Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/81/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júla 2023 sťažnosť odsúdeného I. X. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. z 15.5.2023 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného I. X. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. z 15.5.2023 rozhodol podľa a , tak, že návrh odsúdeného I. X., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo dňa 24.6.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. zo dňa 19.2.2020, pre zločin podľa Tr. zák. a iné, v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený I. X. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť odsúdený zdôvodnil písomným podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 23.5.2023, a to nasledovne: Odsúdený nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok, ktorý konštatoval nesplnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že z hodnotenia ÚVTOS vyplýva, že si vzorne plní svoje povinnosti dlhodobo na požadovanej úrovni, zapája sa do voľnočasových aktivít, ako sú prednášky a kultúrno-osvetová činnosť. Takisto plní svoje pracovné povinnosti a bol aj disciplinárne odmenený. Ako vyplýva z hodnotenia ÚVTOS Trenčín, je odporučený na preradenie do minimálneho stupňa stráženia. Preto nesúhlasí s tým, že by nespĺňal podmienky na preradenie do minimálneho stupňa stráženia. Žiada preto sťažnostný súd, aby pri rozhodovaní zvážil hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Trenčín a rovnako aj odporúčanie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok a rozhodol o jeho preradení do minimálneho stupňa stráženia, alebo vrátil rozhodnutie späť Okresnému súdu Ružomberok.

Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého

rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného I. X. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené aj to, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Z týchto zistení je potom potrebné vychádzať pri rozhodnutí.

Vo veci konajúcemu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadne pochybenie v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého uznesenia. Konajúci súd prvého stupňa zároveň dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodol vecne správne a zákonne, keď návrh odsúdeného I. X. na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom stráženia na ústav s minimálnym stupňom stráženia zamietol. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrob-nostiach naň odkazuje, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného sťažnostného súdu tvoria jednotu a pri existencii správneho a podrobne zdôvodneného rozhodnutia súdu prvého stupňa sťažnostný krajský súd nevidí dôvod v tomto svojom rozhodnutí znovu opakovať správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa. Úlohou sťažnostného súdu, po preskúmaní vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, je ďalej reagovať na sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré uviedol v písomnej sťažnosti.

Podľa o výkone trestu odňatia slobody, odsúdený môže podať návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia, to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, u odsúdeného súd môže rozhodnúť o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z vyššieho do nižšieho stupňa stráženia, ak má vykonanú príslušnú časť trestu a súčasne odsúdený vo vyššom stupni stráženia musí plniť program zaobchádzania. Je však potrebné poznamenať, že odsúdený aj pri splnení týchto zákonných podmienok nemá nárok na pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu na výkon trestu s nižším stupňom stráženia.

Krajský súd na zhrnutie uvádza, že odsúdený I. X. má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody a vo vyššom (strednom) stupni stráženia, podľa správy ústavu, plní program zaobchádzania. V zmysle všeobecnej zákonnej definície účelu výkonu trestu odňatia slobody musí však mať súd tiež preukázané, že účel trestu sa u odsúdeného dosiahne aj jeho výkonom v nižšom, v danom prípade minimálnom stupni stráženia, čo však u odsúdeného naplnené nie je. Ohľadne uvedeného aj krajský súd poukazuje na kriminálnu minulosť odsúdeného. Vo vzťahu k aktuálne vykonávanému trestu odňatia slobody odsúdeným je potrebné osobitne poukázať na povahu a závažnosť odsúdenia, výšku trestu a dobu, po ktorú bude ešte vykonávať daný trest. Za tohto stavu pre dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného je plne dôvodným, aby odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody ďalej pokračoval v strednom, prísnejšom stupni stráženia. Nemožno tiež opomenúť, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, síce u odsúdeného odporučil jeho preradenie do nižšieho stupňa stráženia, na čo poukazuje aj odsúdený v sťažnosti, k tomu však krajský súd uvádza, že odporučenie ústavu nie je pre súd záväzné a z vyššie podrobne uvedených dôvodov je pre dosiahnutie účelu trestu u odsúdeného nevyhnutné, aby tento ďalej vo výkone trestu odňatia slobody pokračoval v strednom stupni stráženia.

Za tohto stavu potom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.