Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-8-2020.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO : 30 807 484, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, proti žalovanému : PRIFOL, s.r.o., Družstevná 42, 044 42 Rozhanovce, IČO: 44 536 933, zastúpený: Mgr. Evou Lutterovou, Lidické námestie 12, 040 22 Košice, o zaplatenie 2.592,24 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 8Cb/7/2018 - 74 zo dňa 9.9.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.592,24 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.1.2018 domáhal na žalovanom úhrady 2.592,24 eur, titulom vzniknutej škody s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 31.8.2012 došlo v priestoroch žalovaného k pracovnému úrazu zamestnankyne U. O. (poškodenej), následkom ktorého bola táto uznaná dočasne práce neschopnou od 31.8.2012 do 31.7.2013. Počas pracovnej neschopnosti tejto zamestnankyne žalovaného jej Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyplatila nemocenské dávky vo výške 4.320,40 eur. Rozsah zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za predmetný pracovný úraz bol určený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 7Cpr/3/2013 - 195 zo dňa 8.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoPr/4/2016 zo dňa 23.2.2017 v rozsahu 60 %. Žalobca zároveň uviedol, že zaslal žalovanému výzvu č. 74/2017 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej poisťovni vzniknutú škodu vo výške 2.592,24 eur, čo predstavuje 60 % vyplatených nemocenských dávok poškodenej U. O. počas jej pracovnej neschopnosti na následky utrpeného pracovného úrazu, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepopiera spoluzodpovednosť za vzniknutý pracovný úraz zamestnankyne, ktorú vyslovil súd v osobitnom konaní a ustálil mieru spoluzavinenia zamestnávateľa v rozsahu 60 %. Namietal, že pre prípad vzniknutej škody je chráneným úrazovým poistením
zamestnávateľa, ktoré by malo pokryť každú škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnanca. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je treťou osobou podľa ustanovenia § 238 Zákona o sociálnom poistení. Zároveň s poukazom na § 238 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže už dňa 22.4.2013 zaslal žalobcovi zápisnicu o prejednaní škody, z ktorej je zrejmá miera zavinenia zamestnanca a zamestnávateľa, teda žalobca si mal svoj nárok uplatniť do 23.4.2016.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poškodenej U. O. bolo vyplatené nemocenské vo výške 4.320,40 eur za obdobie od 10.9.2012 do 31.7.2013, čo vyplýva z Potvrdenia o výške vyplatených dávok po 31. decembri 2008 vydaného útvarom nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v súlade s § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podľa zápisnice o prejednaní škody zo dňa 19.4.2013 sa žalovaný ako zamestnávateľ a U. O. ako poškodená zamestnankyňa nedohodli na miere zavinenia zamestnankyne a zamestnanca na pracovnom úraze, ktorý utrpela zamestnankyňa dňa 31.8.2012. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2CoPr/4/2016 zo dňa 23.2.2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 7Cpr/3/2013
- 195 zo dňa 8.7.2015, ktorým súd prvej inštancie určil, že za pracovný úraz, ktorý U. O. utrpela dňa 31.8.2012 pri výkone práce u žalovaného, zodpovedá žalovaný v rozsahu 60 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2017.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 13 ods. 1 a 3, § 238 ods. 1, 3, 5 a 6 Zákona o sociálnom poistení a ďalej podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce, upravujúceho zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.
6. Súd prvej inštanciu uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 31.8.2012 došlo v priestoroch žalovaného k pracovnému úrazu zamestnankyne žalovaného, ktorá bola jeho následkom uznaná dočasne pracovne neschopnou od 31.8.2012 do 31.7.2013. Počas pracovnej neschopnosti jej vyplatil žalobca nemocenské dávky vo výške 4.320,40 eur. Otázka miery zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz zamestnankyne bola medzi žalovaným a jeho zamestnankyňou sporná a bola predmetom súdneho konania, v rámci ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 23.2.2017 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, že zamestnávateľ (žalovaný), zodpovedá za vznik pracovného úrazu svojej zamestnankyne v rozsahu 60 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2017.
7. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne voči žalovanému, ako tretej osobe na náhradu škody, vzniknutej výplatou nemocenskej dávky je § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku o náhrade škody špeciálne ustanovené Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za vznik nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby. Poskytnutím nemocenskej dávky zamestnankyni žalovaného vo výške 4.320,40 eur vznikla žalobcovi majetková ujma. Regresným nárokom žalobcu v zmysle § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení treba preto rozumieť ujmu, ktorá vznikla tým, že Sociálna poisťovňa vyplatila dávku v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb. Určujúcim (okrem splnenia ďalších zákonných predpokladov) teda je, aké dávky vyplatila Sociálna poisťovňa v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.
8. K obrane žalovaného, že pre prípad vzniknutej škody je chráneným úrazovým poistením zamestnávateľa, ktoré by malo pokryť každú škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnanca, a že žalovaný nie je treťou osobou v zmysle ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení súd prvej inštancie uviedol, že otázku, ktoré úrazové dávky sa za podmienok ustanovených Zákonom o sociálnom poistení poskytujú z úrazového poistenia, upravuje § 13 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pričom výpočet úrazových dávok v tomto zákonnom ustanovení má taxatívny charakter. Nemocenská dávka medzi ne nepatrí, pretože táto sa podľa ust. § 13 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Keďže zamestnankyni žalovaného bola vyplácaná nemocenská dávka z nemocenského poistenia a nie úrazová dávka z úrazového poistenia, neobstojí obrana žalovaného, že nie je treťou osobou podľa § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení
a že voči žalovanému nemá žalobca právo na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného a ani obrana, že pre prípad vzniknutej škody je chráneným úrazovým poistením zamestnávateľa, ktoré by malo pokryť každú škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnanca.
9. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že až do rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.2.2017, sp. zn. 2CoPr/4/2016 bola otázka miery spoluzodpovednosti žalovaného za pracovný úraz sporná. Momentom, ktorý je relevantný pre posúdenie, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že dávky boli práceneschopnej zamestnankyni vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného ako tretej osoby (otázka kto za vznik škody zodpovedá), je deň doručenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu žalobcovi. Keďže tento bol vyhlásený dňa 23.2.2017 a žaloba bola podaná dňa 25.1.2018, žalobca si nárok uplatnil v rámci 3 ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 238 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Keďže dávky nemocenského boli vyplatené v období od 10.9.2012 do 31.7.2013, žalobca nárok uplatnil aj v rámci objektívnej premlčacej doby desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
10. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 2.592,24 eur, ktorý predstavuje 60 % z vyplatených nemocenských dávok zamestnankyni žalovaného U. O. počas jej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom je dôvodný, nakoľko žalobca má v súlade s § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení voči žalovanému ako tretej osobe právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému žalobcovi trovy konania nevznikli, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorý založil zodpovednosť žalovaného za vyplatené nemocenské dávky zamestnankyni žalovaného počas jej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom na tom, že tieto boli vyplácané nie z úrazového poistenia, ale z nemocenského poistenia žalobcu a z toho dôvodu má žalobca v súlade s ustanovením § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení právo voči žalovanému ako tretej osobe na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Takýto výklad zákona a jeho aplikácia je podľa žalovaného účelový a záleží len od rozhodnutia Sociálnej poisťovne, či bude dávky vyplácať z úrazového alebo nemocenského poistenia. Ďalej žalovaný uviedol, že nepopiera mieru svojho zavinenia na predmetnom úraze v rozsahu 60 %, tak ako to vyslovil Krajský súd v Košiciach, no pre prípad vzniknutej škody je žalovaný chránený úrazovým poistením zamestnávateľa, ktoré by malo pokryť každú škodu, vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu zamestnanca. V opačnom prípade si žalovaný nevie vysvetliť, k čomu tento poistný systém slúži. Všetky nároky vzniknuté v súvislosti s predmetným pracovným úrazom by tak mali byť kryté z úrazového poistenia žalobcu. Žalovaný zároveň zotrval na svojom tvrdení, že žalobca mal vyplácať zamestnankyni žalovaného dávky v prvom rade z úrazového poistenia, napr. úrazovú rentu podľa § 13 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Tým, že žalobca neuhrádzal zamestnankyni žalovaného dávky z úrazového, ale z nemocenského poistenia, obchádzal zákon a to najmä § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, ktoré ustanovenie vylučuje zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú pracovným úrazom platiteľa poistného na úrazové poistenie, ako aj zamestnancov tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že Zákon o sociálnom poistení presne definuje, čo je nemocenské a čo úrazové poistenie, ako aj podmienky vyplácania dávok úrazového a nemocenského poistenia. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok poskytuje úrazové dávky prevažne peňažného charakteru, ktoré sú taxatívne vymenované v § 13 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Žiadne iné plnenia nie je možné uhrádzať z fondu úrazového poistenia. Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom poskytujú nemocenské dávky, ktoré sú taxatívne vymenované v § 13 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Nakoľko poškodenej bola vyplácaná za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti dávka, ktorou je nemocenské (§ 33 ods. 1) a to patrí k nemocenským dávkam, nemôže byť vyplácaná z úrazového poistenia, ale musí byť vyplácaná z nemocenského poistenia. Preto nie je možné uplatňovať § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená fikciou doručenia v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 17.1.2020.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
16. Žalobca podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
19. Za nesporné skutočnosti rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd považuje, že dňa 31.8.2012 došlo v priestoroch žalovaného k pracovnému úrazu zamestnankyne žalovaného, ktorá bola jeho následkom uznaná dočasne pracovne neschopnou od 31.8.2012 do 31.7.2013. Počas pracovnej neschopnosti jej vyplatil žalobca nemocenské dávky vo výške 4.320,40 eur, čo napokon vyplýva aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice o výške vyplatených dávok /č. l. 4 rub spisu/. Otázka miery zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz zamestnankyne bola medzi žalovaným a jeho zamestnankyňou sporná a bola predmetom súdneho konania, v rámci ktorého Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 23.2.2017 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, že zamestnávateľ (žalovaný), zodpovedá za vznik pracovného úrazu svojej zamestnankyne v rozsahu 60 % /č. l. 5 - 9 spisu/.
20. Podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
21. Podľa § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, treťou osobou nie je platiteľ poistného na úrazové poistenie, ani zamestnanci tohto platiteľa, ak je úrazová dávka vyplácaná z úrazového poistenia tohto platiteľa.
22. Podľa § 238 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
23. Odvolací súd konštatuje, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je osobitným regresným nárokom, ktorý sa má posudzovať len podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Predložením potvrdenia o výške vyplateného nemocenského žalobca dôvodnosť tohto nároku voči žalovanému preukázal. Výplata nemocenského vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, čo vyplýva z rozhodnutí súdov v pracovnoprávnej veci sp. zn. 2CoPr/4/2016, ktoré vyriešili prejudiciálnu otázku zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz v rozsahu 60 %, ktorý utrpel jeho zamestnanec dňa 31.8.2012.
24. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to a) nemocenské, b) ošetrovné, c) vyrovnávacia dávka, d) materské.
25. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť").
26. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením, j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
27. K námietke žalovaného, že všetky nároky vzniknuté v súvislosti s predmetným pracovným úrazom by mali byť kryté z úrazového poistenia a žalovaný nie je treťou osobou podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a to s poukazom na znenie ustanovenia § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, odvolací súd udáva, že žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu vyplatených dávok úrazového poistenia, pretože v prípade úrazových dávok podľa § 238 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nie je zamestnávateľ treťou osobou, keďže je úrazovo poistený. Toto ustanovenie sa dotýka len úrazových dávok, pričom žalobca má voči tretej osobe nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného konania tretej osoby, ktorou môže byť aj zamestnávateľ, ak žalobca poskytol iné dávky,
ako dávky z úrazového poistenia. Pri poskytovaní nemocenského je poistný vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a zamestnancom ako poistencom, a nie poistný vzťah medzi Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Zamestnávateľ je poistený len pre prípad poskytovania úrazových dávok, a nie aj dávok poskytovaných z nemocenského poistenia.
28. Správne tak poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že poškodenej bola vyplácaná za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti dávka, ktorou je nemocenské (§ 33 ods. 1), ktorá patrí k nemocenským dávkam a preto nemôže byť vyplácaná z úrazového poistenia, ale musí byť vyplácaná z nemocenského poistenia.
29. Napokon odvolací súd udáva, že podľa § 109 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dávky (nemocenskej, dôchodkovej, úrazovej, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Sociálna poisťovňa tak vypláca za splnenia zákonných podmienok iba tie dávky, o ktoré bola požiadaná oprávnenou osobou, v danom prípade poškodenou.
30. V spore bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz jeho zamestnanca (poškodeného) v rozsahu 60 %, preto Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu ako zamestnávateľovi podľa § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nárok na zaplatenie sumy 2.592,24 eur (ako 60 % zo sumy vyplatených dávok nemocenského poistenia 4.320,40 eur), o ktorú sa jeho majetok zmenšil, a to bez ohľadu na to, že žalovaný je zákonne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, pokiaľ poškodený úrazovú rentu, resp. inú dávku úrazového poistenia nepoberal. Takýto postup žalobcu je v súlade so zákonom a nemôže napĺňať skutkovú podstatu obchádzania zákona, preto toto tvrdenie žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
31. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (občianskoprávnom spore).
32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).