Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-150-2019.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/150/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1. Y. K., narodenému X.X.XXXX, bytom C.E., N. X, 2. K. L.ej, narodenej X.X.XXXX, bytom tamtiež,o zaplatenie 21.954,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/125/2018-104 z 22.2.2019 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 21.954,28 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 21.954,28 € spolu s 6,69 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.984,75 € od 19.10.2017 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21.954,28 € od 19.10.2017 do zaplatenia tvrdiac, že s nimi uzavrel dňa 4.3.2013 zmluvu o úvere a to vychádzajúc zo zmluvy o stavebnom sporení, na podklade ktorých im poskytol medziúver vo výške 25.000 € a dlžníci sa tento zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 182,41 € počas prvých 2 rokov splácania a následne splátkami vo výške 213,66 €, avšak svoje povinnosti si neplnili, a preto veriteľ dňa 18.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom a žalovaná suma tak predstavuje nesplatenú istinu s dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,69 % a uplatnené sú aj úroky z omeškania. Vzal do úvahy, že žalovaná v 2.rade sa k žalobe nevyjadrila a žalovaný v 1.rade poukazoval na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a na to, že prekonal infarkt a stratil prácu. Vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu dňa 4.3.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na podklade ktorej žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 25.000 € a tento sa zaviazali splácať 2 roky po 108,13 € mesačne a potom v splátkach po 213,66 €. Mal za preukázané, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil žalobca dňa 18.10.2017, kedy od žalovaných požadoval aj úhradu dlžnej sumy, vrátane príslušenstva vo výške 22.029,28 €. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 9, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 a § 565 Občianskeho zákonníka a do úvahy bral aj článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a zohľadnil aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými založený zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za nesporné označil aj to, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 25.000 € a títo porušili svoj
záväzok riadne ho splácať a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru po zohľadnení žalovanými nasporenej sumy istina ich záväzku predstavovala 20.984,75 € a zmluvný úrok do dňa mimoriadnej splatnosti úveru bol vyčíslený na sumu 969,53 €. Tento záväzok nespochybnili ani žalovaní a preto v tejto časti žalobe vyhovel a žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol majúc za to, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98. Od splatnosti je podľa neho dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému jeho zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Takýto výklad zákona akceptoval aj Ústavný súd SR vo veci sp.zn. IV ÚS 476/2012 z 18.9.2012 a keď žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom dňom 18.10.2017, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a nadobudol aj právo získať okamžite celú sumu požičaných prostriedkov naraz a odpadlo obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. V dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa na druhej strane dlžníci stratili právny titul mať peňažné prostriedky u seba a teda ich užívať a splácať postupne v splátkach a vznikla im povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Opačný výklad by vyvolával stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Rozsudok v jeho druhej zamietavej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 6,69 % ročne aplikujúc pritom odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nárok na zmluvný úrok podľa neho vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasledujúcich Obč.zákonníka, či iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa. Inštitút zosplatnenia je podľa neho výslovným právom veriteľa a ochranou v prípadoch, ak si dlžníci neplnia povinnosti riadne a včas a sankciou s tým spojenou je jedine úrok z omeškania vyplývajúci priamo zo zákona. Napadnutým rozsudkom súd jeho postavenie zhoršil a zaviazal dlžníkov platiť mu úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, čo je úrok nižší ako bol zmluvne dojednaný. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, ale menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. S týmto názorom sa stotožňuje aj odborná literatúra napr. Komentár Beck k Obchodnému zákonníku a prikláňa sa k nemu aj súdna prax, ktorú špecifikoval spisovými značkami príslušných krajských súdov. Úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov podľa neho predpokladá aj § 27 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z.z. i ďalšie ustanovenia. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR č. 4 Obo193/98 uviedol, že toto sa k úrokom po zosplatnení úveru vyjadruje len dvoma stručnými vetami a ani z rozhodnutia ústavného súdu IV. ÚS 476/2012 -14 nevyplýva, aby sa tento stotožnil s právnym názorom všeobecných súdov.
4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
5. Predmetom odvolania žalobcu teda bola len zamietavá časť rozsudku a tento vo vyhovujúcej časti preto nebol predmetom preskúmavania.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.2.2020 o 10.10 hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
8. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolacie dôvody žalobcu naplnené neboli.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého výroku rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.
11. V danej veci zostalo sporným vyriešenie otázky, či žalobcovi prislúcha nárok na dohodnuté - zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Tento problém však súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyriešil správne. Na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza: Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik (a trvanie) je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový. Pretrváva len povinnosť uhradiť doterajšie úroky a tým, že včas dlžník nesplatí istinu a úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením (istiny a príslušenstva). Odvolací súd tu poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je potrebné ich odlišovať. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. Odvolací súd poukazuje na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t.j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru k dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru. Odlišná situácia však nastane v prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa), v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov ,v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk. Naproti tomu v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať (a splácať ich postupne v splátkach), t.j. vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu za takýto stav oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov možno považovať iba stav do zosplatnenia celého úveru, nakoľko zosplatnením úveru dlžník právo držať požičanú sumu stráca. Odvolací súd teda jednoznačne uzatvára, že po zosplatnení pohľadávky má veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemá nárok na zmluvne dojednaný úrok, pokiaľ strany sa v zmluve nedohodli inak.
12. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu odobril, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
13. V prejednávanej veci sa pritom strany v zmluve o úvere dohodli na úrokových sadzbách do dohodnutej doby splatnosti úveru a osobitne sa nedohodli na povinnosti dlžníkov uhradiť dohodnutú úrokovú sadzbu po zosplatnení úveru. Takáto dohoda v zmluve absentuje a táto v článku IX. v bode 9.3. obsahuje iba ustanovenie, podľa ktorého v prípade omeškania dlžníka z viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, resp. z iných dôvodov uvedených v článku X. tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
14. V danej veci vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru (viď. text zmluvy a označenie medziúveru ako spotrebiteľského) zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru žalobcovi nepatrí. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania / R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
15. Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).