Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/38/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: F.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 4, XXX XX K., korešpondenčná adresa: S. J. XX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -42 zo dňa 18.12.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. a , ,, a ust., , , a o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva č. XXXXXXXXX je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle , ale aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Obč. zák. Žalobkyňa v odôvodnení tvrdila, že zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( ZoSÚ). Súd prvej inštancie poukázal na bod č. 5, kde je uvedený text zo zmluvy v ktorom sa uvádza kde je možné uplatniť sťažnosť a reklamáciu, text bol jasne čitateľný a zrozumiteľný. Mal za to, že predmetná zmluva v tomto smere obsahovala náležitosť požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o náležitosť ZoSÚ v zmluve bolo uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Súd prvej inštancie nepoprel, že bežne sa rozhoduje, že táto musí byť určená presným dátumom a byť súčasťou priamo zmluvy, čo v podstate tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská republika však vo vyjadrení k veci vedenej na SD EÚ ako C - 42/15 (vyššie uvedená predbežná otázka OS Dunajská Streda) uviedla, že formulácie týkajúce sa splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru alebo dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň kalendárneho mesiaca považuje za dostatočné. Z týchto dôvodov pri hodnotení dôvodnosti žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ani uvedenú námietku žalobkyne nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ ide o - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia ( písm. 1/ZoSÚ) od 31.03.2015 písm. k/ ZoSÚ, tu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vydané dňa 22. februára 2018 ( podľa Čl.2 Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo), ktorý uviedol, že: Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Súd prvej inštancie sa spravoval vyjadreným právnym záverom ale aj v rozhodnutím NS SR sp.zn. a má za to, že ani uvedená námietka žalobkyne vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy neobstojí. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že podpisovala zmluvu o úvere a nemala možnosť ju odmietnuť obsah predložených listín však toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdzuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a je žalobkyňou osobitne podpísaná. Iné dôkazy žalobkyňa na preukázanie tvrdenia, že nemohla dohodu odmietnuť podpísať nenavrhla vykonať.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa nemôžu ísť tak ďaleko, aby umožňovali spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny. Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by spotrebiteľovi stačilo následne vyhlásiť, že nechcel prejaviť vôľu vtelenú do ním podpísanej listiny. Žalobkyňa navyše má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou intelektuálnou úrovňou a schopnosťou vystupovať s druhou zmluvnou stranou a teda ak mala nejaké otázky nejasné nemusela uzavrieť zmluvu o úvere a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie o opaku s odstupom času sa javí ako účelové. V prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola „skrytá“ medzi iné ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa by v tomto zmysle bolo nepoctivé. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako inštitút je upravená v , ktorý výslovne predpokladá, že predložením dohody zamestnávateľovi nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže táto podstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak napr. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť. Podobne aj (aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom. Rovnako v zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z Obč. zák. nevyplýva a bolo by aj málo logické, keďže zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než dlžníkovi poskytne úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Predmetné závery sú použiteľné aj v danej veci - predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou predbežného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Vzhľadom na to súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je dôvodná. Navyše žalobkyňa má stále možnosti na iné formy žaloby

a teda obrany pokiaľ by mala za to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Predmetom tohto sporu bola prioritne dohoda o zrážkach zo mzdy.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. v spojení s ust. (ďalej ). V konaní bol žalobca takmer v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol v prvom rade preto, že nezistil, aby poskytnutý úver bol bezúročný a bezpoplatkový a ďalej preto, že je žalobkyňa vysokoškolsky vzdelaná s titulom Ing. a sama pracuje v bankovom sektore. Zároveň, že jej dohoda bola daná na podpis a prečítala si ju a svoju vôľu prejavila, zároveň, že úverová zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti a má možnosť na iné žaloby a ochranu práv. Konštatovala, že uloženia povinnosti žalovanému sa domáha preto, lebo Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému vymôcť od nej podstatne vyššiu sumu aká mu patrí, nakoľko podľa jej názoru na rozdiel od zistenia súdu prvej inštancie ide v danej veci o úver bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa mýli, ak sa domnieva, že vysokoškolské vzdelanie spotrebiteľa robí z neprijateľnej zmluvnej podmienky prijateľnú. Podľa zákona je zmluvná podmienka neprijateľnou, ak obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. K mylným názorom čo sa týka zistenia súdu prvej inštancie, že predmetný úver nie je bezúročný a bezpoplatkový poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Čo sa týka odvolacích námietok, v celom rozsahu sa stotožňuje s právnou argumentáciou obsiahnutou v uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.06.2018, z ktorého citovala. Okrem iného aj to, že odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje. Smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov. K argumentácií k uzneseniam Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 28.06.2018 a sp.zn. zo dňa 05.04.2018 poukázala žalobkyňa na článok 10 ods.2 písm.h/ a článok 10 ods.2 písm.j/ Smernice. Zároveň uviedla, že zákon pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou istiny a úvery bez amortizácie istiny ( ). Amortizačná tabuľka v nijakom prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Zákon spotrebiteľovi len dáva právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú tabuľku ako povinnú náležitosť. Nedostatok amortizačnej tabuľky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť nespôsobuje. V prípade prijatia argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by nemali byť pochybnosti o dôvodnosti žaloby žalobkyne a to bez ohľadu na skutočnosť, že dohoda je na samostatnej listine a že ide o inštitút upravený zákonom. Odvolacie námietky oprela žalobkyňa aj o rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. z 29.05.2015, ale i ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorých citovala. Okrem iného, že dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie. Oporu v zákone nemá na zamietnutie žaloby ani to, že podľa súdu prvej inštancie má žalobkyňa aj iné možnosti kontroly uplatňovania práv veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy, čo môže docieliť cestou predbežného opatrenia, keď následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna norma. Tejto argumentácii súdu prvej inštancie žalobkyňa neporozumela, lebo podľa jej názoru tak v súdenej veci postupuje a súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rovnako ani zistenie súdu prvej inštancie, že má stále možnosti na iné formy žaloby a teda obrany, pokiaľ sa domnieva, že úver je bezúročný a bezpoplatkový nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Ak má viaceré možnosti nápravy, malo by byť na vôli žalobkyne akú možnosť a aké prostriedky použije a to či už samostatne, alebo aj popri sebe a limitom by mohli byť len prekážky postupu v konaní akou je prekážka začatého konania alebo prekážka rozhodnutej veci. Preto navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalobkyne bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Najprv sa zaoberal námietkou žalobkyne, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

11. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne aplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ako aj o ochrane spotrebiteľa. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnom prípade nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

12. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tento inštitút je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený výlučne konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

13. Do úvahy tak prichádza ochrana spotrebiteľa podľa a o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) a uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia

14. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

15. Odvolací súd k tomu uvádza, že to bol práve žalovaný ako veriteľ, ktorý mal v predmetnom prípade preukázať, že žalobkyni ako spotrebiteľke boli poskytnuté všetky potrebné informácie a tiež, že bola oboznámená s prípadnými následkami uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 19. poukázal na to, že žalobkyňa má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou intelektuálnou úrovňou a

schopnosťou vystupovať s druhou zmluvnou stranou a teda ak nemala nejaké otázky nejasné nemusela uzavrieť zmluvu o úvere a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie o opaku s odstupom času sa javí ako účelové. Zároveň konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu preto, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené konštatovala aj vo svojom odvolaní. Aj keď súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, ďalej sa nezaoberal znením ust. , ktoré priznáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného vyplýva, že toto právo mala a má aj žalobkyňa, a to bez ohľadu na svoje vzdelanie, či zamestnanie. Súd prvej inštancie preto v postupoval nesprávne, ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na gramatický výklad ust. uzavrel, že boli splnené podmienky pre platné uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy.

17. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci je odvolanie žalobkyne dôvodné, pretože aj napriek tomu, že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, nedostatočne aplikoval ustanovenia Zákona 129/2010 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež Smernicu 93/13/EHS. Súd prvej inštancie síce poukázal na to, že zo zmluvy jasne vyplýva kto je veriteľom a u koho je možné podať reklamáciu v prípade potreby a zároveň vysvetľoval, že nie je potrebné rozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky v zmluve a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015, ale tým, či zmluva neobsahuje iné neprijateľné zmluvné podmienky a či dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a či skutočne úver je bezúročný a bez poplatkov sa naďalej riadne nezaoberal. Nesprávne vyhodnotil aj to, že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti a dobu trvania úveru.

18. Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzenie neznamená ľubovôľu hodnotenia. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na prejednávanú vec aj nesprávne aplikoval právne predpisy, ktoré sa jej týkajú. Žalobkyňa už v žalobe tvrdila, že napáda dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 02.09.2015. So žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu. Žalovaný jej však predložil listiny s tým, že ak chce, aby bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Až od svojho zamestnávateľa so žiadosťou o výplatu zrážok zo mzdy z 22.03.2017, ktorá bola zamestnávateľovi žalobkyne doručená dňa 28.03.2017 sa dozvedela, že podpísala aj dohodu. Zároveň tvrdila, že dohoda umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Tvrdila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. So záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 12.) odvolací súd súhlasí teda s tým, že predmetná zmluva obsahovala náležitosť požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch. V bode 5 zmluvy je text, kde je možné uplatniť sťažnosť a reklamáciu. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. S názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti úveru 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci postačuje (bod 13) a že súd prvej inštancie potom čo sa stotožnil s rozhodnutím C-42/15, uvedené považuje za dostatočné, odvolací súd nesúhlasí. V bode 36 zmluvy je uvedený počet splátok 60, v bode 39 zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Teda podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy podľa ustanovenia absentuje. Počet splátok 60, respektíve určenie termínu konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci je údaj nepostačujúci. Vychádzajú z formulácie termín konečnej splatnosti je nepochybné, že tento musí byť určený dátumovo, minimálne mesiacom a rokom a nemožno termín nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzatváraní zmluvy akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať. Účelom ustanovenia zákona č.

129/2010 Zbierky v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v zmysle ustanovenia spája sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

19. Súd prvej inštancie sa zaoberal hlavne otázkou, či musí zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, táto otázka vo vzťahu k rozhodnutiu nie je rozhodujúca. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k tejto otázke existujú rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ale aj konajúceho Krajského súdu v Prešove.

20. Odvolací súd znova uvádza, že nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy pri súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany tohto právneho vzťahu. Táto ochrana sa premietla aj do ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo mzdy. Vyslovuje však právny názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od žalobkyne plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach tak ako sa to mohlo stať v danom prípade, keď odvolací súd zistil a uviedol to už vyššie, že zmluva o úvere neobsahuje riadny údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, že zmluvy rovnakého typu obsahujú aj iné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré však žalobkyňa v žalobe neuviedla.

21. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenia z neprijateľných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 SIMMENTHAL). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernica 93/13/EHS jej užitočného účinku.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemusí mať nárok (ak je úver bezúročný a bez poplatkov) čo má za následok jej neplatnosť.

23. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených vyššie - posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami podľa a Smernice 93/13/ EHS, tzn. zistiť, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom prepísané náležitosti, alebo absencia niektorých náležitostí spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu Dohode o zrážkach zo mzdy bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočné informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v aj náležite odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov prvoinštančného konania ako aj konania odvolacieho v zmysle ust.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.