Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/40/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: Q. A. A., I. u. X - 8, XXXX Q., Maďarsko, zast. Mgr. Michalom Zemanom, advokátom, so sídlom Bratislava, Medená 18, proti žalovanému: osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018, o zaplatenie 63,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18. decembra 2018 č. k. -67 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu doručené dňa 29. 03. 2018 v znení doplnenia podaním zo dňa 07. 12. 2018 odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , a uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Komárno dňa 20. 07. 2018 podanie, ktoré podľa jeho obsahu možno považovať za žalobu. Keďže toto podanie žalobcu trpelo nedostatkami (neobsahovalo riadne označenie žalovaného), bez odstránenia ktorých nemožno v konaní pokračovať, tunajší súd uznesením č. k. -19 zo dňa 15. 11. 2018 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Zároveň uviedol, ako je potrebné doplnenie a opravu podania vykonať. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 29. 11. 2018. Žalobca doplneným podaním dňa 07. 12. 2018 reagoval na výzvu a uviedol, že žalovaného v podanej žalobe označil nezameniteľným spôsobom, a to ako osobu, ktorá bola ku konkrétnemu dátumu držiteľom motorového vozidla s EČV: B Z objektívnych dôvodov nie je schopný žalovaného označiť inak, nakoľko údaje o žalovanom (v zmysle uznesenia súdu č. k. -19 zo dňa 15. 11. 2018) sú uvedené v evidencii vozidiel, ktorá však nie je verejne prístupná. Podľa názoru žalobcu, označenie žalovaného tak, ako je uvedené v podanej žalobe, je dostatočné a o zistenie konkrétnych údajov držiteľa predmetného motorového vozidla požiadal súd. Mal za to, že pokiaľ súd na jeho žiadosť nezistí a neoznámi mu údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného, zo strany súdu by mohlo dôjsť k odňatiu práva na spravodlivosť. Taktiež by tým porušil jednotlivé princípy , ako aj . Žalobca vytkol súdu, že prípadným odmietnutím žaloby by ochraňoval protiprávne konanie žalovaného a že neexistujú dôvody na odmietnutie podania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý konštatoval, že označenie strany sporu je dostatočné v prípade, ak žalobca označí žalovaného evidenčným číslom vozidla a dátumom, ku ktorému bol žalovaný držiteľom daného vozidla, a to v prípade, ak fyzickú osobu nie je možné špecifikovať na základe mena a priezviska, nakoľko týmito údajmi žalobca nedisponuje. Taktiež poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. -45 zo dňa 28. 02. 2018, z ktorého vyplýva obdobný právny názor. Pre riadne označenie žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, je postačujúce, aby žalobca uviedol aj len iný identifikačný údaj, ktorý žalovaného jednoznačne identifikuje, pokiaľ žalobca nemá informáciu o mene, priezvisku, dátume

narodenia, bydlisku žalovaného - fyzickej osobe. Ak je však žalovaným právnická osoba, túto je potrebné v podanej žalobe označiť názvom, prípadne obchodným meno, sídlom a identifikačným údajom, pričom pri právnickej osobe zákon nepripúšťa označenie strán sporu iným identifikačným údajom. Neoznačenie právnickej osoby v podanej žalobe podľa týchto identifikátorov potom spôsobuje to, že súd nebude môcť jednoznačne identifikovať právnickú osobu a je na mieste postup podľa . V prípade, ak žalobca tento nedostatok neodstráni, bude potrebné podanie žalobcu odmietnuť. Súd lustráciou v jemu prístupných databázach zistil, že držiteľom motorového vozidla EČV: B k 09. 02. 2018 nebola fyzická osoba. Keďže žalobca na výzvu súdu svojim podaním zo dňa 07. 12. 2018 neodstránil vady podania v stanovenej lehote, tak ako mu bolo uložené uznesením č. k. -19 zo dňa 15. 11. 2018, keď žalovaného neoznačil v súlade s ustanovením , a pre tento nedostatok podania nie je možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd svojim rozhodnutím odňal žalobcovi spravodlivosť a odmietol prístup k súdu. Účelom právnej úpravy podmienok, ktoré musí spĺňať podanie návrhu na súd, je zabezpečenie riadneho chodu spravodlivosti, a najmä rešpektovanie právnej istoty. Súdy musia skúmať, či obmedzenie na prístup k súdu nezasahuje do samotnej podstaty tohto práva. Súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť tak prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Žalobca disponuje údajmi o žalovanom, na základe ktorých je možné uskutočniť jednoduchú identifikáciu žalovaného. Štát neumožňuje žalobcovi získať bližšie údaje o žalovanom, ktoré súd formalisticky vyžaduje, aby umožnil žalobcovi prístup k súdu. Súd má možnosť zistiť od štátneho orgánu údaje o žalovanom a ak túto možnosť nevyužije, protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu. Právo na prístup k súdu je významnejšia zásada ako zásada kontradiktórnosti a nikdy nemôže ospravedlniť odmietnutie prístupu k súdu. Uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018, pričom z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného. Nakoľko žalobca nevie získať bližšie údaje o žalovanom, žalobca už v samotnej žalobe požiadal súd, aby požiadal o vydanie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018. Súd jeho žiadosti nevyhovel, a tým došlo k odňatiu spravodlivosti. Zo záveru prijatého súdom vyplýva, že žalobca nemá žiadnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému. Je neprípustné, aby štát neumožnil získať žalobcovi údaj o osobe, ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. V právnom štáte je neprípustné, aby súdy ochraňovali protiprávne konanie. Uviedol, že aj keď podanie žalobcu neobsahuje požadované náležitosti, nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné pokračovať v konaní. V konaní sú naplnené všetky predpoklady, aby súd mohol stotožniť osobu žalovaného. Vzhľadom na prepojenie informačných systémov, má súd presnú vedomosť, kto je takýmto držiteľom, teda podanie žalobcu nemohlo obsahovať nedostatok, pre ktorý nebolo možné pokračovať v konaní. Z ustanovenia nevyplýva povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom. Podstatné je, aby identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú osobu. Tým, že súd nevykonal stotožnenie žalovaného, nemôže vylúčiť, že žalovaný je fyzickou osobou, nakoľko v prípade fyzickej osoby je žalovaný identifikovaný v súlade s . Súd sa v konaní neriadil článkami 3 a 4 a odmietol poskytnúť žalobcovi ochranu jeho subjektívnych práv, ktoré žalovaný porušil. Súd takýmto nezákonným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Návrh žalobcu na zabezpečenie údajov z evidencie vozidiel mal súd vyhodnoť ako zabezpečenie dôkazu pred začatím konania podľa . Tým, že súd zabezpečenie dôkazu nevykonal, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 28. 02. 2018 sp. zn. , ktorý dospel k rovnakému záveru. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V doplnení odvolania zo dňa 17. 01. 2019 žalobca uviedol, že žaloba musela byť pre súd zrozumiteľná už len z toho dôvodu, že dokázal zistiť, proti akému subjektu smeruje.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu, je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

8. Posudzovaná vec je sporovým konaním, kde strana sporu je označená formálne ako žalobca a žalovaný, čím vyjadruje existenciu dvoch kontradiktórnych protistrán, ktoré majú rozdielny záujem na výsledku konania. Pre posúdenie otázky právnej subjektivity však je potrebné, aby strany boli označené tak, aby z nich jednoznačne a nezameniteľne vyplývalo, či ide o fyzickú, právnickú osobu alebo štát.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči osobe označenej ako držiteľ motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018 zaplatenia sumy 63,07 eura titulom neuhradeného parkovného. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie, ktoré malo byť podľa obsahu žalobou, odmietol. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca napriek súdom stanovenej lehote neodstránil vady podania spočívajúce v riadnom označení strany sporu (žalovaného), ako to vyžaduje . Žalobca žiadal, aby súd zabezpečil údaje z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla B k 09. 02. 2018. Jednou zo zásad, na ktorej je budovaný civilný spor, je zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť nemožno prenášať na súd. Súd ako štátny orgán môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať, naopak, je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať pred tým, ako svoj nárok uplatní na súde. Pokiaľ by súd poskytol jednej zo strán sporu súčinnosť nad rozsah vymedzený zákonom, mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu. Súd prvej inštancie preto správne žiadosti žalobcu na zabezpečenie dôkazu vyžiadaním údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola k 09. 02. 2018 držiteľom motorového vozidla s EČV: B nevyhovel.

10. S tvrdením žalobcu, že žalovaný je označený nezameniteľným spôsobom, a preto je súd povinný s ním konať, nemožno súhlasiť. Spôsob, akým má byť označená strana sporu v žalobe upravuje , a to fyzická osoba má byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Po pojmom ,,iný identifikačný údaj“ sa primárne rozumie taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napríklad údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod pojem ,,iný identifikačný údaj“ subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo jej IČO. Žalobca súdu neposkytol ani jeden zákonom požadovaný údaj. Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26. 03. 2009 sp. zn. , na ktorý žalobca poukazuje v podanom odvolaní, riešil situáciu, keď žalobca označil osobu žalovaného menom, priezviskom a EČV, a teda bolo možné spoľahlivo odlíšiť osobu žalovaného, keďže ide o údaje vedúce k presnej identifikácii osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v Českej republike je odchýlna právna úprava v tom, že údaje z evidencie motorových vozidiel je možné za určitých podmienok pri preukázaní právneho záujmu získať. Žalobca v tomto prípade označil žalovaného len ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV: B k 09. 02. 2018, čo súd nemôže považovať za dostatočné označenie osoby žalovaného.

Súd prvej inštancie preto vyššie uvedené skutočnosti správne vyhodnotil ako nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní riadne pokračovať, a rovnako správne s poukazom na podanie žalobcu odmietol.

11. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (). Meritum ústavnej zásady rovnosti účastníkov spočíva v tom, že všetci účastníci civilného procesu majú rovnaké procesné práva a povinnosti za rovnakých procesných podmienok, teda bez toho, že by bola jedna strana diskriminovaná alebo zvýhodňovaná (Nález ÚS SR zo dňa 11. 04. 2002 sp. zn. ).

12. Obdobnou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. februára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorý okrem iného v tomto rozhodnutí uviedol, že v súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti na odstránenie vád podania v označení žalovaného spôsobom uvedeným v až , súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi pri identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Platná právna úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným v o cestnej premávke a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia bez zaplatenia po spoplatnených cestách, neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky. Z prílohy o cestnej premávke vyplýva, že v zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú. v. EÚ L 68, 13. 03. 2015). Táto smernica sa na tento prípad však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod jeden z ôsmich deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v čl. 2 smernice (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti; nepoužitie bezpečnostného pásu; nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu; vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu; nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej únie, pretože smernica, ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch, ktoré neoprávnene používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou žalobcu, aby si strážil svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura skripta sunt“.

13. Odvolací súd, s ohľadom aj na uvedené právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dospel k názoru, že súd nie je povinný žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 29. 03. 2018, doplnené podaním dňa 07. 12. 2018, odmietol, ako vecne správne podľa , potvrdil, pričom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu mu bolo známe aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vydané v obdobnom spore, a to uznesenie č. k. -45 zo dňa 28. 02. 2018, v ktorom odvolací súd prišiel k inému právnemu záveru. Išlo však o rozhodnutie vydané pred citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. . Po tom, čo sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisu a tiež s dôvodmi uvedenými v tomto uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prijal odlišný právny záver ako prijal v obdobnom spore iný senát odvolacieho súdu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).