Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-15-2020.pdf
PDF · 67.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného
H. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., Y. 1, t. č. vo výkone trestu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/178/2019 zo dňa 30.01.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/50/2008, zo dňa 18.07.2014 bol H. Z. odsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 13 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že ho postihla nevyliečiteľná choroba - skleróza multiplex. Je odkázaný na osobnú asistenciu a opatrovníctvo. Riziko recidívy je u neho vylúčené až absurdné. Navyše prepustený bude len formálne, nakoľko po skončení trestu bude vzatý do väzby a vydaný na trestné stíhanie do Maďarska. Navrhol, aby krajský súd jeho sťažnosti vyhovel.
Krajský súd v Trenčíne primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody aj po rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne (pozri nižšie) znovu rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal opäť možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody. Rovnako aj záver o splnení prvej materiálnej podmienky o správaní sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a plnení povinností spôsobom preukazujúcim jeho polepšenie, je podľa krajského súdu správny.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, súd prvého stupňa sa ňou rovnako dôsledne zaoberal a vychádzal z predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie sp. zn. 23Tos/109/2019 zo dňa 29.11.2019), ktorým bolo jeho skoršie rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. v celom rozsahu zrušené s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vyjadril právny názor, že odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, nakoľko možnosť jeho nápravy len výchovným prostriedkom, akým je plynutie skúšobnej doby, je sťažená. Ak k tejto okolnosti pristúpilo hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody v tom, že stanovený program zaobchádzania plní odsúdený len čiastočne, riziko sociálneho zlyhania bolo vyhodnotené ako stredné, a resocializačná prognóza menovaného je menej priaznivá, je nutné dospieť k záveru, že od odsúdeného nemôžu vo veci konajúce súdy očakávať, že povedie riadny život aj bez výkonu celého uloženého mu trestu odňatia slobody.
Aj v súčasnosti, v zhode s názorom súdu prvého stupňa, krajský súd zastáva ten názor, že osoba odsúdeného, z pohľadu možností jeho nápravy a ustáleného stredného rizika jeho sociálneho zlyhania (recidívy), neumožňuje dospieť k záveru, že na slobode už nebude páchať trestnú činnosť. V konaní sa neobjavila žiadna nová skutočnosť, ktorý by akokoľvek menila skôr prezentovaný názor na splnenie tejto zákonnej podmienky.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Náprava odsúdeného H. Z. je sťažená, pričom krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený spáchal obzvlášť závažný zločin so najzávažnejším a nenapraviteľným následkom (smrť inej osoby), pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody len krátko po tom, ako vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody pre iný úmyselný prečin. Z uvedeného je potom zrejmé, že odsúdený má sklony k páchaniu protiprávneho konania. Účel jemu skôr uložených trestov nebol naplnený, pretože ho neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza po druhýkrát a trest odňatia slobody vykonáva v strednom stupni stráženia. Doposiaľ si ani nevytvoril podmienky na preradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby si celý uložený trest odňatia slobody riadne vykonal. Záverom krajský súd uvádza, že nepriaznivý zdravotný stav odsúdeného nie je sám o sebe dôvodom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.