Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-60-2023.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/60/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom právnej veci žalobkyne A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, C., zast. D. E. B. F., G. C. F. XX, H., proti žalovanému I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., zast. J. I. K., L. B. F. X, G., v konaní o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese G., k.ú. C., evidované Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, par. č. 1308 o výmere 263 m2 – zastavaná plocha a nádvoria a par. č. 1309 o výmere 251 m2 – záhrada.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa k nej správa násilnícky a hrubo, hrubo porušuje dobré mravy, a preto žiada vydať darovanú nehnuteľnosť. Spornú nehnuteľnosť užíva na základe dohodnutého vecného bremena doživotného užívania. Takisto pôžičku 150 000,-sk, ktorú požičala žalovanému dňa 01.08.2005 jej nevrátil.
3. Žalovaný uviedol, že v žalobe nie sú bližšie špecifikované situácie, kedy by mal hrubo porušovať dobré mravy voči svojej matke. Podľa názoru žalovaného je na posúdení či nedošlo v danom prípade k premlčaniu práva na vrátenie daru. Žalovaný podľa svojho tvrdenia sa o matku stará, pokiaľ ho požiada o pomoc, pomáha jej. Žalovaný má za to, že predmetný petit je nesprávne formulovaný a nie je možné mu vyhovieť. Pokiaľ žalobkyňa namietala nevrátenie pôžičky 150 000,-sk, žalovaný má za to, že túto aj keď s oneskorením matke vrátil.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi ako žaloba, vyjadrenia strán, list a fotografie, výpis z LV č. XXXX, výzva na vrátenie daru, list z 31.7.2009, list z 9.2.2006, list – zrušenie vecného bremena z 24.9.2007, list - vrátenie zapožičanej sumy z 2.8.2006, podanie trestného oznámenia, prehlásenie zo dňa 4.5.2006, oznámenie o výplate dôchodku a spolu s výsluchom žalobkyne a ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 27.10.2003 darovala žalovanému nehnuteľnosti evidované v katastrálnom území C. na LV č. XXXX. Žalobkyňa sa výzvami zo dňa 07.04.2006 a 12.03.2019 domáhala vrátenia daru.
6. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
7. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 137 a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
9. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024 uviedol, že darovanie je neplatný právny úkon, súd má za to, že v konaní nebolo toto tvrdenie zo strany žalobkyne nijako zdôvodnené, preukázané, ani neboli navrhnuté dôkazy na preukázanie takejto skutočnosti. Samotná žalobkyňa ani jej právny zástupca túto skutočnosť v žalobe ani netvrdili a svoj nárok odôvodňovali tým, že žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie daru z dôvodu, že jeho správanie hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa mala teda v úmysle z dôvodu správania žalovaného odstúpiť od darovania. Nakoľko vrátenia daru sa možno domáhať iba voči platne a účinne darovanej veci, aj zo samotného správania žalobkyne je zrejmé, že darovaciu zmluvu považovala za platnú a vrátenie daru žiadala až ako následok skutočností, ktoré nastali po jej uzatvorení. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu uzatvárala so žalovaným pod nátlakom, lebo bola chorá, mala teploty, neuvažovala triezvo a žalovaný na ňu kričal, tieto skutočnosti súd nemá ničím preukázané, zostávajú v rovine tvrdení žalobkyne, pričom žalobkyňa, ktorá má v konaní dôkazné bremeno ani nenavrhla vykonanie dôkazov na preukázanie týchto tvrdení.
11. Súd mal v konaní za nesporné, že žalobkyňa sa požadovaného vydania spornej nehnuteľnosti domáhala (okrem tvrdenia o neplatnosti darovacej zmluvy) titulom vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa darca - žalobkyňa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nej alebo členom jeho rodiny tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že správanie sa žalovaného vykazuje znaky správania, resp. je správaním hrubo porušujúcim dobré mravy. Žalobkyňa v žalobe a v písomných vyjadreniach uvádzala dôvod vrátenia daru násilnícke a hrubé správanie žalovaného voči nej s tým, že jej syn neposkytuje pomoc ako matke v takom rozsahu ako by ako syn mal. Súd oboznámením sa s pripojenými výzvami na vrátenie daru zistil, že žalobkyňa ani v predošlých výzvach na vrátenie daru zo dňa 07.04.2006 a 26.03.2019 riadne nešpecifikovala a neosvedčovala dôvod na vrátenie daru. Z písomných podaní žalobkyne a jej výsluchu na pojednávaní vyplynulo, že žalobkyňa nekonkretizovala a nevymedzila hrubé porušenie dobrých mravov zo strany jej syna voči nej ako darkyni. Práve naopak tvrdenia žalobkyne poprel svojou výpoveďou žalovaný, ktorý uvádzal protichodné tvrdenia, že sa o matku zaujíma a pomáha jej pokiaľ pomoc potrebuje. Súd má za to, že hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom neprodukovala dôkaz, ktorý by mal preukazovať skutočnosti, že zo strany žalovaného dochádza k sústavnému a v značnej intenzite porušovaniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobkyni.
12. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného ako to uvádzala v rovine tvrdení žalobkyňa, že syn sa jej neozve, neodvezie k doktorovi alebo nesprevádza na cintorín, prípadne podľa tvrdenia žalobkyne jej vynadal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008 sp. zn. 2Cdo/108/2007 predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. Súd má za to, že pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.
13. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným zrejme dochádza k nedorozumeniam. Samotné výpovede strán boli navzájom protichodné. Žalovaný v konaní tvrdil, že ju navštevuje, pomáha jej s odvozom k lekárovi, či na cintorín a pokiaľ ho o to požiada zabezpečí v spornej nehnuteľnosti opravy ako napríklad zabezpečil opravu odkvapu, práčky, kúrenia, TV, vymenil na dome okná za plastové alebo pokosil trávnik, zakúpil čerpadlá či vyčistil pivnicu. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení o porušovaní dobrých mravov zo strany žalovaného, ani sa jej nepodarilo preukázať, či aspoň spochybniť pravdivosť tvrdení uvádzaných žalovaným. V konaní bolo výsluchom žalovaného preukázané, že žalobkyňa trávila v minulosti so žalovaným a jeho rodinou voľný čas, chodievali na výlety a dovolenky. V konaní bolo nesporným, že pokiaľ žalobkyňa potrebovala pomoc a upovedomila o tom žalovaného, ten jej pomoc neodmietol a pomohol jej. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný nerešpektuje dojednané právo doživotného bývania žalobkyne v predmetnej nehnuteľnosti a takisto, že žalovaný by niekedy vyhadzoval svoju matku z domu. Z výpovede žalovaného, ktorá nebola účinne popretá žalobkyňou, vyplývalo, že žalovaný ako syn rešpektuje medzi ním a matkou dohodnuté právo doživotného bývania. Takisto tvrdenie žalobkyne, že rozvrat rodinných vzťahov nastal po tom ako žalovaný odmietol matke vrátiť pôžičku zo dňa 01.08.2005 vo výške 150 000,-sk sa z jej výpovede preukázalo ako nepravdivé. Žalobkyňa na výzvu súdu odstránila rozpory vo svojich tvrdeniach medzi písomným podaním a výpoveďou pred súdom. Z jej výpovede ostalo nepochybné, že žalovaný jej predmetnú pôžičku (aj keď s oneskorením) vrátil minimálne vo výške 130 000,-sk. Pokiaľ ide o konanie žalovaného – oneskorené vrátenie pôžičky, nevrátenie celej požičanej sumy, aj keď nejde o vhodné alebo „ideálne správanie dlžníka“ nemožno toto považovať samo o sebe za správanie, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy.
14. Pokiaľ medzi stranami dochádza k nežiaducej komunikácii a k vzájomným nedorozumeniam, potom má súd v zmysle vykonaného dokazovania za to, že takéto skutočnosti nemôžu byť podkladom pre konštatovanie hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darkyni. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu, čo žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala ani jediným dôkazom a na svoje tvrdenia nenavrhla riadne a včas relevantné dôkazy.
15. V zmysle ustálenej praxe zákonný pojem, že obdarovaný sa "správa", nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých mravov musí trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe skutočností, ktoré žalobkyňa uvádzala v žalobe, tá sa snažila o vrátenie daru výzvami či už zo dňa 07.04.2006 alebo z marca 2019, na ktorú žalovaný reagoval listom zo dňa 08.04.2019. Predmetné výzvy podľa súdu neobsahujú konkrétne špecifikovanie skutočností, ktoré by sa dali považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Žaloba, ktorá je predmetom tohto konania bola na súd podaná dňa 02.10.2023, teda v zmysle vyššie uvedených skutočností po všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote. Žaloba neuvádza iné skutočnosti ako boli uvedené vo výzvach spred 3 rokov. Pokiaľ žalobkyňa doplnila žalobu písomným vyjadrením o dôvod vrátania daru, že jej žalovaný nevrátil riadne a včas darované peniaze, súd má za to, že túto skutočnosť žalobkyňa riadne súdu vysvetlila a odstránila rozpor vo svojej výpovedi s tým, že žalovaný jej vrátil minimálne 130 000,-sk po 4 rokoch a 10 000,-sk vyplatil za „maľovku domu“. Súd mal potom za to, že sama žalobkyňa vyvrátila svoje predchádzajúce tvrdenia, že jej nebola vrátená celá pôžička v sume 150 000,-sk. Žalobkyňa v konaní nešpecifikovala žiadnu konkrétnu situáciu najmä časovú v období posledných 3 rokov, ktorá by mala znaky hrubého porušenia dobrých mravov, a predmetný nárok tak ako si ho uplatnila žalobkyňa v zmysle vyššie uvedených skutočností súd považoval za premlčaný.
16. Pokiaľ žiadal právny zástupca žalobkyne o doplnenie dokazovania na poslednom pojednávaní, v záverečnej reči a takisto po vyhlásení uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie, či už výsluchom svedkyne G. A. alebo možnosťou dodatočne na ďalšom pojednávaní bližšie špecifikovať a preukázať konanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy, súd uvádza, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli riadne a včas. Bolo teda na žalobkyni, akým spôsobom žalobný návrh formulovala a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladala a tiež bolo vecou jeho racionálneho posúdenia, či tvrdené skutočnosti, je spôsobilá tiež preukázať. Súd uvádza, že strany riadne poučil o sudcovskej koncentrácii konania aj s ohľadom na právne zastúpenie oboch strán a upovedomil ich
výslovne, že dôkazy je potrebné uplatniť včas a na neskôr uplatnené návrhy a dôkazy, ktoré budú vyžadovať ďalšie úkony súdu a ďalšie pojednávanie súd nemusí prihliadať. Súd navyše ešte pred otvorením pojednávania viackrát adresoval otázku na žalobkyňu a jej právneho zástupcu, či žalobkyňa vie preukázať svoje tvrdenia ohľadom hrubého porušenia dobrých mravov, na čo žalobkyňa jasne reagovala, že nevie preukázať správanie žalovaného (hrubo porušujúce dobré mravy) voči nej. Súd má za to, že s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania bol žalobkyni poskytnutý dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení a predkladanie návrhov na vykonanie dôkazov. Prejednacia zásada a zásada sudcovskej koncentrácie konania či zákonná koncentrácia predstavujú istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívne, môže im to priniesť negatívne dôsledky v spore, o čom súd strany poučil, a teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v posudzovanej veci, keď žalobkyňa neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru, že jej nárok je dôvodný, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jej neprospech vydané rozhodnutie. Súd potom na neskoro uplatnené návrhy neprihliadal.
17. Čo sa týka žalobkyňou formulovaného petitu, súd má za to, že pokiaľ by aj preukázala žalobkyňa podmienky predpokladané § 630 OZ, takémuto petitu nie je možné vyhovieť. Súd má za to, že v zmysle § 137 písm. c) CSP sa žalobkyňa mohla domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporným a bolo preukázaným, že predmetnú nehnuteľnosť užíva žalobkyňa, a preto nie je ani možné vyhovieť petitu na vydanie veci. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný matke neumožňoval právo doživotného bývania v danej nehnuteľnosti a predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene zadržiaval. Súd potom v zmysle rozhodnutia KS TN 127Co/112/2020 má za to, že pokiaľ obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom darca musí podať na súde žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným okresným úradom do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností. Len v prípade hnuteľnej veci je možné žalobou žiadať vrátenie daru. V danom spore sa žalobca domáha v rozpore s uvedeným vrátenia daru – vydania nehnuteľností, a preto súdu neostávala iná možnosť ako v zmysle vyššie opísaných skutočností žalobu zamietnuť.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.