Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35T/18/2024

Potvrdené rozhodnutím 5To/90/2024
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.05.2024 sp. zn. 35T/18/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2024 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaného: F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre zločin vydierania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c) , na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 29.05.2024 , takto

rozhodol:

F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom: M. t. č. vo výkone väzby v P. Y.

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase v období minimálne od mesiaca október 2023 až do 19. januára 2024 v obci M.-M. Nová Ves v rodinnom dome na adrese Obrancov mieru číslo XXX/XX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, prevažne pod vplyvom alkoholu prípadne aj iných návykových látok opakovane s určitou pravidelnosťou a viackrát hrozbami zabitím, rozbíjania vecí a zariadenia v dome požadoval od svojich rodičov-poškodených W. Q. a B. Q. a tak ich nútil, aby mu dávali finančné prostriedky v rôznych výškach, keď mu rodičia odmietli ním žiadanú peňažnú hotovosť poskytnúť vulgárne im nadával, kričal na nich, rozbíjal veci a zariadenie v dome, vyhrážal sa im zabitím až kým mu v obave o svoj život a zdravie vyvolanej jeho správaním odovzdali finančné prostriedky v rôznych sumách, pričom okrem iných útokov dňa 05. januára 2024 v čase približne o 14:00 h v mieste spoločného bydliska obžalovaný žiadal od svojho otca peňažnú hotovosť vo výške 50 € a pritom sa poškodeným vyhrážal pozabíjaním, rozhadzoval veci a zariadenie v dome, búchal s dverami a vecami, vykrikoval a vulgárne im nadával potom ako mu otec nechcel peniaze poskytnúť v dôsledku čoho poškodení zo strachu zavolali na políciu, ďalej dňa 18. januára 2024 v presne nezistených poobedňajších hodinách v mieste bydliska obžalovaný pýtal od otca finančné prostriedky, ktorému sa popritom vyhrážal zabitím, že môže dostať ak sa mu neľúbi, vulgárne sa vyjadroval na jeho adresu, lebo ho chce nechať skapať, kedy mu otec pod vplyvom takéhoto správania dal hotovosť vo výške 2 €, nakoniec konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 19. januára 2024 v presne neustálenom čase približne od 07:00 h do 08:00 h v spoločnom bydlisku kde obžalovaný od svojich rodičov požadoval finančné prostriedky vo výške 50 € a nútil ich k vyplateniu hotovosti tým spôsobom, že sa rodičom-obom poškodeným viacnásobne vyhrážal zabitím, porozbíjaním zariadenia a vecí v dome, kričal a vulgárne im nadával, tlačil a sácal do otca a tak ho vytláčal z dverí, aby išiel vybrať peniaze, rozbil keramickú sviečku, zhodil kvetináč, chcel zobrať a rozbiť televízor, v čom mu zabránila jeho matka, v zúrivosti chodil po dome, pričom v dôsledku strachu z takéhoto konania obžalovaného poškodený pred ním predstieral, že ide vybrať finančné prostriedky z bankomatu, odišiel z domu a privolal políciu, čím spôsobil poškodeným W. Q. a B. Q. ich prinútením k vyplácaniu peňažnej hotovosti škodu v nezistenej výške

t e d a

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c) .

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa , , , , , per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov. Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa alebo c/ , a to v rozsahu podľa a , obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 22.04.2024, sp. zn. -30.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Následne súd postupoval primerane podľa , , , a , pričom na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa , prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

II. Výrok o treste a ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení výsluchom znalca, prečítaním záverov znaleckých posudkov a oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

Znalkyňa PhDr. Z. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 19/2024. Z jeho záverov vyplýva, že osobnosť obžalovaného je emočne a sociálne nezrelá, so závažnými poruchami v oblasti sociálneho kontaktu. Je podozrievavý, vzťahovačný s tendenciami agresívnym prejavom. Celkové správanie je okrem iného ovplyvnené pudovosťou prenikajúcou jeho osobnosťou, čo v záťažových situáciách vedie k impulzivite vyúsťujúcej do agresivity. Extrémne je zvýšená nepriama agresivita. Je u neho zaznamenaná vysoká miera prekračovania všeobecne platných hraníc a nízka citlivosť voči nim. Hranice prekračuje cielene, vedome a bezohľadne. Znalkyňa v štruktúre osobnosti nezistila psychopatológiu, no identifikovala zvýšenú agresivitu, ktorá vykazuje vysoké hodnoty s ofenzívnymi reakciami v záťažových situáciách, bez úvahy o dôsledkov svojho správania. Už jednorazové požitia alkoholu či drog znižuje ovládacie schopnosti, keďže ich dlhodobé užívanie postupne viedlo k organickým zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém psychicky zaútočil a zraniť. Dôsledky svojho správania nerieši, za vznik konfliktov obviňuje okolie, vlastné chyby má ťažkosti priznať si. Z hľadiska osobnostnej štruktúry znalkyňa poukázala aj na vzťah k rodičom, ktorý vyhodnotila ako indiferentný,

bez akýchkoľvek kamarátskych či citovo saturovaných väzieb. V prípade nadmerného užívania alkoholu alebo psychotropných látok je pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa pri výsluchu doplnila, že riziko sociálneho zlyhania je u neho prítomné stále, ale k vzhľadom na to, že intelekt nemá ešte poškodený, vidí veľký predpoklad, že resocializácia by mohla byť u obžalovaného úspešná.

Znalec MUDr. N. v znaleckom posudku č. 09/2024 diagnostikoval u obžalovaného rozvinutú polymorfnú látkovú závislosť okrem iného aj od alkoholu, metamfetamínov a kanabinoidov a nelátkovú závislosť - patologické hráčstvo. Odporúčal nariadiť obžalovanému ochranné protialkoholické a protitoxikomanického liečenie ústavnou formou. Znalec tiež konštatoval, že v dôsledku polymorfnej závislostí došlo k depraváci osobnosti, čo sa prejavuje v oblasti morálne a sociálnej, je prítomná porucha vyšších citov ako nezodpovednosť, ľahostajnosť k osudu blízkych, manipulatívne tendencie a egocentrizácia. Znalec nezistil prítomnosť vážnej duševné poruchy v pravom slova zmysle, ktorá by mala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, a to odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp. zn. , pre trestný čin ublíženia na zdraví a neposkytnutie pomoci a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá. Odsúdenie je zahladené.

V minulosti bol taktiež 6-krát priestupkovo postihovaný za porušenie právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 06.08.2017, 11.09.2018, 03.06.2020, 16.07.2020, 27.11.2021 a 12.02.2022. Všetkých priestupkov sa dopustil v súvislosti s užitím alkoholu a bol za ne sankcionovaný blokovými pokutami, resp. pokutou v rozkaznom konaní a v prípade priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu) aj zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 mesiacov.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný, v čase pred vzatím do väzby bez pracovného pomeru, občasná výpomoc otcovi. V čase pred vzatím do väzby býval u rodičov. Z hodnotenia ústavu na výkon väzby vyplýva, že obžalovaný vo výkone väzby plní a rešpektuje pokyny a príkazy, jeho správanie je na požadovanej úrovni, konflikty nevyvoláva, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolností, že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a nezistil existenciu priťažujúcej okolnosti. V konečnom dôsledku teda u neho prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho súd modifikoval trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 189 ods. 2 Tr. zák. v rozmedzí 4 až 10 rokov postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 8 rokov.

Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku jeho trestného stíhania, ako aj s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v prípade obžalovaného a tiež k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c/ , podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri

dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.

Za takéto okolnosti prípadu súd považoval (i) postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ii) oľutovanie spáchania skutku obžalovaným, (iii) trestná minulosť odsúdeného, kedy v jeho prípade bol v minulosti 1x súdne trestaný, odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd preto v prípade obžalovaného po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie mu hrozilo (teda 4 rokov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, teda trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby (48 mesiacov - 16 mesiacov = 32 mesiacov).

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. , pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov. Preto súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na úplne spodnej hranici mimoriadneho zníženia trestu, plne odzrkadľuje spáchaný trestný čin, teda súd takýto trest považuje za primeraný, nie neprimerane prísny, plne spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, viesť obžalovaného k náprave, odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd z hľadiska druhu trestu posudzoval možnosť uloženia tzv. alternatívneho trestu, teda trestu nespojeného s odňatím slobody. V tomto smere súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí 4 až 10 rokov. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi zločiny, avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi závažnejšie trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie súd musí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody ( ).

Súd tiež posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného, pričom sa nestotožňuje s návrhom obhajoby obžalovaného, že účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák. u obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s prípadným probačným dohľadom vzhľadom na jeho resocializačnú prognózu, keďže na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky tak, ako ich predpokladá ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970).

Pri ukladaní trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. V tomto smere súd vychádzal z toho, že obžalovaný sa dopustil závažného trestného činu, ktorý spáchal v súvislosti s užívaním alkoholu a omamných a psychotropných látok voči blízkym osobám. U obžalovaného je znalecky konštatovaná dlhoročná rozvinutá polymorfná závislosť od alkoholu a omamných a psychotropných látok, ako aj nelátková závislosť. Obžalovaný o svojej závislosti vie, napriek tomu žiadne liečenie a odbornú pomoc doteraz nevyhľadal, túto odmietal. Z jeho trestnej a priestupkovej minulosti je zjavné, že užívanie alkoholu má významný vplyv na jeho protiprávne konania. Svedčí o tom tá skutočnosť, že doterajšej protiprávnej činnosti sa dopustil aj v súvislosti s užívaním alkoholu, a to či už ide o predchádzajúcu trestnú činnosť ale aj opakovaných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri úvahe o ukladaní primeraného trestu súd môže prihliadať aj na zahladené odsúdenie, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. Jeho protiprávne konanie vykazuje známky gradácie z hľadiska závažnosti skutkov, od priestupkov, cez prečiny a v súčasnosti je uznaný za vinného zo zločinu. Alkohol bol prítomný vo všetkých formách jeho protiprávneho konania. Obžalovaný nepreukázal žiadnu mieru sebareflexie pri uložení doterajších miernych trestov za svoje protiprávne konanie (či už podmienečne odložený trest odňatia slobody alebo peňažné sankcie za priestupky) a snahu o nápravu svojho správania v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením. Naopak predchádzajúce odsúdenie a peňažné sankcie nemali na obžalovaného želaný výchovný vplyv, keďže naďalej, napriek predchádzajúcim postihom, požíval alkohol a omamné látky. Ak doposiaľ nedošlo ku korekcii správania obžalovaného, práve naopak závažnosť jeho protiprávneho konania sa postupne stupňovala, je plne dôvodné prognózovať, že k takejto korekcii nedôjde ani v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, teda podmienečný odklad výkonu trestu obžalovaného úplne stráca opodstatnenie.

Závažnou a determinujúcou okolnosťou pri ukladaní trestu je aj osoba obžalovaného. Podľa znaleckého posudku je v jeho osobnosti prítomná extrémne zvýšená nepriama agresivita, jeho osobnosť je emočne a sociálne nezrelá. Celkové správanie je okrem iného ovplyvnené pudovosťou, prenikajúcou jeho osobnosťou, čo v záťažových situáciách vedie k impulzivite, vyúsťujúcej do agresivity. Miera agresivity v osobnosti obžalovaného a jeho závislosť potencujú riziko možného ďalšieho zlyhania, keďže aj jednorazové použitie alkoholu alebo drog sú spôsobilé znížiť ovládacie schopnosti obžalovaného, a v prípade nadmerného užívania je pre spoločnosť nebezpečný.

V dôsledku polymorfnej závislosti došlo k depravácii jeho osobností v oblasti morálnej a citovej, ich dlhodobé užívanie postup viedlo k organickým zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém psychicky zaútočil a zraniť. Vývin jeho osobnosti je abnormný, zaznamená je sociopatia, ktorá má podstatný vplyv na jeho bezohľadné správanie v sociálnom prostredí.

Súd je toho názoru, že kombinácia ochranného liečenia a podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nie sú samostatne spôsobilé zabezpečiť resocializáciu obžalovaného, vzhľadom na charakteristiku jeho osobnosti. Obžalovaný mal opakovanú možnosť preukázať, že jeho resocializácia je možná aj mimo ústavného prostredia. Rodičia mu opakovane navrhovali liečbu, túto možnosť nevyužil. Dlhoročná závislosť a užívania alkoholu a omamných a psychotropných látok mali podľa znaleckého posudku negatívny vplyv na zmeny v jeho osobnosti. Ak aj znalkyňa pripustila úspešnosť resocializácie v prípade, ak by ochranné liečenie bolo úspešné, nie je možné opomínať tú skutočnosť, že v osobnosti obžalovaného je okrem iného prítomná aj agresivita vykazujúca vysoké hodnoty.

Náprava obžalovaného si vyžaduje nielen elimináciu a potlačenie látkových závislosti, ale aj nápravu jeho osobnosti a jeho vôľu rešpektovať spoločenské, morálne a právne hranice. Je u neho zaznamenaná vysoká miera v prekračovaní všeobecne platných hraníc a nízka citlivosť voči nim. Hranice prekračujú cielene, vedome a bezohľadne. Jeho citlivosť voči ich zachovávaniu je totiž nízka, tieto hranice si nevšíma, nezamýšľa sa nad nimi, prekračuje ich cielene a vedome. Súd je toho názoru, že ak osobnosť

obžalovaného a jeho postoj k právnym a spoločenským normám vykazuje tak výrazné odchýlky, jeho náprava mimo prostredia ústavu, vzhľadom na mieru narušenia jeho osobnosti vplyvom závislosti, je významne sťažená, ak nie nemožná.

Výkon trestu je nielen obmedzením osobnej slobody páchateľa trestného činu (preventívna funkcia), ale má vytvoriť aj podmienky na jeho výchovu, tak aby v budúcnosti viedol riadny život (výchovná funkcia). V prostredí ústavu sa výchovný účel trestu realizuje individuálnym programom zaobchádzania. Obžalovaný sám, vzhľadom na negatívny dopad závislostí na jeho duševné zdravie a osobnosť, nie je schopný dosiahnuť nápravu. Výchova obžalovaného v domácom prostredí tiež zjavne zlyhala, rodičia, s ktorými žil, nedokázali žiadnym spôsobom pozitívne ovplyvniť jeho správanie, dokonca sa stali obeťou jeho trestnej činnosti. Rodičia obžalovaného ako poškodení sa vyslovili za uloženie podmienečného trestu s tým, že majú za to, že tento v kombinácii s ochranným liečením je pre nápravu obžalovaného postačujúci. V tomto smere, ale súd poukazuje na vzťah obžalovaného k rodičom, ktorý znalkyňa hodnotí ako ľahostajný, bez akýchkoľvek kamarátskych, či citovo saturovaných väzieb. Teda ani rodičia, nie sú schopní pozitívne vplývať na resocializáciu a správanie obžalovaného, keďže pre obžalovaného nepredstavujú žiadnu autoritu, práve naopak, jeho vzťah k nim možno hodnotiť ako ľahostajný, skôr sa vo vzťahu k nim cíti ako dominantný.

Výchovný aspekt trestu nie je podľa názoru súdu možné zabezpečiť výlučne ochranným liečením a hrozbou podmienečne odloženého trestu, teda v prostredí mimo ústavu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaný nenastúpi na výkon ochranného liečenia bezprostredne po jeho nariadení, ale spravidla s časovým odstupom. Dosiahnutie účelu ochranného liečenia je dlhodobý proces, vo významnej miere závislý od spolupráce a prístupu obžalovaného.

Vzhľadom na mieru závislosti a tú skutočnosť, že riziko zlyhania obžalovaného aj v prípade jednorazového požitia drogy alebo alkoholu nie je možné vylúčiť, uloženie trestu s podmienečným odkladom by nenaplnili účel individuálnej prevencie.

Negatívne rysy osobnosti obžalovaného (agresivita, impulzivita, pudovosť, prekračovanie platných právnych a morálnych hraníc), ktoré vznikli aj ako následok dlhoročného užívania alkoholu a omamných a psychotropných látok (polymorfná závislosť), povaha skutku (zločin spáchaný voči vlastným rodičom) a jeho doterajší život (jeho spôsob života do vzatia do väzby je možné charakterizovať ako parazitický), vylučujú možnosť ukladať obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa§ 49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák.

Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému súd uložil v zmysle písm. d) ochranné protialkoholické a protitioxikomanické liečenie ústavnou formou, vzhľadom na znalcom konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu a drog, za súčasného návrhu znalca uložiť takéto liečenie. Zároveň aj obžalovaný na hlavnom pojednávaní deklaroval záujem liečiť sa zo svojej závislosti. Súd sa s návrhom znalca stotožnil, nakoľko sú splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.