Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340 890, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K. S., K.. XX.X.XXXX, O. B. W., V. XXX/XX, o zaplatenie 956,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. augusta 2018, č.k. -37 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 956,78 eur z titulu dlžnej istiny, sumu 158,09 eur z titulu úroku a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 956,78 eur od 12.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu neuhradenú istinu 956,78 eur, úrok vo výške 811,14 eur, úrok vo výške 151,82 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 956,78 eur, vo výške 25,5 % p.a. zo sumy 956,78 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 956,78 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 3,37 eur, ako aj nahradiť trovy súdneho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v sume 57 eur.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1000 eur, s tým, že splátka bola určená na 30,62 eur, počet splátok bol určený na 72 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,50 %, RPMN vo výške 28,70 %, priemerná hodnota RPMN 25,84 %, termín konečnej splatnosti 15.12.2019. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a včas, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa X.X.XXXX. Žalobca ku dňu podania žaloby eviduje voči žalovanému pohľadávku, ktorá pozostáva z istiny vo výške 956,78 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 811,14 eur, úrokov z omeškania vo výške 151,82 eur, zmluvného

úroku vo výške 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 956,78 eur od 1.11.2017 do zaplatenia, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 956,78 eur od 1.11.2017 do zaplatenia.

4. Po právnom posúdení veci podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ako aj až 4, , a , a , konštatoval, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a ani nekalé zmluvné podmienky. Zistiac, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1000 eur, žalovaný, nesplnil svoje povinnosti riadne a včas a z požičanej sumy uhradil len sumu 43,22 eur, a že z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným, žalobca listom zo dňa 2.2.2015 rozhodol po predchádzajúcich upozorneniach o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na uhradenie celého dlhu vo výške 1.162,24 eur, pozostávajúceho z dlžnej istiny 956,78 eur, úroku vo výške 158,09 eur, z poplatkov za upomienky vo výške 39,51 eur a z poistného vo výške 7,86 eur, súd uzavrel, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie 956,78 eur nezaplatenej istiny v plnom rozsahu dôvodná, keďže žalovaný žalobcovi v tejto časti pohľadávku neuhradil a jej výšku nijakým spôsobom nerozporoval. Vychádzajúc zo zistenia, že okamžitú splatnosť vyhlásil žalobca ku dňu 2.2.2015 a vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.2.2015 žalobca (právny predchodca žalobcu) žiadal o úhradu dlžného úroku vo výške 158,09 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného úroku z istiny vo výške 158,09 eur. Pokiaľ žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok vo výške 151,82 eur, súd dôvodil, že žalobca neuviedol jeho výpočet ani obdobie, za ktoré vyrátal jeho výšku a zo samotnej žaloby vôbec nevyplýva o aký úrok ide, preto súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní, prvoinštančný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 956,78 eur od 12.2.2015 do zaplatenia. Nárok žalobcu na úhradu úroku z úveru vo výške 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny od 1.11.2017 do zaplatenia, odkazom na , , súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -14, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. ), dôvodovú správu k novele č. 40/1964 vykonanej , podľa ktorej „v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa . Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s . Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru.“, prvoinštančný vyhodnotil ako nedôvodný dôvodiac, že ak žalovaný ako dlžník bol povinný na základe uzavretej zmluvy platiť z poskytnutých prostriedkov úroky vo výške 25,50 % ročne, tieto úroky boli splatné mesačne a žalobca zosplatnil úver dňa 2.2.2015, žalobcovi patria len úroky z omeškania, a preto žalobu žalobcu v časti úroku 25,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 956,78 eur od 1.11.2017 do zaplatenia zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , .

6. Proti zamietavému výroku rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodov podľa , , . Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akého právneho predpisu vychádzal súd prvej inštancie keď jeho záverom bolo, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukazom na viaceré súdne rozhodnutia dodal, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úverov je rôznorodá, čo je v rozpore s princípom právneho štátu. Trval na tom, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Citoval §

503 ods. 3 a bol toho názoru, že už z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru, teda aj po predčasnom zosplatnení, na čom sa zmluvné strany dohodli. V tejto súvislosti poukázal na znenie bodu 6.4 Obchodných podmienok pre úvery občanom, ktoré sú súčasťou zmluvy. Dohodnuté úroky z úveru predstavujú cenu - odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie vznikajú na základe záväzku uvedeného v zmluve a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, ktorá vyplýva priamo zo zákona, teda ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré môže veriteľ žiadať popri sebe. Žalobca tvrdil, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale k zmene obsahu záväzku.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 956,78 eur z titulu dlžnej istiny, sumu 158,09 eur z titulu úroku a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 956,78 eur od 12.02.2015 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti tejto časti napadnutého rozhodnutia bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú naplnené. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

12. Odvolací súd konštatuje, že rozsudku súdu prvej nemožno v jeho zamietavom výroku vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by súd opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , 193, a alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu v prevyšujúcej časti zamietol vychádzajúc z úsudku, že žalobcovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení posudzovaného úveru v okolnostiach súdenej veci neprináleží.

13. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle a , ku ktorej je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Argumenty uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku nie sú spôsobilé spochybniť. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

14. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody zamietavého výroku rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

15. V prvom rade žalobcovi sa nepodarilo spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého zamietavého výroku rozsudku námietkou, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v ust. , keďže súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Účinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté a skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Za porušenie základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (por. m.m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

17. Žalobca neopodstatnene spochybňoval i správnosť záveru súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, a to v situácii, ak žalobca tento nárok vo svojej žalobe i v priebehu sporu odôvodňoval len všeobecným, ničím nekonkretizovaným tvrdením, že „v súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi úroky“ (strana 2 posledný odsek žaloby na č.l. 1 súdneho spisu) a že „v zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve“ (strana 3 žaloby na č.l. 2 súdneho spisu). Odvolací súd na tomto mieste pre úplnosť pripomína, že podľa s žalobca bol povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania okrem označenia strán, uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh s tým, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ). Pretože z obsahu žaloby a súdneho spisu bezpochyby plynie, že žalobca v priebehu sporu na súde prvej inštancie súdu nepredložil nijaké konkrétne argumenty a tvrdenia o existencii konkrétneho zmluvného dojednania o povinnosti žalovaného spotrebiteľa aj po zosplatnení označeného spotrebiteľského úveru platiť zmluvný úrok až do jeho úplného splatenia, za tohto stavu preto len všeobecná argumentácia prednesená žalobcom v odvolaní nemôže bez ďalšieho sama o sebe nič zmeniť na správnosti napadnutého zamietavého výroku rozsudku, i keď je odvolací súd v zhode so žalobcom v tom, že právna úprava odplaty za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov úverovou zmluvou, z ktorej, vzhľadom na absenciu inej občianskoprávnej úpravy ( posledná veta ) je potrebné vychádzať i pri posudzovaní spôsobu úročenia spotrebiteľských úverov, je obsiahnutá v ust. a .

18. Možno dodať, že v okolnostiach posudzovaného prípadu súd prvej inštancie postupoval v súlade s povinnosťou stanovenou v prvom diele druhej hlavy tretej časti , keďže bezpochyby v súdenej veci ide o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľský spor. Pre túto právnu úpravu je charakteristické, že chráni vybranú sporovú stranu, čím vzbudzuje dojem zdanlivého rozporu s princípom rovnosti strán (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív, Komentár. Praha: C.H. Beck, str. 1014). Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, A. Q. Q. D. C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,

ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. /EHS). Výklad žalobcu v odvolaní, smerujúci bez ďalšieho (bez uvedenia konkrétneho zmluvného dojednania) k záveru o oprávnenosti zmluvného úroku zo spotrebiteľského úveru po predčasnom zosplatnení, je v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech, zakotvenou v , a a .

19. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vrátane akcesorického výroku o trovách konania (odvolaním žalobcu nespochybňovaného).

20. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalovanému odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).