Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/1/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. R., U.. XX.XX.XXXX bytom N. E. XXX a F. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka - N. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX a otec - A. R., U.. XX.XX.XXXX, bytom A. B., M., o návrhu na zníženie výživného na maloleté deti takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zo dňa 02.01.2020 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.01.2020 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na zníženie výživného. Otec vo svojom návrhu uviedol, že rozsudok zo dňa 15.06.2018 sp.zn. bol vynesený v jeho neprítomnosti. Pracoval vtedy v zahraničí, odkiaľ prispieval na maloleté deti. Od februára 2019 je nezamestnaný, nepoberá od štátu žiadne peniaze a je bezdomovec. Deti už nevidel piaty rok, nakoľko jeho bývalá družka a jej rodičia mu ich neukážu. Uviedol, že jeho bývalý svokor pri poslednej návšteve ho fyzicky napadol a vyhrážal sa mu zabitím, ak to ohlási na polícii. Z obavy o svoj život tento incident nehlásil. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ale nie v takom rozsahu ako mu bola uložená v jeho neprítomnosti. Nemá z čoho takú sumu platiť, keďže je nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu. Preto žiada, aby súd znížil výživné na minimum, aby toto dokázal na maloleté deti platiť.

2. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 17. februára 2020, ktorého sa zúčastnil otec, matka ako aj kolízna opatrovníčka.

3. Otec na pojednávaní uviedol, že je nezamestnaný a nepoberá žiaden príjem, avšak od marca sa mu črtá práca v Českej republike na pozíciu operátor výroby v spoločnosti, kde už pracoval. V súčasnosti matke nevie platiť na maloleté deti sumu, ktorá mu bola určená predchádzajúcim rozsudkom. Ďalej uviedol, že v roku 2019 brigádne pracoval 2 mesiace v Holandsku, kde zbieral kvety a jeho príjem bol 900,--Eur mesačne. Maloletým deťom zaplatil výživné, poslal ich svojej sestre, ktorá ich mala odovzdať matke. V januári tohto roku otec odišiel k svojmu bratovi do Českých Budějovíc, kde pracoval načierno po fuškách. Tam si zarobil asi až na deň, čo aj spotreboval. Otec sa pokúšal v priebehu roku 2019 zamestnať, avšak nevie cez ktoré agentúry to bolo. Otec pracoval v Holandsku aj v priebehu roku 2018, pracoval cez slovenskú agentúru v sklade so zeleninou, kde jeho príjem bol asi 300,--Eur týždenne. Uvedenú prácu stratil potom, čo odišiel domov na týždennú dovolenku za deťmi a nemohol prísť do práce v dohodnutý deň, avšak až o 2 dni neskôr, pričom mu povedali, že nech už do Holandska ani nechodí. Otec neuvádzal žiadne zdravotné problémy. Uviedol však, že matka je závislá na pervitíne. Túto skutočnosť však nevedel podložiť žiadnym dôkazom. Na úrad práce sa neprihlásil, nakoľko pokiaľ býval s matkou, bol spoluposudzovaný a nevznikol mu nárok na poberanie príspevku v hmotnej núdzi. V súčasnosti nemá strechu nad hlavou a je bezdomovcom a keby sa prihlásil na úrad práce, tak by sa

tam musel chodiť aj pravidelne hlásiť. V záverečnej reči uviedol, že na výživu svojich maloletých detí chce platiť, avšak až potom čo sa zamestná, pričom žiadal, aby súd zohľadnil jeho príjem, ktorý bude dosahovať.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca. Otec na výživu detí neplatí. Naposledy platil v roku 2018, keď pracoval v Holandsku. Matka nevie prečo otec v súčasnosti nepracuje. Čo sa týka styku, tak k otcovi s deťmi nechodí preto, lebo ju raz napadol u svojej sestry. Pokiaľ sa otec chce stretávať s maloletými deťmi, môže prísť k nej. Taktiež uviedla, že od otca nedostala sumu 635,--Eur, ktorú otec tvrdí, že jej otec poslal na výživu maloletých detí. Taktiež uviedla, že drogy neberie a môže ísť hocikedy na odbery. V záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bolo znížené výživné vzhľadom na postihnutie maloletého A. ako aj na to, že maloletý F. nastupuje do školského zariadenia.

5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vykonali šetrenie v domácnosti matky, kde bolo zistené, že matka sa o deti riadne stará. Neboli im hlásené žiadne pochybenia na adresu matky. Poukázala na to, že nakoľko je matka zároveň poberateľkou príspevku na opatrovanie jej postihnutého maloletého A., vykonávajú sa tam námatkové kontroly, pričom zo žiadnej kontroly im nebolo hlásené pochybenie na strane matky. Pokiaľ sa otec neprihlásil na úrade práce, majú za to, že má dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby nemusel tieto poberať z úradu. Zároveň sám otec poukázal na to, že má sľúbenú prácu, ktorá bude v nedohľadne a teda už má predstavu aj o tom, ako bude vyzerať jeho mzda. Zníženie výživného teda nie je v záujme maloletých detí.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -95 zo dňa 24.04.2018 bol maloletý A. a maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,--Eur mesačne, rovnako aj sumou 100,--Eur mesačne na maloletého F.. Súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v sume 1.400,--Eur v mesačných splátkach po 50,--Eur mesačne.

7. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že otec nie je u správcu dane evidovaný ani registrovaný a z toho dôvodu nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018. Matka taktiež nepodala za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018 daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby.

8. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka ani otec nie sú poberateľmi podpory v nezamestnanosti, nemocenských a úrazových dávok a nepoberajú ani starobný dôchodok.

9. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa v aktuálnej výške 74,85 Eur a peňažný príspevok na opatrovanie maloletého A.. Tento poberá od 01.10.2018 v aktuálnej výške 530,35 Eur mesačne. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávky vyplácané úradom.

10. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zrejmé, že otec na výživu maloletých detí neprispieva vôbec od septembra roku 2018. V súčasnosti sa s maloletými ani nekontaktuje. Matka poberá príspevok na opatrovanie maloletého syna v sume 530,35 Eur mesačne a prídavok na tri maloleté deti v sume 74,85 Eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi ako aj rodičmi. Všetci spoločne obývajú rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletých detí. Poplatky súvisiace s bývaním predstavujú sumu 60,-Eur mesačne za elektrickú energiu, 10,--Eur za vodu, 5,--Eur za RTVS a 200,-- Eur za palivové drevo. Na uvedených výdavkoch sa podieľajú všetci obyvatelia domu. Matka taktiež uhrádza sumu 6,--Eur mesačne ako doplatok na lieky pre maloletého A.. Začiatkom septembra minulého roku matka vyplatila v materskej škole sumu 60,--Eur a teraz by mala zaplatiť aj za druhý polrok. Takisto denne v materskej škole vynaloží sumu 1,50,--Eur. Strava pre maloleté deti vyjde na sumu asi 200,--Eur a oblečenie na sumu 50,--Eur štvrťročne. Maloletý A. vykazoval známky dobrej starostlivosti, bez zanedbania. Vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie nechodí, leží alebo sedí, nekomunikuje, na matku sa usmieval, keď sa mu prihovárala. Maloletý F. navštevuje materskú školu. Otec nebol zastihnutý na adrese trvalého pobytu, jeho sestra oznámila, že otec odišiel asi 20.01.2020 pracovať do Českej republiky a najmenej 3 mesiace nebude vedieť prísť na Slovensko.

11. Z lustrácie Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec pracoval v spoločnosti W. B., E..A..O.. v období od 12.06.2018 do 01.02.2019.

12. Z potvrdenia Western Union bolo zistené, že otec dňa 12.10.2019 poslal z Holandska svojej sestre sumu 635,-Eur.

13. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému dieťaťu prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

26. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia, na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

27. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého A., ktorý si aj naďalej vyžaduje celodennú starostlivosť matky z dôvodu, že trpí detskou mozgovou obrnou. K zmene pomerov však došlo na strane maloletého F., ktorý nastúpil do predškolského zariadenia, teda došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti so zabezpečením ošatenia ako aj platením nákladov súvisiacich s návštevou predškolského zariadenia. Matka bola pri predchádzajúcom rozhodovaní na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti poskytuje celodennú opateru maloletému A., za čo jej je vyplácaný príspevok na opatrovanie v sume 530,35 Eur mesačne. Došlo teda k zvýšeniu príjmu na strane matky. Čo sa týka otca, tento pri predchádzajúcej úprave pomerov pracoval v Holandsku, kde podľa jeho udania dosahoval príjem asi 300,--Eur týždenne. Otec v priebehu konania tvrdil, že prácu v Holandsku stratil po tom, čo nenastúpil v dohodnutý deň na miesto výkonu práce. V súčasnosti je nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa jeho udania je bezdomovcom a nepoberá žiaden príjem. Výsluchom otca sa súdu podarilo zistiť, že otec minimálne dva mesiace v roku 2019 pracoval v Holandsku, kde dosiahol príjem 900,--Eur mesačne. Rovnako pracoval brigádne niekoľko dní v januári v roku 2020 v Českej republike, kde na deň vedel zarobiť až . Z vyjadrenia otca je zrejmé, že od marca 2020 nastúpi na nové pracovné miesto v Českej republike. Otec počas konania neuvádzal žiadne zdravotné problémy. Uviedol však, že nie je prihlásený na úrade práce, pretože je bezdomovec a keby sa prihlásil, tak by sa musel chodiť pravidelne hlásiť. Otec nevedel uviesť, kde si hľadal v priebehu roka 2019 prácu, nevedel si spomenúť ani na jednu pracovnú agentúru. Na základe takto zistených skutočností mal súd za to, že otec stratil zamestnanie z vlastnej viny tým, že nenastúpil v

dohodnutý deň do miesta výkonu práce, čím si sám zmaril možnosť pracovať a dosahovať príjem. Súd neuveril tvrdeniam otca, že v Holandsku v roku 2019 pracoval brigádne len 2 mesiace. Aj keby to bolo pravdou, nič to nemení na skutočnosti, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v možnosti nájsť si vhodné zamestnanie. Otec nanajvýš mal vedomosť o tom, že má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom, pričom vedome sa na úkor svojich maloletých detí vzdal svojho príjmu bez toho, aby mal zabezpečené iné vhodnejšie zamestnanie. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec nevedel hodnoverným spôsobom preukázať, že si hľadá zamestnanie, nevedel uviesť ani jednu pracovnú agentúru, v ktorej si zamestnanie hľadal, nevedel preukázať, že sa zúčastňoval pohovorov. Na dôvažok je potrebné poukázať aj na to, že otec nejaví záujem ani o štátne sociálne dávky, keď sa dobrovoľne neprihlásil na úrad práce. Súd na základe uvedeného má za to, že otec aj v súčasnosti mohol dosahovať príjem, ktorý dosahoval v Holandsku v roku 2018 t.j. približne vo výške 1.200,-- Eur (t.j. 300 x 4 týždne). O svoju prácu otec prišiel iba zo svojho vlastného zavinenia, lebo odmietol nastúpiť v dohodnutý deň do práce. Pokiaľ sa otec dobrovoľne neprihlásil na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, že sa odmieta chodiť hlásiť, svedčí to o tom, že disponuje dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, z ktorých si vie zabezpečiť základné životné potreby a nepotrebuje podporu, ktorú poskytuje štát ľuďom v nezamestnanosti. Človek nemajúci finančné prostriedky na živobytie, tak ako to tvrdí otec, sa prihlási na uvedený úrad, aby získal aspoň minimálne množstvo finančných prostriedkov, ktorými si bude vedieť zabezpečiť svoje základné potreby. Neprihlásenie sa na úrad preukazuje len to, že otec disponuje finančnými prostriedkami. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že otec dosahoval v Holandsku dosť vysoký príjem, z ktorého bolo možné nasporiť si dostatočný obnos peňazí, pre prípadnú stratu príjmu, keďže vedel, že má povinnosť vyživovať maloleté deti. Rovnako je potrebné poukázať na to, že otec od marca bude mať novú prácu v Českej republike na pozícii operátor výroby, teda začne dosahovať pravidelný príjem. Pokiaľ otec tvrdil, že matka je závislá na pervitíne, túto skutočnosť nevedel žiadnym spôsobom preukázať. Súd preto neuveril jeho tvrdeniu aj s poukazom na to, že úradu práce neboli hlásené žiadne pochybenia na strane matky, ktorá je nanajvýš námatkovo kontrolovaná úradom z dôvodov poberania príspevku na opatrovanie. Z daného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože mal za to, že sa nezmenili pomery na strane otca. Otcovi nič nebráni podať opätovne návrh na zníženie výživného v prípade, že dôjde k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. (výrok I)

28. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok II)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP)

Podľa , je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().