Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/22/2019

Potvrdené rozhodnutím 13Cob/119/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: G-amp, spol. s r.o., so sídlom Dubina 726, 059 16 Hranovnica, IČO: 46 708 154, zastúpeného zástupcom: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v spore o zaplatenie 2.735,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/22/2019-196 zo dňa 19.2.2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/22/2019-196 zo dňa 19.2.2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: G-amp, spol. s r.o., so sídlom Dubina 726, Hranovnica 059 16, IČO: 46 708 154, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad 058 01, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava 841 04, IČO: 35 919 001, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava 813 60, IČO: 31 322 051, v spore o zaplatenie 2.735,93 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (doručenou) 5. 4. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.735,93 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.735,73 EUR odo dňa 7. 3. 2019 do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. 10. 2018 v čase o 6.30 hod. na diaľnici v smere z Popradu do Liptovského Mikuláša na 289. km došlo k vzniku škodovej udalosti - zrážke motorového vozidla značky Volvo S 60 (RS), EČV: PP 080 CN, ktorého vlastníkom je žalobca a ktoré v čase škodovej udalosti viedol vodič V. B., s voľne žijúcim zvieraťom - medveďom. Škodová udalosť bola riešená Diaľničným oddelením KR PZ v Žiline, pod č. KRPZ-ZA-KDI4-27-003/2019. Správu pozemných komunikácií na danom úseku vykonáva žalovaný. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť. Následkom zrážky došlo k poškodeniu vozidla, pričom za odstránenie poškodení takto vzniknutých žalobca uhradil opravcovi 2.735,93 EUR vrátane DPH. Žalobca výzvou zo dňa 14. 2. 2019 žiadal žalovaného o náhradu škody, na čo žalovaný odpovedal listom zo dňa 27. 2. 2019 tak, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych povinností a výzva bola odstúpená poisťovni na vybavenie. Poisťovateľ listom zo dňa 5. 3. 2019 informoval žalobcu o likvidácii škodovej udalosti č. 3893/2019 zo dňa 22. 10. 2018 tak, že poistený (žalovaný) neporušil žiadnu právnu povinnosť, ani všeobecnú prevenčnú povinnosť, a preto poistnú udalosť ukončil bez poskytnutia poistného plnenia. Dôvodom zamietnutia bola najmä skutočnosť, že žalovaný si údajne splnil svoje povinnosti v zmysle o pozemných komunikáciách. Podľa cestného zákona závady v zjadnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez

prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 9a cestného zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií (ods. 1). Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (ods. 2). Podľa vyhlášky federálneho ministerstva dopravy č. k cestnému zákonu zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať (ods. 1). Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie (ods. 2). Žalobca má názor, že žalovaný ako správca diaľnic je povinný starať sa o zjazdnosť diaľnic, spravovať ich a odstraňovať prípadné závady v ich zjazdnosti. Závadami v zjazdnosti diaľnic sú okrem iného také zmeny v ich zjazdnosti, ktoré boli spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať. V danom prípade podľa názoru žalobcu došlo ku škodovej udalosti práve z dôvodu existencie takejto závady, ktorú bol povinný odstrániť žalovaný. Voľne žijúce zviera sa na diaľnicu vybavenú oplotením nemôže dostať inak ako tak, že v takomto oplotení sa vyskytovala vada

- otvor, resp. takéto oplotenie čo i len na malom úseku chýbalo. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 2. 2019 tvrdí, že dňa 22. 10. 2018 bola v čase od 4.15 do 5.00 hod. v danom úseku vykonávaná kontrola opatrenia, avšak toto tvrdenie nebolo ničím preukázané, vyznieva ako účelová obrana a to aj vzhľadom na to, že v tomto čase a v danom ročnom období bola ešte tma, čo samo o sebe znemožňovalo riadny výkon kontroly stavu oplotenia. Napokon samotná prítomnosť na vozovke diaľnice je dôkazom toho, že oplotenie nebolo čo i len malom úseku v zodpovedajúcom stave. Žalobca poukazuje na správy z médií, podľa ktorých na danom úseku bolo zrejme odcudzené oplotenie (k tomu došlo opakovane) a práve v dôsledku tohto stavu sa dostalo zviera na vozovku. Podľa žalobcu je nepochybné, že bolo možnostiach žalovaného zabrániť vzniku prekážky a to stavbou - oplotením zabraňujúcim vstupu zvierat na diaľnicu a jeho následným udržiavaním v bezchybnom stave. Boli naplnené predpoklady vyplývajúce z citovaného § 9a ods. 2 cestného zákona pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú užívateľovi diaľnice závadou v jej zjazdnosti. Žalovaný podľa žalobcu svojím tvrdením o vykonávaní kontroly nepreukázal, že nebolo v jeho medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný si nepočínal v súlade s citovanými ustanoveniami cestného zákona a tak, aby nedošlo ku škode na majetku žalobcu. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Správca diaľnic zodpovedá za škody, ktoré vznikli ich užívateľom v dôsledku závad v zjazdnosti, ktoré je správca povinný bez prieťahov odstraňovať, pričom závadami v zjazdnosti sú také zmeny v zjazdnosti ciest spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré vodič nemôže predvídať, napr. ako divá zver prebiehajúca cez komunikáciu. Podľa cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Žalobca poukazuje na to, že predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škodu. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. V danom prípade je zrejmé, že ku škode došlo v dôsledku závad v zjazdnosti cesty a nie pre stavebný alebo dopravno-technický stav cesty. Žalovaný zodpovedá za škodu podľa cestného

zákona z dôvodu porušenia právnej povinnosti zabezpečiť v mieste udalosti zodpovedajúcu ochranu - zábranu znemožňujúcu vstupu zvierat na vozovku. Keďže išlo o závadu v zjazdnosti diaľnice, je zrejmé, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, v dôsledku čoho nesie zodpovednosť za vzniknutú negatívnu situáciu a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť len tvrdením o tom, že vykonal kontrolu stavu oplotenia v danom úseku. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Vodič poškodeného vozidla neporušil žiadnu povinnosť účastníka cestnej premávky, venoval sa dostatočne riadeniu, nepožil pred jazdou alkohol a dodržiaval maximálnu rýchlosť, čo je zrejmé aj zo záverov vyšetrovania polície. Z príslušného spisu č. KRPZ-ZA-KDI4-27-003/2019, ktorý žalobca navrhuje súdu vyžiadať od Diaľničného oddelenia PZ, KR PZ v Žiline, vyplýva, že nebolo zistené zavinenie žalobcu, teda žalobca ako vodič neporušil žiadne povinnosti účastníka cestnej premávky. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zastáva názor, že je daná zodpovednosť žalovaného za škodu na motorovom vozidle, ku ktorej došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaného. Výšku škody žalobca preukazuje pripojenou faktúrou. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená 19. 2. 2019. Keďže žalovaný nevyhovel uplatnenému nároku žalobcu do 15 dní od doručenia predžalobnej výzvy, uplatňuje si žalobca odo dňa 7. 3. 2019 aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.735,93 EUR. 3. Do konania 18. 6. 2019 vlastným úkonom vstúpil intervenient na strane žalovaného Union poisťovňa, a.s. (č. l. 65-69) podľa . Súd oznámil stranám vstup intervenienta do konania. Intervenient argumentoval tým, že podstatou sporu je preukázanie skutočnosti, či náhodná pohybujúca sa zver (medveď) tvorí, alebo netvorí závadu v zjazdnosti a či je povinnosť existencie oplotenia je, alebo nie je otázkou posúdenia technického a stavebného stavu diaľnice. Žalobca tvrdí, že žalovaný konal v rozpore so zákonom , keď neudržiaval oplotenie diaľnice v bezchybnom stave, ak by tomu tak bolo, voľne pohybujúca zver by sa na diaľnici nevyskytla. Žalovaný si podľa vyjadrenia žalobcu nepočínal tak, aby nedošlo ku vzniku škôd. Žalobca poukazoval na a , podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Intervenient opätovne citoval ustanovenia , cestného zákona. Poukázal na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, ktorý sa už zaoberal vzťahom ust. cestného zákona a . Cestný zákon upravujúci v citovanom ustanovení zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k a špeciálnym predpisom. V mysle rozsudku NS SR sp. zn. predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu je podľa cestného zákona závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúc stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa . Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody, nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa . Ustanovenie cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. Povinnosť oplotiť diaľnicu, resp. vybudovať zábrany proti vbehnutiu zveri na diaľnicu nevyplýva v súčasnosti a ani nevyplývala zo žiadnych všeobecne záväzných právnych predpisov ani noriem. Ani prípadné neosadenie oplotenia, alebo jeho prípadná absencia v dôsledku jeho porušenia, netvorí závadu v zjazdnosti. Žalovaný preto nemôže byť zodpovedný za škody v zmysle cestného zákona, keďže v tomto prípade sa aplikuje ustanovenie cestného zákona. Žalobca tvrdí, že príčinou vzniku škody bola absencia oplotenia, resp. jeho porušenie a toto označuje za závadu v zjazdnosti. Toto však netvorí závadu v zjazdnosti, ale len reflektuje stavebný a technický stav diaľnice, ktorý nie je v rozpore so žiadnou technickou ani inou normou. Žalovaný prevenčnú povinnosť žiadnym spôsobom neporušil. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách závady v zjazdnosti ciest, diaľnic a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene,

poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Ide teda o prekážky statické, ktoré sú odstrániteľné bežnou údržbou. Medveď, ktorý náhle prechádzal cez cestu, netvorí závadu v zjazdnosti, keďže takouto závadou by mohol byť len v prípade, keby na komunikácii ležal a správca komunikácie by ho svojvoľne počas výkonu bežnej údržby neodstránil a uhynuté zviera by bránilo v zjazdnosti komunikácie. Intervenient poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave , ktorý uviedol, že keďže k dopravnej nehode došlo v dôsledku pádu skaly, nie už padnutej, jedná sa o prípad podľa § 9a ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic. Nejedná sa o prípad podľa § 9a ods. 2 cestného zákona. Súd v naznačenom smere ďalej uvádza, že o závadu v zjazdnosti sa jedná v prípade, keď na komunikácii sa nachádza spadnutý ležiaci kameň, tzn. nie kameň v pohybe, resp. padajúci kameň, čo vyplýva aj priamo z textu § 12 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky, ktorá používa pojem spadnuté kamene. Uvedený výklad podporuje ustálená súdna prax, napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. , rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Z obsahu žalobcom predložených rozhodnutí vyplýva, že predmetom týchto súdnych sporov boli rôzne nároky strán, avšak všetky vyplývajúce zo škody spôsobenej spadnutým kameňom, teda kameňom, skalou ležiacou, nie skalou v pohybe. Vzhľadom na uvedené je tak možné jednoznačne ustáliť, že ak ide o padajúci kameň, v takomto prípade možno hovoriť o stavebnom a dopravno-technickom stave komunikácie, za ktorý žalovaný nezodpovedá, čo na druhej strane predstavuje skutočnosť, že ak ide už o spadnutý kameň na povrchu vozovky, potom sa jedná o závadu v zjazdnosti a následnú zodpovednosť žalovaného. Keďže v tomto konaní z priložených dôkazov bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku padajúceho kameňa, nie je možné založiť zodpovednosť žalovaného, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o závadu v zjazdnosti. Aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 26. 1. 2016 sp. zn. ustálil, že kameň padajúci z miesta mimo komunikáciu, ktorý zasiahol a poškodil prechádzajúce vozidlo, nie je závadou v zjazdnosti. Najvyšší súd SR v rozsudku z 24. 3. 2000 k situácii padania kameňov uviedol, že padanie kameňov bolo stavebným a dopravno- technickým stavom komunikácie, za ktorý Slovenská správa ciest nezodpovedá. Intervenient poukázal na to, že v rámci spisu neeviduje fotografie poškodeného motorového vozidla žalobcu a ani doklad o úhrade sumy vo výške 2.735,93 EUR v zmysle predloženej faktúry a žiada, aby ich žalobca predložil. Žalovaný v súvislosti s technickým a stavebným stavom diaľnice neporušil žiadne právne ani technické predpisy a ani prípadné porušenie oplotenia, alebo jeho absencia, nepredstavuje závadu v zjazdnosti. V zmysle § 9a ods. 1 cestného zákona žalovaný nezodpovedá za náhradu škody, ktorá vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic. Pohybujúca sa zver nepredstavuje v zmysle platných právnych predpisov, ani súdnych rozhodnutí závadu v zjazdnosti. Preto intervenient žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému aj intervenientovi náhradu trov konania. 4. Na výzvu súdu podľa sa žalovaný písomne k žalobe vyjadril dňa 4. 6. 2019 (č. l. 49 - 50). Žalovaný uviedol k pasívnej vecnej legitimácii, že o pozemných komunikáciách (cestný zákon) upravuje v zodpovednosť správcu komunikácie za škodu a je vo vzťahu k a špeciálnym predpisom. Predpokladom vzniku zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu, dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie, či prípadné dôsledku poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho všeobecná zodpovednosť za škodu podľa . Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa . Ustanovenie cestného zákona, je vo vzťahu k ustanovením špeciálnym, a v ním predpokladaných prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca okrem iného v žalobe tvrdil, že príčinou vzniku škody bolo zrejme poškodené oplotenie diaľnice, ktorého dôkazom podľa neho je skutočnosť, že medveď sa napriek oploteniu dokázal dostať na diaľnicu, ako aj medializované informácie, že v čase škodovej udalosti došlo ku krádeži oplotenia pri diaľnici D1 na danom úseku. Žalovaný uvádza, že vybavením

komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy sú nielen dopravné značky, dopravné zariadenia, ale aj bezpečnostné ochranné zariadenia ( od. 1 vyhlášky č. ). Tieto ustanovenia treba vykladať aj v súvislosti s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky prispôsobovať svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty ( o premávke na pozemných komunikáciách). Táto povinnosť účastníka cestnej premávky je daná bez ohľadu na to, či sú použité na určitom úseku bezpečnostné ochranné zariadenia, medzi ktoré nepochybne patrí aj oplotenie. Absencia bezpečnostného a ochranného zariadenia, resp. poškodenie oplotenia, nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je súčasťou jej stavebného stavu, a teda v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa cestného zákona. Zároveň však táto okolnosť, ako tvrdená príčina vzniku škody, vylučuje v zmysle cestného zákona vznik nároku žalobcu na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalovanému žiaden právny predpis neukladá povinnosť budovať oplotenie pri diaľniciach. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť tak, aby to mohlo mať za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu voči žalobcovi. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti - prevenčnej povinnosti žalovaného podľa a 415 , keďže cestného zákona je vo vzťahu k špeciálnym ustanovením, je zodpovednosť žalovaného podľa citovaných ustanovení v predmetnej veci vylúčená. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci neboli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to preukázanie porušenia právnej povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti, keďže v danom prípade nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, chýba príčinná súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Poukázal na rozhodnutie Krajského sudu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2. 3. 2016. 5. Na výzvu súdu podľa sa žalobca vyjadril (č. l. 93-65) k vyjadreniu žalovaného (replika). Žalobca poukázal na s tým, že žalovaný, je povinný odstraňovať závady v zjazdnosti diaľnic. Správca diaľnic je s poukazom na cestný zákon zodpovedný za škodu spôsobenú takýmito závadami, okrem prípadov, ak sa zo zodpovednosti vyviní. Exkulpácia prichádza do úvahy vtedy, ak žalovaný preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, čo žalovaný vo svojom vyjadrení nepreukázal. Žalobca poukazuje na definíciu zjazdnosti diaľnic, že v danom úseku žalobca viedol vozidlo pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti a pri dodržaní všetkých povinností vodiča, ale prítomnosť zvieraťa na diaľnici predvídať nemohol. Nie je teda na mieste, aby žalovaný presúval zodpovednosť za zrážku s voľne žijúcim zvieraťom na žalobcu. Záznam zo škodovej udalosti bol riešený príslušným orgánom, ktorý vznik škody následkom škodovej udalosti jednoznačne preukazuje. Žalobca považuje námietky žalovaného za nedôvodné a ničím nepodložené. 6. Na výzvu súdu žalovanému a intervenientovi podľa (duplika) sa intervenient sa písomne vyjadril listom zo dňa 17. 7. 2019 a odkázal na svoje doterajšie vyjadrenie. Zdôraznil, že žalovaný by bol za zrážku s medveďom zodpovedný, ak by sa jednalo o prípad, že by medveď na diaľnici ležal a žalovaný by ho svojvoľne počas výkonu bežnej údržby neodstránil a takéto uhynuté zviera by bránilo v zjazdnosti komunikácie. Zdôraznil, že žalovaný neporušil žiadne právne ani technické predpisy. Poukázal na to, že ak by súd dospel k názoru, že prebiehajúca zver cez diaľnicu tvorí závadu v zjazdnosti, žalovaný vo svojom vyjadrení nepreukázal, že by nebolo v medziach jeho možností závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Zo strany zamestnancov Strediska správy a údržby diaľnic Liptovský Mikuláš boli vykonané vizuálne kontroly na udržiavanom úseku diaľnice, diaľničnou patrolou 22. 10. 2018 od 4.15 hod. do 5.00 hod. Počas tejto kontroly neboli zistené poškodenie oplotenia diaľnice, ani pohyb zvierat v okolí diaľnice. Intervenient neeviduje fotografie poškodeného motorového vozidla, ani doklad o úhrade sumy a navrhuje, aby ich žalobca súdu predložil. Intervenient žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný sa písomne vyjadril listom zo dňa 25. 7. 2019 a odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona. Nie je tým síce vylúčená prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa , ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škodu, nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa . Zrazený medveď netvoril závadu v zjazdnosti, keďže medveďa zrazil žalobca osobným motorovým vozidlom. Predmetný medveď ostal ležať na diaľnici až po zrážke. 7. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené intervenientovi 8. 1. 2020. Intervenient neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania, súčasne navrhol, aby súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti intervenienta. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti intervenienta. Intervenient sa uviedol písomne, že trvá na svojich vyjadreniach. Poukázal na rozsudok vo veci žalobcu O. B. proti Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., sp. zn. zo dňa 3. 9. 2019 v obdobnej

veci. Martin Gajan je konateľom spoločnosti G-amp, spol. s r.o., ktorá je v tomto konaní žalobcom. V rozsudku súd žalobu zamietol a konštatoval, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu, a to najmä z dôvodu, že bobor pohybujúci sa po diaľnici (bobor prebiehal cez cestu) nebol statickou prekážkou ležiacou na ceste. Preto bobor prebiehajúci cez cestu nemohol byť závadou v zjazdnosti v zmysle a žalovaný nie je zodpovedný za škodu, ktorú prebiehajúce zviera spôsobilo na žalobcovom aute. Návrh žiadal zamietnuť. 8. Strany sporu na pojednávaní odkázali na svoje písomné vyjadrenia adresované súdu. Zástupca žalobcu poukázal na slovenskú technickú normu STN 736101, ktorá upravuje ochranu proti zveri pri projektovaní ciest a diaľnic. Ku uviedol, že je stará stará 36 rokov. Posudzovať danú situáciu podľa tejto vyhlášky je neprípustný právny formalizmus. Súd má možnosť text vyhlášky prispôsobiť realite. Vyhláška nevymedzuje závady zjazdnosti taxatívne, ale len príkladmo vyjadrením „najmä“. Pre definíciu závady v zjazdnosti je podstatné, či ide o okolnosť, ktorú nemôže vodič predvídať. Nech súd posúdi možnosti vodiča, ktorý ide po diaľnici predpísanou 130 km rýchlosťou. Aké má možnosti predvídať vstup medveďa, prípadne iného voľno žijúceho zvieraťa. Na rozdiel od ciest prvej, druhej triedy alebo iných ciest na diaľnici nie je možné znížiť rýchlosť pod 80 km za hodinu. Vodič nemá žiadnu možnosť vykonať účelné opatrenie, ktoré by zabránilo stretu pri náhlom vstupe zveri do vozovky. Na tieto účely existujú biokoridory a ochrana proti zveri. Na tieto situácie myslí STN č. 736101, v zmysle ktorej žalovaný postupuje. Technické normy neupravujú povinnosť oplotiť ostatné cesty, ale možnosť oplotenia diaľnic tu je. Takmer 100 % diaľnic na Slovensku je vybavených oplotením proti zveri. Zle udržiavané oplotenie je vecou žalovaného. Na tom istom mieste išlo už o tretí stret so zvieraťom. Žalovaný podcenil situáciu. Žalovaný poukázal na to, že budovanie oplotenia je súčasťou bezpečnostno- technického zariadenia. Túto povinnosť neukladá žalovanému žiadny právny predpis. Žalovaný buduje oplotenia podľa finančných možností.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami v spise, najmä fotodokumentáciou poškodenia motorového vozidla žalovaného a stavu po zrážke motorového vozidla s medveďom, fotokópiou likvidácie škodovej udalosti z 5. 3. 2019 Union poisťovne č. l. 17, fotokópiou odpovede na predžalobnú výzvu Národnej diaľničnej spoločnosti z 27 . 2. 2019, fotokópiou predžalobnej výzvy zo dňa 14. 2. 2019, fotokópiou správy KR PZ v Žiline, Diaľničného oddelenia PZ, Demänovská cesta 79, Liptovský Mikuláš, zo dňa 26. 2. 2019 - správa o škodovej udalosti zaslaná zástupcovi žalobcu, fotokópiou faktúry č. 20180703 s vyčíslením nákladov opravy 2 735,93 eur dodávateľa G+G Autoslužby s.r.o., fotokópiou zákazkového listu k oprave motorového vozidla žalobcu, fotokópia výtlačku Novín JOJ z 22. 10. 2018, výtlačkom vyjadrenia Union poisťovne z 5. 3. 2019 k likvidácii škodovej udalosti - stanovisko, fotokópia poistnej zmluvy medzi intervenientom a žalovaným, fotokópia denného záznamu o výkonoch vozidla žalobcu z 21. 10. 2018, výtlačkom detailov pohybu z účtu žalobcu o úhrade 2.735,93 EUR dňa 3. 12. 2018, fotokópiou faktúry a zákazkového listu o oprave, výtlačkom z D..Z., fotodokumentácia z miesta nehody. Súd prehral na pojednávaní obrazový a zvukový záznam z reportáže spravodajskej televíznej relácie predložený žalobcom. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka navrhnutého žalobcom V. B., od výsluchu, ktorého žalobca upustil. Súd nevykonal dokazovanie spisom Diaľničného oddelenia PZ, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina č. KRPZ-ZA-KDI4-27-003/2019 na preukázanie okolností dopravnej nehody, keďže jej okolnosti neboli medzi stranami sporné. Súd na pojednávaní vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania podľa . 10. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) Zabezpečenie zjazdnosti a schodnosti (1) Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. (3) Na odstraňovanie závad v zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové materiály v súlade s osobitnými predpismi a len tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Spôsob a rozsah ich použitia ustanovuje vykonávací predpis. (4) Pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

§ 9a

Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla užívateľom diaľníc, ciest a miestnych komunikácií (1) Užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií. (2) Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (k zákona <aspi://module='ASPI'&link='%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) (1) Zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. (2) Závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

(k zákona <aspi://module='ASPI'&link='%25239a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) (1) Stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). Obchodného <aspi://module='KO'&link='KO513_1991SK%2523261'&ucin-k-dni='30. 9.2020'> zákonníka (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo mal súd preukázané nasledovné. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 22. 10. 2018 o 6.30 hod. na diaľnici v smere z Popradu do Liptovského Mikuláša na 289. km došlo k zrážke motorového vozidla žalobcu EČV: PP 080 CN s lesným zvieraťom (medveďom). Vec riešilo Diaľničné oddelenia PZ, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina č. KRPZ-ZA-KDI4-27-003/2019. Medzi stranami nebolo sporné, že nebolo zistené zavinenie vodiča motorového vozidla a ani iného

subjektu. Žalovaný preukázal, že 22. 10. 2018 vykonal vizuálnu kontrolu na mieste nehody od 04.15 hod. do 05.00 hod. (fotokópia denného záznamu o výkone vozidla - mechanizmu zo dňa 21. 10. 2018 evidenčné č. BL 391YI s časom odchodu 19.30, s časom príchodu 05.30 hod. t. j. nasledujúceho dňa 22. 10. 2018). Žalobca preukázal, že v blízkosti miesta stretu so zvieraťom nebolo oplotenie resp. bolo prerušené oplotenie (obrazovo-zvukový záznam televíznej reportáže z miesta nehody prehraný na pojednávaní). Žalobca tvrdil, že na mieste nehody nebola dopravná značka „pozor zver“ a žalovaný tvrdenie žalobcu nepoprel. Žalobca preukázal poškodenie motorového vozidla spôsobené zrážkou s medveďom, vykonanie opravy motorového vozidla za cenu 2.735,93 EUR, ktorú žalobca zaplatil zhotoviteľovi 3. 12. 2018 (fotodokumentácia, zákazkový list, faktúra, výpis z účtu žalobcu - detail pohybu). 12. Žalobca je podnikateľ podľa . Žalovaný vykonáva správu diaľnic vo vlastníctve štátu podľa , cestného zákona. žalovaný je právnická osoba založená štátom (Slovenskou republikou) podľa o Národnej diaľničnej spoločnosti. Predmetom sporu je náhrada škody. Medzi stranami je sporné, či má žalobca nárok na náhradu škody voči žalovanému. 13. Sporným medzi stranami bolo, či preniknutie divo žijúceho zvieraťa na diaľnicu, kde došlo k stretu s motorovým vozidlom je závadou v zjazdnosti ( cestného zákona, vyhl. č. ). V prípade preukázania závady zjazdnosti by bol za škodu zodpovedný žalovaný ( cestného zákona). 14. Sporným medzi stranami bolo, či absencia oplotenia alebo porušené oplotenie diaľnice dôsledkom čoho malo preniknúť divo žijúce zviera na diaľnicu, kde došlo k stretu s motorovým vozidlom je stavebný resp. dopravno-technický stav diaľnice ( cestného zákona), kedy nárok na náhradu škody užívateľovi diaľnice nevzniká. 15. Úprava náhrady škody podľa cestného zákona - lex specialis má prednosť pred úpravou náhrady škody podľa - lex generalis (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 5. 2008). Špeciálna úprava náhrady škody má prednosť pred všeobecnou úpravou náhrady škody. Na skutkový stav, ktorý je upravený cestným zákonom a vykonávacou vyhláškou k tomuto zákonu (škoda ako dôsledok závady zjazdnosti, alebo stavebného, dopravno-technického stavu), nie je možné aplikovať všeobecnú úpravu náhrady škody podľa . 16. Žalobca tvrdil, že vniknutie voľne žijúceho zvieraťa na diaľnicu pre porušenie existujúceho oplotenia (časť chýbajúceho oplotenia) je závada v zjazdnosti diaľnice. Zjazdnosť diaľnice je taký stav komunikácie, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu tejto komunikácie, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnice, sú také zmeny v zjazdnosti spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie (, vyhl. č. ). Zjazdnosť je stav pozemnej komunikácie a závada v zjazdnosti je zmena pozemnej komunikácie, ktorá znemožňuje bezpečný prejazd. Závadou v zjazdnosti môže byť predmet, ktorý sa komunikácie priamo dotýka, alebo stav priamo pôsobiaci na komunikáciu tak, že mení jej podstatu alebo vlastnosti. Vo vyhláške je demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za závadu v zjazdnosti. Ani jedna z demonštratívne uvedených závad v zjazdnosti neoznačuje stav, ktorý je len hrozbou nebezpečenstva alebo predchádza zmene stavu komunikácie. Všetky závady v zjazdnosti uvedené vo vyhláške dávajú možnosť ich odstránenia žalovaným, čo v prípade prebiehajúceho zvieraťa nie je možné (kým neleží uhynuté na diaľnici). Obdobnú situáciu riešil Najvyšší súd Českej republiky rozsudkom zo dňa 26. 1. 2016 sp. zn. , ktorý uviedol, že kameň padajúci z miesta mimo komunikáciu, ktorý poškodí prechádzajúce vozidlo, nie je závadou v zjazdnosti. Pohybujúce sa zviera nepredstavuje zmenu stavu diaľnice a jej zjazdnosti, hoci má vplyv na dopravnú situáciu. Zviera pohybujúce sa po diaľnici pred stretom s motorovým vozidlom nie je závadou v zjazdnosti diaľnice.

17. Stavebným stavom (dopravno-technickým stavom) diaľnice je vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.) podľa vyhl. č. , teda aj dopravná značka „pozor zver“ a oplotenie. Svojím charakterom je

oplotenie stavebný resp. stavebno-technický prvok budovaný ako ochrana proti vstupu zveri a voľne žijúcich zvierat na cestnú komunikáciu. Toto je upravené platnou a účinnou vyhláškou ( vyhl. č. ). Neexistuje povinnosť určená právnym predpisom oplocovať cestnú komunikáciu (diaľnicu) a to ani podľa Slovenskej technickej normy STN 73 6101 pre projektovanie ciest a diaľnic, ktorá nie je právny predpis. Už z podstaty oplotenia je možné vyvodiť, že je stavebný resp. dopravno-technický prvok, ktorý pre účely projektovania upravuje po technickej stránke technická norma. Absencia dopravnej značky a oplotenia proti vstupu zveri a voľne žijúcich zvierat na cestnú komunikáciu nie je závada v zjazdnosti, ale stavebný stav alebo dopravno-technický stav diaľnice. Preto žalovanému nevznikla povinnosť a žalobcovi ako užívateľovi diaľnice nárok na náhradu škody podľa cestného zákona v spojení s vyhl. č. , keďže nebol splnený predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu. Tým je vylúčený nárok na náhradu škody podľa , cestného zákona v spojení s , vyhl. č. Keďže príčinou vzniku škody bol stavebný resp. dopravno-technický stav žalovaný nevznikla povinnosť nahradiť škodu podľa cestného zákona ani . Preto súd žalobu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal nárok na náhradu trov v plnej výške žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného, lebo mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nepriznal ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.