Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-81-2023.pdf
PDF · 111.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/81/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému v 1. rade: Obec Baška, Baška 71, 040 16 Košice, IČO: 00 323 942, žalovanému v 2. rade: Dávid Hudačin, miesto podnikania v Kurimke 141, 090 16 Kurimka, IČO: 47 765 640, žalovaní právne zastúpení: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, o určenie neplatnosti zmluvy, zaplatenie 29.500,- eur a určenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie z 24. marca 2023, č. k. 13Cb/50/2021 – 163, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice – okolie z 24. marca 2023, č. k. 13Cb/50/2021 – 163.
II. Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že: (i) zmluva o dielo č. 16/2021 je podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná; (ii) uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 29.500,- eur, titulom bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o dielo č. 16/2021 a (iii) uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade uviesť do pôvodného stavu miestnu cestu v obci Baška na pozemkoch evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., parcely registra „E“ č. XXXX/X B. C. XXXX, na pozemku evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., parcela registra „C“ č. XXXX/X a na pozemku evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., parcela registra „C“ č. XXXX/XX.
3. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 16/2021 (ďalej aj len „zmluva o dielo“), na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal zhotoviť miestnu cestu a žalovaný v 1. rade sa zaviazal zaplatiť cenu za jej zhotovenie vo výške 29.500,- eur. Podľa žalobcu v zmluve o dielo absentuje jednoznačné a určité vymedzenie predmetu diela, čo ju robí absolútne neplatnou. V zmluve o dielo sa musí výslovne uviesť a identifikovať, na ktorých parcelných číslach, ktorého katastrálneho územia a obce má dôjsť k realizácii výstavby tejto miestnej cesty, v akom rozsahu a kvalite má byť cesta zhotovená a podobne. Žalobca konštatoval, že je obyvateľom obce Baška (žalovaného v 1. rade) a zaujíma ho, ako žalovaný v 1. rade nakladá so svojím majetkom a finančnými prostriedkami, ktoré sú tvorené aj z miestnych daní a poplatkov obyvateľov obce. Zároveň je žalobca vlastníkom susediaceho pozemku (a stavby na ňom) pri pozemkoch, kde má byť
výstavba miestnej cesty. Preto jeho vlastnícke alebo iné príslušné práva k jeho pozemku a stavbe môžu byť realizáciou predmetnej výstavby priamo dotknuté, čím je daný aj naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo.
4. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby a zároveň aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k petitom na plnenie. Zvýraznil, že určenie neplatnosti právneho úkonu je určením právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., pričom takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Žalobca nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo, ani mu z nej nevyplynuli akékoľvek práva alebo povinnosti. Žalobca nepreukázal, v čom môže byť dotknutý na svojich právach ako vlastník pozemku. Rekonštrukcia cesty nezasahuje do vlastníckych, ani do iných práv žalobcu k jeho nehnuteľnostiam. Zmluva o dielo bola riadne splnená, keď existujúca cesta bola vyasfaltovaná. Ide o obecnú komunikáciu, ktorú si žalovaný v 1. rade uviedol do vyhovujúceho stavu. Uzatvoreniu zmluvy o dielo predchádzalo verejné obstarávanie, pričom zmluvným stranám bolo od začiatku jasné, čo je jej predmetom. Požiadavka žalobcu, aby v zmluve o dielo boli uvedené čísla parciel nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zvýraznil, že pri prevode nehnuteľností sú na obsah zmluvy kladené iné požiadavky než pri zmluve o dielo. Žalovaný v 1. rade neprevádzal nehnuteľnosti, ani k nim nezriaďoval žiadne vecné právo. Výlučne žalovaný v 1. rade môže mať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorou by sa domáhal vrátenia ceny diela. Žalobca nie je aktívne legitimovaný ani na podanie žaloby o uvedenie cesty do pôvodného stavu, keďže by to bolo v rozpore s § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
5. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade.
6. Žalobca v priebehu konania zotrval na dôvodoch uvádzaných v podanej žalobe.
7. Zo zmluvy o dielo č. 16/2021, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom a žalovaným v 2. rade ako zhotoviteľom, mal súd prvej inštancie preukázané, že jej predmetom bola „Rekonštrukcia obecnej cesty IBV 28 RD za kostolom“ v zmysle zhotoviteľom predloženej a objednávateľom odsúhlasenej cenovej ponuky zo dňa 25.5.2021, ktorá tvorí súčasť zmluvy o dielo. Čas vykonania diela bol dohodnutý najneskôr do 30.8.2021. Cena diela bola dohodnutá vo výške 29.500,- eur. Súčasťou zmluvy je príloha č. 1 - cenová ponuka zo dňa 25.5.2021. Zmluva je platná dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinná nasledujúci deň po zverejnení na webovej stránke objednávateľa.
8. Žalobca je fyzická osoba, obyvateľ obce Baška (žalovaného v 1. rade) a vlastník nehnuteľností
- pozemkov v obci Baška, parciel registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/XX, katastrálne územie A..
9. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 60, § 131, § 137 C.s.p. Ďalej podľa § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 9 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Akcentoval súd prvej inštancie, že žalobca v žalobe uviedol svoje identifikačné údaje v rozsahu mena, miesta podnikania a identifikačného čísla, pričom mienil svoj vzťah k žalovanému v 1. rade založiť na svojich vlastníckych vzťahoch ako fyzická osoba - obyvateľ obce. Osobu žalobcu preto bolo možné identifikovať ako fyzickú osobu - obyvateľa obce Baška, pričom Civilný sporový poriadok nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom.
11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda právnej skutočnosti a nie určenia existencie alebo neexistencie práva, musí z osobitného predpisu vyplývať oprávnenie subjektu, podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Žalobca neuviedol, ktorá právna norma umožňuje domáhať sa určenia právnej skutočnosti, neplatnosti zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie pritom žiadnu takúto normu nezistil. Keďže sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva, súd prvej inštancie uzavrel, že sa jedná o procesne neprípustný žalobný nárok, ktorý bolo potrebné zamietnuť.
12. Čo sa týka druhého a tretieho petitu žalobného návrhu, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa týmito petitmi domáhal uloženia povinností. Zvýraznil, že právo na plnenie musí vyplývať z relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rôznych právnych dôvodoch
(zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Žalobca však nie je účastníkom právneho vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Žalobcovi preto nesvedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby na plnenie medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo zmluvy o dielo. Skutočnosť, že žalobca je obyvateľom obce Baška, teda žalovaného v 1. rade, nezakladá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na plnenie z uzatvorenej zmluvy medzi obcou a treťou osobou.
13. Súd prvej inštancie k žalobcovmu tvrdeniu, že rekonštrukciou obecnej cesty môže dôjsť k zásahu do jeho vlastníckych práv ako obyvateľa obce a vlastníka nehnuteľností v obci uviedol, že žiadne porušenie vlastníckych, či iných práv žalobcu nebolo v konaní preukázané. Ak žalobca nebol spokojný s uzatvorenou zmluvou o dielo medzi žalovanými, mohol využiť oprávnenia dané obyvateľom obce podľa Zákona o obecnom zriadení, najmä podľa jeho § 3 ods. 2.
14. Ozrejmil súd prvej inštancie, že nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy - miestnu obhliadku, výsluch žalovaných a poslancov obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade, čo odôvodnil tým, že vykonanie týchto dôkazov by bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko nemajú vplyv na právne posúdenie veci a tiež nie je zrejmé, čo nimi žalobca zamýšľal preukázať. Reálny stav obecnej cesty, výpovede žalovaných, či poslancov obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade neboli spôsobilé zmeniť právnu kvalifikáciu žaloby, neprípustnosť žalobného návrhu v jeho prvom petite a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na vyslovení druhého a tretieho petitu. Zároveň súd prvej inštancie zvýraznil, že žalobca navrhol doplniť dokazovanie až na samotnom pojednávaní, pričom mu nič objektívne nebránilo navrhnúť dôkazné prostriedky už skôr, čo je v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.
17. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté na pojednávaní dňa 24.3.2023 za účelom preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu a na preukázanie, že výstavbou cesty boli dotknuté práva žalobcu, vrátane jeho vlastníckeho práva, ktoré boli spôsobilé priniesť do konania ďalšie relevantné skutkové zistenia. Týmto postupom došlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalobcu, čo nespravodlivo rezultovalo v neunesení dôkazného bremena.
18. Ďalej žalobca uviedol, že riadne a dostatočným spôsobom osvedčil svoj právny záujem tým, že je obyvateľom obce Baška, ktorý sa zaujíma o to, ako obec Baška reálne nakladá so svojím majetkom a peňažnými prostriedkami, tvorenými aj z miestnych daní a poplatkov obyvateľov obce ako aj tým, že vlastní susediaci pozemok a stavbu pri jednom z predmetných pozemkov, kde má byť umiestnená výstavba miestnej cesty. Vlastnícke právo žalobcu alebo jeho iné práva k jeho pozemku a stavbe teda môžu byť realizáciou predmetnej výstavby priamo dotknuté. Súd prvej inštancie teda nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu, teda rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zotrvali na svojom stanovisku prezentovanom v priebehu konania na súde prvej inštancie, že žalobca nie je v právnom vzťahu so žalovanými a ním navrhovaným výrokom sa nijako nezmení jeho právne postavenie. Preto nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Čo sa týka navrhovaných petitov na plnenie, tieto sa vôbec netýkajú žalobcu, ktorý sa domáha toho, aby si žalovaní plnili navzájom, ale nie vo vzťahu k žalobcovi. Evidentne teda chýba aktívna vecná legitimácia žalobcu.
20. Žalobca v odvolacej replike a vyjadrení zo dňa 18.09.2023; žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej v odvolacom konaní.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
23. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcu na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.
24. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:
28. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie navrhnutých dôkazov. Právo strany sporu navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, čo aj riadne
odôvodnil, nebol týmto postupom žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí.
30. Žalobca v odvolaní dôvodil, že za účelom ďalšieho preukázania naliehavého právneho záujmu ako aj toho, že výstavbou cesty v obci Baška boli dotknuté práva žalobcu vrátane jeho vlastníckeho práva, navrhol vykonanie obhliadky miesta, výsluch žalovaných a všetkých poslancov obecného zastupiteľstva obce Baška, ktorí sa podieľali na schválení zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovanými. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné pri žalobe, ktorou sa žiada určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Preukázanie naliehavého právneho záujmu však nie je potrebné pri žalobe, ktorou sa žiada určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žaloba žalobcu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o dielo nie je žalobou, ktorou sa žiada určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ C.s.p.), ale žalobou, ktorou sa žiada určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Žalobca nebol povinný preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o dielo, keďže mu takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pokiaľ žalobca navrhol dokazovanie, ktorého cieľom malo byť preukázanie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bol tento návrh na vykonania dokazovania nadbytočný a súd prvej inštancie postupoval správne, ak ho zamietol.
31. Pokiaľ sa žalobca navrhnutým dokazovaním snažil preukázať, že výstavbou cesty v obci Baška boli dotknuté jeho práva (vrátane jeho vlastníckeho práva), súd prvej inštancie uviedol, že reálny stav obecnej cesty, ani výpovede žalovaných, či poslancov obecného zastupiteľstva nemôžu zmeniť to, že žalobný petit v jeho prvom výroku je neprípustný; zároveň pri druhom a treťom navrhovanom petite žalobcovi absentuje aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ by sa aj preukázalo, že skutočne výstavbou predmetnej cesty boli dotknuté práva žalobcu (konkrétne porušenie žalobca počas konania nekonkretizoval – pozn. odvolacieho súdu), žalobca nezvolil správny prostriedok právnej ochrany. Ochrane vlastníckeho práva totiž slúžia iné prostriedky ochrany (predovšetkým žaloby podľa §§ 126 a 127 Občianskeho zákonníka). Určenie neplatnosti zmluvy, ktorej žalobca nie je zmluvnou stranou, teda nie je správne zvoleným prostriedkom právnej ochrany, a teda takto žalobcom podaná žaloba musela viesť k neúspechu žalobcu (a to bez ohľadu na to, či súd vyhovel/nevyhovel jeho návrhu na dokazovanie). Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil žalobcom navrhované dokazovanie ako neúčelné a návrh na jeho vykonanie zamietol.
32. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhnuté dokazovanie bolo nielen neúčelné a teda nadbytočné, ale aj zároveň žalobcom označené dôkazy boli navrhnuté až na samotnom pojednávaní dňa 24.3.2023, teda tento prostriedok procesného útoku nebol žalobcom uplatnený včas, v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p.
33. Žalobcovi nič nebránilo podať tento návrh na vykonanie dokazovania už skôr, a to s poukazom na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedel, ani ich nemohol predvídať, resp. ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
34. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nových návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania), smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia s poukazom na článok 11 ods. 3 základných princípov C.s.p., podľa ktorého, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Teda žalobca ako advokát, by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a mal by mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že sudcovská koncentrácia konania môže mať za následok stratu sporu.
35. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní namietal, že ním navrhnuté dokazovanie by bolo spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, odvolací súd udáva, že žalobcovi nič nebráni domáhať sa v inom konaní na základe podanej žaloby ochrany svojich práv.
36. K polemike žalobcu o prípadnej ne/platnosti zmluvy o dielo, odvolací súd udáva, že túto je potrebné posudzovať v súlade s aplikačnou praxou, podľa ktorej je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
37. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení sporu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o dielo nie je žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p., ale žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p. Súd prvej inštancie žalobu nezamietal z dôvodu neexistencie žalobcovho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o dielo, ale z dôvodu neexistencie osobitného právneho predpisu, ktorý by umožňoval žalobcovi podať takúto žalobu.
38. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je obyvateľom obce Baška a zaujíma sa o to, ako obec Baška reálne nakladá so svojím majetkom a peňažnými prostriedkami, tvorenými aj z miestnych daní a poplatkov obyvateľov obce Baška, uvedené tvrdenia zodpovedajú žalobe podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
39. Podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb., o majetku obcí (v znení účinnom do 31.10.2023), fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou 22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa (ods. 1). Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa (ods. 2).
40. Citované ustanovenie § 9b ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vymedzuje okruh subjektov, ktoré sa môžu neplatnosti domáhať a tiež obsah právneho úkonu, ktorý možno žalobou podanou na súde namietať. Na podanie žaloby toto zákonné ustanovenie zmocňuje fyzické osoby, ktoré majú v obci trvalý pobyt, pričom tieto osoby sa môžu domáhať neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa iba prevodu majetku obce na tretiu osobu z dôvodov v zákone bližšie konkretizovaných. Keďže sa v posudzovanom spore žalobca nedomáhal určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa prevodu majetku obce na tretiu osobu (a z dôvodov porušenia ustanovení §§ 9a a 9ab zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí), nešlo zo strany žalobcu o žalobu podľa tohto ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd prvej inštancie teda správne neposudzoval žalobu podľa tohto zákona, hoci určité tvrdenia žalobcu o jeho záujme na sledovaní nakladania obce s jej majetkom na takéto právne posúdenie zvádzali.
41. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj vo vzťahu k druhému a tretiemu žalobnému petitu, ktorými sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným uložená povinnosť vykonať vyporiadanie plnení z ním údajne neplatnej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol s odkazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
42. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). V rozsudku sp. zn. 3Cdo/192/2004 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
43. Žalobca nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o dielo. Tento hmotnoprávny zmluvný vzťah bol založený medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorý upravuje práva a povinnosti týchto subjektov pri zhotovení diela. Žalobca z tohto hmotnoprávneho vzťahu nemá žiadne práva a ani povinnosti. U žalobcu teda absentuje také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo akékoľvek právo (nárok) zo zmluvného vzťahu (založeného zmluvou o dielo).
44. Zároveň si žalobca podanou žalobou v časti druhého a tretieho petitu ani žiadne svoje právo neuplatňuje. Žiada, aby žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť plniť sumu 29.500,- eur v prospech
žalovaného v 1. rade. Ďalej, aby žalovaný v 1. rade uviedol spornú cestu do pôvodného stavu (nepeňažné plnenie). Žalobca teda žiada plnenie nie vo svoj prospech, ale v prospech žalovaných, pričom žiadnym spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, že by bol na to splnomocnený alebo iným spôsobom oprávnený. Uvedené porušuje základný princíp súkromného práva – autonómiu vôle subjektov súkromného práva.
45. Navyše odvolací súd udáva, že nedôvodný je poukaz žalobcu na ním uvádzané jednotlivé rozhodnutia súdov, keďže tieto sú v spore aplikovateľné z dôvodu, že nešlo o obdobné spory po skutkovej a právnej stránke.
46. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
47. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
48. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny, ktorým žalovaným ako úspešným stranám sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca.
49. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným, ktorí boli v tomto odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
50. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).