Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne Q. K., G.. XX.X.XXXX, bytom C., U. M. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému PRIFOL, s.r.o. , Rozhanovce, Družstevná 42, IČO: 44 536 933, zastúpenému Mgr. Evou Lutterovou, advokátkou, Košice, Lidické námestie 12, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, o odvolaniach strán proti rozsudku 7Cpr/3/2013-195 z 8.7.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že za pracovný úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 31.8.2012 pri výkone práce u žalovaného, zodpovedá žalovaný v rozsahu 60 % a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 179,54 € titulom trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že za jej pracovný úraz, ktorý utrpela dňa 31.8.2012 zodpovedá žalovaný ako jej zamestnávateľ v rozsahu 90 %, keď podľa nej neexistovali na jeho strane žiadne liberačné dôvody uvedené v § 196 a nasledujúcich Zákonníka práce, čomu zodpovedali aj závery protokolu Inšpektorátu práce. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, podľa ktorého mieru zavinenia na pracovnom úraze žalobkyne by bolo potrebné určiť pomerom 50 % ku 50%, nakoľko k úrazu došlo predovšetkým vedomým a hrubým porušením viacerých bezpečnostných predpisov zo strany žalobkyne, keď táto bola pravidelne zaškolená a podrobne oboznámená s postupom pri obsluhe stroja na výrobu sáčkov a napriek poučeniu pri zapnutom stroji vedome a úmyselne opustila miesto určené na obsluhu a do zariadenia stroja v jeho zapnutom stave vložila ruku na mieste, ktoré bolo viditeľne označené veľkým piktogramom zakazujúcim takýto zásah. Zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 11.6.2001 a zaradená bola do funkcie robotníka na obsluhu strojov - predáka. K jej úrazu 31.8.2012 o 1.20 hod. došlo tak, že na vysokorýchlostnom automatickom stroji so servomotorom na výrobu sáčkov na chlieb a pečivo spozorovala, že nová fólia sa pokrčila pred podávacími valcami, chcela ju narovnať a upraviť pravou rukou, pričom došlo k vtiahnutiu prstov pravej ruky až po zápästie medzi podávacie valce. Podrobne reprodukoval obsah výpovede žalobkyne, konateľa žalovaného T.. B. B. a svedkyne T. J., ako aj svedka T.. W. A. K.. Z fotokópie dokumentácie stroja Hemingstone zistil, že priestor podávacích valcov je označený štyrmi piktogramami upozorňujúcimi na možnosť vtiahnutia ruky do valcov. Vzal do úvahy, že strany sa na stanovení miery zavinenia na vzniku úrazu nedohodli. Mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právne vec posúdil podľa § 195 ods. 1, 2 a 6, §

196 ods. 1 až 5 Zákonníka práce v znení účinnom k 31.8.2012, ako aj podľa § 6 ods. 1 písm. d/ a § 12 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 124/2006 Z.z. a za nesporné pokladal, že úraz žalobkyne z 31.8.2012 bol úrazom pracovným. Pri rozhodovaní vychádzal zo záverom obsiahnutých v protokole Inšpektorátu práce Košice zo 14.11.2012, v ktorom boli vyhodnotené zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom a konštatované porušenia zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práce, aj zo strany žalobkyne a aj zo strany žalovaného. Bol toho názoru, že zamestnávateľ - žalovaný preukázal dôvody svojej čiastočnej liberácie podľa § 196 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, keď žalobkyňa za chodu stroja vložila ruku do nebezpečného priestoru stroja, označeného výstražnými piktogramami, hoci s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bola riadne a preukázateľne oboznámená, keď s prihliadnutím na dobu jej zamestnania (11 rokov) a dĺžku obsluhy predmetného vysokorýchlostného stroja (3 roky) v čase pracovného úrazu vedieť mala a mohla, že si môže privodiť ujmu na zdraví a ľahkomyseľne chcela upravovať pokrčenú fóliu za chodu stroja. Mieru jej zavinenia na úraze stanovil na 40 %, keď k porušeniu povinnosti došlo aj zo strany zamestnávateľa, ktorý nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca, keď kryt nad posuvnými gumenými valcami stroja nedosadal a v nastavenej polohe nebránil siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku. Až po úraze žalovaný zistené nedostatky odstránil a vykonal technické opatrenia, vybaviac pohyblivý ochranný kryt blokovacím zariadením a namontoval spínač, ktorý znemožnil zapnutie stroja pri otvorenej polohe. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobkyni, ktorá bola procesne úspešná v 67 % priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 34 %, čo predstavovalo sumu 179,54 €.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a určiť, že za jej pracovný úraz zodpovedá žalovaný v rozsahu 90 %. Vyčítala súdu, že vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nie sú dané dôvody liberácie zo strany zamestnávateľa podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce, čo vyplýva aj z protokolu Inšpektorátu práce v Košiciach zo 14.11.2012. Bola toho názoru, že s jej argumentáciou sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal a to osobitne s poukazom na judikát R 11/1978. Mala za to, že je úplne bezpredmetné, že jednou z príčin vzniku úrazu bolo aj jej konanie podľa záverov protokolu Inšpektorátu práce, keďže nezabezpečením doliehania ochranného krytu na stroji zo strany zamestnávateľa je daná jeho plná zodpovednosť za pracovný úraz. Z rovnakých predpokladov vychádza aj rozsudok Okresného súdu Košice II vo veci 22C /64/2010, kde bola určená zodpovednosť zamestnávateľa za úraz v celom rozsahu 100 %.

4. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný a žiadal priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 476,89 € a to na trovách právneho zastúpenia, ako aj priznať náhradu zaplateného súdneho poplatku, uplatňujúc aj trovy odvolacieho konania. Bol toho názoru, že v spore bol úspešnejší, keď pred podaním žaloby navrhol žalobkyni určiť mieru zodpovednosti rovnakým dielom, s čím ona nesúhlasila a oproti tomu je procesný výsledok sporu pre neho priaznivejší.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a trval na tom, že k vzniku úrazu došlo predovšetkým vinou žalobkyne, ktorá nedodržala bezpečnostné pokyny a počas obsluhy stroja vložila pravú ruku do nebezpečného priestoru, pričom nerešpektovala viditeľný piktogram. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že trpel nebezpečný postup práce, nakoľko predmetný stroj nebol poškodený, ani vyradený z prevádzky, bol funkčný a spôsobilý na bežnú prevádzku, keď ani výrobca stroja nepredpisuje pracovnú polohu krytu pri práci stroja a z technologického hľadiska je nutné, aby bola možná aj práca s nepritlačenými valcami.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovala výrok rozsudku o trovách konania za vecne správny, keď prvostupňový súd správne určil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolania ako podané včas, v čase rozhodnom oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ v spojení s § 470 ods. 2 vety prvej - v odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.02.2017 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202, na 2.poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 17.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

12. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a neboli by spôsobilé privodiť jeho zmenu.

15. Okrem namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so všetkou jej argumentáciou.

16. Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti v prejednávanej veci považoval za rozhodujúce, k akým záverom na ich základe dospel a prečo nebolo možné vyhovieť námietkam žalovaného. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu je preskúmavaný rozsudok riadne, dostatočne a presvedčivo odôvodnený, dáva odpovede na všetky podstatné otázky a nemožno ho pokladať za nepreskúmateľný.

18. Vychádzajúc z ustanovenia § 195 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.08.2012(ďalej „“), ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

19. Podľa ustanovenia § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

20. Podľa ustanovenia § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

21. Podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

22. Podľa ustanovenia § 196 ods. 3, 4 a 5 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

23. Súd prvej inštancie vykonal v spore rozsiahle dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkov, prednesmi zástupcov účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane záverov Inšpektoráte práce v Košiciach, obsiahnutých aj v protokole o vyšetrení príčin vzniku ostatného pracovného úrazu zo 14.11.2012 a po ich dôkladnom vyhodnotení na podklade riadne zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko, pretavujúce sa do výroku napadnutého rozsudku, s ktorým odvolací súd súhlasí.

24. Sporná medzi stranami bola miera zodpovednosti zamestnávateľa - žalovaného za pracovný úraz žalobkyne a preto vychádzajúc z § 195 ods. 6 Zákonníka práce bolo nutné zaoberať sa možnou úplnou liberáciou zamestnávateľa (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce), či jeho čiastočnou liberáciou (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce). Pri posudzovaní miery zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz utrpený jeho zamestnankyňou bolo nevyhnutné reflektovať aj závery obsiahnuté v Protokole o vyšetrení príčin vzniku ostatného pracovného úrazu Inšpektorátu práce v Košiciach zo 14.11.2012, ktorý vyšetroval príčiny pracovného úrazu v zmysle ustanovení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z.. V časti G/ tohto protokolu boli vyhodnotené zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom, pričom porušenie zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bolo konštatované tak na strane postihnutej - žalobkyne, ako aj na strane žalovaného. U žalobkyne inšpektorát práce zistil, že v čase úrazu nedodržala bezpečnostné pokyny a počas obsluhy stroja nepostupovala v súlade so získanými poznatkami a vložila pravú ruku do nebezpečného priestoru, označeného piktogramom. Na strane žalovaného inšpektorát konštatoval nezabezpečenie toho, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca, keď umiestnený kryt nad gumenými valcami nedosadal, bol mierne nadvihnutý a držal na pružinách, čím nezabránil siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku. Podľa inšpektorátu zamestnávateľ trpel nebezpečný postup práce a nevyžadoval riadne používanie pracovného prostriedku.

25. Pokiaľ na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie následne stanovil mieru zodpovednosti žalovaného v rozsahu 60 %, jeho úvaha je dostatočne zrejmá, určitá a preskúmateľná, keď za relevantné boli pokladané všetky skutočnosti pre sporné rozhodnutie majúce význam. So správnosťou týchto úvah sa odvolací súd stotožňuje. Súdom prvej inštancie stanovená miera zodpovednosti zamestnávateľa v rozsahu 60 %, zodpovedajúca 40 % miery zavinenia aj samotnej žalobkyne na vzniku úrazu je primeraná a adekvátna miere konštatovaných a zistených o porušení zákonov a všeobecne záväzných nariadení vlády zo strany zamestnávateľa, s prihliadnutím na mieru zodpovednosti samotného zamestnanca v rovine jeho nepochybne príliš ľahkovážneho a unáhleného správania sa, ktoré priamo viedlo k vzniku pracovného úrazu. Aj keď zamestnávateľ až po vzniku úrazu vybavil pohyblivý ochranný kryt blokovacím zariadením, nie je možné dospieť k záveru, že stroj, ktorý žalobkyňa obsluhovala, nemal byť vôbec pre svoju nebezpečnosť v prevádzke, nakoľko od žalobkyne, ako skúsenej a oboznámenej (poučenej) pracovníčky bolo možné objektívne očakávať vyššiu mieru zodpovednosti, prezieravosti a obozretnosti, a to aj s odvolaním sa na zdravú - prirodzenú mieru racionálneho a triezveho vyhodnotenia situácie. Niet pochyb, že stroj obsluhovaný žalobkyňou, bol označený výstražnými piktogramami, ktoré varovali práve pred vsúvaním ruky do priestoru obvíjania a navíjania za chodu stroja. Žalobkyňa nepreukázala, aby jej akákoľvek vonkajšia okolnosť (okrem jej vlastného úsudku a nedostatočného zhodnotenia situácie) bránila v tom, aby pred zasahovaním rukou do kritického priestoru stroj najprv vypla.

26. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne určil, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobkyne v rozsahu 60 % a jeho rozhodnutie odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

27. Žalovaný odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania, keď podľa neho vo výsledku sporu bol úspešnejší ako žalobkyňa.

28. O trovách prvostupňového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého je nevyhnutné zvažovať pomer úspechu a neúspechu strany v konaní. Aj s otázkou miery úspechu v spore sa súd prvej inštancie vysporiadal správne a s jeho úvahou o prevažujúcom úspechu žalobkyne v spore je možné súhlasiť. Pre rozhodnutie o trovách konania bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že bez ingerencie súdu sa strany na stanovení zodpovednosti za úraz nedohodli a brať do úvahy, čo požadovala žalobkyňa (ako „pán sporu“) a ako vyznelo konečné rozhodnutie.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žiadna zo strán so svojím odvolaním úspech nemala.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .