Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-90-2024.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/90/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.05.2024 sp. zn. 35T/18/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 29.05.2024, spisová značka 35T/18/2024, rozhodol o obžalobe podanej na A. B. tak, že tohto uznal za vinného, že v presne nezistenom čase v období minimálne od mesiaca október 2023 až do 19. januára 2024 v obci D. E. F. v rodinnom dome na adrese G. H. I. XXX/XX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, prevažne pod vplyvom alkoholu prípadne aj iných návykových látok opakovane s určitou pravidelnosťou a viackrát hrozbami zabitím, rozbíjania vecí a zariadenia v dome požadoval od svojich rodičov-poškodených H. B. a J. B. a tak ich nútil, aby mu dávali finančné prostriedky v rôznych výškach, keď mu rodičia odmietli ním žiadanú peňažnú hotovosť poskytnúť vulgárne im nadával, kričal na nich, rozbíjal veci a zariadenie v dome, vyhrážal sa im zabitím až kým mu v obave o svoj život a zdravie vyvolanej jeho správaním odovzdali finančné prostriedky v rôznych sumách, pričom okrem iných útokov dňa 05. januára 2024 v čase približne o 14:00 h v mieste spoločného bydliska obžalovaný žiadal od svojho otca peňažnú hotovosť vo výške 50 € a pritom sa poškodeným vyhrážal pozabíjaním, rozhadzoval veci a zariadenie v dome, búchal s dverami a vecami, vykrikoval a vulgárne im nadával potom ako mu otec nechcel peniaze poskytnúť v dôsledku čoho poškodení zo strachu zavolali na políciu, ďalej dňa 18. januára 2024 v presne nezistených poobedňajších hodinách v mieste bydliska obžalovaný pýtal od otca finančné prostriedky, ktorému sa popritom vyhrážal zabitím, že môže dostať ak sa mu neľúbi, vulgárne sa vyjadroval na jeho adresu, lebo ho chce nechať skapať, kedy mu otec pod vplyvom takéhoto správania dal hotovosť vo výške 2 €, nakoniec konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 19. januára 2024 v presne neustálenom čase približne od 07:00 h do 08:00 h v spoločnom bydlisku kde obžalovaný od svojich rodičov požadoval finančné prostriedky vo výške 50 € a nútil ich k vyplateniu hotovosti tým spôsobom, že sa rodičom-obom poškodeným viacnásobne vyhrážal zabitím, porozbíjaním zariadenia a vecí v dome, kričal a vulgárne im nadával, tlačil a sácal do otca a tak ho vytláčal z dverí, aby išiel vybrať peniaze, rozbil keramickú sviečku, zhodil kvetináč, chcel zobrať a rozbiť televízor, v čom mu zabránila jeho matka, v zúrivosti chodil po dome, pričom v dôsledku strachu z takéhoto konania obžalovaného poškodený pred ním predstieral, že ide vybrať finančné prostriedky z bankomatu, odišiel z domu a privolal políciu, čím spôsobil poškodeným H. B. a J. B. ich prinútením k vyplácaniu peňažnej hotovosti škodu v nezistenej výške, teda iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený: Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, v zákonnej lehote a to proti výroku o treste, respektíve proti spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol, že obhajoba sa domnieva, že postačí uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému s podmienečným odkladom na primerane dlhú skúšobnú dobu za súčasného uloženia ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Zásada humanizmu uplatňovaná v trestnom práve zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializáciu či sociálnu integráciu, výkon trestu a ochranných opatrení, ale aj ochranu spoločnosti vrátane jej humanitných ideálov a hodnôt, ako aj ochranu potencionálnych obetí pred trestnými činmi. V prípade obžalovaného plní v otázke posúdenia jeho nápravy významnú úlohu práve uložené ochranné liečenie. Z výpovede znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2024 vyplýva, že osobnostnú výbavu obžalovaného hodnotí tak, že ak by nepil a nebral drogy, je to tichý a neškodný chlapec. Znalkyňa tiež uviedla, že u obžalovaného vidí veľký predpoklad úspešnej resocializácie. Rodičia obžalovaného ako poškodení sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili, že nechcú, aby ich syn - obžalovaný bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, problém vidia tiež v alkohole a drogách. Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 35T/18/2024 zo dňa 29.5.2024 podľa§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby rozhodol sám a obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú. dobu s tým, že obžalovaný nepodal odvolanie proti ochrannému liečeniu, ktoré zostáva v platnosti. 3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5. Na základe podaného odvolania bolo predmetom prieskumu tunajšieho súdu iba rozhodnutie o treste, konkrétne rozhodnutie o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Obžalovaný v odvolaní nenapáda ani druh uloženého trestu, ani jeho výšku, nenapáda ani uloženie ochranného liečenia. Domáha sa zmeny rozhodnutia o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody a žiada, aby odvolací súd rozhodol, že výkon trestu odňatia slobody mu bude podmienečne odložený a bude mu stanovená primeraná skúšobná doba.
6. Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd zistil, že prvostupňový súd sa zaoberal možnosťou uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon by mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba. Prvostupňový súd uzavrel, že v jeho prípade nie je možné, respektíve primerané uložiť mu trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený. 7. V tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výchovný aspekt trestu nie je podľa názoru súdu možné zabezpečiť výlučne ochranným liečením a hrozbou podmienečne odloženého trestu, teda v prostredí mimo ústavu. Obžalovaný nenastúpi na výkon ochranného liečenia bezprostredne po jeho nariadení, ale spravidla s časovým odstupom. Dosiahnutie účelu ochranného liečenia je dlhodobý proces, vo významnej miere závislý od spolupráce a prístupu obžalovaného. Vzhľadom na mieru závislosti a tú skutočnosť, že riziko zlyhania obžalovaného aj v prípade jednorazového požitia drogy alebo alkoholu nie je možné vylúčiť, uloženie trestu s podmienečným odkladom by nenaplnili účel individuálnej prevencie. 8. Prvostupňový súd ďalej uvádza, že obžalovaný sa dopustil závažného trestného činu, ktorý spáchal v súvislosti s užívaním alkoholu a omamných a psychotropných látok voči blízkym osobám. U obžalovaného je znalecky konštatovaná dlhoročná rozvinutá polymorfná závislosť od alkoholu a omamných a psychotropných látok, ako aj nelátková závislosť. Obžalovaný o svojej závislosti vie, napriek tomu žiadne liečenie a odbornú pomoc doteraz nevyhľadal, túto odmietal. Z jeho trestnej a priestupkovej minulosti je zjavné, že užívanie alkoholu má významný vplyv na jeho protiprávne konania. Svedčí o tom tá skutočnosť, že doterajšej protiprávnej činnosti sa dopustil aj v súvislosti s užívaním alkoholu, a to či už ide o predchádzajúcu trestnú činnosť, ale aj opakovaných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri úvahe o ukladaní primeraného trestu súd môže prihliadať aj na zahladené odsúdenie, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Jeho protiprávne konanie vykazuje známky gradácie z hľadiska závažnosti skutkov, od priestupkov, cez prečiny a v súčasnosti je uznaný za vinného zo zločinu. Alkohol bol prítomný vo všetkých formách jeho protiprávneho konania. Obžalovaný nepreukázal žiadnu mieru sebareflexie pri uložení doterajších miernych trestov za svoje protiprávne konanie (či už podmienečne odložený trest odňatia slobody alebo peňažné sankcie za priestupky) a snahu o nápravu svojho správania v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením. Ak doposiaľ nedošlo ku korekcii správania obžalovaného, práve naopak závažnosť jeho protiprávneho konania sa postupne stupňovala, je plne dôvodné prognózovať, že k takejto korekcii nedôjde ani v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, teda podmienečný odklad výkonu trestu obžalovaného úplne stráca opodstatnenie. 9. Závažnou a determinujúcou okolnosťou pri ukladaní trestu je aj osoba obžalovaného. Podľa znaleckého posudku je v jeho osobnosti prítomná extrémne zvýšená nepriama agresivita, jeho osobnosť je emočne a sociálne nezrelá. Celkové správanie je okrem iného ovplyvnené pudovosťou, prenikajúcou jeho osobnosťou, čo v záťažových situáciách vedie k impulzivite, vyúsťujúcej do agresivity. Miera agresivity v osobnosti obžalovaného a jeho závislosť potencujú riziko možného ďalšieho zlyhania, keďže aj jednorazové použitie alkoholu alebo drog sú spôsobilé znížiť ovládacie schopnosti obžalovaného, a v prípade nadmerného užívania je pre spoločnosť nebezpečný. V dôsledku polymorfnej závislosti došlo k depravácii jeho osobností v oblasti morálnej a citovej, ich dlhodobé užívanie postup viedlo k organickým zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém psychicky zaútočil a zraniť. Vývin jeho osobnosti je abnormný, zaznamená je sociopatia, ktorá má podstatný vplyv na jeho bezohľadné správanie v sociálnom prostredí. 10. Prvostupňový súd je toho názoru, že kombinácia ochranného liečenia a podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nie sú samostatne spôsobilé zabezpečiť resocializáciu obžalovaného, vzhľadom na charakteristiku jeho osobnosti. Obžalovaný mal opakovanú možnosť preukázať, že jeho resocializácia je možná aj mimo ústavného prostredia. Rodičia mu opakovane navrhovali liečbu, túto možnosť nevyužil. Dlhoročná závislosť a užívania alkoholu a omamných a psychotropných látok mali podľa znaleckého posudku negatívny vplyv na zmeny v jeho osobnosti. Ak aj znalkyňa pripustila úspešnosť resocializácie v prípade, ak by ochranné liečenie bolo úspešné, nie je možné opomínať tú skutočnosť, že v osobnosti obžalovaného je okrem iného prítomná aj agresivita vykazujúca vysoké hodnoty. Náprava obžalovaného si vyžaduje nielen elimináciu a potlačenie látkových závislosti, ale aj nápravu jeho osobnosti a jeho vôľu rešpektovať spoločenské, morálne a právne hranice. Je u neho zaznamenaná vysoká miera v prekračovaní všeobecne platných hraníc a nízka citlivosť voči nim. Hranice prekračujú cielene, vedome a bezohľadne. Jeho citlivosť voči ich zachovávaniu je totiž nízka, tieto hranice si nevšíma, nezamýšľa sa nad nimi, prekračuje ich cielene a vedome. Súd je toho názoru, že ak osobnosť obžalovaného a jeho postoj k právnym a spoločenským normám vykazuje tak výrazné
odchýlky, jeho náprava mimo prostredia ústavu, vzhľadom na mieru narušenia jeho osobnosti vplyvom závislosti, je významne sťažená, ak nie nemožná. Výkon trestu je nielen obmedzením osobnej slobody páchateľa trestného činu (preventívna funkcia), ale má vytvoriť aj podmienky na jeho výchovu, tak aby v budúcnosti viedol riadny život (výchovná funkcia). V prostredí ústavu sa výchovný účel trestu realizuje individuálnym programom zaobchádzania. Obžalovaný sám, vzhľadom na negatívny dopad závislostí na jeho duševné zdravie a osobnosť, nie je schopný dosiahnuť nápravu. Výchova obžalovaného v domácom prostredí tiež zjavne zlyhala, rodičia, s ktorými žil, nedokázali žiadnym spôsobom pozitívne ovplyvniť jeho správanie, dokonca sa stali obeťou jeho trestnej činnosti. Rodičia obžalovaného ako poškodení sa vyslovili za uloženie podmienečného trestu s tým, že majú za to, že tento v kombinácii s ochranným liečením je pre nápravu obžalovaného postačujúci. V tomto smere, ale súd poukazuje na vzťah obžalovaného k rodičom, ktorý znalkyňa hodnotí ako ľahostajný, bez akýchkoľvek kamarátskych, či citovo saturovaných väzieb. Teda ani rodičia, nie sú schopní pozitívne vplývať na resocializáciu a správanie obžalovaného, keďže pre obžalovaného nepredstavujú žiadnu autoritu, práve naopak, jeho vzťah k nim možno hodnotiť ako ľahostajný, skôr sa vo vzťahu k nim cíti ako dominantný. 11. Zistenia a závery prvostupňového súdu, uvedené v bodoch 7. až 10. tohto uznesenia, ktoré sa vzťahujú k rozhodnutiu o tom, že obžalovaný vykoná uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, teda, že výkon tohto trestu nebude podmienečne odložený v zmysle ustanovení §§ 49 a 50 Trestného zákona, respektíve §§ 51 a 52 Trestného zákona, považuje odvolací súd za správne. Prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, bral do úvahy a akým spôsobom ich zhodnotil. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd zohadnil všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o treste a tieto zároveň aj správnym spôsobom vyhodnotil. Úvahy prvostupňového súdu sú obsahovo dostatočné, zrozumiteľné a vecne správne a prvostupňový súd neopomenul reagovať na žiaden z návrhov, resp. argumentov, ktoré predniesol obžalovaný v prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku. 12. Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namieta neprimeranosť uloženého trestu, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktorý podrobne vysvetlil splnenie všetkých zákonných podmienok pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, respektíve vysvetlil, ktoré zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona nie sú splnené na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Preto nie je potrebné zo strany odvolacieho súdu opakovať túto argumentáciu. 13. Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj s argumentáciou, ktorú zopakoval obžalovaný vo svojom odvolaní a ktorá je založená na význame uloženého ochranného liečenia. Obžalovaný zdôrazňuje význam uloženého liečenia vo vzťahu k jeho náprave. Odvolací súd sa stotožňuje názorom prvostupňového súdu, že význam uloženého ochranného liečenia nie je rozhodujúci pri zvažovaní možnosti uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na podrobné vyhodnotenie správania sa obžalovaného v minulosti, jeho opakovaných postihoch za spáchanie protiprávneho konania aj pod vplyvom návykových látok a jeho neochotu riešiť problém so škodlivými užívaním návykových látok v prípadoch, keď bol postihnutý sankciou, ktorá nemala za následok odňatie slobody. 14. Vyjadrenia znalkyne z odvetvia psychológie, ktoré sa vzťahujú k osobe obžalovaného a na ktoré vo svojom odvolaní poukazuje obžalovaný, nie je možné brať do úvahy bez kontextu ďalších záverov znaleckého dokazovania a dôkazov, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu osoby obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd práve takýmto, komplexným spôsobom zhodnotil osobu obžalovaného a dospel k správnym záverom, ktoré sa premietli do rozhodnutia o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody. 15. Rovnako sa prvostupňový súd správne vysporiadal aj s vyjadrením rodičov obžalovaného, ktorí vyslovili svoj názor na potrebu ukladania trestu obžalovanému, keď rovnaký argument, aký je uvedený v odvolaní obžalovaného, bol použitý už v prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku. Preto ani k tejto odvolacej námietke nie je potrebné opakovať argumentáciu, ktorú uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Je možné dodať, že názor rodičov obžalovaného k spôsobu, akým má byť ich syn trestnoprávne postihnutý, je vo veľkej miere determinovaný silným a zrejme pozitívnym citovým vzťahom k synovi, čo je prirodzené. Súd pri rešpektovaní názoru vyjadreného jeho rodičmi, ktorého úprimnosť nijakým spôsobom nespochybňuje, však uprednostňuje uplatnenie objektívnych kritérií, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a na základe ktorých bude možné, pri uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, naplniť účely trestu sledované ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona tak, ako to uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd. 16. Je možné zhrnúť a uzavrieť, že odvolacie námietky obžalovaného sa v plnej miere kryjú, s obhajobou, ktorú uplatnil v prvostupňovom konaní, pričom prvostupňový súd mu na všetky tieto argumenty dal
primeranú a zrozumiteľnú odpoveď. Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutému rozsudku v príslušnej časti jeho odôvodnenia, ktorá sa vzťahuje k odvolaniu obžalovaného, nie je možné vytknúť žiadne chyby, ktoré by mali mať za následok zrušenie napadnutého výroku o treste, respektíve spôsobu jeho výkonu. 17. Odvolací súd posúdil všetky námietky obžalovaného proti napadnutému výroku rozsudku prvostupňového súdu ako nedôvodné a keďže nenašiel žiadne iné dôvody, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku, zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.