Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/18/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom A. XX, C., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Jiří Choutek, advokát, so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín a manžela: D. A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátny občan Ruskej federácie, bytom B. XXXX/XXX, E. F., o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom A. XX, C., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 394/20, Trenčín, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -72 zo dňa 4. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (č.l. 72) súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania A. B. a D. A. B. uzavreté dňa 22. októbra 2005, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trenčín, vo zväzku 35, ročník 2005, na strane 36, pod poradovým číslom 291; výrokom II. schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletú G. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, obom rodičom uložil dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletou G. na žiadosť rodičov neupravil. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 80,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku a napokon výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie (č.l. 91) manžel, a to e-mailom dňa 5. januára 2024 o 10:59 hod. Uviedol, že odvolanie mu bolo doručené cez poštu 2. januára 2024, s rozvodom nesúhlasí, súhlasí len s dohodnutým výživným, pričom odporučil manželke pracovať v chránenej dielni či na brigádach, aby sa splácalo voči exekútorom a taktiež odporučil viac opatrovať dcérku, učiť ju a rehabilitovať s ňou.

3. Manžel podal odvolanie (č.l. 96) aj v písomnej podobe a to na poštovú prepravu 18. januára 2024, doručené súdu prvej inštancie 19. januára 2024. Text odvolania bol totožný s e-mailovým podaním odvolania (č.l. 91).

4. Navrhovateľka, manželka ani kolízny opatrovník maloletej sa k odvolaniu manžela nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (

ods. 1 ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas ( ) a dospel k záveru, že odvolanie manžela bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť ( ).

6. Podľa veta prvá odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

7. Podľa a do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (2). Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času (5).

8. Podľa a , podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (1). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (2).

9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený manželovi dňa 2. januára 2024 a manžel mohol podať včasné odvolanie do 17. januára 2024. Manžel síce zaslal odvolanie e-mailom, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie 5. januára 2024. Toto elektronicky podané odvolanie však nebolo autorizované podľa osobitného predpisu, a v zmysle bolo potrebné ho dodatočne doručiť v lehote 10 dní súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, inak sa na neho neprihliada. Manžel mohol toto podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu do 15. januára 2024. Súdu prvej inštancie však manžel doručil odvolanie v listinnej podobe až 19. januára 2024 (dané na poštovú prepravu 18. januára 2024), teda po márnom uplynutí desiatich dní a odvolací súd na toto podanie neprihliadal. Odvolací súd prihliadol len na odvolanie doručené súdu prvej inštancie v listinnej podobe dňa 19. januára 2024, ktoré však bolo podané oneskorene, keďže lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 3. januára 2024 a márne uplynula dňa 17. januára 2024.

10. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít pri špecifickej úprave doručovania prostredníctvom e-mailu, napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2020 v ktorom sa konštatuje, že „určenie rozhodného momentu pre záver o zachovaní lehoty – pri forme elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ, vychádza z , podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z tohto hľadiska je pre právny záver o zachovaní lehoty rozhodujúce posúdenie toho, či osoba, ktorá odosiela podanie prostredníctvom e-mailovej služby, odovzdala podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ústavný súd v tomto kontexte dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle . Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy. „Ak advokát nevyužije formu elektronickej komunikácie podľa zákona o e-Governmente, ktorý je založený aj na systéme elektronických potvrdení o doručení, resp. odoslaní, je v zásade povinný znášať riziko komplikácií, ktoré pri tejto forme elektronickej komunikácie môžu vzniknúť. Je to dané aj povahou e- mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie, až keď mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje výlučne uvedená osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová aplikácia. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že preukázanie momentu odoslania e-mailu bežnými prostriedkami, napr. prostredníctvom tzv. screenshotu, t. j. fotografie obrazovky (ktorý zvolil aj sťažovateľ, pozn.), alebo pokročilejšími prostriedkami, napr. prostredníctvom exportu dát zo serverového logu vo formáte textového súboru, je pre zručnú osobu pomerne ľahko pozmeniteľným dôkazom. Nespochybniteľné preukázanie momentu

odoslania e-mailu by vo svojej podstate bolo v sporných prípadoch potrebné realizovať takmer na úrovni znaleckého dokazovania certifikovaným subjektom na základe priameho vstupu do systému odosielateľa e-mailu. Aj tieto praktické hľadiská podporujú právny záver, že pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy, a nie okamih jeho odoslania“.

11. Odvolanie manžela bolo bez pochýb doručené súdu prvej inštancie až 19. januára 2024, teda oneskorene, keďže na e-mailom zaslané odvolanie vzhľadom k tomu, že nebolo dodatočne v zákonnej lehote doručené v listinnej podobe sa neprihliada.

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

13. Odvolanie podal manžel oneskorene, a preto ho odvolací súd musel odmietnuť a nemohol podrobiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolaciemu prieskumu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).