Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoEk/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členiek senátu: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advocate s. r. o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D., o vymoženie 916,15 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 07.04.2022, č. k. -51, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I) a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“), , a o rozhodcovskom konaní v znení k 31.12.2014 (ďalej len „“), až 3, až 4, v znení k 31.12.2007 (ďalej len „“), ako i odkazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne argumentoval exekučným titulom – rozhodcovským rozsudkom SR 2408/06 zo dňa 03.07.2006 a tým, že vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 24.01.2006. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ust. a nasl. a normy na ochranu spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú súd prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný, čo

znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

4. Oprávnený včas podaným odvolaním navrhol toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. a nasl. a v zmysle ust. má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), pričom dlžník priamo v zmluve vyhlásil, že „súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Podľa oprávneného dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou a oprávnený ju považuje za platnú, nakoľko od povinného nevyžaduje, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu. Povinný má kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Svoje argumenty podporil aj rozhodnutiami viacerých českých súdov. Oprávnený má za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Z dôvodu potreby vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:

9. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere z 24.01.2006 je spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere, pretože oprávnený poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a povinný túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. I keď podľa znenia v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia spornej zmluvy, zmluva o úvere, ktorá je upravená v , pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala, je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu bolo možné považovať aj zmluvu uzatvorenú podľa , ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súčasne v tom čase účinné ust. cit. zákona umožňovalo, aby sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( až ), primerane použili ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je tiež potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. , ktorým sa novelizoval

, bola prebratá smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie účinné do 31.12.2007.

11. Je teda zrejmé, že problematika spotrebiteľských zmlúv bola v čase uzavretia spornej zmluvy upravená kombinovane v , ako aj v . Pri uplatňovaní tejto kombinovanej úpravy je v centre záujmu najmä materiálnoprávna ochrana práv spotrebiteľa v súlade s cieľmi zhmotnenými v smerniciach Rady 87/102/EHS a 93/13/EHS, medzi ktoré patrí aj ochrana spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (pozri v tomto zmysle uznesenie ÚS SR z 05.06.2013, sp. zn. ).

12. Po zhrnutí všetkých týchto skutočností možno dospieť len k tomu záveru, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia a 54 účinné v čase uzavretia zmluvy, a to napriek jej označeniu a vyhláseniu, že bola uzatvorená podľa . Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v .

13. Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Súd prvej inštancie v zhode s ustálenou judikatúrou odôvodnil a vysvetlil, prečo sa za takú neprijateľnú podmienku má považovať aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou by bolo jej individuálne dojednanie. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Tak zmluva, ako aj všeobecné podmienky majú formulárovú podobu. Do zmluvy sa rukou (počítačovo) vpisovali niektoré údaje, všeobecné podmienky boli predtlačený dokument, pričom povinný ich obsah žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Už samotné obsiahnutie tejto rozhodcovskej doložky v týchto podmienkach samo osebe vylučuje záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú. Uzatváranie rozhodcovskej doložky súčasne s uzatváraním zmluvy o úvere (jedným úkonom) vedie k tomu, že dlžník nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku akceptuje alebo nie. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. To vedie k záveru, že rozhodcovskú doložku medzi oprávneným a povinným treba považovať za neprijateľnú podmienku. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa , ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ust. obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách boli podľa neplatné.

14. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, ktorou argumentoval oprávnený v podanom odvolaní, tá je v skutočnosti len zdanlivá. Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa (oprávneného), nie dlžníka (povinného). Znenie rozhodcovskej doložky pritom umožňuje dodávateľovi (veriteľovi, oprávnenému) voliť si medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde pritom automaticky vylučuje právomoc štátneho súdu, čo vyplýva zo znenia rozhodcovskej doložky v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane.

15. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je podľa neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prejednávanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým

exekučným titulom (pozri napr. R 46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie správne zastavil.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil (výrok I).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi kvôli ich neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

18. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .