Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-36-2020.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. K., nar. XX. XX. XXXX a E. K., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: matka V. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: V. A. XXX/XX, XXX XX L., štátna občianka SR, a otec P. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: M. L., XXX XX L., t. č. ÚVTOS, K. 1, XXX XX C.-Z., štátny občan SR, o návrhu otca o zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/24/2020
- 96 zo dňa 23. 07. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/24/2020 - 96 zo dňa 23. 07. 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca maloletých detí, ktorým sa domáhal zníženia výživného, zamietol (výrok I.). O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloleté deti P. K., nar. XX. XX. XXXX a E. K., nar. XX. XX. XXXX, nie je možné vyhovieť. Mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť k mal. deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/7/2017 - 95 zo dňa 24. 04. 2018, ktorým rozsudkom boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa zvlášť čiastkou vo výške 100,- Eur mesačne. Tiež mal preukázané, že otec maloletých detí už v predchádzajúcom období podal návrh na zníženie výživného na maloleté deti, pričom rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 6P/1/2020 - 48 zo dňa 17. 02. 2020 bol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloleté deti, zamietnutý. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom
v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné (bod 36. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého P. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorý si aj naďalej vyžaduje celodennú starostlivosť matky z dôvodu, že trpí detskou mozgovou obrnou. K zmene pomerov však došlo na strane maloletého E. K., ktorý nastúpil do predškolského zariadenia, teda došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti so zabezpečením ošatenia ako aj platením nákladov súvisiacich s návštevou predškolského zariadenia, na ucelenie od septembra 2020 nastúpi maloletý do školského zariadenia. Matka v súčasnosti poskytuje celodennú opateru maloletému P., za čo jej je vyplácaný príspevok na opatrovanie v sume 530,35 Eur mesačne. Čo sa týka otca, tento pri predchádzajúcej úprave pomerov pracoval v Holandsku, kde podľa jeho udania dosahoval príjem asi 300,- Eur týždenne. Súd z konania č. 6P/1/2020 mal za preukázané, že otec o prácu v Holandsku stratil po tom, čo nenastúpil v dohodnutý deň na miesto výkonu práce. V súčasnosti si odpykáva trest odňatia slobody v ÚVTOS C.-Z. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na základe čoho bol odsúdený podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1, 2 Trestného poriadku otcovi bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 317,68 Eur. Súd in hoc casu, hoc est v konaní o návrhu otca na zníženie výživného zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, výkon trestu odňatia slobody je tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletých detí. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t. j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom vykonaného dokazovania. Na doplnenie správnosti záverov súd dodáva, že v danom prípade spôsob života aký si otec zvolil nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletých detí. Ak sa otec svojim protiprávnym zavineným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je možné takúto okolnosť pripísať k ťarche maloletých detí odkázaných výživou na svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by bolo jeho zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a jej prenesenie na druhého rodiča, v danom prípade na matku, ktorá sa o maloleté deti dlhodobo výlučne sama osobne stará (bod 37. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, pričom v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru nastala objektívna príčina, ktorá mu bráni plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Je toho názoru, že preukázané jeho zaradenie do výkonu trestu odňatia slobody je dostatočným a objektívnym dôvodom, skutočnosťou na to, aby súd jeho žiadosti o zníženie výživného vyhovel. Skutočnosť, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom výkone doteraz nebol napriek jeho záujmu pracovne zaradený, bola súdu prvej inštancie známa, čo vyplýva zo súdom vykonaného dokazovania. Od 20. 03. 2020 bol evidovaný na MÚP Lučenec s jednoznačným úmyslom zamestnať sa, pripravený od základu zmeniť svoj spôsob života, viesť ho zodpovedne najmä
po pracovnej stránke, aby si takto zabezpečil aspoň základné sociálne istoty pre seba a zároveň prostriedkami získanými prácou zabezpečil aspoň formou vyživovacej povinnosti výživu, výchovu a plnohodnotný vývoj oboch svojich maloletých synov. Dňa 05. 05. 2020 bol však nečakane umiestnený do ÚVTOS, čo nečakal, pretože si nebol vedomý svojho nepodmienečného odsúdenia, keďže predmetný rozsudok fyzicky neprevzal z dôvodu jeho dlhodobého pobytu mimo územia SR. Práve táto skutočnosť mu objektívne a vážne bráni v plnení si jeho vyživovacej povinnosti. Žiada o zníženie výšky výživného na dvoch maloletých detí na minimálnu možnú výšku, a to cca 35,- Eur mesačne na každého zo synov, a to so spätnou platnosťou aspoň do doby ukončenia jeho trestu odňatia slobody. V prípade nevyhovenia jeho odvolaniu sa jeho zadlženosť enormne zvýši a v konečnom dôsledku bude mať kontraproduktívne následky nielen vo vzťahu k nemu, ale aj k jeho dvom maloletým synom, pretože s čím väčším finančným záväzkom - dlhom na výživnom výkon trestu ukončí, o to ťažšie si nájde uplatnenie, spôsob obživy, tým aj spôsob vyrovnania tohto záväzku po ukončení trestu.
3. Kolízny opatrovník mal. detí k podanému odvolaniu otca mal. detí uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších písomných ako aj ústnych vyjadreniach. Konštatoval, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní najmä osobnou starostlivosťou o maloleté deti ako aj starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť. Úrad je toho názoru, že aj otec by si mal hľadať možnosti ako si zabezpečiť dostatočný príjem na uspokojovanie potrieb svojich detí a nie protiprávne zavineným konaním sa zbaviť objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
4. Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca mal. detí uviedla, že nesúhlasí s tým, aby otcovi mal. detí bolo znížené výživné na mal. P. K. a mal. E. K., nakoľko sa sama stará o tri maloleté deti. Mal. P. K. má detskú mozgovú obrnu, mal. E. K. navštevuje školu. Nájom aj s príslušenstvom platí mesačne vo výške 300,- Eur. Príjem, ktorý dostáva, jej nepostačuje na pokrytie nákladov a potrebu jej detí, pričom poukázala na to, že otec detí si nikdy neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a ani nemal snahu, i keď robil v zahraničí.
5. Otec mal. detí v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka mal. detí v podstate zopakoval tvrdenia tvrdené v podanom odvolaní s tým, že doplnil, že trest odňatia slobody mu končí dňa 05. 05. 2021. Vedenie väznice informoval o jeho vyživovacej povinnosti, pričom žiadal, aby ho pracovne zaradili, do dnešného dňa sa tak nestalo. Aj v prípade, ak by pracoval, toľko peňazí by vo väzení rozhodne nezarobil, aby dokázal platiť výživné v sume 200,- Eur mesačne. Žiadal brať do úvahy jeho životnú situáciu a možnosti, ktoré v súčasnosti má. Je osobou, ktorá nevlastní majetok, je bezdomovec, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa môže len zaevidovať na úrade práce, kde môže požiadať o hmotnú núdzu plus aktivačné práce pre Mesto Lučenec. Ak mu to úrad umožní, vznikne mu nárok na mesačný príjem v sume cca 126,- Eur. Vzhľadom na prepuknutie pandémie - COVID19 - sa bude mať po výkone trestu odňatia slobody dosť ťažké uplatniť na trhu práce. Neželá si, aby mu ďalej rástol dlh na výživnom. Pokiaľ je vo väzení, pri sume výživného 200,- Eur mesačne by sa tento dlh za rok vyšplhal na 2.400,- Eur. Nemá finančné prostriedky, aby to zaplatil. V prípade, že súd jeho žiadosti nevyhovie a výživné mu neupraví na takú sumu, aby to dokázal platiť, odvolá sa až na Najvyšší súd SR a aj ďalej, ak to bude potrebné, prípadne po jeho prepustení na slobodu dá tento súdny spor až do redakcie TV JOJ.
6. Kolízny opatrovník mal. detí k vyjadreniu matky k odvolaniu otca a vyjadreniu otca vo vzťahu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca uviedol, že na svojich doterajších vyjadreniach zotrváva. Vyjadrenie matky je pravdivé o zabezpečení starostlivosti k maloletým deťom P. K., ktorý má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu a E. K., ktorý si začal plniť povinnú školskú dochádzku. Matka si plní vyživovaciu povinnosť, najmä osobnou starostlivosťou o mal. deti ako aj starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť, do čoho je potrebné zahrnúť aj poplatok za bývanie. V ostatnom sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia s tým, že k vyjadreniu otca nemá potrebu sa vyjadrovať.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 65 a § 66 Zákona č. 1610/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd uvádza, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec mal. detí. Matka mal. detí ani kolízny opatrovník mal. detí rozsudok súdu prvej inštancie opravným prostriedkom nenapadli.
11. Odvolací súd uvádza, že po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu otca mal. detí, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. deťom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na záujem mal. detí a dospel k správnym skutkovým a aj právnym záverom. Námietky otca mal. detí, ktorú so obsiahnuté v jeho odvolaní, odvolací súd nepovažoval za odôvodnené práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Odvolateľ vo svojom odvolaní zároveň neuviedol žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupu súdu prvej inštancie (ktorú odvolací súd pri preskúmaní veci ani nezistil) alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia s prihliadnutím na náležite zistený skutkový stav. Preskúmaním veci odvolací súd zároveň dospel k názoru, že právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie je správne.
12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu za účelom zistenia skutkového stavu veci v súlade s ust. § 35 CMP, pričom rozhodnutie náležite podľa ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú výstižné, zrozumiteľné a jasné, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Odvolací súd poukazuje na to, že právny rámec veci tvoria okrem vyššie uvedených zákonných ustanovení i ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a v zmysle ktorých obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci aplikoval.
13. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ otec mal. detí sa návrhom vo veci samej domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na svoje dve maloleté deti predovšetkým z dôvodu, že toho času je vo výkone trestu odňatia slobody a žiada znížiť výživné na sumu maximálne 35,- Eur mesačne na každé dieťa, odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že výkon trestu odňatia slobody nie je a nemôže byť dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti otca mal. detí. Odvolací súd zvýrazňuje predovšetkým tú okolnosť, že otec mal. detí je v ním popisovanej osobnej a finančnej situácii práve z dôvodu znášania dôsledkov jeho protiprávnej a nezákonnej činnosti, za ktorú bol právoplatne súdom odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý v súčasnej dobe vykonáva. Uložený trest za porušovanie zákona v trestnoprávnej rovine a výkon takto uloženého trestu nemôže byť na ujmu mal. detí, ktoré sú výživou odkázané na oboch svojich rodičov a nemôže byť ani dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti, a to aj v situácii, keď otec mal. detí vo výkone trestu v čase rozhodovania súdu nebol pracovne zaradený. Otec mal. detí mal predovšetkým viesť riadny život, neporušovať právne normy a nebol by tak nútený znášať dôsledky svojho konania v podobe výkonu trestu odňatia slobody, keď predovšetkým rodičia mal. detí, t. j. aj otec rovnako ako matka mal. detí, sú prioritne povinní riadne zabezpečovať výchovu, výživu a starostlivosť svojim mal. deťom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie otca v priebehu odvolacieho konania v tom smere, že otcovi mal. detí vznikne nedoplatok na výživnom za obdobie, keď je vo výkone trestu; táto skutočnosť žiadnym spôsobom nemôže mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Správne súd prvej inštancie dospel k názoru, že otcom uvádzané skutočnosti nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech mal. detí za situácie, že tieto sú v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, pričom správne súd prvej inštancie tiež uviedol, že k zníženiu výživného, a teda aj k zníženiu životnej úrovne mal. detí možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t. j.
dôvodov, keď povinný rodič preukáže, že z objektívnych dôvodov (ktorými môžu byť napr. nepriaznivý zdravotný stav) nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Za takúto objektívnu skutočnosť nemožno považovať okolnosť, že v dôsledku protiprávneho konania otca sa tento zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, keď bol odsúdený právoplatným rozhodnutím súdu na výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného by bolo jeho zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči mal. deťom a jej prenesenie na druhého rodiča; v súdenej veci na matku, ktorá sa o mal. deti výlučne sama osobne stará.
14. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie ako i súdu odvolacieho v prejednávanej otázke (a obdobnej skutkovej situácii) odvolací súd poukazuje i na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 1181/07, v ktorom okrem iného bolo konštatované: „V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak, deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy, a to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v ust. § 85 ods. 2 Zákona o rodine (v SR § 62 ods. 2 Zákona o rodine), pričom povinnosťou súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov je prihliadať na to, kto z rodičov sa osobne stará o svoje deti, pričom tento podiel osobnej starostlivosti by sa mal vždy zohľadniť pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne, v závislosti od veku a vyspelosti dieťaťa. Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia (odňatia slobody), zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil“, resp. „mohol zbaviť“ vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.“.
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nezistil žiadny dôvod pre úpravu (zníženie) vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom a z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie tento postupom v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
16. Odvolací súd preskúmal i závislý výrok o trovách konania a keďže tento je v súlade s ust. § 52 CMP, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti aj v tejto časti. Rozsudok súdu prvej inštancie teda potvrdil v celom rozsahu.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pri aplikácii § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v súdenej veci neexistoval dôvod na postup podľa § 55 CMP.
18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).