Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4To-13-2019.pdf
PDF · 104.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.02.2020, v trestnej veci proti obžalovanému T. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona a iné, o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/118//2017 zo dňa 12.09.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
T. B., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom O. A., N. XXX/XX, okres M.,
u k l a d á
Podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Tr. zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného T. B. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona v bode I. obžaloby a v bode II. obžaloby z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že
1./
dňa 27. 12. 2016 v čase okolo 16:30 hod. v obci O. A. na ulici N., okres M., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré u neho zvýšili koncentráciu alkoholu v krvi najmenej na 0,60 mg/l (1,25 ‰), viedol motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Bora, evidenčné číslo PP XXX DD, v smere z centra obce O. A. na obec S., okres O. C. A., pričom v dôsledku požitých alkoholických nápojov a
nevenovaniu pozornosti vedeniu vozidla prešiel do protismeru, kde na ľavej strane okraja cesty v smere jazdy vozidla, v blízkosti rodinného domu s číslom 317/16, ľavým predným rohom osobného motorového vozidla zrazil chodca A. O. tak, že mu narazil do oblasti dolných končatín, s následnou rotáciou tela v pozdĺžnej osi doľava, prudkým naľahnutím tela na prednú kapotu a čelné sklo, následne prehodilo telo okolo ľavého predného blatníka na ľavú stranu vozidla, pričom poškodený dopadol mimo vozovku, čím mu spôsobil polytraumu, a to otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia s posunom úlomkov, zlomeninu ľavého predlaktia s posunom úlomkov, obojstranné sériové zlomeniny rebier, zlomeninu hrudnej kosti, nahromadenie krvi a vzduchu v pleurálnej dutine obojstranne, pomliaždenie pľúc, zlomeninu horného a dolného ramienka pubickej kosti vpravo, zlomeninu krížovej kosti vľavo, zlomeninu oblúka 6. krčného stavca bez posunu, intramurálny hematóm v oblasti oblúka aorty (srdcovnice), pomliaždenie ľavej obličky v zmysle subkapsulárneho hematómu a otras mozgu, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného v Nemocnici Poprad. a.s., kde dňa 25. 3. 2017 v dôsledku syndrómu dychovej tiesne dospelých (ARDS) zomrel, kde príčinou tohto syndrómu bol polytraumatizmus zranení utrpený pri dopravnej nehode, pričom ako vodič porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
2./
po tom ako dňa 27. 12. 2016 v čase okolo 16:30 hod. v obci O. A., okres M., na ulici N. v blízkosti rodinného domu s číslom XXX/XX, ako vodič zrazil svojím osobným motorovým vozidlom továrenskej značky A. S., ev. č. PP XXX DD chodca A. O. a spôsobil mu polytraumu, a to otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia s posunom úlomkov, zlomeninu ľavého predlaktia s posunom úlomkov, obojstranné sériové zlomeniny rebier, zlomeninu hrudnej kosti, nahromadenie krvi a vzduchu v pleurálnej dutine obojstranne, pomliaždenie pľúc, zlomeninu horného a dolného ramienka pubickej kosti vpravo, zlomeninu krížovej kosti vľavo, zlomeninu oblúka 6. krčného stavca bez posunu, intramurálny hematóm v oblasti oblúka aorty (srdcovnice), pomliaždenie ľavej obličky v zmysle subkapsulárneho hematómu a otras mozgu, naložil poškodeného do svojho osobného motorového vozidla dopredu na sedadlo spolujazdca, odviezol ho pred rodinný dom číslo XXX/XX na ul. N. v O. A., okres M., kde ho z vozidla vyložil na zem pred tento rodinný dom a ďalej pokračoval pod vplyvom alkoholu v jazde až pred rodinným dom č. XXX/XX na ul. N. v obci O. A., okres M., kde vozidlo odstavil.
Za to mu súd podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil mu povinnosť nahradiť poškodenému A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A., M. X/X, okres M., škodu vo výške 700,- eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal písomne odôvodnené odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu proti výroku o treste aj obžalovaný. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že po jeho vyhlásení viny totižto mohol súd uložiť vzhľadom k okolnostiam celého prípadu, ako aj k osobe páchateľa trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, nakoľko uložený nepodmienečný trest odňatia slobody nepovažuje za primeraný. Po citácii základných kritérií upravených ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona podľa ktorých by mal súd postupovať pri určovaní druhu a výmery trestu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky - rozsudok zo dňa 16.4.2013 sp. zn. 4To2/2013, kde sa v odôvodnení podrobne zaoberal primeranosťou trestu a uviedol nasledovné: Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej
rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor na individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ považuje trest za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám o sebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucio- nalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto požiadal odvolací súd aby jeho odvolaniu vyhovel, zrušil rozsudok Okresného súdu v Poprade sp. zn. 6T/118/2017 zo dňa 12.09.2018 v napadnutej časti tak, že mu uloží trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom a poškodeného A. O. ml. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku taktiež podal, a to ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste písomne odôvodnené odvolanie aj okresný prokurátor. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov ktoré viedli okresný súd k rozhodnutiu o druhu a výmery trestu, včítane výroku o treste zákazu činnosti, o ochrannom opatrení uviedol, že rozsudok súdu pokiaľ ide o vinu, považuje za správny a zákonný. No nemôže sa stotožniť s výrokom rozsudku súdu o výmere uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. I/ Tr. zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zákona, pričom pri použití priťažujúcej okolnosti súd postupoval v súlade so zákonom. Zastáva názor, že použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. I/ Tr. zákona nezodpovedá kritériám upravujúcim jej použitie. V zmysle citovaného ustanovenia poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 5.9.2018 uviedol, že cíti sa byť vinným z oboch skutkov a svoje konanie oľutoval. Ďalej uviedol, že určite by nespravil to, čo urobil po skutku, určite by sa takto nezachoval. Predtým než došlo k zrážke, poškodeného videl na vozovke, on sa nejako zapotácal a už ho mal na kapote. Po zrážke s ním komunikoval, navrhoval mu, že ho odvezie do nemocnice, ale nikam nechcel ísť. Žiadal, aby ho zaviezol naspäť ku kamarátovi, s ktorým potom pil. Preto poškodeného naložil do auta, odviezol ku kamarátovi, oprel ho o plot záhrady a zazvonil kamarátovi. Hneď potom, ako zazvonil, odišiel. Dnes by to určite neurobil. Okresný prokurátor zastáva názor, že takéto vyhlásenie obžalovaného nemožno súčasne považovať aj za priznanie k spáchaniu trestného činu. Obžalovaný prakticky iba čiastočne priznal spáchanie neposkytnutia pomoci aj to s výhradou, že konal na žiadosť poškodeného. Priznanie vedenia
motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a zavinenia na dopravnej nehode u obžalovaného absentuje. Takto formulované vyjadrenie nespĺňa zákonom stanovené podmienky na akceptovanie priznania sa k spáchaniu skutkov a tým uplatnenie priznania ako poľahčujúcej okolnosti. Priznanie sa musí vzťahovať na všetky skutkové okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti. Za takejto situácie oľutovanie trestnej činnosti vyznieva iba formálne motivované snahou dosiahnuť miernejší trest, než ktorý obžalovanému hrozil pri použití zákonom stanovenej sadzby. Priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie vyžadujú, aby sa páchateľ priznal ku skutku, popísal okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu a svojím postupom a správaním sa po trestnom čine prejavil úprimnú snahu o nápravu. Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti nepostačuje formálny prejav ľútosti. Priznanie poľahčujúcej okolnosti je spravidla vylúčené, ak sa páchateľ priznal k trestnej činnosti len v dôsledku zabezpečených usvedčujúcich dôkazov. Za takejto situácie použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona nepovažuje za zákonné. Pri správnej aplikácii zákona mal súd pri ukladaní trestu postupovať podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody nad dolnou hranicou zvýšenej trestnej sadzby o jednu tretinu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa týchto kritérií dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby ustanovenej zákonom je 6 (šesť) rokov. Konanie obžalovaného treba považovať za spoločensky vysoko nebezpečné a uložený trest by mal výchovne pôsobiť na obžalovaného, ale aj na ostatných členov spoločnosti v rámci individuálnej a tiež generálnej prevencie. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Poprade vo výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody a obžalovanému T. B. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou zvýšenej trestnej sadzby podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/ Tr. Zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, resp. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe včas podaného odvolania, oprávnenou osobou, postupoval krajský súd v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste zákazu činnosti) preskúmal len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste zákazu činnosti a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o odvolaní napadnutom výroku o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade.
Okresný súd správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa (§ 36 a § 37 Tr. zákona), v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2, 8 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona) určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom aj určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk jeho kritérií podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona z jeho pohľadu pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo (§ 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Zohľadňujúc doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného, mal za to, že bolo na mieste trest vo výmere 5 rokov zmierniť a uložiť obžalovanému trest vo výmere 4 rokov, čo bol aj dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku.
V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný riadil pod vplyvom alkoholických nápojov motorové vozidlo, ktorým následne spôsobil nenapraviteľný následok, ktorý sa spája so zraneniami spôsobenými poškodenému, ktoré boli znaleckým dokazovaním ustálené ako bezprostredná príčina vedúca k zhoršeniu zdravotného stavu obžalovaného s nezlučiteľným so životom, čo sa napokon odzrkadlilo aj v právnej kvalifikácii konania obžalovaného, kde sám zákonodarca ustanovil závažnosť tejto trestnej činnosti trestnou sadzbou pri trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona v rozmedzí pri dolnej hranici 4 roky a hornej hranici 10 rokov.
Za danej situácie, keď obžalovaný vedel, že nezvláda situácie, keď začne požívať alkoholické nápoje, nevie sa správať zodpovedne a rozumne, sám ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, prestal navštevovať psychiatrickú ambulanciu B.. I., a to od leta 2016, tak aj napriek tomu sadol za volant po požití skutočne nemalého množstva alkoholických nápojov a spôsobil tak závažnú dopravnú nehodu s nenapraviteľným následkom.
Neprehliadnuteľným faktom je v danom prípade aj jeho trestnoprávna minulosť, ale aj priestupková minulosť, kedy už v roku 2008 pod vplyvom alkoholických nápojov spôsobil dopravnú nehodu a to v čase administratívneho zákazu riadiť motorové vozidlá opäť z dôvodu, že tento mu bol uložený preto, že riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom spôsobil škodu na majetku (trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/48/2008 zo dňa 10.04.2008). Platí tiež, že obžalovaný po tejto tragickej udalosti po tom, čo mu bol zadržaný vodičský preukaz, riadil motorové vozidlo opäť pod vplyvom alkoholických nápojov, a to na území Českej republiky, za čo bol aj uznaný vinným ako už bolo konštatované trestným rozkazom Okresného súdu Nymburk sp. zn. 4T/25/2017 zo dňa 07.03.2017 a zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákonníka a bol mu aj uložený trest vo výmere 4 mesiacov s určením skúšobnej doby na 13 mesiacov.
Za danej situácie je zrejmé, že obžalovaný v minulosti sa dopúšťal totožného protiprávneho konania, preto niet dôvodu v danom prípade mu veriť, aby už v tomto prípade sa takým spôsobom poučil a aby sa tohto konania totožného, teda riadiť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, kedy následkom je spôsobenie škody a následne aj na zdraví s nenapraviteľným následkom, aby sa ho vyvaroval a už nedopúšťal.
Z tohto pohľadu preto krajský súd má za to, že v danom prípade správne okresný súd určil ako druh trestu trest odňatia slobody a to spojený s jeho výkonom. Z tohto dôvodu považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné.
Na druhej strane krajský súd mal za to, že v danom prípade ide o osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a inak je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, svoje konanie oľutoval, mal teda za to krajský súd, že ukladanie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v posudzovanom prípade pri rovnomernom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bolo na mieste a preto trest vo výmere štyroch rokov považuje krajský súd za trest plne v súlade so zákonom, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov a odráža aj závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, preto tento trest považuje za primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej, ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora, ktorý mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku mu kladeného za vinu a jeho spáchanie úprimne oľutoval, si krajský súd nemohol argumentáciu prednesenú v odvolacích námietkach okresným prokurátorom osvojiť a nestotožnil sa s ňou.
Z obsahu spisu totižto vyplýva, konkrétne zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12.09.2018, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a v rámci svojho vyjadrenia opätovne vyjadril ľútosť nad svojím konaním a zo svojho pohľadu opísal skutočnosti, za akých okolností malo dôjsť k spôsobeniu dopravnej nehody a z akého dôvodu mal motív odviesť, alebo pohnútku poškodeného na miesto, kde bol nájdený, čo napokon bolo právne kvalifikované ako neposkytnutie pomoci poškodenému a súčasne platí, že v rámci záverečnej reči jednoznačne vyjadril ľútosť na tým, čo sa stalo s tým, že poškodený bolo jeho
kamarát, bol ho aj navštíviť v nemocnici. Nikdy by sa už nič také v budúcnosti nemalo stáť, taktiež aj v rámci posledného slova uviedol, že je mu to naozaj všetko ľúto.
Opierajúc sa o uvedené, má krajský súd za to a to aj s odkazom na zjednocujúce stanovisko NS SR (R 44/2017), keďže z jeho (v poradí druhej) právnej vety plynie, že poľahčujúca okolnosť podľa „§ 36 písm. l/ Tr. zákona, predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takémuto oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) aj po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova)“, že v danom prípade boli splnené podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti tak, ako to predpokladá ust. § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval.
V súlade s ust. § 61 ods. 1,5 písm. b/ Tr. zákona potom aj krajský súd rovnako ako súd okresný, uložil obžalovaného aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie, keďže obžalovaného súd odsúdil za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
Ani v postupe okresného súdu, ktorým jednak uložil povinnosť nahradiť poškodenému A. O. škodu v sume 700,- eur a súčasne s tým, že odkázal poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. Bratislava s jej nárokom na náhradu škody, nezistil žiadne pochybenia, tak z toho dôvodu potom krajský súd, keďže považoval odvolanie obžalovaného za čiastočne dôvodné, výrok o treste zrušil a sám vo veci na podklade vykonaného dokazovania okresným súdom o druhu, ale hlavne výmere trestu rozhodol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a súčasne, keďže považoval odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.