Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2020 odvolanie obžalovaného Q. D. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo dňa 24.6.2019 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. -286 z 24.6.2019.

Na základe Obžalovaného Q. D. nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom C. nad J., R. J. č. XXX, okres Čadca

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 10.11.2016 v čase okolo 09:30 hod. vošiel do rodinného domu p. č. XXX v obci C. nad J., okres F., ktorý je bez oplotenia, a to tak, že vstúpil cez neuzamknuté vchodové dvere do miestnosti kuchyne, kde sa nachádzala majiteľka domu K. S. a po zistení, že sa nenachádza v dome jej syn K. S., pristúpil k K. S., ktorá stála pri stole, jednou rukou ju chytil za plece a druhou rukou ju začal chytať za prirodzenie, načo ona ho vyzývala, aby z domu odišiel a snažila sa ho od seba odsotiť rukami, no nedarilo sa jej to, nakoľko stále ju chytal jednou rukou za prirodzenie a druhou rukou ju pridržiaval za plece a tlačil ju k stolu, aby mu nikam nemohla ujsť, následne jej povedal „poďme na chvíľku, donesiem ti peniaze“, čo ona pochopila, že chce od nej sex, načo ho opätovne dôrazne upozornila, že nechce, aby sa zdržiaval v jej dome, nech ide preč, čo viackrát opakovala, taktiež na neho kričala, že s ním nechce mať žiadny sex, avšak on na jej výzvu, aby opustil dom a nechal ju na pokoji nereagoval a následne ju oboma rukami chytil za plece a tlačil ju von z kuchyne cez otvorené dvere do spálne, načo ona sa ho snažila stále odstrkovať oboma rukami a udierala ho do pŕs, pričom na neho kričala, aby odišiel z domu a nechal ju tak, ako ho i prosila, aby ju nechal na pokoji, že nechce s ním mať sex, on na to nereagoval, držal ju za obe plecia a sotil ju na posteľ, pričom ona spadla na chrbát, nato si na ňu kľakol v oblasti pása, jednou rukou ju chytil proti jej vôli za plece, aby mu nemohla ujsť, druhou rukou si kúsok stiahol nohavice a vytiahol pohlavný úd, začal onanovať a povedal jej pritom „keď nechceš, tak sa aspoň na tebe urobím“, načo ona na neho stále kričala až vypadne a oboma rukami sa ho snažila od seba odsotiť, až sa jej to podarilo, načo obvinený prestal onanovať, postavil sa a K. S. mu povedala, že nech príde za hodinu a niečo poriešia, nakoľko nevedela ako sa ho zbaviť, lebo mal nad ňou fyzickú presilu, a preto sa ho snažila nejakým spôsobom dostať z domu preč, pričom aj kričala na S. C., ktorý spal v synovej izbe, na čo obvinený odišiel z jej domu preč,

t e d a

- násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám ,

- neoprávnene zotrval v obydlí iného,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zák.,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. z 24.6.2019,bol obžalovaný Q. D. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku. Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák. bol obžalovanému Q. D. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov 8 (osem) mesiacov a na jeho výkon bol za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný Q. D., a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 22.8.2019, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 23.8.2019, a to nasledovne:

V tejto trestnej veci už raz bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 24.6.2019, ktorý bol na základe obžalovaným a prokurátorom podaného odvolania následne rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 31.7.2018 z dôvodu podľa , , zrušený. V zrušujúcom uznesení dal odvolací súd okresnému súdu pokyn, aby opätovne podrobnejšie vypočul poškodenú K. S., ktorá mala popísať priebeh skutku a odstrániť rozpor, či videla tetovanie na tele obžalovaného. Okresný súd v rámci ďalšieho konania po vrátení veci dňa 24.6.2019 vypočul svedkyňu poškodenú K. S., avšak podľa názoru obžalovaného poškodená neodstránila rozpor vo svojich výpovediach a nevysvetlila a neodstránila rozpor, či videla tetovanie na tele obžalovaného. Na otázku obhajcu uviedla, že celý incident sexuálneho obťažovania aj s obnažením obžalovaného trval 10 minút a obžalovaný sa údajne v dome mal zdržať po dobu 15 minút. Výpoveď poškodenej považuje obžalovaný za nehodnovernú a zavádzajúcu z toho dôvodu, že presne popísala, ako sa obžalovaný mal vyzliecť, akým rozsahom bol obnažený, ale tvrdila, že tetovanie na jeho tele nevidela, čo absolútne nie je technicky možné, pretože tetovanie na tele obžalovaného sa nachádza nad jeho pohlavným orgánom a teda je absolútne vylúčené, aby toto tetovanie nevidela, keď popísala priebeh jeho vyzliekania a jeho obnažené telo. Tým, že nedokáže tento rozpor odstrániť, vzniká značná pochybnosť v jej výpovedi a táto pochybnosť svedčí v prospech obžalovaného. Obžalovaný je názoru, že skutok tak, ako ho popisuje poškodená, sa nemohol stať. Okresný súd v odôvodnení rozsudku na str. 20 spochybňuje, že v čase skutku, aj napriek predloženej dokumentácii, obžalovaný mal tetovanie na svojom tele, s čím však obžalovaný nesúhlasí, pretože je zrejmé a aj z obsahu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol niekoľkokrát súdne trestaný a pri nástupe či už do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva presný popis tela obžalovaného a súdu z úradnej moci je známe, že ak mal pochybnosti o tetovaní obžalovaného, mal si vyžiadať správu z Ústavu na výkon väzby Žilina, resp. z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, z ktorých by mal súd preukázané a odstránenú pochybnosť, či obžalovaný si tetovanie nechal vyhotoviť pred alebo po spáchaní skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

Z opatrnosti predkladá čestné prehlásenie manželky obžalovaného I. D., ktorá tvrdí, že obžalovaný mal tetovanie tak, ako je odfotený na fotografii už v roku 1997 pred uzatvorením ich sobáša. Otázka tetovania u obžalovaného na jeho tele nebola v predchádzajúcom rozsudku vôbec spochybňovaná a teda v tomto smere nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením okresného súdu, z ktorého skryte vyplýva, že obžalovaný si tetovanie dal vyhotoviť po spáchaní skutku. Je nanajvýš pochybné tvrdenie poškodenej, že tetovanie nevidela a ako obžalovaný uviedol, nie je to technicky možné, keď identifikovala pohlavný úd obžalovaného, je absolútne vylúčené, aby nevidela tetovanie nad týmto pohlavným údom. Za tohto stavu výpoveď poškodenej v celkovom ponímaní od údajného spáchania skutku a po nahlásenie skutku, ktorý je v časovom rozpätí 12 hodín, je nedôveryhodná a absolútne nedokazuje, že sa skutok stal. Na záver uvádza, že keď súd zoberie do úvahy, aký je charakter trestnej činnosti obžalovaného, t.j. majetková trestná činnosť, je nanajvýš pochybné, že obžalovaný by sa dopustil sexuálneho trestného činu. Keďže bol spochybnený dôkaz tetovania na tele obžalovaného, navrhuje, aby si súd z úradnej moci vyžiadal správy z Ústavu na výkon väzby Žilina z roku 2009 a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra z roku 2010, kedy bol obžalovaný v týchto rokoch vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov obžalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu podľa , , zrušil.

K odvolaniu obžalovaný pripojil čestné prehlásenie manželky I. D. s overeným podpisom zo dňa 22.8.2019, v rámci ktorého I. D. prehlasuje, že je manželkou Q. D., pričom chce uviesť, že má vedomosť o tom, že jej manžel Q. D. mal tetovanie na svojom tele už pred tým, ako sa zosobášili, t.j. pred rokom 1997 a toto tetovanie je totožné s tým, ako je odfotený na fotografii požitej ako dôkaz v konaní pred Okresným súdom Čadca, sp.zn. .

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Zistil potom, že odvolanie podané obžalovaným Q. D. bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote, a je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako uvádzal odvolateľ.

Odvolací súd na úvod pripomína, že v tejto veci už raz bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa, sp.zn. zo dňa 13.3.2018, ktorým bol obžalovaný Q. D. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný Q. D. podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na podklade obžalovaným podaného odvolania proti všetkým výrokom rozsudku a odvolania prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, bol vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 31.7.2018 z dôvodu podľa , , zrušený a podľa bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Preskúmaním aktuálne odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku a celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd primárne zistil, že po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie súd prvého stupňa dôsledne postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu zo dňa 31.7.2018, dôsledne sa riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom a vykonal dôkazy a úkony, ktorých vykonanie mu odvolací súd nariadil.

Plniac si prieskumnú povinnosť odvolací súd ďalej zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdenej trestnej činnosti (zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý rozsudok

výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym takým vážnym procesným pochybeniam, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného Q. D. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný Q. D. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

V širších súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaný Q. D. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný Q. D. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a predovšetkým namietal a spochybňoval hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému skutku dôsledne podľa vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných predpisov.

Obžalovaný Q. D. spáchanie skutku v priebehu celého trestného konania popieral. Priznal síce, že v dobe skutku bol v kontakte s poškodenou, nakoľko mal záujem kúpiť ríny od jej syna, popieral však, že by sa voči poškodenej dopustil žalovaného skutku. Aj odvolací súd totožne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaný je zo spáchania skutku primárne usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej K. S., ktorá v rámci svojej výpovede podrobne popísala konanie obžalovaného v dobe skutku a to spôsobom, ktorý korešponduje s priebehom skutku uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Svedkyňa poškodená K. S. ku skutku v priebehu celého konania vypovedala v podstatných bodoch zhodne a na svojej výpovedi zotrvala aj pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní. Vzhľadom na podrobný popis priebehu skutku poškodenou, keď jej výpoveď možno hodnotiť ako logickú a vnútorne nerozpornú, podporenú ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, navyše, keď poškodená ku skutku opakovane vypovedala v podstatných bodoch zhodne, aj odvolací súd považuje výpoveď poškodenej K. S. za pravdivú a hodnovernú. Ak si poškodená už nepamätala určité detaily skutku, resp. v tomto smere sa v jej výpovediach vyskytli určité odchýlky, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že od svedka nemožno spravodlivo požadovať, aby aj s určitým časovým odstupom ku skutku do najmenších detailov vypovedal totožne. Je nepochybné, že plynutím času od určitej udalosti osoba, ktorá túto prežila, postupne zabúda na menej dôležité fakty týkajúce sa udalosti. Aj v danom prípade poškodená K. S. rozpory vo výpovediach hodnoverne zdôvodnila práve odstupom času od skutku. V prospech tvrdení poškodenej K. S. vyznieva tiež výpoveď svedka S. C., ktorý bol v čase skutku prítomný v jej dome. Výpoveď poškodenej podporujú aj výpovede ďalších svedkov K. S., K. S. a E. J., ktorým sa poškodená krátko po skutku zdôverila s tým, čo jej mal obžalovaný urobiť. Tvrdenia poškodenej K. S. a jej manžela K. S. ohľadne ich komunikácie po skutku podporuje správa z výkonu trestu odňatia slobody, kde si manžel poškodenej v tom čase vykonával trest odňatia slobody a ktorá dokumentuje písomnú a telefonickú komunikáciu medzi poškodenou a jej manželom.

V priebehu celého trestného konania nebol zistený a preukázaný žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by si poškodená K. S. mala na obžalovaného nepravdivo vymyslieť spáchanie žalovaného skutku. Obhajobné tvrdenie obžalovaného Q. D. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, že poškodená si spáchanie skutku vymyslela, lebo nechcela, aby chodil za jej synom, vyznieva aj pre krajský súd nehodnoverne a účelovo. Sám obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa poznali 20 rokov a až do doby skutku nemali medzi sebou žiadne problémy. Obžalovaný pritom pri výsluchu ešte v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného dňa 24.1.2017 na výslovnú otázku nevedel uviesť dôvod, pre ktorý by si poškodená mala na neho vymyslieť obvinenie z takéhoto závažného trestného činu. Je zjavné, že dôvod nepravdivej výpovede poškodenej, ktorý obžalovaný uvádzal pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, si obžalovaný dodatočne účelovo vymyslel s cieľom spochybniť výpoveď svedkyne poškodenej K. S. a vyhnúť sa tak trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Z vykonaného dokazovania súčasne vyplynulo, že poškodená pôvodne po skutku ani hneď nechcela na obžalovaného podávať trestné oznámenie a jej pôvodným zámerom bolo, aby jej syn K. S. obžalovanému dohovoril. Na odporúčanie syna K. S., ako aj z obavy, aby sa takéto správanie obžalovaného už viac neopakovalo, nakoniec však poškodená na obžalovaného trestné oznámenie podala.

Rovnako tak krajský súd považuje za účelové, nehodnoverné a nepravdivé výpovede svedkov I. D. a K. D., ktorí v tomto trestnom konaní vypovedali v prospech obžalovaného. Títo svedkovia vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah k obžalovanému, keď I. D. je manželkou obžalovaného a K. D. je jeho švagrom, majú teda motív nepravdivou a účelovou výpoveďou napomáhať obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Svedok K. D. v prípravnom konaní vypovedal, že na obžalovaného stále videl, tento v dome poškodenej nebol. Uvedené však nekorešponduje s výpoveďou obžalovaného, ktorý vypovedal, že v dome poškodenej bol, aj keď sa voči nej žalovaného skutku nedopustil. Pokiaľ svedok na hlavnom pojednávaní inak vypovedal, že obžalovaný predsa len 20 sekúnd bol v dome poškodenej, je zjavné, že svedok sa len snažil svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní účelovo prispôsobiť výpovedi obžalovaného, pričom nedokázal hodnoverne vysvetliť rozporné tvrdenia ohľadne toho, či obžalovaný bol v dome poškodenej medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa I. D. zas vypovedala, že počas toho, ako sa obžalovaný s poškodenou rozprával, čo ich sledovala, obžalovaný sa na sekundu ako keby nahýňal, vzdialil sa a potom sa znovu

vrátil. Uvedené však rovnako tak nie je v súlade s výpoveďou obžalovaného, podľa ktorej sa obžalovaný mal v dome poškodenej zdržať dlhšie, ako to uvádzala svedkyňa I. D..

Obžalovaný Q. D. svoju obhajobu založil aj na tom, že v dobe skutku mal tetovanie na tele, a to v takej časti tela, že ak by sa bol dopustil žalovaného skutku, poškodená K. S. by musela zaregistrovať tetovanie na jeho tele. Obžalovaný pritom doložil do spisu fotodokumentáciu tetovania, ako aj čestné prehlásenie jeho manželky I. D., že v čase skutku obžalovaný skutočne mal na tele takéto tetovanie.

V súvislosti s týmto obhajobným tvrdení obžalovaného krajský súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, sp.zn. zo dňa 31.7.2018 súdu prvého stupňa uložil, aby v rámci ďalšieho konania svedkyňu poškodenú K. S. vypočul k tomu, čo mal obžalovaný v čase skutku oblečené, či počas skutku mal obnaženú nejakú časť tela a či poškodená mala možnosť vidieť časti tela, na ktorých mal obžalovaný mať tetovanie.

Oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako aj napadnutým rozsudkom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa aj v tomto smere postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu a k týmto skutočnostiam svedkyňu poškodenú K. S. podrobne vypočul na hlavnom pojednávaní dňa 24.6.2019.

Z hľadiska uznania viny obžalovaného je irelevantnou odvolacia námietka obžalovaného, že doposiaľ nebol odsúdený pre takýto druh trestnej činnosti (sexuálne motivovaná trestná činnosť). Vina obžalovaného bola dôkazmi vykonanými v tomto trestnom konaní spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázaná. Len na okraj krajský súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaného v rámci odvolania, že nemá sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti, keď uvedené konštatovanie obžalovaného nekorešponduje s odpisom z registra trestov na obžalovaného, v rámci ktorého má obžalovaný záznam aj ohľadne spáchania násilnej trestnej činnosti.

V danom prípade nebolo v rámci doterajšieho konania spoľahlivo preukázané, že obžalovaný v čase skutku mal na tele ním uvádzané tetovanie (obžalovaným predložená fotodokumentácia neobsahuje dátum jej vyhotovenia v období pred skutkom a hoci je tu čestné prehlásenie manželky obžalovaného I. D., aj krajský súd už vyššie vyslovil vážne pochybnosti o hodnovernosti jej tvrdení v tomto trestnom konaní). Na druhej strane však ani nebolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný v čase skutku ním uvádzané tetovanie nemal, teda nie je možné vylúčiť, že obžalovaný v čase skutku predmetné tetovanie na tele mal. Za tohto stavu, aj keď poškodená K. S. uvádza, že na tele obžalovaného si v dobe skutku žiadne tetovanie nevšimla, uvedené tvrdenie poškodenej žiadnym vážnejším spôsobom nespochybňuje spáchanie skutku obžalovaným. V tomto smere poškodená logicky poukázala na to, že sa snažila na obžalovaného nepozerať (čo je prijateľné vzhľadom na popísané sexuálne správanie, ktorého sa obžalovaný voči poškodenej proti jej vôli dopustil ako pre ňu cudzí muž, bez akýchkoľvek citových väzieb). Navyše poškodená sa zjavne primárne nesústreďovala na skúmanie tela obžalovaného, ale na to, aby sa obžalovanému fyzicky ubránila a tento upustil od svojho sexuálneho správania voči nej.

Aj keď na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a následne aj po predložení čestného prehlásenia I. D. ohľadne tetovania obžalovaného v rámci odvolacieho konania tu nebolo spoľahlivo, bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané obhajobné tvrdenie obžalovaného, že obžalovaný v čase skutku skutočne mal ním uvádzané tetovanie, krajský súd postupom podľa v rámci odvolacieho konania zamietol dôkazný návrh obžalovaného, aby dopytom na príslušné na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, kde bol obžalovaný pred skutkom vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, zistil, či obžalovaný počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody mal ním uvádzané tetovanie. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu, vykonanie takéhoto dôkazu krajský súd považoval za nadbytočné. Ak by aj na základe správy z výkonu väzby, resp. z výkonu trestu odňatia slobody bolo preukázané, že obžalovaný v čase skutku mal ním uvádzané tetovanie, nič to nemení na závere, že poškodená si na tele obžalovaného žiadne tetovanie nevšimla, pričom v tejto súvislosti logicky poukázala na to, že sa snažila na obžalovaného nepozerať.

Krajský súd uzatvára, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku tak, ako je tento popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd zároveň protiprávne konanie obžalovaného správne právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný neoprávnene zotrval v obydlí iného a v tomto smere krajský súd v podrobnostiach odkazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v tejto časti plne stotožňuje.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil aj všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., nakoľko obžalovaný iného násilím donútil k iným sexuálnym praktikám. Aj ohľadne uvedeného odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.

V prípade trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., považuje krajský súd za potrebné dať do pozornosti, že za iné sexuálne praktiky sú považované sexuálne aktivity zamerané na uspokojovanie sexuálnych potrieb, porovnateľné so súložou, orálnym, análnym stykom z hľadiska intenzity zásahu do sexuálnej sféry, resp. telesnej integrity iného (obete ako predmetu útoku). Ide o široké spektrum alternatívneho ľudského správania, ako je napr. sadizmus a masochizmus, aktivity smerujúce na donútenie obete k sebaukájaniu (onanii, masturbácii), manipulácia s pohlavnými orgánmi obete a iné. V zmysle uvedeného výkladu je vykonaným dokazovaním zistené sexuálne správanie obžalovaného voči osobe poškodenej K. S. nepochybne inou sexuálnou praktikou v ponímaní ustanovenia § 200 ods. 1 Tr. zák.

Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne uzatvoril, že obžalovaný násilím iného donútil k iným sexuálnym praktikám, čím spáchal zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súvislosti so spáchaním zločinu sexuálneho násilia obžalovaným podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. však nesprávne vyhodnotil, že obžalovaný na taký čin súčasne zneužil bezbrannosť poškodenej.

Ako už odvolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci, sp. zn. zo dňa 31.7.2018, trestného činu sexuálneho násilia sa podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. páchateľ dopustí, ak násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám a l e b o kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť.

Z hľadiska objektívnej stránky zákon uvádza dva varianty spáchania tohto trestného činu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. V druhom variante je násilie, resp. hrozba bezprostredného násilia n a h r a d e n á zneužitím bezbrannosti poškodeného (v tomto prípade páchateľ nemá prečo na naplnenie svojho úmyslu použiť násilie, keďže poškodený pre svoju bezbrannosť nebude klásť odpor). Skutková podstata trestného činu sexuálneho násilia je zložená skutková podstata kumulatívna, pretože na spáchanie tohto trestného činu musí byť použité násilie (resp. hrozba bezprostredného násilia) a l e b o , ako už bolo uvedené, násilie je n a h r a d e n é zneužitím bezbrannosti, prostredníctvom čoho dôjde k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám.

O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa poškodený bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopný prejaviť svoju vôľu, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor voči konaniu páchateľa - napr. stav bezvedomia, hlboký spánok, stav vyvolaný nadmernou konzumáciou alkoholu alebo omamných látok. O zneužitie bezbrannosti pôjde, ak sa poškodený pre svoju fyzickú neschopnosť nemôže brániť, ak je spútaný alebo ide o poškodeného trpiaceho duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania.

Ak teda súdom prvého stupňa v súvislosti so spáchaním zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. bolo správne vyhodnotené, že obžalovaný iného ( poškodenú ) násilím donútil k iným sexuálnym praktikám (čo súd prvého stupňa správne a podrobne zdôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku), v zmysle vyššie uvedeného výkladu ďalej súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že obžalovaný na taký čin súčasne zneužil bezbrannosť poškodenej. Poškodená K. S. sa voči konaniu obžalovaného aktívne fyzicky bránila, čo viedlo obžalovaného k použitiu násilia voči poškodenej, aby ju takýmto spôsobom donútil k iným sexuálnym praktikám. Uvedené vylučuje, že obžalovaný mal na spáchanie činu zneužiť bezbrannosť poškodenej.

Aj napriek odvolacím súdom zistenému pochybeniu je aj naďalej na mieste právna kvalifikácia skutku aj ako zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa však obžalovaný dopustil tým, že iného (poškodenú) násilím donútil k iným sexuálnym praktikám (a teda nie aj zneužitím bezbrannosti poškodenej). Z dôvodu uvedeného pochybenia súdu prvého stupňa nemal odvolací súd inú možnosť, ako napadnutý rozsudok z dôvodu podľa zrušiť vo výroku o vine a s prihliadnutím na potom aj vo výroku o treste, ktorý má svoj podklad vo výroku o vine. Následne odvolací súd sám vo veci rozsudkom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol okresným súdom v napadnutom rozsudku správne zistený ( ). Krajský súd totožne so súdom prvého stupňa obžalovaného Q. D. na rovnakom skutkovom základe uznal vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa Tr. zák. V rámci výrokovej časti rozsudku ohľadne zločinu sexuálneho násilia podľa Tr. zák. však odvolací súd v právnej vete už správne uviedol, že obžalovaný tento čin spáchal tým, že iného násilím donútil k iným sexuálnym praktikám. Takéto rozhodnutie nie je v neprospech obžalovaného.

Po uznaní viny obžalovaného bolo súčasne povinnosťou krajského súdu rozhodnúť aj o uložení trestu obžalovanému. Pokiaľ ide o rozhodovanie o treste pre obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vykonané dôkazy podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral, pričom krajský súd si pre potreby rozhodovania ohľadne uloženia trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť na doplnenie zabezpečil aktuálny odpis z registra trestov na obžalovaného. Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému Q. D. okresný súd sa v súlade so zásadami ukladania trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaného. V súlade so zisteným stavom a zákonom okresný súd u obžalovaného správne nemal preukázanú existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti a správne zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože obžalovaný už bol odsúdený za spáchanie trestného činu. Pri prevahe priťažujúcich okolností bolo na mieste obžalovanému ukladať trest aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy, musí mu byť trest ukladaný ako úhrnný podľa § 41 Tr. zák., pričom najprísnejšie trestným činom je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd však pochybil, keď obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody ukladal podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. V tomto prípade sa síce obžalovanému ukladá trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, avšak tieto trestné činy neboli spáchané dvomi skutkami, ako to vyžaduje ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (boli spáchané jedným skutkom). V prípade obžalovaného teda prichádza do úvahy ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ktoré pochybenie tiež napravil sám odvolací súd tak, že úhrnný trest obžalovanému ukladal už postupom podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. Pri zohľadnení vyššie uvedených zákonných kritérií pre ukladanie trestov, majúc na zreteli účel trestu, aj krajský súd totožne s okresným súdom obžalovanému Q. D. uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., a to vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov. V tejto súvislosti súčasne odvolací súd totožne s okresným súdom poznamenáva, že v danom prípade nie je na mieste pri ukladaní trestu obžalovanému neaplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a to vzhľadom na predchádzajúce početné odsúdenia obžalovaného, keď obžalovaný ešte aj po spáchaní tohto skutku sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. V danom prípade je zákonným a správnym zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a to za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Takýto trest aj krajský súd považuje za dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý súčasne zodpovedá požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň trest uložený obžalovanému odvolacím súdom nie je v neprospech obžalovaného.

V súvislosti s uložením takéhoto trestu obžalovanému krajský súd poznamenáva, že predchádzajúcim rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 13.3.2018, ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený, bol obžalovanému síce uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nakoľko proti výroku o treste podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, pričom v ďalšom rozsudku, ktorý je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní, súd prvého stupňa akceptoval výhrady prokurátora ohľadne ukladania

takéhoto trestu obžalovanému, nič nebránilo v tomto odvolacom konaní obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

V prípade spáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným pred vyhlásením prvého odsudzujúceho rozsudku v tejto veci, neprichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v neprospech obžalovaného (sprísnenie nepodmienečného trestu odňatia slobody).

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.