Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-215-2019.pdf
PDF · 100.47 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/215/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanému: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 4678,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 13Csp/486/2017 - 88 z 26.02.2019
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.678,08 eur, úrok v sume 397,64 eur, poplatky za upomienky v sume 14,38 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.678,08 eur od 01.06.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.678,08 eur s príslušenstvom titulom vrátenia zostatku nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanému.
3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. so žalovaným uzavreli dňa 16.01.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažne prostriedky vo výške 5.000,- eur. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné a Obchodné podmienky pre úver. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť za poskytnutý úver zaplatiť úroky pri úrokovej sadzbe 19 % ročne. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 121,85 eur. Žalovaný svoju povinnosť riadne neplnil a úver riadne nesplácal v stanovených lehotách, z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 13.10.2014. Následne Poštová banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, Bratislava, t.j. na žalobcu v danom spore. Žalobca si v tomto spore uplatňuje nezaplatenú istinu vo výške 4.678,08 eur, úroky vo výške 397,64 eur, úroky vo výške 2.986,82 eur, úroky zo zostatku nezaplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.678,08 eur vo výške 19% ročne od 08.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.678,08 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 14,38 eur ako aj trovy konania. Zo zmluvy o úvere zo dňa 16.01.2013 vyplýva, že výška úveru bola v sume 5.000,- eur, splátka bola určená na 121,85 eur s tým, že počet
splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 19,00 %, RPMN vo výške 20,74 %, priemerná hodnota RPMN 19,37 %, termín konečnej splatnosti 16.01.2019, celková výška nákladov 3404,90 eur.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1, § 2 písm. d) zákona č 129/2010 Z.z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a) ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca (právny predchodca žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Keďže žalovaný si nesplnil svoje povinnosti riadne a včas a z požičanej sumy uhradil len sumu 321,92 eur, vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.678,08 eur, úroku v sume 397,64 eur a poplatkov v sume 14,38 eur. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp.zn. Obo/143/98, Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS476/2012-14) uzavrel, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov - úveru patria iba do splatnosti dlhu (jeho splátok), od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Poukázal na dôvodovú správu k novele OZ vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., z ktorej vyplýva, že v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: 2Co/210/2017. Vychádzajúc z uvedených názorov mal za to, že keďže žalobca zosplatnil úver dňa 13.10.2014, patria mu od tej doby len úroky z omeškania, preto návrh v časti úroku 19,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4.678,08 eur od 01.06.2017 do zaplatenia považoval za nedôvodný a preto ho zamietol. Takisto dlžné úroky z istiny podľa záveru súdu patria žalobcovi od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia okamžitej splatnosti. Na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola žalovanému zaslaná 13.10.2014, v ktorej žalobca žalovanému oznámil, že jeho pohľadávka sa stala predčasne splatnou k 13.10.2014, v ktorej žalobca uvádzal dlžný úrok vo výške 397,64 eur, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie len dlžného úroku z istiny vo výške 397,64 eur.
5. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.678,08 eur od 01.06.2017 do zaplatenia.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to vo výroku, ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by otázka nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti mala byť posudzovaná podľa uznesenia NS SR sp.zn. 4Ob/143/1998 poukazujúc na to, že ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, keďže po jeho vydaní došlo k vstupu SR do EÚ a následne k implementácii relevantných smerníc do nášho právneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov, ktorá je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu. Bol toho názoru, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené
s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny za poskytnutie úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj jeho nárok na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Poukázal na ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého s ohľadom na bod 6.4 obchodných podmienok, v zmysle ktorého „v prípade ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke“, je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer vzhľadom na formuláciu jasný. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku. Nesúhlasil so záverom súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba tipy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Dal do pozornosti súdu ust. § 517 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu a Najvyššieho súdu nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Co/13/2018 zo 16.08.2018 časť odôvodnenia, ktorého citoval. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2018 z 28.06.2018, časť ktorého tiež citoval. Zároveň poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalika.
8. Odpis odvolania žalobcu bol doručovaný žalovanému, ktorý si zásielku v odbernej lehote neprevzal a táto bola dňa 13.05.2019 uložená na pošte.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p., a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a výroku o trovách konania je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.02.2020 o 09.35 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.02.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1, 3 CSP za použitia § 378 ods.1 C.s.p. a § 385 ods.1 C.s.p. a contrario.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Podrobné, správne a zákonné sú aj dôvody rozsudku v napadnutom zamietavom výroku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu, a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého žalobcovi prináleží úrok z istiny iba do vyhlásenia splatnosti celého úveru, t.j. do 13.10.2014.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka (tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 1 písm. d/). Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti je treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy (limitu) týchto peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
19. Základné ustanovenie každého zmluvného typu má kogentný charakter (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka), preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany v zmluve o úvere dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov.
20. Žalobca v odvolaní poukázal na ut. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
21. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 Obchodného zákonníka).
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
23. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovanému zo zmluvy o úvere bez toho, aby bolo špecifikované, podľa ktorých ustanovení táto zmluva je uzatváraná. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ).
24. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.
25. Ani ust. § 658 ods. 1 OZ a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.
26. Dovolací súd sa v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.6.2007 sp.zn. 33Odo/657/2005 nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny, a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z
hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy, ako si ho zmluvné strany upravili.
27. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby ako fixnej. V samotnej zmluve medzi zmluvnými stranami nedošlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.
28. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 16.01.2019. Žalobca predčasne zosplatnil poskytnutý úver s tým, že pohľadávka sa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu k 30.10.2014 a vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 4.678,08 eur s príslušenstvom v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že predčasným zosplatnením sa konečná splatnosť úveru zmenila z dátumu 16.01.2019 na dátum 13.10.2014.
29. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na dohodnuté (zmluvné úroky) vo výške 19,90 % ročne z istiny iba do zosplatnenia, t.j. ku dňu 13.10.2014. Počnúc dňom 14.10.2014 tak žalobca nemá právo na úroky z istiny.
30. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak nárok žalobcu o zaplatenie úroku vo výške 19 % ročne vyčíslené pevnou sumou 2.986,82 eur za obdobie od 14.10.2014 do 07.06.2017 a o zaplatenie úroku vo výške 19 % ročne zo sumy 4.678,08 eur za obdobie od 08.06.2017 do zaplatenia zamietol.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, preukázateľne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).