Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Y. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. X, L., zastúpeného: JUDr. Ján Hlaváč, advokát, so sídlom Ružová 5, Rožňava proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava o zaplatenie 426,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.6.2015, č.k. -192, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 426,44 eur (12 847 Sk) titulom nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 medzi právnym predchodcom žalovaného ako zamestnávateľom a Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len „Kolektívna zmluva“), na základe ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku s výplatným termínom za mesiac august príslušného roka.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , , , , , , ods. 1, , (ďalej len „“) a vecne tým, že už v čase podania návrhu na začatie konania bolo predmetné ustanovenie Kolektívnej zmluvy () zrušené Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve (ďalej len „Dodatok č. 3“), nové ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001 nebolo prijaté (čím sa vyplatenie podielov nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy) a dňa 1.4.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy na roky 2001 až 2003. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej predmetom Dodatku č. 3 bola dohoda, ktorou zmluvné strany pozastavili účinnosť predmetného ustanovenia , pričom toto jednoznačne časovo ohraničili odo dňa 11.12.2001 do 31.12.2001 a obdobie predtým aj potom ostalo nedotknuté. Mal za to, že ak by zmluvné strany chceli prejaviť svoju vôľu a pozastaviť účinnosť len na určité časové obdobie, resp. ak by mal prejav vôle smerovať k tomu, že samotný dodatok sa má týkať nárokov vzniknutých v roku 2000, samotná slovná formulácia by musela byť odlišná. Konštatoval, že aj v prípade, ak by nárok žalobcu na zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nezanikol uzavretím Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, pre vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nebola v danom prípade splnená základná podmienka, pretože žalovaný nedosiahol v rozhodnom období kladný hospodársky výsledok s tým, že jediný záväzný a určujúci dokument je výkaz predkladaný daňovému úradu. O

náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a úspešnému žalovanému priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v , pretože súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa , t.j., že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania s poukazom na jeho podania zo dňa 26.11.2013 a 11.8.2014. Uviedol, že kolektívny spor o plnenie záväzkov z Kolektívnej zmluvy za rok 2001 medzi Plynárenským odborovým zväzom Bratislava a Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. Bratislava nie je podľa jeho informácii právoplatne skončený, o čom svedčí prerušenie konania uznesením zo dňa 23.3.2007 a 14.8.2012. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal správne a presvedčivo s problematikou Kolektívnej zmluvy na roky 2001 - 2003, lebo Dodatok č. 3 pojednáva jednoznačne o skutočnosti, že pre rok 2001 ruší sa celý paragraf s tým, že tieto skutočnosti náležite vysvetlili signatári Kolektívnej zmluvy. Ďalším nezvratným faktom, že Dodatok č. 3 bol uzatvorený za účelom riešenia podielov za rok 2000, je podľa jeho názoru vyplatenie odmien osadenstvu SPP, a.s. za rok 2000 v decembri 2001, pričom však ním navrhované dokazovanie o výplate odmien za rok 2000 súd prvej inštancie nevykonal. Namietal aj nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania, nakoľko podľa je súdne konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv oslobodené od súdnych poplatkov. Trval na tom, že podľa dokumentu, ktorý mu bol doručený zo Zbierky listín registrového súdu žalovaný za rok 2001 vykázal zisk 404 mil. Sk, čo potvrdzuje položka Výkazu ziskov a strát žalovaného za rok 2001, súhrnné výsledky za rok 2001 a CashFlow hospodársky výsledok po zdanení a osobitnom odvode. Zároveň namietal nevykonanie dôkazu, ktorý navrhol v konaní vyžiadaním si písomnej správy od Daňového úradu, týkajúcej sa skutočnosti, či žalovaný vykázal za rok 2001 zisk alebo stratu a nevyhodnotil rozsiahly súbor listinných dôkazov, ktoré predložil k svojim písomným podaniam. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

7. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako zamestnanec žalovaného sa na základe § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a Plynárenským odborovým zväzom domáhal vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku vo výške 12 847 Sk vo výplatnom termíne august 2002.

9. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že predovšetkým z dôvodu zrušenia § 14 Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve nárok žalobcu na vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 s výplatným termínom august 2002, nevznikol. V Kolektívnej zmluve uzavretej na roky 2001 až 2003 dňa 15.11.200 s účinnosťou dňom 1.1.2001 bolo v § 14 stanovené: „Zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.“ V Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, a.s. uzavretej na roky 2001 až 2003 (podpísanom predsedom a členom predstavenstva žalovaného a predsedom Plynárenského

odborového zväzu) bolo uvedené, že: „§ 14 Podiely na hospodárskych výsledkoch pre rok 2001 sa ruší celý paragraf“. Z uvedeného je zrejmé, že riadne prijatým Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve zanikla v roku 2001 pre zamestnávateľa povinnosť tvorby podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Uvedenému výkladu tohto Dodatku svedčí aj skutočnosť, že bol podpísaný dňa 11.12.2001, teda v čase, kedy už boli splatné nároky zamestnancov na vyplatenie podielov za rok 2000 a žalovaný bol v omeškaní s ich platením 4 mesiace; nemožno preto vyvodiť, že Dodatok č. 3 sa mal vzťahovať na nároky splatné za rok 2000, čo by sa nepochybne odrazilo na inej slovnej formulácii Dodatku a nerušil by sa ním celý § 14 pre rok 2001 (vrátane povinnosti podiely vôbec vytvoriť).

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa z uvedených dôvodov nemohol stať podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 nárokovou zložkou mzdy, resp. iným nárokom vyplývajúcim z prijatých dokumentov medzi žalovaným a odborovým orgánom. Z tohto dôvodu sa potom súd prvej inštancie ani nemusel zaoberať existenciou, resp. neexistenciou kladného hospodárskeho výsledku u žalovaného za rok 2000 ako predpokladu pre vyplatenie podielu, ktorá skutočnosť nie je dôležitá aj z dôvodu neurčitosti § 14 Kolektívnej zmluvy, z ktorého nie je úplne zrejmé a jednoznačné, komu nároky vznikli a za akých podmienok majú byť vyplatené, čo spochybňuje samotnú platnosť tohto ustanovenia Kolektívnej zmluvy. Rovnako sa prvoinštančný súd nadbytočne zaoberal a vyhodnocoval otázku dosiahnutia zisku u odporcu za rok 2001, nakoľko uvedené nemá vplyv na nárok žalobcu uplatnený žalobou, t.j. nárok na vyplatenie podielu za rok 2001, ktorý vychádzal z hospodárskych výsledkov žalovaného v predchádzajúcom roku, t.j. v r. 2000. Odvolací súd však nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie z týchto dôvodov za rozporné alebo zmätočné, rovnako ani odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej iba poukázal na skutočnosť, že nárok na vyplatenie podielu navrhovateľovi nevznikol ani na základe novej Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2002 až 2003.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa procesného postupu prvoinštančného súdu v súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18.6.2008, č.k. -62, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania sp.zn. o zrušenie rozhodnutia rozhodcu vedeného na Krajskom súde v Bratislave a následne uznesenie zo dňa 14.8.2012, č.k. -82, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného R.. V. N., rozhodcom pre kolektívne spory Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle kolektívnej zmluvy. Je teda zrejmé, že prvoinštančný súd sám prerušil konanie v súvislosti so žalobcom uvádzaným konaním o kolektívnom spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedol, že z oznámenia žalovaného vyplynulo, že rozhodca R.. V. N. rozhodol rozhodnutím zo dňa 4.1.2014 tak, že zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov za roky 2001 až 2003 s účinnosťou od 1.1.2001. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd na základe uvedenej skutočnosti pokračoval v konaní a vo veci rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že prihliadnutie na konanie rozhodcu, prejavujúce sa v procesnom postupe, ktorým prerušil konanie, bolo nedôvodné, keďže z kolektívnych sporov nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Výsledok tohto konania tak nebol pre rozhodnutie vo veci významný. Odvolací súd na okraj uvádza, že rozhodnutie rozhodcu bolo napokon zrušené a konanie zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017, č.k. -166.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke, v zmysle ktorej súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie všetkými navrhnutými a predloženými dôkazmi, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené nie je v rozpore s ustanoveniami (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), týkajúcimi sa dokazovania, pokiaľ prvoinštančný súd považoval pre rozhodnutie vo veci za dostatočné tie dôkazy, ktoré mal k dispozícii v čase rozhodovania a v tomto smere dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie (teda na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania).

13. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol plne v súlade s účinným v čase rozhodovania, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na uvedené rozhodnutie o trovách konania nemá vplyv ani prípadné nesprávne vyrúbenie súdneho poplatku žalovanému, ktorý uvedený súdny poplatok zaplatil, na základe čoho mu vznikli trovy konania potrebné na účelné bránenie svojho práva, ktoré mu je žalobca povinný nahradiť.

14. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne a právne správne potvrdiť.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , a v konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).