Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX F. M. A., zastúpeného: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, AK Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028 proti žalovanému: L. F. M. A., ul. Dr. C. R. XX, XXX XX F. M. A., zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, AK, Krmanova 1, 040 01 Košice, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní strán konania proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10.4.2018 č. k. - 156 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Mal za preukázané, že dňa 6.9.2014 žalobca pri schádzaní zo schodov zle stúpil, počul puknutie v oblasti ľavého členka, schádzal pritom z bočnej tribúny ako divák na futbalovom zápase na štadióne vo F. M. A. a utrpel poranenie nohy, ktoré zranenia sú popísané v predloženom lekárskom posudku. Zistil, že podľa nájomnej zmluvy č. XX/XXXX/XXXX zmluvné strany L. F. M. A. a L. futbalový klub F. M. A., a.s., uzatvorili zmluvu o nájme mestského futbalového štadióna v prospech nájomcu - L. futbalového klubu F. M. A., a.s. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov L. W. a U. T. a uviedol, že z ich výsluchu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom, ktorý utrpel žalobca, ani skutkové okolnosti vzniku úrazu. Svedkovia nevedeli uviesť, akým spôsobom sa mal stať úraz žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal ako sa mu vlastne predmetný úraz stal. Zo žaloby a ďalších vyjadrení žalobcu nebolo možné ustáliť, či úraz žalobca utrpel tým, že zle stúpil na ľavú nohu sám vo svojej neopatrnosti alebo že dostúpil na nejakú časť poškodeného štadióna. Súd prvej inštancie teda nemohol ustáliť, že by žalobca utrpel úraz v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti žalovaného. Naviac súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný je síce vlastníkom mestského futbalového štadióna, avšak táto nehnuteľnosť je v nájme L. futbalového klubu, a.s. F. M. A., ktorý je samostatným právnym subjektom. Súd prvej inštancie poukázal na ust. , , , . Uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu bola spôsobená škoda, ktorá súvisí s prevádzkovou činnosťou žalovaného, nepreukázal mechanizmus zranenia, ktoré utrpel a ktoré by spočívalo v prevádzkovej činnosti žalovaného, resp. porušením jeho právnej povinnosti. Uviedol tiež, že žalovaný nie je pasívne

legitimovaný v danom konaní, keďže nehnuteľnosť - futbalový štadión prenajal inému samostatnému subjektu.

3. Žalobu žalobcu preto zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za nesprávny považuje názor, že nepreukázal, že mu bola škoda spôsobená, ktorá súvisí s prevádzkovou činnosťou žalovaného a nepreukázal mechanizmus zranenia. Zorganizovanie futbalového zápasu je prevádzkovou činnosťou žalovaného a tento zápas sa uskutočnil na jeho majetku. Vznik škody u žalobcu je nepochybný, pričom je preukázaný listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov. Pokiaľ súd vytýka, že svedkovia nevedeli uviesť, akým spôsobom sa mal stať žalobcovi úraz, ich výpovede bolo potrebné hodnotiť v širšom kontexte danej skutkovej situácie. Svedkovia sa nachádzali na tribúne, sledovali futbalový zápas a nie priamy pohyb žalobcu, no z ich výpovedí je nepochybné, že žalobca spadol a utrpel úraz nohy. Súd mal vypočuť L.. Q., člena posádky vozidla záchrannej služby, ktorého výsluch žalobca navrhol. Nesúhlasí tiež so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Uvádza, že žalovaný účelovo vyčkával s predložením nájomnej zmluvy a učinil tak až po uplynutí premlčacej doby. Takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko cielene poškodzuje žalobcu. Žalovanému nič nebránilo uplatniť si túto obranu hneď po doručení žaloby. Z nájomnej zmluvy tiež nevyplýva, aby tento nájom bol neobmedzený, a teda, aby žalovaný bol úplne vylúčený z užívania štadiónu. Rovnako zo zmluvy nevyplýva, aby futbalové zápasy organizoval práve nájomca a nie žalovaný. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti teda zodpovedá za škody spôsobené svojou prevádzkovou činnosťou a tejto zodpovednosti ho nezbavuje ani prípadné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podali včas odvolanie aj žalovaný a intervenient vystupujúci na strane žalovaného. Uvádzajú, že s prihliadnutím na pomery žalobcu a jeho správanie sa v konaní, bolo by v rozpore s dobrými mravmi nepriznať žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a ostatných trov, nakoľko žalobca ako účastník konania je takýmto rozhodnutím neprimerane zvýhodnený. Vzhľadom na predpokladanú výšku trov konania nemožno ich považovať za také vysoké, aby potencionálne ohrozili zabezpečenie životných potrieb žalobcu, ktorý nepreukázal, že by nebol schopný platiť priebežné záväzky, alebo že má nedoplatky na miestnych daniach a poplatkoch. Žalovaný navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, aby žalovanému bola voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

6. Intervenient v odvolaní proti výroku o trovách konania vytýka súdu prvej inštancie, že nekonkretizoval v čom spočíva okolnosť danej veci, okolnosť u strán konania, sociálne pomery žalobcu, či jeho zdravotný stav po úraze. Zdôrazňuje, že celková suma uplatnená žalobcom voči žalovanému predstavovala 40.174,24 eur. Súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa , a teda podľa zásady úspechu vo veci. Strany, ktoré vedú spor konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu s tým, že táto zásada má aj preventívny význam, keď zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu a s tým súvisiacich nákladov.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu a intervenienta opodstatnené nie sú.

8. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, škodu nezavinil.

11. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

12. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť, vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť ( ) a zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.

13. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej legitimácie strán je dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v . Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. F. M. A. a LV č. XXXX, kat. úz. N., na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza mestský futbalový štadión vo F. M. A.. Je pravdou, že tieto nehnuteľnosti žalovaný prenechal do nájmu nájomcovi - L. futbalovému klubu F. M. A., a.s., a to nájomnou zmluvou zo dňa 30.4.2008, na základe ktorej predmet nájmu je nájomca oprávnený využívať na športové a rekreačné účely. Táto skutočnosť však neznamená, že by vlastník daných nehnuteľností nebol pasívne legitimovaným subjektom v danom konaní, ako opodstatnene argumentuje žalobca, ktorý ani nemusí mať vedomosť o tom, že dané nehnuteľnosti sú, resp. mohli byť predmetom nájomného vzťahu s treťou osobou. Aj keď nemožno vylúčiť všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa ustanovení spôsobenú napr. porušením zmluvne prevzatého záväzku udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na riadne užívanie a uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu, táto okolnosť bez ďalšieho neznamená, že by vlastník nehnuteľností, na ktorých došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, nebol pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody.

15. Podľa žalobcu k poškodeniu jeho zdravia došlo dňa 6.9.2014, keď ako divák na futbalovom zápase na štadióne vo F. M. A. schádzal z bočnej tribúny, spadol a utrpel zranenie ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal mechanizmus samotného úrazového deja, keď nebolo možné ustáliť, či úraz žalobca utrpel tým, že z dôvodu vlastnej neopatrnosti zle dostúpil na ľavú nohu alebo, že k úrazu došlo dostúpením na kamennú petku diváckej tribúny. Za daného stavu tak nebolo možné ustáliť, že k úrazu žalobcu došlo v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností žalovanej strany. Je potrené ďalej uviesť, že pre vznik zodpovednosti podľa sa vyžaduje, aby škoda bola spôsobená okolnosťami uvedenými v druhom odseku tohto ustanovenia pod písmenami a) až c) a v tejto súvislosti ide o taxatívny výpočet prípadov. Ako už bolo spomínané, k úrazu žalobcu malo dôjsť pri schádzaní z bočnej tribúny na futbalovom zápase a v tejto súvislosti nebolo preukázané, že by škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného pri užívaní daných nehnuteľností na športové a rekreačné účely. Túto okolnosť správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie a so zreteľom na vykonané dokazovanie vo veci sa s týmito závermi stotožňuje aj odvolací súd. Nebolo zistené, že žalobcom tvrdená škoda vznikla určitou prevádzkovou činnosťou žalovaného.

16. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom nevykonania navrhovaných dôkazov je potrebné uviesť, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (viď ), nie účastníkov konania. Z

obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca okrem v konaní vypočutých svedkov L. W. a U. T. navrhol vypočuť aj L.. U. Q., člena posádky vozidla záchrannej služby, ktorý sa dostavil na miesto samé po jeho úraze, avšak na pojednávaní konanom dňa 12.3.2018 už žalobca ani jeho právny zástupca netrval na vykonaní ďalšieho dokazovania. Na základe týchto dôvodov tak námietka vady konania pred súdom prvej inštancie preukázaná nebola.

17. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu. V tomto smere je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. a nasl. . Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. 257 umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad, a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym a ďalším pomerom strán sporu, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a pod.

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť právnej problematiky, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o správnosti aplikácie pri rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa bolo potrebné zohľadniť charakter veci, v ktorej sa žalobca domáhal svojich nárokov súvisiacich s poškodením zdravia. Na druhej strane, pokiaľ ide o žalovaného, či intervenienta, ich majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikácii výnimočného ust. .

20. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa .

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).