Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-361-2019.pdf
PDF · 131.15 KB
No categories available
19Ek/361/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ALBATROS - TRAVEL AGENCY s.r.o., IČO: 43 901 182, so sídlom Hlavná 18, 040 01 Košice, zast.: JUDr. Ingrid Kovalčuková, advokátka, IČO: 10 826 271, so sídlom Štúrova 22, 040 01 Košice-Juh, proti povinnému: LINEU s.r.o., IČO: 36 602 451, so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., IČO: 36 721 981, so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, o vymoženie 2.799,91 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, sp. zn. 281EX 102/19, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/361/2019 zo dňa 7. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému priznáva nárok na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 65,40 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané v tomto konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/793/2019 zo dňa 5. novembra 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok), a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 65,40 EUR (II. výrok).
2. Súd vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.02.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.799,91 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Up/181/2017 zo dňa 16.08.2017 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“). Poverením zo dňa 12.03.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Denisu Regináčovú Mihalovú, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 281EX 102/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinný podal u súdneho exekútora v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorý povinný odôvodnil tým, že pohľadávka oprávneného bola zaplatená. Povinný uviedol, že ešte v roku 2016 mu bola zo spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava - Vajnory, IČO: 36 285 820, doručená výzva, aby uhradil pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, na účet tejto spoločnosti z dôvodu jej postúpenia. Po dlhom a dôkladnom preverovaní vecí, ktoré zahŕňalo mimo iného aj elektronickú komunikáciu, ktorú povinný predložil ako dôkaz v prílohe tohto podania, nadobudol presvedčenie, že pohľadávka oprávneného na zaplatenie sumy 2.788,91 EUR bola zo strany oprávneného postúpená na základe dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 14.09.2016 na spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. Preto došlo zo strany povinného začiatkom roka 2017 k zaplateniu celej
sumy 2.788,91 EUR v troch splátkach na účet spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., čo preukazuje aj výpis z jeho účtu. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby mu bolo doručené aj následné vyjadrenie oprávneného v zmysle § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku, a to z dôvodu, aby vedel zaujať stanovisko k veci, respektíve podniknúť prípadne ďalšie kroky na bránenie svojich práv, a to aj v trestnom konaní, nakoľko povinný má za to, že sa mohol stal obeťou trestného činu podvodu, alebo sa deje pokus trestného činu podvodu, kde poškodeným by mal byť práve on. Povinný k návrhu na zastavenie pripojil elektronickú komunikáciu, postúpenie pohľadávky zo dňa 14.09.2016 a výpisy z jeho účtu vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie so zastavením exekúcie nesúhlasil, žiadal podaný návrh povinného zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov konania. Uviedol, že k tomuto návrhu povinný priložil listiny, podľa ktorých mal v období od 08.02.2017 do 13.04.2017 uhradiť na účet č. SK268330000000290902676 tri platby v celkovej výške 2.947,- EUR, údajne na úhradu vymáhaného nároku, z čoho možno usudzovať, že zastavenie exekúcie povinný navrhol podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V danom prípade však povinný nemá právo domáhať sa zastavenia exekúcie, keďže zákonným predpokladom uplatnenia dôvodu podľa ods. 1 písm. a) cit. ust. zákona je, že zánik vymáhaného nároku musel nastať až po vzniku exekučného titulu. Ako vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie, táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný pod sp. zn. 20Up/181/2017 dňa 16.08.2017 na sumu 2.799,91 EUR s prísl., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2017. Vzhľadom na to, že exekučný titul vznikol neskôr, ako boli vykonané údajné povinným realizované úhrady, povinný sa nemôže domáhať zastavenia exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 2 v spojení s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Dôvody, ktoré povinný uvádza, mohol a mal uplatňovať v konaní, z ktorého exekučný titul vzišiel a nie v exekučnom konaní. Oprávnený trvá na tom, že vymáhaný nárok mu v celom rozsahu prináleží. Oprávnený pre úplnosť poukazuje na to, že podľa obchodného registra spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. (približne mesiac po údajnom splatení celého dlhu) dňa 24.05.2017 zanikla. Z návrhu povinného tiež nie je zrejmé, prečo dňa 13.04.2017 uhradil doplatok poslednej (tretej) splátky len v sume 947,- EUR (čím tak v súhrne k uvedenému dňu zaplatil len 2.947,- EUR), keď podľa listín, ktoré sám predložil, ho mala spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. už 5 mesiacov pred tým (dňa 15.11.2016) vyzývať na úhradu vyššej sumy, a to 2.951.68 EUR. Povinný argumentuje, že „dlho a dôkladne preveroval vec“, čo v exekúcii preukazuje e- mailovou komunikáciou so zástupcom spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. zo dňa 25.11.2016, podľa ktorej ho mal povinný v uvedený deň žiadať doručenie dokumentov, na základe ktorých bude „zrejmé a neodškriepiteľné“, že pohľadávku má plniť na jej účet a v jej prospech. Požadované dokumenty však nijako nekonkretizuje a ich existencia nevyplýva ani zo žiadnej z predložených listín. Keďže okrem listiny „Doklad o postúpení pohľadávky“, ktorá bola prílohou nepodpísanej výzvy spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. zo dňa 19.09.2016 povinný žiadne iné listiny nepredložil, je zrejmé, že napriek svojim údajným pochybnostiam a údajnej snahe „dôkladne a neodškriepiteľným spôsobom vec preveriť“, rozhodol sa (ak naozaj niekedy niečo na vymáhaný dlh vôbec niekomu plnil) plniť výlučne na základe „dokladu o postúpení pohľadávky“, ktorý mu bol doručený postupníkom ešte dňa 19.09.2016. Je zrejmé, že povinný nepožadoval od spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. ani len predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky, hoci na to bol v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený a súčasne napriek svojej údajnej snahe „dôkladne vec preveriť“ nekontaktoval vo veci ani oprávneného, u ktorého mohol postúpenie pohľadávky, resp. podmienky postúpenia, relevantne preveriť. Povinný v skutočnosti vôbec nepostupoval tak obozretne, ako sa to snaží navonok deklarovať v návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Existencia exekučného titulu musí byť povinnému známa už od leta 2017, pričom napriek dôkazom o údajnom zaplatení dlhu, ktorými podľa jeho tvrdení už viac ako tri roky disponuje, doposiaľ v tomto smere „nepodnikol“ reálne žiadne kroky a do role „obete trestného činu podvodu“ sa stavia až v rámci výkonu rozhodnutia. Súčasne však „podniknutím krokov“ v prípadnom trestnom konaní zjavne naďalej vyčkáva na písomné vyjadrenie oprávneného (v podaní nesprávne „žalovaného“) k jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Správanie povinného sa preto javí ako krajne neštandardné a najmä absolútne nepochopiteľné. Bez ohľadu na uvedené, návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť, keďže povinným uvádzané okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie preukázateľne nenastali po, ale pred vydaním exekučného titulu, z ktorého dôvodu sú absolútne irelevantné. Povinný mohol a mal nimi argumentovať v konaní vo veci samej, aby príslušný súd posúdil pravdivosť povinným uvádzaných dôkazov a ich prípadný dopad na posúdenie žalobou uplatneného nároku.
4. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný. Pripomenul, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. V danej veci súd považoval za zistené, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol povinný vo výroku zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.799,91 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.799,91 EUR od 15.06.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 323,60 EUR. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným súdom Banská Bystrica, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2017. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Ďalej dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie povinný odôvodnil tým, že pohľadávka oprávneného vo výške 2.788,91 EUR bola dňa 14.09.2016, t. j. pred vydaním exekučného titulu, postúpená na spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o., na účet ktorej povinný predmetnú pohľadávku aj zaplatil, a to v troch splátkach nasledovne: dňa 08.02.2017 vo výške 1.000,- EUR, dňa 02.03.2017 vo výške 1.000,- EUR a dňa 13.04.2017 vo výške 947,- EUR. Exekučný súd je ale viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom povinný uvádza ako dôvody na zastavenie exekúcie výlučne skutočnosti, ktoré nastali v čase pred jeho vydaním. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Pokiaľ povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto mal uplatniť v odpore proti platobnému rozkazu, avšak povinný tak neurobil a odpor proti platobnému rozkazu nepodal. Exekučný súd sa preto nemohol zaoberať tvrdeniami povinného o tom, že vymáhaná pohľadávka bola pred vydaním exekučného titulu postúpená na iný subjekt, ktorému ju následne povinný zaplatil. Na základe uvedených dôvodov potom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
5. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že povinný v nej zamenil procesné postavenie účastníkov konania a seba označuje ako oprávneného a oprávneného ako povinného. V záujme zrozumiteľnosti tohto rozhodnutia ako aj potrebou dôsledne sa zaoberať obranou povinného proti exekúcii súd ďalej označuje účastníkov konania správne tak, ako to vyplýva z ich procesného postavenia v tomto konaní. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že napádané rozhodnutie súdu je nesprávne, súd postupoval pri hodnotení veci príliš formalisticky a pri komplexnom posúdení vecí sa jeho rozhodnutie javí doslova ako arbitrárne. Oprávnený sa podľa povinného snaží podsúvať, že povinný navrhoval zastaviť exekúciu z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písmena a) Exekučného poriadku. Povinný však len pravdivo a úplné opísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy na ich preukázanie a právne posúdenie veci ponechal na úvahe súdu. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak by mal povinný vec právne posudzovať, tak sa mu javí pravdepodobnejšie zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písmena d) Exekučného poriadku, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to podvodné konanie oprávneného, ktorý sa snaží na úkor povinného bezdôvodne obohatiť. Podľa článku 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Je nespravodlivé a nesprávne, aby sa v demokratickom a právnom štáte poskytovala ochrana konaniu, ktoré nesie znaky konania podvodného. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. V predmetnej veci oprávnený v exekučnom konaní vymáha pohľadávku, ktorú povinný už raz uhradil. Pritom je zrejmé, že oprávnený túto pohľadávku postúpil. Spolu s
návrhom na zastavenie exekúcie totiž povinný do konania predložil aj Postúpenie pohľadávky zo dňa 14.09.2016. Autenticitu uvedeného dokumentu oprávnený nijakým spôsobom nenamietol. Súdu ďalej dal do pozornosti, že oprávnený sa k uvedenému dokumentu nijako nevyjadril. Pritom práve na základe uvedeného postúpenia pohľadávky zo dňa 14.09.2016 došlo zo strany povinného začiatkom roka 2017 k zaplateniu v troch splátkach celej sumy 2.788,91 EUR na účet postupníka, čiže spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., čo bolo dokladované výpisom z účtu povinného vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka zahraničnej banky. Podľa výpisu z obchodného registra oprávneného, pri konaní menom oprávneného písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Ako vyplýva z postúpenia pohľadávky zo dňa 14.09.2016, toto je riadne podpísané a podpis sa dokonca kryje s pečiatkou oprávneného. Teda dohoda o postúpení pohľadávky označená ako Postúpenie pohľadávky zo dňa 14.09.2016 je dostatočným dôkazom o postúpení pohľadávky z povinného na postupníka, čiže spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. Na základe tejto listiny povinný hradil dlh na účet postupníka. Povinný, ako je zrejmé vec preveroval, keď žiadal doručiť dokumenty z ktorých je zrejmé, že pohľadávku treba plniť postupníkovi. Preto sú nepochopiteľné narážky právnej zástupkyne oprávneného o preverovaní vecí. A to za situácie, že sa táto vôbec nevyjadruje k postúpeniu pohľadávky. Už len samotná táto skutočnosť úmyselného opomínania dohody o postúpení pohľadávky oprávneným, respektíve aj jeho právnou zástupkyňou, vzbudzuje o celej veci pochybnosti. Pokiaľ oprávnený nepredloží do konania ďalšie tvrdenia a na nich nadväzujúce dôkazy vzťahujúce sa k predmetnému postúpeniu pohľadávky, ktoré tvrdenia a dôkazy buď spochybnia postúpenie pohľadávky ako také, alebo preukážu zánik právneho vzťahu medzi postupcom a postupníkom (odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky, eventuálne dohoda na uvedenom a pod.) alebo budú produkované iné právne významné skutočnosti vzťahujúce sa k veci, má za to, že bolo zreteľne preukázané, že povinný riadne plnil dlh postupníkovi spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. Opätovným plnením toho istého dlhu, a to hoc aj na podklade exekučného titulu, by došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia povinným na úkor oprávneného, a to pod dozorom a so schválením exekučného súdu. Ústavný súd pri tom uviedol, že: „Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“ Na základe vyššie uvedeného povinný žiadal, aby mu bola súdom poskytnutá reálna ochrana jeho práv, aby súd vo veci riadne konal a neviedol konanie o návrhu iba formálne kvôli tomu, aby sa viedlo.
6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného navrhol sťažnosť povinného zamietnuť s tým, že k jeho tvrdeniam o údajnom zániku pohľadávky jej splatením sa už podrobne vyjadroval v predchádzajúcom podaní a na tomto svojom vyjadrení naďalej zotrval. K ďalšej argumentácii povinného oprávnený konštatoval zjavné nepochopenie podstaty exekučného konania zo strany povinného a postavenie exekučného súdu, ktoré sú v systéme súdnej moci zaradené v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Toto systematické zaradenie určuje a vymedzuje úlohy exekučného súdu, funkcie a kompetencie. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, ale len vykonáva. Exekučný sud je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, nie je ani súdom odvolacím ani súdom dovolacím a nedisponuje ich funkčnou kompetenciou. Je tzv. „vykonávacím súdom“, preto nie je oprávnený (až na výnimky predpokladané zákonom napr. pri rozhodcovskom konaní) vecne vôbec preskúmať právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Odoprieť vymoženie práva vyplývajúceho z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je možne len v prípade jeho zániku (zrušenia), alebo v prípade existencie inej opodstatnenej prekážky predpokladanej zákonom. Takouto prekážkou však nesporne nie je a nemôže byť tvrdenie povinného o tom, že bol údajne spáchaný podvod. Inými skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, môžu byť rôzne dôvody, ktoré nie sú upravené v § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku, ale upravujú ich iné osobitné zákony. Z praxe napr. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu) a pod.. Oprávnený tiež poukazuje na princíp právnej istoty, keď on riadne a včas uplatňoval svoje nároky voči povinnému na príslušnom súde, ktorý súd poskytoval obom stranám priestor na dokazovanie, osobitne povinnému priestor na obranu proti tvrdeniam a dôkazom predkladaným v konaní oprávneným. Nečinnosť povinného v pôvodnom konaní, z ktorého vzišiel exekučný titul, nemôže byť reparovaná na ťarchu oprávneného žiadosťami povinného o ďalšie dôkazy, a to až v štádiu exekučného konania, v ktorom oprávnený už len vymáha svoj právoplatne priznaný nárok, pretože povinný nebol a stále nie je ochotný dobrovoľne splniť to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie. K tvrdeniu povinného, že podľa jeho názoru by mal súd posudzovať prípad podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť len existencia skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené oprávnený odmietol účelové špekulácie povinného o tom, že sa údajne zámerne nevyjadroval k „autenticite“ dokumentu „Postúpenia pohľadávky zo dňa 14.09.2016“. Oprávnený s ohľadom na zásadu hospodárnosti nevidel dôvod vyjadrovať sa k listinám, ktoré povinný v exekučnom konaní predkladá, a to ani k ostatným uvádzaným listinám, údajne preukazujúcim splatenie dlhu tretej osobe na základe tohto postúpenia, čím malo dôjsť k zániku záväzku, pretože tieto nemajú pre konanie žiaden relevantný význam. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený má za to, že sťažnosť povinného je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú. Oprávnený si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti konaním o sťažnosti, a to za jeden úkon právnej služby v sume 55,60 EUR a režijný paušál za rok 2019 v sume 9,80 EUR, spolu 65,40 EUR.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
14. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Up/181/2017 vedeného týmto súdom v elektronickej podobe súd považoval za zistené nasledovné skutočnosti.
15. Oprávnený, ktorý v základnom konaní vystupoval v procesnej pozícii žalobcu, predložil upomínaciemu súdu ako prílohu k podanej žalobe voči povinnému faktúru č. 101606010 zo dňa 14. 06. 2016, s dátumom splatnosti 14. 06. 2016, znejúcu na sumu 2799,91 EUR. Vystaviteľom tejto faktúry je oprávnený ako dodávateľ, pričom ako odberateľ je vo faktúre uvedený povinný.
16. Sťažnostný súd z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Up/181/2017 zo dňa 16.08.2017 považoval za zistené, že súd ním povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 2 799,91 EUR, úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 2 799,91 EUR od 15.6.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 323,60 EUR. Podľa potvrdenia tohto súdu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.12.2017.
17. Z obsahu spisového materiálu súd ďalej považoval za zistené, že povinný voči vyššie konštatovaného platobnému rozkazu odpor nepodal.
18. Povinný v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu exekučnému súdu predložil aj dokument s názvom Postúpenie pohľadávky zo dňa 14. 09. 2016, kde ako odosielateľ tohto dokumentu je uvedený oprávnený a adresátom toho dokumentu je povinný. V predmetnom dokumente je ďalej uvedené, že: „týmto postupujeme spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36285820, uvedenú pohľadávku voči dlžníkovi LINOU, s.r.o., Moldavská cesta 10/B, 040 01 Košice, IČO: 36 602 451 vrátane všetkých práv z tejto pohľadávky“ s odkazom na faktúru č. 101606010 s dátumom vystavenia 14. 06. 2016, s dátumom splatnosti dňa 14. 06. 2016, k úhrade 2799,91 EUR, čiastka pohľadávok 2799,91 EUR, uhradené 0,00 EUR, k úhrade 2 799,91 EUR s tým, že záväzok je povinný povinný uhradiť na špecifikované číslo bankového účtu nového veriteľa. V dolnej časti sa nachádza pečiatka a podpis oprávneného a vyhlásenie spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava, ako postupníka, že pohľadávku prijíma, jeho pečiatka a podpis osoby Tomasz Majka (na základe plnej moci).
19. Z predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 22. novembra 2016 súd považoval za zistené, že spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. vyzývala povinného na úhradu pohľadávky pôvodného veriteľa Albatros - Travel Agency, s.r.o., Košice z nezaplatenej faktúry č. 101606010, ktorá bola splatná dňa 14. 06. 2016, znejúcej na sumu 2799,91 EUR, ktorá bola postúpená na spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o., Bratislava. Z e-mailu zo dňa 25. novembra 2016 súd považoval za zistené, že povinný žiadal spoločnosť SAF INVESTMENT s.r.o. o predloženie dokumentov preukazujúcich postúpenie pohľadávky.
20. Exekučnému súdu bola predložená ako dôkazný prostriedok aj predžalobná výzva SAF INVESTMENT, s.r.o. adresovaná povinnému zo dňa 19. 09. 2016, ktorou táto spoločnosť vyzvala povinného na úhradu čistky 2 908,64 EUR podľa rozpisu s určením č. účtu vo forme IBAN a so žiadosťou o uvedenie vyriabilného symbolu k platbe 36 602 451. V rozpise nezaplatených pohľadávok ku dňu 19. 09. 2016 sa uvádza ako dlžník LINEU s.r.o., pohľadávka je identifikovaná na podklade faktúry č. 101606010, dátum vystavenia 14. 06. 2016. Výška úrokov z omeškania v rozsahu 99 dní od 15. 06. 2016 do 21. 09. 2016 je určená v sume 68,73 eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 15. 11. 2016 SAF INVESTMENT, s.r.o. požadovala od povinného zaplatenie 2 951,68 EUR na podklade existencie pohľadávky určenej odkazom na faktúru č. 101606010, dátum vystavenia 14. 06. 2016, kde úroky z omeškania boli navýšené na sumu 111,77 EUR.
21. Z výpisu z účtu povinného súd považoval za zistené, že pod variabilným symbolom 36602451 bolo uhradených osobe označenej ako SAF INVESTMENT dňa 08. 02. 2017 1000,- EUR, dňa 02. 03. 2017 suma 1000,- EUR a dňa 13. 04. 2017 suma 947,00 EUR.
22. Na úvod súd pripomína, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia
ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je potom zrejmé, že v prípade skutočností brániciach výkonu exekúcie sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj to, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu.
23. Význam pre exekučné konanie majú potom len skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu, v posudzovanom prípade skutočnosti, ktoré nastali po 16. 08. 2017. Pokiaľ povinný namietal, že vymáhanú sumu uhradil v splátkach spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. ako novému veriteľovi povinného na základe postúpenia spornej pohľadávky, vykonaných dňa 08. 02. 2017 (splátka vo výške 1000,- EUR), dňa 02. 03. 2017 (splátka vo výške 1000,- EUR) a dňa 13. 04. 2017 (splátka vo výške 947,00 EUR), teda ešte pred vydaním exekučného titulu, táto obrana povinného je zjavne nedôvodná. Súd osobitne zdôrazňuje, že by sa mohol zaoberať otázkou zániku vymáhanej pohľadávky v podobe úhrady judikovanej sumy (prípadne jej časti) len v prípade, ak by k jej zaplateniu došlo až po vyhlásení exekučného titulu, a to osobe, ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ tohto hmotnoprávneho nároku, čo však nie je daný prípad. Súd osobitne zdôrazňuje, že pokiaľ súd v základnom konaní vo vykonávanom rozhodnutí určil, že nositeľom hmotného práva na zaplatenie vymáhanej pohľadávky je práve oprávnený, exekučný súd je týmto posúdením viazaný a nemôže túto otázku posúdiť inak. Vymedzenie účastníkov vo veci výkonu rozhodnutia ustanovením § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku je založené na procesnej báze (oprávneným je ten, kto podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a povinným je ten, voči komu návrh na vykonanie exekúcie smeruje). Od takto procesne poňatej legitimácie je nutné odlíšiť vecnú (materiálnu) legitimáciu účastníkov konania. Aktívne legitimovaný je ten procesne oprávnený, ktorému svedčí právo z rozhodnutia súdu a pasívne vecne legitimovaný v exekučnom konaní je ten, komu je týmto titulom uložená povinnosť. Ak sú osoba, ktorej bolo exekučným titulom priznané právo, a osoba exekučným titulom na splnenie tejto povinnosti zaviazaná, identické s účastníkmi konania o výkon rozhodnutia, z pohľadu exekučného súdu nevzniká pri posúdení ich vecnej legitimácie žiadna pochybnosť, tá totiž vyplýva priamo z exekučného titulu. Správny je potom právny názor prijatý súdom v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj názor oprávneného, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul per se. Všetky námietky vrátane tých, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie (postúpenie spornej pohľadávky a následná úhradu dlhu postupníkovi) ako aj dôkazné prostriedky relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinnými a oprávneným v upomínacom konaní mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu, keďže povinným požadovaný dôkazný význam tieto listiny stratili nadobudnutím právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia, ktoré tvorí prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Je zrejmé, že povinný sa snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní nahradiť v konaní exekučnom, čo je však neprípustné. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Takémuto postupu v podobe včasnej ochrany svojich práv nezodpovedá konanie povinného, ktorý v základnom konaní nepodal proti platobnému rozkazu odpor. Ani prípadné vady súdneho konania, ktoré by prípadne predchádzali vydaniu vykonávaného rozhodnutia, nezakladajú súčasne vadu vykonávacieho konania, na ich nápravu slúžili sťažovateľovi iné procesné prostriedky. Povinný bol oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v CSP. Tomuto účelu však neslúži a ani nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Sťažnostný súd pri posúdení tohto prípadu vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, ktorý zrozumiteľne vyjadril aj súd v napadnutom rozhodnutí, že pokiaľ povinný žiada súd o vecný prieskum exekučného titulu, táto jeho obrana je zjavne nedôvodná, pretože exekučný súd nemá žiadnu právomoc posudzovať správnosť záverov súdu v exekučnom titule, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu tohto súdu nepôsobí ako opravná inštancia. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc, nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje ani právomoc takýto exekučný titul zrušiť, či zmeniť. Exekučný súd ani nemôže bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy v základnom bez toho, aby ich mohol sám vykonávať. Obranu povinného proti exekúcii potom správne súd v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže úlohou exekučného súdu je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutí súdov v základnom konaní, do ktorých obsahu nemôže
nijakým spôsobom zasahovať ani ich inak preskúmavať, keďže je nimi viazaný. Exekučný súd je preto viazaný výrokom exekučného titulu, na základe ktorého má oprávnený právo domáhať sa od povinného vymoženia istiny 2 799,91 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 2 799,91 EUR od 15.6.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 323,60 EUR. Súd v tejto súvislosti potom akcentuje najmä skutočnosť, že povinný sa do svojho postavenia dostal sám tým, že nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Keby tak bol urobil, prebehlo by základné konanie, kde by povinný mohol uplatniť všetky skutočnosti uvedené v jeho návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v podanej sťažnosti.
24. Sťažnostný súd nemohol súhlasiť ani s názorom povinného, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v prípade, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Za takúto skutočnosť je podľa tvrdenia povinného potrebné považovať podvodné konanie oprávneného, ktorý sa voči nemu domáha vymoženia pohľadávky, ktorú pred vydaním exekučného titulu postúpil spoločnosti SAF INVESTMENT, s.r.o. a ktorú pohľadávku povinný tomuto jeho novému veriteľovi aj uhradil. Dôvod zastavenia exekúcie zo strany súdu uvedený v ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je formulovaný všeobecne a jeho účelom je umožniť, aby výkon rozhodnutia bol zastavený i v iných závažných prípadoch, ktoré pre ich rôznorodosť nie je možné priamo predpokladať a špecifikovať v právnej norme. Právna náuka aj súdna prax sú jednotné v názore, že musí ísť o také okolnosti, pri ktorých je žiadané, aby výkon rozhodnutia bol označený ako neprípustný, a preto musí ísť o okolnosti, ktoré sa v uvedenom smere vyznačujú zodpovedajúcou relevanciou, resp. pôsobia intezívne a v podstatnej miere. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola vykonaná, a nie aby bola zastavená. Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul. Z pohľadu týchto zásad tvrdenie povinného, že dosiahnutie exekučného titulu trestným činom oprávneného je tzv. iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, je nutné považovať za celkom relevantné, keďže v prípade preukázania tohto tvrdenia by bol výkon exekúcie v rozpore s procesnými princípmi majúcimi základ v hmotnom práve - trestnom zákone, ktoré ovládajú aj konanie o výkon rozhodnutia. Súd ale pripomína, že v zmysle § 193 CSP je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Práve v ust. § 193 však taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Súd preto bez ďalšieho nemohol v tomto konaní vychádzať zo záveru, že v posudzovanom prípade oprávnený vydanie exekučného titulu docielil spáchaním trestného činu, keďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Súd preto pri posudzovaní tohto prípadu nemohol samostatne posudzovať skutočnosť, že oprávnený spáchal konkrétny trestný čin a túto skutočnosť klásť do príčinnej súvislosti s vydaním exekučného titulu a následne s jeho núteným výkonom.
25. Záverom sťažnostný súd považuje za potrebné doplniť svoj výklad v tom smere, že povinný má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv cestou samostatnej žaloby voči oprávnenému.
26. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie, pričom ani oprávnený ani povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
27. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť povinného pre jej nedôvodnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 202 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného priadku zamietol.
28. Oprávnený si voči povinnému uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 65,40 EUR.
29. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
33. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Trovy exekučného konania oprávneného pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k sťažnosti povinného vo výške 55,60 EUR a k tomu režijný paušál vo výške 9,80 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia bola oprávnenému priznaná v uplatnenej výške podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c) per analogiam, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Oprávnenému voči povinnému potom súd priznal nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 65,40 EUR, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané v tomto exekučnom konaní na podklade dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (I. výrok) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (II. výrok) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).