Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-57-2019.pdf
PDF · 105.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: T.. Q. W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, C., o zaplatenie 1.033,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. novembra 2018 č. k. 8Csp/45/2018-96 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.033,19 eura, úrok v sume 70,82 eura, úrok z omeškania v sume 1,08 eura, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 03. 2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.033,19 eura spolu s úrokom vo výške 70,82 eura, úrokov z omeškania 1,08 eura, obchodného úroku vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 8% z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura, ako aj zo sumy nezaplatených úrokov 70,82 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 20. 12. 2012 Zmluvu o úvere č. 26798, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.300 eur. Žalobca z dôvodu porušenia ustanovení o splácaní úveru vyhlásil dňa 19. 06. 2017 splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 1.135,09 eura. Súd na právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred, a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré
žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal za preukázané, že ku dňu 19. 06. 2017 bol úver pre porušenie povinností zo strany žalovanej zosplatnený. Žalovanú sumu 1.033,19 eura spolu s obchodným úrokom vo výške 70,82 eura, nezaplatených úrokov z omeškania 1,08 eura - v tejto časti mal súd žalobu za plne dôvodnú. V časti uplatneného nároku na zaplatenie obchodného úroku vo výške 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura, ako aj z nezaplatených úrokov 70,82 eura, počnúc od 20. 06. 2017 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd konštatoval, že obchodný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, ktoré boli ku dňu 19. 06. 2017 predčasne zosplatnené, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukázal i na to, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom). V samotnej zmluve v bode 1.2 „typ a výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti“ je táto skutočnosť uvedená. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené, súd žalobu v časti uplatneného zmluvného - obchodného úroku, ktorý žiadal žalobca od 20. 06. 2017 ako nedôvodnú zamietol. Priznal mu zmluvný úrok len do času zosplatnenia, a to v sume 70,82 eura. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 8% ročne len z nezaplatenej istiny od 20. 06. 2017, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mal za to, že nárok na úrok z úrokov nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca mal vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho zamietajúcom výroku, podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ako i § 506 Obchodného zákonníka a na to, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov, a to v Žiline, v Banskej Bystrici. Tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88, č. k. 7Co/366/2017-84, č. k. 12Co/116/2017, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave, v Prešove. K uplatnenému úroku z omeškania z vyčísleného úroku poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14C/542/2016-59 a č. k. 43Co/19/2017-103, ako i rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k 25Co/219/2017-104 a tiež na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Podané odvolanie považoval za dôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v časti zmluvného úroku 19,90% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, ako i v časti úroku z omeškania 8% ročne zo sumy úrokov 70,82 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala odvolanie žalobcu odmietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dohodnutá úroková miera 19,9% nie je v žiadnom prípade neprimerane vysokou, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, ako i na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Tiež uviedol, že žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o
jej nepriaznivej situácii a jej tvrdenia tak neboli ničím preukázané a neposkytujú dostatočný základ pre poskytnutie výhody splátok v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči zamietajúcemu výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie v tomto rozsahu spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6 . Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 13. 03. 2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.033,19 eura, úrok 70,82 eura, úroky z omeškania 1,08 eura, úrok 19,9% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.033,19 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov 70,82 eura od 20. 06. 2017 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 20. 12. 2012 strany sporu uzatvorili Úverovú zmluvu č. 0000000000026798, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.300 eur. Celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 15. 12. 2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), v dôsledku čoho žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19. 06. 2017, pričom jeho pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia pozostávala z istiny vo výške 1.033,19 eura, úrokov do predčasného zosplatnenia vo výške 70,82 eura, úroku z omeškania 1,08 eura, poplatkov 60 eur (tieto si žalobca podanou žalobou neuplatňuje). Keďže žalovaná po zosplatnení pohľadávky nezrealizovala žiadnu úhradu, žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou.
7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
10. Žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napádal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil záver o nedôvodnosti nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, ako i nároku na úrok z omeškania z nezaplatených úrokov.
11. Je nesporné, že v danom prípade medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah a v závislosti od toho je potrebné na tento vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v tom zmysle, aby podmienky, ktoré sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa neodchyľovali od ustanovení na ochranu spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa.
12. Čo sa týka nároku žalobcu na uplatnený zmluvný úrok za obdobie po zosplatnení pohľadávky žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý úrok z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by sa na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami, je podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver správny.
13. Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.
14. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým sa teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do predčasného zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na zmluvne dojednaný úrok.
15. Sotva možno uveriť tomu, že by nielen žalobca, ale akákoľvek banka v čase kontraktácie zakladala odplatu za poskytnutie úveru za iné obdobie ako dohodnuté úverové obdobie (zo zmluvy vyplýva fixná úroková sadzba 19,9% ročne do splatnosti), alebo že by s úverom spájala výhodu pre prípad omeškania. Naopak, od každého veriteľa, konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver zjednáva za úverové obdobie do splatnosti pohľadávky. Preto práve cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením dlhu spotrebiteľa. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale inštitúty rôznych sankcií za neplatenie povinností riešia krízu spojenú s omeškaním. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ kontrahovať. Zákon č. 129/2010 Z. z. požaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, a to pri zákonnej domnienke, podľa ktorej pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedená zákonná domnienka pri súčasnom ustálení ďalších podstatných náležitostí zmluvy, akou je napríklad konečná splatnosť, výška splátok istiny, poplatkov a iných plnení, tvorí ucelený komplex informácii, za ktorých spotrebiteľ prijíma úverové rozhodnutie a vstupuje do kontraktačného procesu a ktoré by sa pri trvaní zákonnej domnienky nemali meniť. Práve z tohto dôvodu zákonodarca absenciu zásadných zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere postihol civilnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Žalobca sa pritom v prejednávanej veci dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že
veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania. V tejto súvislosti je potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľná, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a nar. vl. 87/1995 Z. z. Potom by dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobovala značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavovala značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
16. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu i vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania z nezaplatených úrokov vo výške 70,82 eura, i s takýmto výrokom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.
17. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istinu, potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno popri omeškaní s plnením peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku, žiadať vedľa istiny. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR R70/1995. Problematikou zákonného príslušenstva z príslušenstva pohľadávky sa zaoberal i Veľký senát Obchodného kolégia NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 35Obo/101/2002, ktorý uviedol, že úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky zákonník mu túto možnosť nepriznáva.
18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní z hľadiska prejednania sporných právnych otázok o nárokoch na priznanie úrokov z úveru po splatnosti pohľadávky, ako i úrokov z omeškania z úrokov v odvolaní
poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov, je potrebné uviesť to, že je evidentné, že rozhodovacia činnosť krajských súdov je v rámci celej SR v oboch sporných otázkach nejednotná, a v tomto ohľade nie je možné hovoriť ani o ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (z ktorých záverov by odvolací súd vychádzal), a teda v zásade ani o tom, že by žalobca mal očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s jeho požiadavkou a s rozhodnutiami, na ktoré v podanom odvolaní poukázal, pretože tieto netvoria stabilizovanú judikatúru. Odvolací súd z hľadiska oboch sporných otázok rozhoduje spory jednotne, v súlade s odôvodnením svojich záverov uvedeným vyššie a bezpochyby v súlade s rozhodovacou činnosťou i iných odvolacích súdov v rámci SR. Je treba pritom uviesť i to, že názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú právnu záväznosť, a teda nemožno konštatovať ani to, že by došlo k porušeniu princípu právnej istoty a ani nemožno konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, keď táto ustálenou doposiaľ nie je.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie obsadený súdnym úradníkom samostatným rozhodnutím.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).