Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-133-2017.pdf
PDF · 89.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/133/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky M.. A. Ž. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ulici č. XX v C. zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky M.. M. Ž. nar. X.X.XXXX bývajúcemu na I. ulici č. XX v C. zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Bajužíkom so sídlom na Námestí slobody č. 2 v Humennom za účasti mal. A. Ž. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľky a jej manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 28.10.2016 č.k. 23P 395/2015-151 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o rozvode manželstva, výchove maloletej, výživnom, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a úprave styku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté 20.4.2002, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti C. - A. M. vo zväzku 118, ročník 2002, na strane 41, pod poradovým číslom 116. Na čas po rozvode zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s právom obidvoch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, manžela navrhovateľky zaviazal prispievať na výživu maloletej 270 € mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke od právoplatnosti napadnutého rozsudku, styk otca s maloletou upravil tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý pondelok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý piatok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny víkend v nedeľu od 10:00 hod. do 19:00 hod. a každoročne od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod. s tým, že v pracovných dňoch v čase školského roka si maloletú prevezme pred školským zariadením, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných dňoch si ju prevezme pred bytom matky a po skončení styku maloletú matke pred jej bytom odovzdá. Návrh navrhovateľky na vyslovenie predčasnej vykonateľnosti výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti zamietol, v prevyšujúcej časti návrh tiež zamietol a zaviazal navrhovateľku a jej manžela zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu každého po 129,04 € do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Proti výroku o výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže manžela navrhovateľky prispievať na výživu maloletej 500 € mesačne od právoplatnosti výroku, ktorým súd manželstvo rozviedol. Nesúhlasila s konštatáciou súdu, že jej manžel dosahuje preukázaný príjem vo výraznej miere zvýšeným pracovným úsilím spočívajúcim vo výkone prác nad rámec pracovného času a vyslovila presvedčenie, že určené výživné nezodpovedá jeho reálnych zárobkových
schopnostiam a možnostiam. Vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil príjem jej manžela dosahovaný z nadčasov, ktorý využíva predovšetkým na urýchlené splatenie hypotekárneho úveru. Zdôraznila, že konajúci súd uprednostnil záujem jej manžela pred záujmom maloletej a vyslovila presvedčenie, že určené výživné postačuje iba na zabezpečenie základných životných potrieb maloletej.
3. Proti výrokom o rozvode manželstva, zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, správe jej majetku, výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd zamietol návrh na rozvod manželstva a v prípade, ak ho nezamietne, navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Napadnutý rozsudok označil za predčasný, tendenčný, nemajúci oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní. Konštatoval, že manželstvo s navrhovateľkou nie je trvalo a vážne rozvrátené, pretože každé manželstvo prekonáva krízy, ktoré sa on snažil vyriešiť, snažil sa o obnovu manželstva, ale túto snahu navrhovateľka ignorovala. Vytkol konajúcemu súdu, že bez dôsledného dokazovania prevzal tvrdenie navrhovateľky o tom, že on má mimomanželský vzťah. Tiež uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, pretože neakceptoval jeho návrh na vypočutie ním navrhnutých svedkov a nesúhlasil ani s určením výživného, ktorého výšku súd prvej inštancie nepreskúmateľne odôvodnil. Zdôraznil, že nie je pravdou, že od narodenia sa o maloletú stará výlučne navrhovateľka. Dodal, že rozhodnutie o úprave styku nezodpovedá jeho právu tráviť s maloletou polovicu jej voľného času. Tiež uviedol, že od rozhodnutia konajúceho súdu sa navrhovateľka s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho maloletú od tej doby nevidel. V závere odvolania nesúhlasil so závermi znaleckého posudku a vyjadril názor, že znalkyňa mu nevenovala dostatočnú pozornosť.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že sa úplne stotožňuje s odôvodnením výroku súdu prvej inštancie o rozvode ich manželstva. Poukázala na to, že jej manžel v rámci znaleckého dokazovania označil ich spolužitie za mizerné, čoho príčinou je výlučne ona. Aj vo vyjadrení k odvolaniu vyslovila presvedčenie, že jej manžel má mimomanželskú známosť a na dôkaz svojich tvrdení k vyjadreniu predložila v prílohe fotografie dosvedčujúce toto jej tvrdenie. Konštatovala, že súd prvej inštancie náležite odôvodnil, prečo maloletú zveril do jej výlučnej starostlivosti a nevyhovel návrhu jej manžela na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Vyjadrila súhlas aj s odôvodnením výroku o úprave styku manžela s maloletou a v tejto súvislosti zdôraznila, že konajúci súd pri rozhodovaní akceptoval vôľu maloletej a jej najlepší záujem.
5. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní a zdôraznil, že na chod v domácnosti prispel neporovnateľne viac ako navrhovateľka. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má rovnaké vzdelanie a možnosti pracovať a dosahovať rovnaký príjem ako on a nesúhlasil s jej tvrdením, že z dôvodu predčasného splatenia hypotekárneho úveru uprednostňuje jeho splatenie pred záujmami maloletej. V tejto súvislosti uviedol tiež, že čím skôr bude hypotekárny úver splatený, tým skôr bude môcť prispievať viac na uspokojenie potrieb maloletej. Vyslovil presvedčenie, že navrhovateľka riadne nezabezpečuje starostlivosť o maloletú, pretože sa venuje viac sebe.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a jej manžela uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich tvrdeniach v priebehu konania a navrhol, aby súd uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s jeho návrhom o nariadení povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu súhlasí. Zdôraznila, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom bránila manželovi stretávať sa s maloletou, napriek tomu, že on o maloletú nejaví skutočný záujem.
8. Vo vyjadrení k vyjadreniu manžela navrhovateľka uviedla okrem skutočností, ktoré už uviedla vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a boli predmetom konania, že výdavky na stravu, inkaso, oblečenie, drogériu, internet a školské potreby pre maloletú platí výlučne ona.
9. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opäť uviedol tie isté skutočnosti, ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré boli predmetom konania.
10. Podľa §-u 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
11. Konania a rozvod manželstva a konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
12. Podľa §-u 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa §-u 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §-u 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. §-u 66 CMP v spojení s §-om 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s §-om 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky a jej manžela uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľka ani jej manžel ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne a vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne, t.j. hľadiská morálky celej spoločnosti. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo vážne narušené a trvale rozvrátené. Dostatočnosť oboch kritérií bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Odvolací súd konštatuje, že manželstvo je vážne rozvrátené vtedy, ak nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí. Poukazuje na to, že pre zistenie relevantných skutočností musí konajúci súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či trávia spolu čas, hospodária spolu, spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky ohľadom rozvodu manželstva dodáva, že konajúci súd vykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia miery narušenia a rozvratu manželstva. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie po dôslednom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci so zreteľom na vyjadrenia oboch účastníkov konania, ako aj na skutočnosť, že manželia napriek tomu, že do rozhodnutia konajúceho súdu žili v spoločnom byte, ale nehospodárili spolu, intímne spolu nežili, nedokážu spolu komunikovať, ani nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletú, dospel k záveru, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel ani žiadnu z jeho funkcií. Na základe týchto skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je hlboko narušené a trvale rozvrátené, neschopné plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. K odvolacím dôvodom manžela navrhovateľky ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky dodáva, že vzhľadom na vek a stupeň vývoja maloletej je odvolací súd toho názoru, že mal. A. dokáže pochopiť účel konania a vyjadriť svoju vôľu ohľadom toho, s ktorým z rodičov chce žiť v spoločnej domácnosti, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zohľadnil jej názor pri rozhodovaní o forme jej výchovy a s dôrazom na to, že jednoznačne odmietla byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej vyhovieť jej vôli a zveriť ju do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd poukazuje na to, že zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v záujme maloletej najmä vtedy, ak maloletá s touto formou súhlasí a prejaví vôľu žiť v dvoch domácnostiach, nakoľko sa jedná o taký zásah do jej každodenného režimu, ktorý si vyžaduje citlivý prístup zo strany súdu tak, aby forma osobnej starostlivosti mala čo najmenší negatívny dopad na zdravý duševný a fyzický rast a vývoj maloletého dieťaťa nota bene na jeho najlepší záujem. K odvolacím námietkam manžela navrhovateľky ohľadom úpravy styku s maloletou dodáva, že dieťa má právo v rámci svojho začlenenia do sociálneho prostredia stretávať sa a tráviť svoj voľný čas aj s inými ľuďmi, t.j. svojimi rovesníkmi, priateľmi a širšou rodinou, preto nie je možné, ani v najlepšom záujme maloletého dieťaťa striktne deliť jeho voľný čas výlučne medzi rodičov. Poukazuje na to, že s rastom dieťaťa rastie aj jeho potreba tráviť viac svojho voľného času v kolektíve svojich rovesníkov na úkor času stráveného s rodičmi. Konštatuje, že frekvencia úpravy styku s maloletou zodpovedá jednak rodičovským právam manžela navrhovateľky, ale tiež právam maloletej garantovaným Dohovorom o právach dieťaťa a zabezpečuje obidvom dostatočný priestor na rozvoj ich vzájomného vzťahu a citovej väzby zodpovedajúcej vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
15. K odvolacím námietkam ohľadom určeného výživného konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a tiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd dôsledne preskúmal vykonané dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov manžela navrhovateľky s dôrazom na jeho pravidelný príjem a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a tiež odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek a stupeň vývoja, preto je zákonné a správne. K odvolacím námietkam ohľadom určeného výživného dodáva, že konajúci súd správne a dôsledne zistil a posúdil odôvodnené potreby maloletej ako aj výdavky manžela navrhovateľky, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť. Odvolací súd tiež rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletej, ak sa otec prácou nadčas snaží predčasne splatiť hypotekárny úver, pretože jeho predčasným splatením zaplatí menej peňažných prostriedkov na úrokoch, v dôsledku čoho bude úver lacnejší a v nižšej miere a na kratšiu dobu zaťaží schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela matky. Dodáva, že konajúci súd náležite zistil skutočný stav veci ohľadom všetkých zložiek príjmu manžela navrhovateľky tak pevných, ako aj variabilných a posúdil ho podľa príslušných zákonných ustanovení, v dôsledku čoho zistený príjem odzrkadľuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela navrhovateľky a zodpovedá právu maloletej podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §-u 387 ods. 1 CSP a podľa §-u 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.