Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: C. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/ X, Ž., o zaplatenie 186,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 25. septembra 2018 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 25. septembra 2018 č.k. -52 v napadnutom výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 25. septembra 2018 č. k. -52 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 77,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77,25 € od 1.5.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 186,50 € spolu s príslušenstvom titulom neuhradených služieb v sume 77,25 € a zmluvnej pokuty v sume 109,25 € s odôvodnením, že so žalovaným uzavrel zmluvu spolu s dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe tejto zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu a domáha sa nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Y5 v sume 109,25 €, pretože žalovaný sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania, uplatnil si aj úrok z omeškania.

3. Právne vec posúdil podľa , , , , o elektronických komunikáciách spolu s , , , , , , , . Považoval za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ verejnej telefónnej služby na základe zmluvy o pripojení so žalovaným služby dodal, žalovaný ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Konštatoval, že žalobca na základe každej písomnej zmluvy a jej dodatku poskytoval žalovanému telekomunikačné služby spojené s užívaním SIM karty, na základe čoho mu vznikol nárok na zaplatenie vystavených faktúr, t.j. cenu poskytnutých služieb, a to v uplatnenej sume 77,25€. Súd nemal za preukázané uhradenie splatných záväzkov žalovaného vyúčtovaných žalobcom, alebo preukázaný zánik záväzku žalovaného z iného dôvodu. Súd zo žiadneho iného dôkazu obsiahnutého v súdnom

spise nezistil, že by niektoré služby neboli dodané alebo boli reklamované. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 77,25 €. S poukazom na , spolu s nariadenia vlády SR č. , súd spolu s touto istinou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania.

4. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute aplikoval ust. , a poukázal na všeobecnú charakteristiku zmluvnej pokuty ako špeciálneho zabezpečovacieho právneho prostriedku. Konštatoval, že v danom prípade, medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

5. Ďalej dôvodil, že za neprijateľnú podmienku v ust. považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a ), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

6. Poukázal na to, že v prejednávanej veci je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v článku 2.5. Dodatku k zmluve o pripojení. Čo sa týka špecifikácie zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje, z obsahu dohody vyplýva, že môže ísť o dva okruhy porušenia a to a) porušenie povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za služby a b) porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Z obsahu dohody vyplýva, že maximálna výška zmluvnej pokuty bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému. Zároveň dohoda určuje pravidlá pre modifikáciu resp. znižovanie výšky zmluvnej pokuty, zohľadňujúc časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 109,25 €. Žalobca nešpecifikoval, ako dospel k uvedenej sume, avšak aplikujúc pravidlá modifikácie je zrejmé, že maximálnu výšku zmluvnej pokuty znížil o sumu zodpovedajúcu obdobiu, ktorý uplynul od okamihu uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení do nezaplatenia prvej faktúry.

7. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že takéto dojednanie výšky zmluvnej pokuty resp. spôsobu jej určenia je v rozpore s ust. a a nasl. . Takéto dojednanie zmluvnej pokuty síce zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti, avšak nezohľadňuje požiadavku primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri takomto dojednaní má totiž spotrebiteľ povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, síce umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od uplynutia času od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, avšak nezohľadňujúce intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške, resp. umožňuje dodávateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v rovnakej výške proti spotrebiteľom, ktorých dlh voči dodávateľovi je rôzneho rozsahu. Na základe uvedeného súd žalobu v prevyšujúcej, t.j. v časti o zaplatenie sumy 109,25 € titulom zmluvnej pokuty spolu s úrokmi z omeškania, ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa spolu s a konštatoval, že úspech žalovaného činil 58,58 %, úspech žalobcu 41,42 %, pričom žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo súdneho spisu vyplýva, že mu žiadne trovy nevznikli, preto súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II., ktorým súd prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodov podľa a , pretože rozhodnutiu súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 109,25 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Odvolateľ poukázal na to, že v minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, pričom uvedené vytýkané nedostatky žalobca odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Dôvodil, že žalovaná mala možnosť voľby či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si tento telefón kúpi za zníženú cenu s tým, že po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca poukázal na účel uzatvorenej dohody, ktorým je zabezpečenie záväzkového vzťahu a motivácia k plneniu zmluvných povinností, pričom zdôraznil, že žalovaná nebola povinná a nebola žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve. Podľa žalobcu dojednanie zmluvnej pokuty a jeho výška nemohla spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, pretože na základe tejto dohody žalovaná získala výhodnú cenu mobilného telefónu. Podporne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti. Rovnako poukázal na rozsudku KS Košice sp. zn. , ktorý v obdobnej právnej veci zmluvnú pokutu priznal.

10. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok I., ktorý nebol odvolaním napadnutý a teda nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumu bol iba výrok II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto napadnutej časti potvrdil podľa ).

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. februára 2020 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 12.2.2020 podľa , .

15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa a .

16. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

18. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a riadne zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Ani okolnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

23. Správne súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny a zároveň spotrebiteľský. Zmluva o poskytnutí verejných služieb, uzavretá podľa o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú v zásade dopadá súdna kontrola v zmysle a nasl. . Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaný ako spotrebiteľ mal síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemal možnosť ovplyvniť ich obsah ( , ďalej len „OZ“).

24. Odvolací súd má za to, že zmluvná pokuta, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy nemôže byť považovaná za individuálne dojednanú. Dohodu o zmluvnej pokute preto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Vzhľadom na charakter dojednania a ich začlenenia v texte právneho úkonu - dodatkov k zmluve, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne.

26. O takéto individuálne dojednanie by sa jednalo vtedy, keď by táto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán.

27. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť.

28. Odvolateľ nepreukázal opak v zmysle , a tak platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

29. Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednané, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sú v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie je zo strany štátov potrebné zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali.

30. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

31. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

32. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinností. V súvislosti s riešením otázky opodstatnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách odvolací súd poukazuje aj na známe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

33. V danom prípade maximálna výška zmluvnej pokuty bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému. Zároveň dohoda určuje pravidlá pre modifikáciu resp. znižovanie výšky zmluvnej pokuty, zohľadňujúc časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 109,25 €. Žalobca nešpecifikoval, ako dospel k uvedenej sume, avšak aplikujúc pravidlá modifikácie je zrejmé, že maximálnu výšku zmluvnej pokuty znížil o sumu zodpovedajúcu obdobiu, ktorý uplynul od okamihu uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení do nezaplatenia prvej faktúry.

34. Podmienky nároku na zmluvnú pokutu v prejednávanej veci boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, a žalobca v konaní nepreukázal, aby táto podmienka bola individuálne vyjednaná. Dôkazné bremeno pritom podľa je na žalobcovi.

35. Tým, že si spotrebiteľ vybral určitý typ telefónu, ktorý sa stal predmetom kúpy za zľavnenú cenu, nie je podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a jej výšky, ktoré boli vopred dané zo strany dodávateľa.

36. Motív zmluvných strán, a to z akých dôvodov pristúpil žalovaný, ale aj právny predchodca žalobcu k uzavretiu predmetnej zmluvy nie je pre záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky významný. Nemožno totiž prehliadať, že výšku zľavnenej kúpnej ceny (resp. akciovej ceny) postavil žalobca dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky. Rozhodujúce je dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, (resp. dodatku k zmluve) o poskytovaní verejných služieb, ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, subjektívny postoj zmluvných strán, ktorý ich viedol k uzavretiu zmluvy nie je v tomto prípade významný.

37. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že viazanosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomické a sociálne situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku v danom prípade 114 €, teda nesmie odopierať zákazníkovi - sporiteľovi, možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej-ktorej služby, o to viac, ak o jej aktiváciu nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti, a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu zľavy a niekoľkonásobku paušálnej

mesačnej platby, určite znemožňuje voľbu, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.

38. V danom prípade obe zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb majú charakter zmlúv uzatvorených na dobu neurčitú a nič na tom nemení ani žalovaným prevzatý záväzok zotrvať v týchto zmluvných vzťahoch po dobu 24 mesiacov. Ust. ustanovuje možnosť účastníkovi zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu tak nemôže predstavovať porušenie povinností, za ktoré možno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako aj dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby bez toho, aby táto reflektovala aj výšku nezaplatenej ceny je podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nemení na tom nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri dojednaní zmluvnej pokuty zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia poskytovania služieb. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty totiž nereflektuje výšku nesplneného záväzku spotrebiteľa voči dodávateľovi v tom ktorom okamihu zmluvného vzťahu, teda výšku vzniknutej pohľadávky. Zmluvná pokuta odvíjajúca sa od dĺžky zmluvného vzťahu tak umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej samotnú pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť cenu poskytnutých služieb.

39. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatku k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, ako zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

40. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietavého výroku a vo výroku o trovách konania, pri ktorom súd prvej inštancie správne zohľadnil pomer úspechu žalobcu a žalovaného.

41. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. s použitím . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto stranám sporu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).