úpravy osobnej starostlivosti a rozsahu styku otca s mal. B..
19. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, resp. rozšírenia styku, odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov vo vzťahu k týmto výrokom. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
20. Súd prvej inštancie výrokom II. uložil otcovi uhradiť dlžné výživné za obdobie od 26.2.2021 do 31.10.2022 v sume 6.835,34 Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd uložil dlhšiu lehotu splatnosti vzhľadom na výšku dlžného výživného. V súlade s ust. § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením, nie je určená žiadna paričná lehota. Uloženie povinnosti plniť výživné od právoplatnosti rozsudku je v rozpore s § 44 CMP ako aj samotným účelom výživného, ktoré slúži na uspokojovanie potrieb osoby oprávnenej z výživného. Otec namieta, že súd pri vyčíslení dlžného výživného nezobral do úvahy vecné plnenia, ktoré dcére poskytol napr. v súvislosti so zakúpením lyžiarskej výstroje v hodnote 500 Eur. Tak ako to odvolací súd uviedol vyššie, zakúpenie lyžiarskej výstroje v hodnote 500 eur je reflexiou nadštandardnej životnej úrovne, ktorú dieťa má a je materiálnym vyjadrením vôle otca deliť sa o svoj životný štandard s dcérou. Nie je dôvod, aby toto plnenie, ktoré svojim účelom slúži na uspokojovanie potrieb dcéry nebolo zohľadnené pri výpočte výšky dlžného výživného. Vzhľadom k uvedenému, ako aj vzhľadom k uplynutiu dlhej doby od rozhodnutia súdu, odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom v jeho výške a splatnosti tak, že uložil povinnosť otcovi zaplatiť dlžné výživné dňom doručenia tohto rozsudku, postupom podľa § 388 CSP v spojení s ust. §2, ods.1 CMP.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).