Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Stormex, s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Sládkovičova 2545, IČO: 44 341 911, právne zastúpený: CHARGE DAVOUÉ UJ s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vlárska 458, Trenčín proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 podľa o správe daní (ďalej len ,k“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správny orgán I. stupňa“) č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty.

3. Žalobca v správnej žalobe namietal postup správnych orgánov v konaní a nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne a nejasné, nakoľko v ňom nebolo uvedené, aké skutočnosti vyplývajú z jednotlivých dôkazov a akými úvahami bol správny orgán prvého stupňa vedený pri vydávaní rozhodnutia a hodnotení dôkazov. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, krajských súdov a judikatúru ESĽP uviedol, že na konanie o správnom delikte rovnako ako na konanie o priestupkoch dopadá čl. 6 Dohovoru, teda právo na spravodlivý proces. Rovnako z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) 1 pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov zo dňa 13.02.1991 vyplýva, že pri ukladaní administratívnych sankcií platia analogicky základné podmienky ukladania trestných sankcií. Žalobca zastával názor, že správne orgány porušili právo žalobcu ako daňového subjektu vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru tým, že nebol oboznámený s obvinením zo správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu, nebola mu daná možnosť

žiadnym spôsobom sa tomuto obvineniu brániť, nemal prostriedky a možnosti na prípravu svojej obhajoby, nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, nemal možnosť navrhovať dôkazy a byť prítomný pri procese dokazovania a nemal právo byť prítomný na konaní o vlastnom obvinení. Žalobca rovnako namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko tento sa vo svojom odôvodnení nijako nezaoberal postupom správneho orgánu prvého stupňa ani jeho odôvodnením. Žiadal rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, zároveň žiadal priznať trovy konania.

4. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že vydaniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia predchádzala daňová kontrola a daňové konania, ktorých žalobca bol účastníkom. Žaloba vo veci uplatnenia nadmerného odpočtu dane je samostatným konaním na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Zastával názor, že do rozhodnutia č. 768100/2015 zo dňa 08.06.2015 nebolo potrebné prepisovať obsah, zistenia, dôkazy a úvahy uvedené v rozhodnutí č. 102463278/2016 zo dňa 01.02.2016. Opakované konanie správcu dane by bolo neefektívne, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Týmto postupom správca dane ani žalovaný neupreli žalobcovi žiadne práva, pretože žalobca bol v predchádzajúcich konaniach so všetkými zisteniami a úvahami oboznámený. Ani podanie žaloby žalobcom nemá vplyv na uloženie pokuty. Ak by bolo rozhodnutie správcu dane v súdnom konaní zrušené, podľa § 155 ods. 13 Daňového poriadku by bola novým rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená alebo zrušená z úradnej moci. Žalobca uplatnil všetky zákonné možnosti počas daňových konaní, vyjadroval sa ku skutkovým zisteniam, uplatnil odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane a podal žalobu. Žalobca si tak uplatnil všetky práva, ktoré mu boli priznané v súlade s a čl. 13 Dohovoru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Krajský súd v Trenčíne o podanej žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 20.12.2016, č.k. -73 tak, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a správny orgán prvého stupňa nepostupoval zákonným spôsobom, keďže žalobcovi nedoručil oznámenie o začatí správneho konania za správny delikt a žalobca nemohol uplatniť svoje práva v správnom konaní.

6. Rozsudok tunajšieho súdu napadol kasačnou sťažnosťou žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.11.2019 sp.zn. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -73 zo dňa 20.12.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil záväzný právny názor, že analogická aplikácia zásad trestného konania sa na konanie v rámci správneho trestania neuplatňuje absolútne, ale primerane s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach ako je prejednávaná vec - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.03.2018 a tiež na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. z 28.11.2018, v zmysle ktorých nedoručenie oznámenia o začatí správneho konania, v ktorom bola uložená pokuta za správny delikt s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, t.j. ak pokuta za správny delikt je zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcom, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o určení rozdielu DPH, nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov a vrátenie vecí na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trenčíne opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa a nasl. , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( a ) nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

8. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty.

9. V prejednávanom prípade vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo daňové konanie a daňová kontrola vykonaná u daňového subjektu (t.j. žalobcu) za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013. O výsledku vykonanej kontroly bol spísaný Protokol č. 9312402/5/4836526/2014/RagT zo dňa 30.10.2014 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 03.11.2014. K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Nasledujúci deň, t.j. 04.11.2014 začalo vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového poriadku, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane č. 9312402/5/443244/2015/PríV zo dňa 27.02.2015, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel v sume 4.920 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 6.060,76 eur na sumu 1.140,76 eur, nakoľko správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. OF2013/0542, OF2013/0545, OF2013/0596, OF2013/0599, OF2013/0657 a OF2013/0658 vystavených dodávateľom AGENCY GEMINI s.r.o. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 768100/2015 zo dňa 08.06.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Predmetné rozhodnutie vo veci nadmerného odpočtu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 1. februára 2017, č.k. -132 tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol.

10. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. Štvrťrok 2013 a právoplatným rozhodnutím o určení rozdielu na DPH v sume 4.920 eur. Citoval zákonné ustanovenia, podľa ktorých vo veci rozhodol a výpočet uloženej pokuty.

11. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a správne právne posúdenie. K námietke žalobcu v odvolaní, týkajúcej sa postupu prvostupňového správneho orgánu uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané ako akt svojvôle správcu dane, pokuta bola uložená podľa Daňového poriadku na základe právoplatného rozhodnutia o určení rozdielu DPH. neumožňuje správcovi dane rozhodovať o druhu a výške sankcie v takomto prípade, nakoľko zákonodarca sám určil druh a spôsob výpočtu pokuty priamo v zákone, správca dane postupoval v súlade so zákonom, pričom chránil záujmy štátu.

12. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

12.1. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12.2. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

12.3. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa o správe daní (ďalej ) ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

13.1. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

13.2. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/.

13.3. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1, 5 násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

14. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci správneho deliktu, za ktorý bola napadnutými rozhodnutiami žalobcovi uložená pokuta, boli zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom.

15. V prejednávanom prípade žalobca namietal porušenie viacerých jeho práv, vyplývajúcich z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s tým, že pri ukladaní administratívnych sankcií analogicky platia základné podmienky ukladania trestných sankcií.

16. Správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v prejednávanej veci, ktorým je viazaný. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2019, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uvedená námietka je nedôvodná a osobitné neoznámenie začatia konania o uložení sankcie zo strany správcu dane v prejednávanej veci, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov.

17. Okrem vyššie uvedenej námietky žalobca v podanej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný len prevzal arbitrárne a nedostatočné odôvodnenie od správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd i túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keď prvostupňový správny orgán a žalovaný v rozhodnutiach uviedli, z akého dôvodu bola žalobcovi pokuta uložená, podľa akých zákonných ustanovení príslušného zákona - Daňového poriadku vo veci rozhodovali a odôvodnili výpočet a výšku uloženej sankcie. Žalovaný v odôvodení rozhodnutia sa vyjadril i k námietkam žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a jeho rozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti.

18. Na záver správny súd vzhľadom k skutočnosti, že doposiaľ Najvyšší súd SR nerozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. uvádza, že rieši i situáciu, ak by rozhodnutie žalovaného a správcu dane, ktoré je podkladom pre toto konanie o uložení pokuty za správny delikt, bolo zrušené a to v ust. Daňového poriadku.

19. Správny súd s poukazom na nedôvodnosť námietok žalobcu žalobu podľa zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v konaní pred správnym súdom a kasačným súdom žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.