Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/220/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX T. - L., S. republika, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & partners, s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882 proti žalovanému K.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Q. XXXX/X, XXX XX C. L., právne zastúpenému Advokátska kancelária Ivan Syrový s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -117 zo dňa 12. 06. 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu podanú žalobcom dňa 25. 04. 2018, ktorou sa domáhal určenia, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, a to tým, že vyhlásil pátranie v L. republike po jeho osobe z dôvodu potreby zabezpečenia jeho výsluchu v trestnej veci S.: ORP-XXX/C.-C.-XXX (ďalej v texte „trestná vec“), vedenej na základe trestného oznámenia podaného zo strany súdneho exekútora. Súčasne sa voči žalovanému domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- €.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že prioritne posudzoval procesné otázky, t. j. zaoberal sa otázkou vecnej legitimácie, a to i vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne nedostatku jeho pasívnej legitimácie v danom súdnom spore. Na základe okresným súdom zisteného skutkového stavu a následnej aplikácie ustanovení až 3 , ako aj , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte „“) v spojení s a o policajnom zbore (ďalej v texte „Zákon o policajnom zbore“) dospel okresný súd k právnemu záveru, že pokiaľ žalobca namieta postup žalovaného pri plnení jeho služobných povinností a žalovaného označil ako „poručík F.. U. Y., v služobnom pomere k Ministerstvu vnútra SR s miestom výkonu na Obvodnom oddelení PZ C. L., ul. L.. X, XXX XX C. L.“, potom mu neostávalo iné len žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Keďže okresný súd konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nezaoberal sa samotným nárokom žalobcu a nevykonával osobitné dokazovanie, a to aj s poukazom na hospodárnosť súdneho sporu.

3. Odhliadnuc od vyššie uvedeného nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, okresný súd v odôvodnení doplnil, že žalobca nepreukázal v konaní protiprávne konanie žalovaného, vzniknutú škodu, ani príčinnú súvislosť medzi nimi, pričom procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je rovnako zamietnutie žaloby.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle (ďalej v texte „CSP“) v spojení s .

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý podal odvolanie v celom rozsahu, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za správne v zmysle , , , , , . Prioritne žalobca namietal, že okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 12. 06. 2019 napriek tomu, že sa riadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov pre hospitalizáciu a súčasne pre kolíziu pojednávaní jeho právneho zástupcu, keď nesúhlasil so substitúciou právneho zástupcu, čím okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces a odňal mu tak možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti zdôraznil, že dňa 10. 06. 2019 požiadal o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené na 12. 06. 2019 z dôvodu, že bol dňa 27. 05. 2019 prijatý do nemocnice, a to na stály pobyt na klinike v trvaní 12 týždňov. Nemohol sa tak objektívne zúčastniť nariadeného pojednávania pre hospitalizáciu a o tomto dôvode sa dozvedel až dňom hospitalizácie a reálne bol schopný spísať a podať žiadosť až dňa 10. 06. 2019. Keď mu následne okresný súd oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, bol v tiesni, preto splnomocnil advokáta na zastupovanie v tomto konaní dňa 11. 06. 2019, pričom trval na svojom osobnom zastúpení a nesúhlasil so substitúciou splnomocnenca. Z dôvodu kolízie s pojednávaniami, ktoré boli skôr nariadené jeho právnemu zástupcovi, tento taktiež požiadal nasledujúci deň o odročenie pojednávania, keď výslovne poukázal na konkrétne konanie pred Okresným súdom Považská Bystrica, napriek tomu okresný súd pojednávanie i tak neodročil. Súčasne bola vznesená i námietka zaujatosti zákonnej sudkyne vzhľadom na jej vyjadrenie vo veci, že má vzťah k žalovanému prostredníctvom rodinného príslušníka žalovaného, keď o dôvode zaujatosti sudkyne sa jeho zástupca dozvedel až pri prevzatí zastupovania.

6. Žalobca v odvolaní uviedol, že záver okresného súdu spočívajúci v tom, že pojednávanie, na ktorom vo veci rozhodol, neodročil, nakoľko nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, považuje za nesprávny, keďže existovali dôležité dôvody pre jeho odročenie, a to jednak jeho hospitalizácia, žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj kolízia pojednávaní jeho právneho zástupcu, ktorý taktiež požiadal o odročenie pojednávania a doložil nesúhlas so zastúpením substitúciou advokáta.

7. Okresný súd, podľa žalobcu pochybil v tom, že vec prejednal a rozhodol napriek ním vznesenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne zo dňa 12. 06. 2019 pred pojednávaním zo strany jeho právneho zástupcu. K tomu okresný súd uviedol iba toľko, že na ňu neprihliadal, nakoľko nespĺňala náležitosti v zmysle . Z uvedeného však nie je zrejmé, ktoré náležitosti vznesenie námietky neobsahovalo, v dôsledku čoho považuje uvedený záver za arbitrárny a nepreskúmateľný. Naďalej tvrdí, že vznesená námietka zaujatosti spĺňa náležitosti v zmysle , a preto mal okresný súd vec predložiť nadriadenému súdu, a nie vydať rozhodnutie vo veci samej. Tvrdenie zákonnej sudkyne, že nemá žiadny vzťah k strane sporu - žalovaného, je v rozpore s jej vyjadrením, ak sama uviedla, že pozná rodinného príslušníka žalovaného a dokonca sama žiadala o vylúčenie z konania v tejto veci.

8. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bolo právne posúdenie veci vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie žalovaného. Tvrdí, že pasívna legitimácia žalovaného je daná, keďže nie je vylúčené domáhať sa žalobou o ochranu osobnosti proti policajtovi, ktorý tento konal protiprávne z titulu, že k tomu neexistuje žiaden zákonný podklad, zároveň zneužil právomoc verejného činiteľa, čím zasiahol do jeho osobnostných práva, predovšetkým občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Zdôraznil, že takýto exces zo strany žalovaného je možné podľa jeho názoru žalovať v konaní o ochranu osobnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Nestotožnil sa s právnym záverom žalobcu o tom, že boli porušené jeho práva, ak okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zdôraznil, že žalobca požiadal o odročenie pojednávania opakovane 13. 03. 2019, 24. 04. 2019, vždy zo zdravotných dôvodov. Už od 13. 03. 2019 preto žalobca vedel, že jeho zdravotný stav mu nedovolí zúčastniť sa pojednávaní, mohol preto k voľbe svojho právneho zástupcu pristúpiť hneď už od jeho hospitalizácie dňa 24. 04. 2019, o ktorej hospitalizácii však taktiež dôkaz predložený nebol. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa odhodlal pre voľbu právneho zástupcu až 11. 06. 2019, čiže deň pred pojednávaním. Aj právny zástupca - advokát má taktiež konať tak, aby nebolo pojednávanie v deň pred jeho uskutočnením nutné odročiť. Poukázal na Zákon o advokácii.

10. K opakovanej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zákonná sudkyňa postupovala správne, ak neprihliadala na opakovanú námietku zaujatosti, o ktorej už predseda Okresného súdu Rimavská Sobota R.. T. A. dňa 14. 05. 2018 rozhodol tak, že zákonná sudkyňa z prejednávania a rozhodovania v tejto veci vylúčená nebola.

11. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca v odvolaní neodkazuje na žiadne právne normy z procesného, či hmotného práva, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili a neposkytol vysvetlenie, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť v značnej miere k zníženiu jeho dôstojnosti, resp. k zníženiu jeho vážnosti v spoločnosti tak, ako to vyžaduje ust. , z dôvodu ktorého by si mohol nárokovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v zmysle (á contrario) rozsudok okresného súdu v zmysle zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd nemal možnosť napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, ani zmeniť, nakoľko nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť ani v odvolacom konaní, ak chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatnenému nároku. Uvedené vady nebolo možné odstrániť v rámci odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu, najmä tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe vyplýva, že otázku pesívnej legitimácie posúdil okresný súd predčasne. Žalobca totiž v žalobe tvrdil, že žalovaný pri vyhlásení pátrania v SR po jeho osobe nepostupoval podľa ustanovení , nakoľko neumožňuje vyhlásiť pátranie po osobe, ktorej pobyt je známy, keď táto si preberá zásielky jej doručované a na každé predvolanie reaguje prostredníctvom zvoleného obhajcu a svoju neúčasť na úkone riadne a včas ospravedlní a dôvod neúčasti podloží lekárskou správou ošetrujúceho lekára. Výslovne v žalobe žalobca tvrdil, že považoval konanie, ktoré považuje za zásah do svojich osobnostných práv, za konanie svojvoľné a nezákonné, nakoľko súčasne neexistoval žiaden zákonný podklad, na základe ktorého došlo k vyhláseniu pátrania po jeho osobe, teda zo strany žalovaného došlo podľa žalobcu k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, čím bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv, a to najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Ďalej v žalobe uviedol, že v súvislosti s uvedeným vyvstáva riziko poškodenia nielen jeho občianskej cti, ale aj obchodnej povesti, nakoľko vykonáva rozsiahlu podnikateľskú činnosť, preto žiaden z jeho aktuálnych obchodných partnerov nebude požívať dôveru v jeho osobe ako osobe, na ktorú bolo vyhlásené policajné pátranie. Žalobca preto naďalej trval na tom, že na strane žalovaného je daná pasívna legitimácia v tomto konaní.

14. Okresný súd preto hneď pri podaní žaloby v prípade, ak bol žalovaný označený ako poručík F.. U. Y. v služobnom pomere k Ministerstvu vnútra SR s miestom výkonu na Obvodnom oddelení PR C. L., mal prioritne odstrániť vadu žaloby spočívajúcu v označení žalovaného, aby mal naisto dané, či konanie je vedené proti žalovanému U. Y. ako fyzickej osobe, alebo ako zamestnancovi Ministerstva vnútra SR s miestom výkonu na Obvodnom oddelení PR PZ C. L.. V zmysle sa v žalobe uvedie označenie strán, pričom v zmysle sa fyzická osoba v žalobe označuje menom a priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným údajom a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia sa právnická osoba v žalobe označuje názvom, alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného.

15. Okresný súd si však uvedenú povinnosť odstránenia vady žaloby nesplnil vo vzťahu k označeniu žalovaného a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno len predpokladať, že okresný súd konal so žalovaným K.. U. Y. ako fyzickou osobou s tým, že sám opravil označenie žalovaného doplnením jeho údajov o dátum narodenia a bydlisko napriek tomu, že zo žaloby uvedené nevyplývalo.

16. Bude preto úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci prioritne posúdiť, voči komu súd koná s tým, že označenie žalovaného a odstránenie vady žaloby je v dispozícii žalobcu, keďže ide o vadu odstrániteľnú.

17. Ak by aj odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca v prejednávanej veci podal žalobu voči žalovanému K.. U. Y. ako fyzickej osobe označenej dátumom narodenia a bydliskom, nemožno pristúpiť ani na jeho ďalšiu právnu argumentáciu súvisiacu s nedostatkom pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko v tomto rozsahu považuje odvolací súd právne závery okresného súdu za predčasné, nepreskúmateľné bez uvedenia dôvodov, na základe akej právnej úpravy a súčasne na základe akých právnych úvah k uvedenému právnemu záveru dospel. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie je uvedené výlučne v bode 23. napadnutého rozhodnutia len tým, že žalobca namieta postup žalovaného pri plnení jeho služobných povinností. Takéto právne zdôvodnenie však odvolací súd považuje za nedostatočné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

18. Pokiaľ si súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborného zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový stav ako celok, bez tohto, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a čo z nich zistil. Pre kvalitné odôvodnenie je nepostačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil.

19. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolaním napádaný rozsudok síce uvádza skutkový stav, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, avšak z obsahu odôvodnenia nie sú zrejmé výsledky vykonaného dokazovania, ani právne úvahy, na základe ktorých má za to, že na strane žalovaného nie je daná pasívna legitimácia v konaní. Ak súd odmietol argumenty žalobcu, že žalovaného považuje za pasívne legitimovaného v konaní, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť tento argument. Iba samotné konštatovanie, že argument strany sporu je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia, prečo si to súd myslí, je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom.

20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

21. Žalobca v žalobe výslovne konštatoval, že konanie žalovaného, teda U. Y., považuje za konanie svojvoľné, nezákonné a výslovne ho označil ako „exces“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 09. 2013, v zmysle ktorého pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Uvedený právny záver je však v celom rozsahu vecne správny len v tom prípade, ak je zo skutkového stavu bez pochýb jasné, že išlo o takú činnosť, pri ktorej je určujúca existencia miestneho časového a vecného vzťahu k plneniu činnosti právnickej osoby, teda že v danom prípade zo strany fyzickej osoby, ktorá bola použitá právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, nedošlo k excesu.

22. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je totiž nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom-ktorom konaní vecne legitimovaný. Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba (viď napr. R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012). Ak ale bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama, teda bezprostredne konajúca fyzická osoba, alebo táto právnická osoba. Otázku, či zo strany žalovaného ako fyzickej osoby došlo vyhlásením pátrania v SR po žalobcovi v súlade s plnením jeho služobných povinností, alebo či išlo z jeho strany o tzv. exces, zo strany okresného súdu však nebolo žiadnym spôsobom skutkovo ani právne ustálené.

23. Odvolací súd poukazuje na podporu svojej argumentácie i rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom je poukázané na to, že predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa, teda právnickej osoby pri neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti, ktorý by mal byť spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou, či fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej alebo fyzickej osoby (žalovaný) je to, aby činnosť pracovníka, teda žalovaného nestrácala miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh tejto osoby. Okresný súd však neskúmal, či k žalobcom tvrdenému zásahu do jeho osobnostných práv došlo pri plnení pracovných úloh žalovaného, ak žalobca výslovne tvrdil, že zo strany žalovaného išlo o porušenie zákona, teda tzv. exces, neskúmal, či zásah tvrdený žalobcom vyplýval z pracovného zaradenia, resp. z náplne práce, príp. vnútorných predpisov zamestnávateľa, vrátane organizačného poriadku, teda opakovane odvolací súd konštatuje, že okresný súd nezisťoval či k zásahu na strane žalobcu, ktorý v konaní tvrdí, došlo žalovaným plnením úloh právnickej osoby - zamestnávateľa, pri plnení služobných povinností, alebo či je za tento zásah zodpovedný sám žalovaný, ktorý sa neriadil pokynmi zamestnávateľa, služobnými predpismi, pokynmi resp. ani ustanoveniami zákona, v rámci ktorých mal svoju činnosť ako príslušník policajného zboru vykonávať. Nie je preto možné považovať postup okresného súdu za správny, ak sa okolnosťami vyššie uvedenými nezaoberal, len konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k postupu pri plnení jeho služobných povinností bez akéhokoľvek odkazu na súdnu prax a úvah okresného súdu, ako k tomuto skutkovému, ale i právnemu záveru dospel. Odôvodnenie doslova jednou vetou bez vyhodnotenia skutkového a právneho stavu veci vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v bode 23. odôvodnenia nemôže spĺňať naplnenie ustanovenia , a absenciu skutkových a právnych záverov okresného súdu nemožno napraviť ani v odvolacom konaní, ak v tomto rozsahu neexistuje žiadny skutkový ani právny záver okresného súdu daný.

24. Po zrušení a vrátení veci bude preto prioritne úlohou okresného súdu zamerať sa na odstránenie vady žaloby, a to označenia žalovaného, ktorá vada je odstrániteľnou tak, aby bolo zrejmé, koho žalobca žaluje, tak, aby označenie žalovaného v súlade s učinil sám žalobca. Následne okresný súd po tom, ako si ustáli, kto vystupuje na strane žalovaného, vyhodnotí ním vykonané dôkazy, a len v tom prípade, ak dospeje k záveru, že k žalobcom tvrdenému zásahu do jeho osobnostných práv došlo konaním žalovaným pri plnení jeho služobných povinností, vyhodnotí, či na strane žalovaného je daná pasívna legitimácia. Okresným súdom uvedený záver o neexistencii pasívnej legitimácie na strane žalovaného je však vzhľadom na nedostatočné vyhodnotenie dôkazov predčasný, ak sa okresný súd tvz. excesom žalovaného dosiaľ vôbec nezaoberal. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku otázkou, prečo žalovaný nie je v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti, výslovne nezaoberal.

25. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím, a uvedený nedostatok je nevyhnutné skutkovo aj právne odôvodniť. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie vecnej legitimácie nie je procesnou podmienkou konania, ako nesprávne konštatoval okresný súd. Vymedzenie strán sporu sa zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd žalobu a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe označil. Inštitút strany sporu ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či strana procesného konania je tiež vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana sporu nebola nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2011, sp. zn. ).

27. Len v prípade, ak okresný súd dospeje k tomu, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaným ako fyzická osoba a z jeho strany došlo k žalobcom tvrdenému zásahu do osobnostných práv žalobcu v dôsledku jeho excesu, teda nie pri plnení jeho služobných povinností, len v takom prípade bude povinnosťou okresného súdu skúmať, či zásah tvrdený žalobcom je zásahom protiprávnym, či na strane žalobcu došlo k vzniku ujmy a či existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a ujmou na strane žalobcu.

28. Odvolací súd dopĺňa, že otázku, kto je v tom-ktorom prípade subjektom ochrany a kto je objektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, do koho práv bolo zasiahnuté a kto sa dopustil zásahu, nie je ešte opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti zásahu, jeho intenzity a dôsledkov, či existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky priznaného zadosťučinenia a podobne. Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní o ochranu osobnosti riešená len medzi subjektami, ktorých sa táto spornosť týka, teda medzi subjektom ochrany a subjektom zásahu. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný.

29. Nemožno opomenúť ani to, že je úlohou súdu vyhodnotiť právnu kvalifikáciu nároku žalobcu, pričom týmto právnym kvalifikovaním nároku uvedeným v žalobe súd viazaný nie je. Musí spoľahlivo zistiť skutkový stav veci ohľadom toho, či ide o nárok žalobcu výslovne na ochranu osobnosti v zmysle ustanovení .

30. Na záver odvolací súd uvádza, že zákonná sudkyňa dostatočne v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, na základe akých právnych úvah dospela k záveru, že námietka zaujatosti predložená právnym zástupcom žalobcu dňa 12.06.2019 nespĺňa náležitosti v zmysle , ak z tohto dôvodu námietku zaujatosti vznesenú žalobcom nepredložila nadriadenému súdu a súčasne je z tohto podania žalobcu zrejmé, voči ktorému súdu bola podaná, v akej veci, voči ktorej zákonnej sudkyni, z akých dôvodov ( vzťah sudkyne k žalovanému prostredníctvom rodinného príslušníka žalovaného, ktorý deklarovala sama sudkyňa), ako aj dátum, kedy sa o dôvode námietky žalobca dozvedel s poukazom na písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne po prevzatí zastupovania jeho právnym zástupcom.

31. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v konaní ani jedna zo strán sporu nepredložila v konaní plnomocenstvo právnemu zástupcovi - advokátovi v súlade s ustanoveniami a . Pre účely konania musí strana sporu predložiť písomný originál plnomocenstva preukazujúceho oprávnenie advokáta konať v mene strany sporu alebo plnomocenstvo v elektronickej podobe, a to buď na základe ustanovenia o e-Governmente, v zmysle ktorého sa vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila alebo ustanovenia v spojení s citovaného zákona (ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie) vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do podoby elektronickej. V prípade, ak aj po preverení bude plnomocenstvo vykazovať vady, bude potrebné vyzvať advokáta strany sporu na odstránenie vád splnomocnenia na zastupovanie, a to postupom v zmysle vyššie naznačených možností. Až po odstránení uvedeného nedostatku je možné mať za to, že strana sporu je v konaní zastúpená advokátom.

32. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle aj o trovách odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).