Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-81-2023.pdf
PDF · 68.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/81/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2023 sťažnosť odsúdeného I. X. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Nt/24/2023 z 15.5.2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Nt/24/2023 z 15.5.2023 rozhodol podľa § 411 ods. 1 Tr. por. a § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. tak, že návrh odsúdeného I. X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/64/2017 zo dňa 24.6.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/44/2019 zo dňa 19.2.2020, pre zločin podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený I. X. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený zdôvodnil písomným podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 23.5.2023, a to nasledovne: Odsúdený nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok, ktorý konštatoval nesplnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že z hodnotenia ÚVTOS vyplýva, že si vzorne plní svoje povinnosti dlhodobo na požadovanej úrovni, zapája sa do voľnočasových aktivít, ako sú prednášky a kultúrno-osvetová činnosť. Takisto plní svoje pracovné povinnosti a bol aj disciplinárne odmenený. Ako vyplýva z hodnotenia ÚVTOS Trenčín, je odporučený na preradenie do minimálneho stupňa stráženia. Preto nesúhlasí s tým, že by nespĺňal podmienky na preradenie do minimálneho stupňa stráženia. Žiada preto sťažnostný súd, aby pri rozhodovaní zvážil hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Trenčín a rovnako aj odporúčanie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok a rozhodol o jeho preradení do minimálneho stupňa stráženia, alebo vrátil rozhodnutie späť Okresnému súdu Ružomberok.
Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného I. X. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.
Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Z týchto zistení je potom potrebné vychádzať pri rozhodnutí.
Vo veci konajúcemu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadne pochybenie v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého uznesenia. Konajúci súd prvého stupňa zároveň dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol vecne správne a zákonne, keď návrh odsúdeného I. X. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom stráženia na ústav s minimálnym stupňom stráženia zamietol. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrob-nostiach naň odkazuje, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného sťažnostného súdu tvoria jednotu a pri existencii správneho a podrobne zdôvodneného rozhodnutia súdu prvého stupňa sťažnostný krajský súd nevidí dôvod v tomto svojom rozhodnutí znovu opakovať správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Úlohou sťažnostného súdu, po preskúmaní vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, je ďalej reagovať na sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré uviedol v písomnej sťažnosti.
Podľa § 9 ods. 4 písm. a) zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, odsúdený môže podať návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia, to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.
Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, u odsúdeného súd môže rozhodnúť o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z vyššieho do nižšieho stupňa stráženia, ak má vykonanú príslušnú časť trestu a súčasne odsúdený vo vyššom stupni stráženia musí plniť program zaobchádzania. Je však potrebné poznamenať, že odsúdený aj pri splnení týchto zákonných podmienok nemá nárok na pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu na výkon trestu s nižším stupňom stráženia.
Krajský súd na zhrnutie uvádza, že odsúdený I. X. má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody a vo vyššom (strednom) stupni stráženia, podľa správy ústavu, plní program zaobchádzania. V zmysle všeobecnej zákonnej definície účelu výkonu trestu odňatia slobody musí však mať súd tiež preukázané, že účel trestu sa u odsúdeného dosiahne aj jeho výkonom v nižšom, v danom prípade minimálnom stupni stráženia, čo však u odsúdeného naplnené nie je. Ohľadne uvedeného aj krajský súd poukazuje na kriminálnu minulosť odsúdeného. Vo vzťahu k aktuálne vykonávanému trestu odňatia slobody odsúdeným je potrebné osobitne poukázať na povahu a závažnosť odsúdenia, výšku trestu a dobu, po ktorú bude ešte vykonávať daný trest. Za tohto stavu pre dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného je plne dôvodným, aby odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody ďalej pokračoval v strednom, prísnejšom stupni stráženia. Nemožno tiež opomenúť, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, síce u odsúdeného odporučil jeho preradenie do nižšieho stupňa stráženia, na čo poukazuje aj odsúdený v sťažnosti, k tomu však krajský súd uvádza, že odporučenie ústavu nie je pre súd záväzné a z vyššie podrobne uvedených dôvodov je pre dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného nevyhnutné, aby tento ďalej vo výkone trestu odňatia slobody pokračoval v strednom stupni stráženia.
Za tohto stavu potom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.