Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-40-2018.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu UNIQUA poisťovňa, a. s., so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO 00653501, proti žalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. L. G. XXXX/X, U. o zaplatenie 2.120,12 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 2.120,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.120,12 eur od doručenia žaloby žalovanej do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.07.2015 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s poistníkom M. G. s predmetom poistenia - byt na ulici K.. G. 3, U.. S. 04.08.2016 uzavrel aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s poistníkom Q. H. s predmetom poistenia - byt na ulici K.. G. 3, U.. Dňa 30.08.2016 prišlo k poistnej udalosti - vytopenie bytu M. G., pričom táto poistná udalosť bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX a vytopenie bytu Q. H., pričom táto poistná udalosť bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poznamenal, že dňa 02.09.2016 mu žalovaná doručila svoje prehlásenie, že uznáva nárok na náhradu škody oboch poistených, ku ktorej došlo tak, že asi o 2:00 hod. dňa 30.08.2016 došlo k prasknutiu prívodu teplej vody do vodovodnej batérie v kúpeľni na umývadle. V dôsledku toho unikajúca voda spôsobila zatečenie a poškodenie veci. Dodal, že dňa 04.09.2016 bolo M. G. zaslané -2- 18C/40/2018
oznámenie o výške poistného plnenia v sume 1.181,71 eur a Q. H. oznámenie o výške poistného plnenia v sume 938,41 eur. Dňa 05.09.2016 zaslal žalovanej výzvu na úhradu vzniknutej škody vo výške 1.181,71 eur, ktorá mu vznikla v súvislosti s vyplatením poistného plnenia M. G. a výzvu na úhradu vzniknutej škody vo výške 938,41 eur, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím poistného plnenia Q. H.. Žalovaná doposiaľ svoju povinnosť uhradiť uvedené sumy nesplnila. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná si nesplnila svoju prevenčnú povinnosť predchádzať škodám a to tak, že neudržiavala svoje zariadenie v takom stave, aby nespôsobila škodu, čím vznikla u žalovanej zodpovednosť za spôsobenú škodu. Zavinenie vidí vo forme nedbanlivosti. Súhlasil, že ku vzniku poistnej udalosti došlo náhodou, pretože poistné udalosti sú také. Napriek tomu má za to, že žalovaná si nepočínala tak, aby ku škode nedošlo.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Potvrdila, že dňa 30.08.2016 došlo v byte, ktorý ako jedna z dvoch spoluvlastníkov užíva, k úniku vody. K udalosti došlo v noci o 2.00 hod, keď spala. Príčinou úniku vody bolo prasknutie hadičky pre prívod teplej vody do vodovodnej
batérie na umývadle v kúpeľmi, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu vody a poškodeniu vecí v jej byte a v dvoch ďalších nachádzajúcich sa po ním. Poznamenala, že do predmetného bytu sa nasťahovala v roku 2014, pričom vykonala všetky potrebné opravy a úpravy vrátane výmeny vodovodnej batérie a umývadla v kúpeľni. Zdôraznila, že pre zodpovednosť za spôsobenú škodu sa vyžaduje splnenie 4 predpokladov: 1) protiprávny úkon, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a4) zavinenie škodcu. Má za to, že v danom prípade išlo o nepredvídateľnú udalosť, ktorá nemôže byť považovaná za úkon v zmysle prejavu vôle a už vôbec nie za protiprávny úkon, ktorého znakom je porušenie právnej povinnosti, či už priamo konaním alebo opomenutím konať. Žalobca sa vo svojom tvrdení o zanedbaní prevenčnej povinnosti obmedzil len na citáciu zákonného ustanovenia bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, ktoré by toto tvrdenie preukazovali. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o zavinenie, všeobecná zodpovednosť občana nie je zodpovednosťou za výsledok, ale zodpovednosťou za zavinenie. Mohlo by tak prichádzať do úvahy zavinenie nedbanlivostné, či už vedomé alebo nevedomé, čo však nie je v danom prípade dané. Neexistujú žiadne okolnosti, na základe ktorých by mohla čo i len predpokladať, že v nočných hodinách môže dôjsť k prasknutiu prívodnej hadičky na vodovodnej batérii, na ktorej len krátko predtým skončila záručná doba. Z batérie nebolo zrejmé, že by unikala voda a voľným okom nemohla poškodenie batérie zistiť. Batéria nekvapkala. V skrinke, kde hadičky boli, má hygienické potreby a denne ju otvárala. Prípadný únik vody by si všimla. Jediným spôsobom, akým by mohla predísť akejkoľvek poistnej udalosti, by bolo len to, že by každý večer a vždy pri odchode kontrolovala všetky prívody v byte a prípadne by odstavila hlavný ventil prívodu médií do bytu. Domnieva sa, že toto od nej pri bežnom užívaní bytu nemožno spravodlivo požadovať.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhov poistných zmlúv poistníka Q. H. zo dňa 04.08.2016 a poistníka M. G. zo dňa 07.07.2015, oznámení o výške poistného plnenia zo dňa 04.09.2016, prehlásení žalovanej zo dňa 31.08.2016, zápisov zo škody, listín označených „Uplatnenie práva na náhradu škody“ zo dňa 05.09.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca prijal dňa 17.08.2016 návrh Q.a na uzavretie poistnej zmluvy, ktorého predmetom bolo poistenie bytu na ul. K.. L. G. v U.. -3- 18C/40/2018
Poistenými nebezpečiami bola okrem iného aj voda z vodovodu. Žalobca prijal dňa 10.07.2015 návrh M. G. na uzavretie poistnej zmluvy, ktorého predmetom bolo poistenie bytu a domácnosti na ul. K.. L. G. v U.. Poistenými nebezpečiami bola okrem iného aj voda z vodovodu.
5. Zo zápisov zo škody zo dňa 31.08.2016 vyplýva, že ku škode došlo dňa 30.08.2016.
6. Prehláseniami zo dňa 31.08.2016 žalovaná prehlásila, že uznáva nárok poškodených, Q. H. a M. G., na náhradu škody vo výške určenej na základe obhliadky poisťovacieho agenta. V prehláseniach bol uvedený popis vzniku škodovej udalosti, a to tak, že dňa 30.08.2016 o 2.00 hod. došlo k prasknutiu prívodu teplej vody do vodovodnej batérie (vodovodnej hadičky) v kúpeľni na umývadle. V dôsledku toho unikajúca voda spôsobila zatečenie a poškodenie vecí.
7. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 04.09.2016 oznámil žalobca M. G., že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené a poistné plnenie vo výške 1.181,71 eur mu bude poukázané na bankový účet. Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 04.09.2016 oznámil žalobca Q. H., že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené a poistné plnenie vo výške 938,41 eur mu bude poukázané na bankový účet.
8. Listinou „Uplatnenie práva na náhradu škody“ zo dňa 05.09.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu poistného plnenia vyplateného Q. H. vo výške 938,41 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Listinou „Uplatnenie práva na náhradu škody“ zo dňa 05.09.2016 vyzval žalobca žalovanú na úhradu poistného plnenia vyplateného M. G. vo výške 1.181,71 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy.
9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Žalobca svoj nárok odvodzuje od nároku na náhradu škody poistených M. G. a Q. H., ktorým poskytol poistné plnenie. Takúto situáciu rieši Občiansky zákonník v ustanovení § 813 ods. 1. Je však potrebné si uvedomiť, že postihové právo poisťovateľa predpokladá existenciu práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Toto právo môže vzniknúť pri rôznych skutkových situáciách, napriek tomu je rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu zodpovedá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd sa preto zaoberal otázkou, či žalovaná škodu spôsobila, a teda či za ňu aj zodpovedá. Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú: 1) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2) vznik škody ako majetkovej ujmy, 3) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody -4- 18C/40/2018
a 4) zavinenie škodcu. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Bez splnenia čo i len jedného predpokladu nemožno dôjsť k záveru o vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Prvým predpokladom je existencia protiprávneho úkonu. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala, a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávnosť konania sa vo vonkajšom svete môže prejaviť v aktívnom konaní alebo v opomenutí konania, na ktoré je osoba povinná. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný konať. V danom prípade žalobca protiprávne konanie žalovanej vidí v zanedbaní prevenčnej povinnosti. Inak povedané, tvrdí, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť predchádzať škodám, keď nezabezpečila, aby prívodná hadička do vodovodnej batérie nepraskla a unikajúca voda nespôsobila škodu na majetku poistených osôb. Prevenčná povinnosť znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne okolnosti rozumne očakávať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. V súdenej veci došlo v neskorých nočných hodinách v byte žalovanej k prasknutiu prívodnej hadičky do vodovodnej batérie, v dôsledku čoho unikajúca voda poškodila majetok poistených osôb. Z vyjadrení žalovanej, ktoré žalobca nijak nerozporoval, vyplynulo, že nič nenasvedčovalo tomu, že by dotknutá hadička mohla prasknúť; voda z nej neunikala. Za takéhoto stavu žalovaná nemohla prijať žiadne opatrenia, ktorými by predišla vzniku škody, nakoľko nemohla spravodlivo predpokladať, že k takejto udalosti dôjde. Žalovaná nebola povinná konať, a preto jej nekonanie (opomenutie) nemôže privodiť zodpovednosť za škodu. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osoba si splní prevenčnú povinnosť, ak zachováva taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od nej rozumne očakávať. Nie je rozumné očakávať, že žalovaná pri každodennom bežnom užívaní bytu každý deň skontroluje všetky prívody médií do bytu a v byte, aby predišla vzniku prípadnej škody a toto od nej nemožno ani spravodlivo požadovať. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaná neporušila žiadnu svoju povinnosť, čím nie je naplnený hneď prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Súd zastáva názor, že v danom prípade išlo o náhodu, za ktorú sa nezodpovedá. Súd tiež dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania protiprávnosti úkonu leží na žalobcovi. Žalobca sa však obmedzil len sa strohé tvrdenie o zanedbaní prevenčnej povinnosti, pričom súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaná si skutočne svoju povinnosť prevencie nesplnila. Súd preto vychádzal z v konaní zisteného skutkového stavu a dospel k záverom, ktoré už vyššie vysvetlil.
13. S poukazom na vyššie uvedené, za stavu, keď neboli splnené všetky zákonom predpísané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Len pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalobca predložil prehlásenie žalovanej, že uznáva nárok poškodených na náhradu škody, neznamená to, že žalovaná škodu uznala. Zákon inštitút uznania nároku na náhradu škody nepozná. Občiansky zákonník upravuje len inštitút uznania dlhu (záväzku), ktorý prichádza do úvahy len v prípade existujúceho dlhu (záväzku). V danom prípade v čase spisovania prehlásenia žalovaná výšku škody nepoznala, a preto ju nemohla ani platne uznať.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
-5- 18C/40/2018
15. Žalovaná bola v konaní stranou s plným úspechom v spore. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.