Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-34-2020.pdf
PDF · 75.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO 00653501, proti žalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., U., o zaplatenie 2.120,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.02.2020, č. k. 18C/40/2018-57, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako poisťovňa, na ktorú malo prejsť právo podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), domáhal náhrady škody vzniknutej vytopením bytov nachádzajúcich sa pod bytom žalovanej, v ktorom došlo k prasknutiu vodovodnej hadičky. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 415 a 420 ods. 1 OZ a k dôvodom zamietnutia žaloby uviedol, že na strane žalovanej nebolo preukázané porušenie žiadnej právnej povinnosti, ktoré by zakladalo jej zodpovednosť za škodu spôsobenú zatečením nižšie položených bytov. Jednalo sa o náhodu, za ktorú sa nezodpovedá. Dôkazné bremeno v tomto smere ležalo podľa súdu prvej inštancie na žalobcovi. Ten sa však obmedzil iba na strohé tvrdenie o zanedbaní prevenčnej povinnosti a neposkytol žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaná svoju prevenčnú povinnosť nesplnila. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a v konaní úspešnej žalovanej, ktorej by inak náhrada trov patrila, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že zodpovednosť žalovanej mala byť posúdená podľa § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je vlastník bytu okrem iného povinný udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívania počínať si tak, aby nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych práv. Tým, že v byte žalovanej praskla hadička a spôsobila škodu susediacim bytom je zrejmé, že žalovaná nekonala tak, aby nerušil a neohrozovala ostatných. Nevyvodenie zodpovednosti za prasknutie hadičky je podľa žalovaného v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivosti, keď by sa v tejto situácii nemohol vlastník nižšie položeného bytu domôcť náhrady škody spôsobenej zatečením. Podľa žalobcu už samotný vznik škody vyplývajúci z konania/nekonania žalovanej predstavuje porušenie povinnosti udržiavať byt v riadnom stave. Citujúc ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ a § 813 ods. 1 OZ v spojení s ustanoveniami § 11 zákona č. 182/1993 Z.z. mal žalobca zato, že porušenie povinností vlastníka bytu je porušením prevenčnej povinnosti v dôsledku čoho vzniká zodpovednosť za spôsobenú škodu. Záverom odvolania žalobca
uviedol, že závady a poškodenia vznikajú najmä v dôsledku činností, ako napríklad stavebná činnosť, ale aj nečinnosť spočívajúca v nedostatočnej údržbe a v dôsledku opotrebenia materiálu. Zodpovednosť za udržiavanie bytu v stave spôsobilom na riadne užívanie je podľa zákona zodpovednosťou vlastníka bytu.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v podľa ust. § 378 a nasl. CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
5. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
6. Citované ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu vyžaduje pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Takým porušením právne povinnosti môže byť aj zanedbanie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, teda povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám.
7. Splnenie prevenčnej povinnosti vyžaduje zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od povinnej osoby rozumne požadovať vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery, a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 3516/2007).
8. Ohľadom vytopenia nižšie položeného bytu v dôsledku prasknutia vodovodnej hadičky dospela judikatúra k záveru, že povinnosť predchádzať vzniku škody neznamená povinnosť predvídať každý následok, ktorý by mohol nastať v budúcnosti. Náhoda postihuje toho, koho majetok bol poškodený, nie toho v koho majetku príčina poškodenia vznikla (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 450/2016). V danom prípade tak porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej nemožno dovodzovať zo samotného následku v podobe škody na nižšie položených bytoch, ako sa nesprávne domnieva žalobca. V takom prípade by sa totiž jednalo o objektívnu zodpovednosť za následok, pre ktorú v danej situácii neexistuje právny základ. Aj v prípade vytopenia nižšie položeného bytu z prasknutého vodovodu bytu nad ním je tak daná zodpovednosť vlastníka horného bytu len v prípade jeho zavineného protiprávneho konania. Rozhodovacia prax súdov však v tejto špecifickej situácii vyžaduje zvýšenú opatrnosť vlastníka horného bytu, pretože vlastník spodného bytu nie je schopný zatečeniu vody čeliť (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25 Cdo 1817/2020).
9. V posudzovanom prípade zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý žalobca v odvolaní nenapáda, vyplýva, že po nadobudnutí bytu žalovanou v roku 2014 bola vodovodná batéria vymenená, táto nevykazovala žiadne vady ani únik vody. Rovnako nebolo badať náznak problému na prívodných hadičkách, ktoré sa nachádzali v skrinke pod umývadlom, ktorú žalovaná denne používala a otvárala. K prasknutiu hadičky došlo 30.08.2016 v noci cca o 2.00 hod. keď žalovaná spala.
10. Aj pri vyššie odôvodnenom prísnom posudzovaní prevenčnej povinnosti vlastníka horného bytu, nenachádza ani odvolací súd v danom prípade okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej. Batéria, na ktorej prívode došlo k úniku bola zánovná, tesne po uplynutí 24 mesačnej záručnej doby. Nevykazovala žiadne nedostatky ako aj prívodné hadičky, ktorých priestor žalovaná každý deň vzhliadla. Odvolací súd nenachádza, čo viac by bolo možné od žalovanej rozumne požadovať, aby vykonala v snahe predísť prasknutiu prívodnej hadičky a následnému vytopeniu nižšie položeného bytu. Do úvahy neprichádza požiadavka uzatvárať ventil na prívode vody do bytu každý večer alebo výmena hadičiek vždy po uplynutí záruky. Večerné uzatváranie prívodu vody by značne obmedzovalo pohodu bývania, keď akékoľvek nočné použitie vody by vždy vyžadovalo otvorenie a následné opätovné zatvorenie prívodného ventilu. Takýto postup nemožno rozumne požadovať, keďže je mimo obvyklého konania prakticky všetkých vlastníkov a užívateľov bytov. Rovnako výmena prívodných hadičiek vždy po uplynutí ich záruky nie je rozumnou požiadavkou na predchádzanie škode. V tomto duchu by potom bolo potrebné požadovať výmenu všetkých spotrebičov po uplynutí záruky, pretože aj tie sú potenciálnym zdrojom vzniku škody. Takáto požiadavka je zjavne absurdná.
11. Zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu teda nie je možné dovodiť zo samotného následku, ako sa nesprávne domnieva žalobca a súčasne súd prvej inštancie správne uzavrel, že zo strany žalovanej
nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V danom prípade sa tak skutočne jednalo o náhodu, za ktorú žalovaná nezodpovedá a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby bolo preto správne, a odvolacím súdom potvrdené.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP. Žalovanej plne úspešnej v odvolacom konaní by patrila plná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhradu odvolací súd nepriznal.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).