Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-437-2015.pdf
PDF · 207.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/437/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., tohto času bytom E. F., ul. T. XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Anny 361/20, Trenčín, proti žalovaným: 1. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, 2. D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, 3. C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, všetci žalovaní zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária Mgr. Karol Vlasák, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Jilemnického 2, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e .
II. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 200 eur mesačne za obdobie od 15.01.2013 do 14.01.2014 a v časti o zaplatenie sumy 33 eur mesačne za obdobie od 15.01.2014 do rozhodnutia súdu vo veci samej z a s t a v u j e .
III. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.783,01 eur.
IV. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
V. Žalovanému v 1. rade súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
VI. Žalovanému v 3. rade súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
VII. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.12.2015 bolo Okresnému súdu Trenčín doručené podanie žalobkyne, označené ako žiadosť o určenie neplatnosti dražby DD PSO235/15, ktoré nespĺňalo takmer žiadne náležitosti žaloby. Preto súd uznesením zo dňa 22.12.2015 vyzval žalobkyňu na jej riadne doplnenie. Dňa 15.01.2016 bolo súdu doručené podanie, ktoré takisto trpelo vadami, avšak bolo ho možné považovať za podanie vo veci samej. Bolo po obsahovej stránke zmätočné, pričom z neho bolo zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala najmä určenia neplatnosti dražby, pozastavenia dražby, náhrady škody od žalovaného v 1. rade, náhrady za bolesť, uloženia povinnosti prevzatia dlhu, ukončenia majetkových a rodinných väzieb a práva nenakladať žalovaným v 2. rade s jej 1/5 z nehnuteľnosti. Okruh žalovaných bol vyjadrený takisto zmätočne. Z dôvodu pretrvávajúcej zmätočnosti a nejasnosti podania žalobkyne ju súd predvolal na informatívny výsluch dňa 17.05.2017. Jeho výsledkom bolo to, že žalobkyňa za účelom doplnenia žaloby vyhľadá právnu pomoc z Centra právnej pomoci, a požiadala o lehotu 2 mesiacov na doplnenie žaloby. Následne žalobkyňa niekoľkými podaniami informovala súd o tom, že je pri hľadaní právnej pomoci aktívna. Po opätovnom súhlase súdu s predĺžením lehoty na doplnenie žaloby, právny
zástupca žalobkyne (v poradí prvý) dňa 03.10.2017 doručil súdu prvé riadne podanie vo veci samej, teda riadnu žalobu. Žalobkyňa v nej uviedla, že sa podaniami zo dňa 08.12.2015, 12.01.2016 a 29.03.2016 domáhala 1/ určenia neplatnosti dražby, 2/ nároku na náhradu škody vo výške 33.193,92 eur, 3/ náhrady za bolesť z titulu ublíženia na zdraví, 4/ uloženia povinnosti prevzatia dlhu treťou osobou, a 5/ náhrady škody z titulu nezaplatenia nájomného. Na nárokoch uvedených v bodoch 1/ a 4/ už netrvá. Domáha sa tak nároku na náhradu škody vo výške 33.193,92 eur spolu s 8,5 % p.a. úrokom omeškania odo dňa 01.01.2008 do zaplatenia voči žalovanému v 1. rade (ďalej aj ako „nárok 1/“), ďalej splnenia povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.183,70 eur, titulom náhrady bolestného za poškodenie zdravia žalovaným v 1. rade (ďalej aj ako „nárok 2/“), a nakoniec splnenia povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 11.300 eur a žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobkyni rovnakú sumu, titulom finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti (ďalej aj ako „nárok 3/“),.
2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že:
2.1 Ohľadom nároku 1/ sa domáha zaplatenia sumy z titulu uznania dlhu zo dňa 11.04.2006 podľa § 558 OZ, kde žalovaný v 1. rade uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky vo výške 1.000.000 Sk /33.193,92 Eur/, a to na základe spôsobenej škody na jej majetku - prevádzke Salaš, so sídlom Hurbanova 69 v Starej Turej.
2.2 Ohľadom nároku 2/ sa domáha podľa § 420 OZ zaplatenia sumy vo výške 1.183,70 eur, a to z dôvodu jej ujmy na zdraví, ktorú jej spôsobil žalovaný v 1. rade, ktorý ju dňa 28.12.2007 fyzicky napadol a spôsobil jej zlomeninu dolného konca vretennej kosti (liečené operačne) a pomliaždenie krčnej chrbtice. Žalobkyni tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu za bolestné za poškodenie zdravia spôsobené konaním tohto žalovaného. Pri určení rozsahu bolestného vychádza z lekárskeho posudku G.. G. G. zo dňa 06.09.2017, ktorý vychádza z položky č. 147d a 103a prílohy č. 1 zákona, ohodnotené 95 bodmi. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007 za jeden bod je 12,46 eur.
2.3 Ohľadom nároku 3/ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 22.600 eur z titulu finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach par. č. XXXX reg. "C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, par. č. XXXX reg. "C" - záhrady o výmere 756 m2, rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúcom sa na par. č. XXXX, zapísané na LV Č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu F., pre okres F., obec O., k.ú. O., ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností s podielom vo veľkosti 2/3-ín. Ďalšími spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalovaný v 2. a žalovaný v 3. rade s podielom vo veľkosti 1/6-iny, každý z nich. Tieto podiely v zmysle § 137 ods. 1 OZ takto vyjadrujú mieru akou sa spoluvlastníci majú podieľať na právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. Žalovaný v 2. a 3. rade dlhodobo spolu so svojimi rodinami užívajú jej väčšinový spoluvlastnícky podiel bez jej súhlasu a bez akejkoľvek dohody medzi spoluvlastníkmi. Za tejto situácie jej patrí finančná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Túto náhradu si uplatňuje 3 roky spätne od podania návrhu v danej veci, t.j. od 15.01.2013 do 30.09.2017. Mesačná náhrada za užívanie predmetný spoluvlastnícky podiel predstavuje sumu vo výške 400 eur a teda žalovaný v 2. rade bol (je) povinný platiť sumu 200 eur mesačne a žalovaný v 3. rade takisto sumu 200 eur mesačne.
3. Ako dôkazy označila Listinu - uznanie dlhu zo dňa 11.04.2006, výsluch strán sporu, Listinu - lekársky posudok zo dňa 06.09.2017 a LV č. 3543, k.ú. Omšenie.
4.1 Na doručenú žalobu reagovali žalovaní tak, že udelili plnú moc na ich zastupovanie právnemu zástupcovi, ktorý dňa 19.01.2018 súdu doručil ich vyjadrenie k žalobe.
4.2 K nároku na náhradu škody vo výške 33.193,32 eur žalovaný v 1. rade uviedol, že takýto nárok žalobkyne v celom rozsahu popiera ako neoprávnený a nemajúci oporu v zákone. V prvom rade bola žalobkyňa povinná v súvislosti so vzniknutou škodou predložiť dôkazy o vzniku škody vo forme úbytku na jej majetku, dôkazy o jeho protiprávnom konaní a preukázať kauzálnu súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním. Žiaden dôkaz v uvedenom smere žalobkyňa nepredložila. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na listinu o uznaní dlhu zo dňa 11.04.2006 k tomuto uvádza, že žalobkyňa iba zneužila jeho vtedajšiu psychickú labilitu. Pred podpisom listiny o uznaní dlhu žalobkyni ako sestre dôveroval a v
predchádzajúcich rokoch jej na jej opakovaný nátlak poskytol 650.000,- Sk v súvislosti s prevádzkou reštaurácie Salaš, 1.110.000,- Sk na zakúpenie rodinného domu č. XXX v O. a pôžičku 110.000,- Sk. Žalobkyňa ho ako sestra, ktorej dôveroval, ľahko presvedčila, že ona bude viesť podnikanie v reštaurácii Salaš a on tam bude iba zamestnaný a taktiež ho presvedčila, aby svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 na dome súp.č. XXX v O., ktorý kúpili za jeho peniaze, previedol na ňu, pričom používala argumenty, ktorým on vôbec nerozumel. Svoje podnikateľské aktivity však bez jeho vedomia viedla takým spôsobom, že sa neustále zadlžovala, o čom nemal žiadnu vedomosť. Uisťovala ho, že všetko je v najlepšom poriadku a že peniaze, ktoré jej požičal a poskytol, mu v krátkom čase vráti. Keď zistil, aká je skutočná situácia, nakoľko už nemala peniaze ani na jeho mzdu za prácu v reštaurácii Salaš, uvedomil si, že peniaze poskytnuté žalobkyni sa mu už nikdy nevrátia. Pod tlakom vzniknutej situácie sa psychicky zrútil a podľahol nadmernému užívaniu alkoholu. Dnes sa za tento svoj vtedajší stav hanbí, ale žil horšie, ako bezdomovec. Práve v tomto období v roku 2007 využila žalobkyňa jeho psychické rozpoloženie, vzala ho k notárovi a dala mu podpísať listinu o uznaní dlhu, o ktorom ani netušil, ako mohol vzniknúť a v podstate mu bolo jedno, čo podpisuje. Následne, keď už bol na úplnom dne, za pomoci svojho brata vyhľadal psychiatra v Trenčíne G.. T. a začal sa uňho ambulantne liečiť a abstinovať. Táto liečba bola po niekoľkých mesiacoch za súčasného užívania liekov úspešná. Nakoľko na Slovensku nemal žiadnu prácu a stal sa z neho prakticky bezdomovec, nevlastnil žiaden bytový priestor, odišiel na radu kamaráta hľadať si prácu do zahraničia. Tam si našiel dobre zaplatené zamestnanie, postavil sa na vlastné nohy, zabezpečil si bývanie a našiel si priateľku, s ktorou žije a býva dodnes. V listine o uznaní dlhu zo dňa 11.04.2006 sa uvádza, že jeho dlh voči žalobkyni vznikol následkom škody, ktorú jej spôsobil svojím zavineným konaním proti jej majetku v prevádzke Salaš. S. jeho zavinené konanie popísala žalobkyňa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sp.zn. 14C/423/2015 zo dňa 12.01.2016, v ktorom uviedla, že jeho protiprávnym konaním, následkom ktorého jej vymáhaný dlh vznikol, bolo jej napadnutie ním potom, ako ju údajne omámil neznámou omamnou látkou, pričom jej mal v bezvedomí zlomiť ruku. Počas liečenia zlomenej ruky nemohla vykonávať žalobkyňa svoju podnikateľskú činnosť v súvislosti s reštauráciou Salaš, čím jej mala vzniknúť vymáhaná škoda. Nakoľko § 558 Obč. zák. hovorí o tom, že sa iba predpokladá podpisom uznania dlhu, že dlh v čase uznania trvá, uznaný dlh nie je nemenným faktom, ale ak ho chce dlžník spochybniť, je dôkazné bremeno na ňom. Argumenty o tom, že žiadne jeho protiprávne konanie voči žalobkyni vo forme ublíženia jej na zdraví neexistuje ani neexistovalo, uvádza v nasledujúcom vyjadrení k bolestnému. V súvislosti s listinou o uznaní dlhu v konečnom dôsledku žalovaný v 1. rade namieta i premlčanie tejto listiny, nakoľko listina o uznaní dlhu bola podpísaná dňa 11.04.2006 a žalobkyňa sa v konaní 17C/437/2015 domáha prvý krát zaplatenia uznaného dlhu až v doplnení podania vo veci samej dňa 03.10.2017, t.j. po viac ako desiatich rokoch odo dňa podpisu listiny o uznaní dlhu.
4.3 K náhrade za bolesť z titulu ublíženia na zdraví vo výške 1.183,70 eur žalovaní uviedli, že ani tvrdenia žalobkyne o poškodení zdravia žalovaným v 1. rade sa nezakladá na pravde. Jedná sa o poškodenie zdravia žalobkyne, ktoré si spôsobila sama. Pravda je taká, že zranenia, ktoré žalobkyňa opisuje a ktoré si (v prípade zranenia ruky) vyžiadali operačný zákrok, a pre ktoré bola dlhší čas práce neschopná, si žalobkyňa spôsobila vlastným pričinením pri hre so psami. Žalobkyňa totiž chovala 5 psov rasy kaukazský ovčiarsky pes, ktoré dosahujú váhu cca 80 kg, a ktorým sa intenzívne v tom čase venovala. Sama žalovanému v 1. rade povedala, že pri hre so psami v reštaurácii Salaš ju jeden zo psov pritlačil o roh komína na krbe, pričom spadla a došlo k jej zraneniu. Asi týždeň po tomto úraze, keďže žalobkyňa stále pociťovala bolesti, požiadala ho, aby ju zaviezol autom do nemocnice, kde skonštatovali zlomeninu a nutnosť operačného zákroku. Pretože žalobkyňa pri lekárskej prehliadke uviedla v tom čase pravdu, ako došlo k zraneniu, nariadil ošetrujúci lekár vyšetrenie psov žalobkyne na besnotu, nakoľko v opačnom prípade by nemohla byť uspatá a vykonaný operačný zákrok. Z toho dôvodu zabezpečil veterinára, ktorý vykonal prehliadku psov a negatívny výsledok z tejto prehliadky osobne zaniesol do nemocnice a žalobkyňa bola zoperovaná. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že hospitalizácia žalobkyne v súvislosti s jej zranením ruky trvala asi týždeň, čo by v prípade ak by bolo zranenie spôsobené inou osobou, znamenalo nahlásenie zranenia zo strany nemocnice na políciu a súčasne na zdravotnú poisťovňu, po čom by nasledovali úkony polície a uplatnenie škody zo strany zdravotnej poisťovne voči zodpovednej osobe. Najmä ak by práceneschopnosť žalobkyne trvala jeden rok, ako sa uvádza v lekárskom posudku predloženom žalobkyňou. Nič takéto sa neudialo, nakoľko žalobkyňa vtedy ani netvrdila, že k zraneniu došlo zavinením inej osoby. Lekársky posudok zo dňa 06.09.2017 o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný po desiatich rokoch od úrazu, pričom do kolónky príčina a poškodenie na zdraví lekár vyhotovujúci posudok napísal iba to, čo tvrdila žalobkyňa.
4.4 K nároku na zaplatenie sumy vo výške 22.600 eur za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že tento nárok žalobkyne popierajú a považujú ho za nezákonný a nedôvodný. Tvrdenie žalobkyne, že dlhodobo so svojimi rodinami užívajú jej podiely 2/3-iny na uvedených pozemkoch a domu, sa nezakladá na pravde. Žalovaný v 2. rade parc.č. 1354 prakticky nevyužíva, nakoľko táto nie je poľnohospodársky využívaná, je to iba zatrávnená plocha. Pozemok parc.č. XXXX užíva iba takým spôsobom, že po ňom prechádza do domu súp.č. XXX, nakoľko sa jedná o parcelu, na ktorej je uvedený dom postavený, a ktorý pokrýva jej väčšiu časť. V dome býva so svojou manželkou a matkou sporných strán (počas konania zomrela, pozn. súdu), ktorá má zriadené k uvedenému domu ako aj k pozemkom právo bezplatného doživotného bývania v predmetnom dome a jeho užívania spolu s predmetnými parcelami. Žalovaný v 3. rade pozemok parc.č. 1354 užíva iba v malej časti a to na prístup do jeho domu, ktorý stojí na uvedenej parcele. Jeho dom nemá pridelené súpisné číslo, nakoľko v minulosti jeho pridelenie zanedbali. Jedná sa o dom, ktorý si postavil s manželkou, a v ktorom už bývajú dlhé roky. Spoločne poukazujú na to, že žalobkyni nikto z nich v minulosti nebránil užívať pozemky parc.č. XXXX a XXXX, ani dom súp.č. XXX, do ktorého sa mohla kedykoľvek nasťahovať alebo uvedené parcely obrábať, podľa vlastného uváženia. O užívanie uvedených nehnuteľností nikdy neprejavila záujem a pokiaľ si pozemky alebo dom vyžiadali údržbu, tak táto bola vždy vykonaná výlučne žalovanými 2) a 3) na ich náklady a bez akejkoľvek spoluúčasti žalobkyne. Súčasne poukazujú aj na to, že jednotlivé sumy za mesačné náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne vo výške 400 a 200 eur sú neopodstatnené a ničím nepodložené. V neposlednom rade poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňa väčšinový podiel vlastní okrem dedičstva i darovacou zmluvou od ich matky, pričom všeobecne platí zásada, že obdarovaný prijíma dar v stave, v akom sa nachádza. Preto ak bez výhrad prijala matkin podiel na dome súp.č. 143 ako aj na predmetných pozemkoch a za situácie, že na pozemku parc.č. 1354 je postavený dom žalovaného v 3. rade, bola s takýmto stavom uzrozumená a nemala by tento skutkový stav považovať za ujmu.
4.5 Záverom žalovaní vyslovujú presvedčenie, že všetky doterajšie podania žalobkyne, smerujúce proti niektorému z nich a proti ich matke, podané resp. vedené na Okresnom súde Trenčín, sú iba výsledkom jej zúfalej ekonomickej situácie, resp. pretrvávajúcej insolventnosti. Žalobkyňa svojím nezodpovedným konaním a presvedčivou fabuláciou skutočností minula nielen všetky peniaze, ktoré jej žalovaný 1) poskytol, ale v krátkom čase dokázala zadlžiť i všetky nehnuteľnosti, ku ktorým má vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo. Na týchto viazne v súčasnosti takmer 20 exekúcií a dlhy žalobkyne sú také vysoké, že pri jej súčasnej neschopnosti zabezpečiť si príjmy, nebude nikdy schopná dlhy vyrovnať a je len otázkou času, kedy jednotlivé exekútorské úrady rozpredajú jej vlastníctvo. Takáto situácia u žalobkyne vyvoláva hystériu a nekonštruktívne správanie, výsledkom čoho sú vymyslené nároky od žalovaných, ktorými sa snaží zmierniť dopad svojho nezodpovedného konania. Príkladom zúfalosti postavenia žalobkyne resp. jej konania v rozpore so zdravým rozumom je jej podanie o zapretie materstva vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 31P/157/2015, v ktorom sa domáha určenia, že jej matkou nie je Anna G. rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ale občianka USA pani Ciacsik - jej príbuzná, po ktorej v prípade úspešnosti v konaní 31P/157/2015 by prichádzala do úvahy ako dedička. O absurdnosti takéhoto konania nie je ani dôvod ďalej sa zmieňovať.
5. Dňa 25.05.2018 oznámil pôvodný právny zástupca žalobkyne, že jej vypovedal plnú moc a ďalej ju už nezastupuje, pretože je so žalobkyňou veľmi ťažká komunikácia. Následne Centrum právnej pomoci rozhodovalo o zmene bezplatného právneho zástupcu žalobkyne. Toto rozhodnutie bolo prijaté dňa 13.09.2018.
6.1 Dňa 28.02.2019 doručil súčasný právny zástupca žalobkyne návrh na zmenu žaloby a zároveň doplnenie odôvodnenia žaloby. V ňom uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej konaním žalovaného 1/, vyplýva z toho, že žalovaný 1/ v období roku 2005 ako zamestnanec žalobkyne bral neoprávnene, t.j. bez jej súhlasu a vedomia peniaze z pokladnice, na základe čoho bola žalobkyňa následne nútená dopĺňať finančné prostriedky z vlastných zdrojov, aby zabezpečila riadne fungovanie prevádzky. Žalobkyňa po odhalení tohto konania žalovaného 1/ chcela podať trestné oznámenie, ale keďže išlo o jej brata, ktorý bol už v minulosti súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a žalobkyňa mu nechcela spôsobovať problémy, napokon sa dohodli na podpísaní Uznania dlhu z 11.4.2006, ktorým sa zaviazal uhradiť jej ním spôsobenú škodu v podobe dlhu v lehote do 31.12.2007, k čomu z dôvodov na strane žalovaného 1/ neprišlo. Žalovaný 1/ nepredložil okrem vlastných slovných tvrdení žiadne iné dôkazy potvrdzujúce, že škoda, tak ako ju deklaruje Uznanie dlhu nevznikla a že žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Žalovaný 1/ sa
vo vyjadrení k žalobe bránil tým, že pod vplyvom alkoholu nevnímal, čo podpisuje a žalobkyňa mala iba využiť túto indispozíciu, ale nijako inak nevyvrátil dlh, čo do dôvodu, výšky a svojej zodpovednosti. Naopak, existenciu dlhu potvrdil, považoval ju však za dôsledok ekonomicky iracionálneho konania žalobkyne, čo je rozporným tvrdením aj vzhľadom na fakt, že táto neustále z vlastných zdrojov najmä v období rokov 2005-2006 dotovala pokladnicu vzhľadom na chýbajúce finančné prostriedky v nej. Na potvrdenie tvrdených skutočností o výberoch z pokladne realizovaných žalovaným 1/ prikladá žalobkyňa poznámky rukou napísané žalovaným 1/ potvrdzujúce jeho jednotlivé výbery peňažných prostriedkov z pokladne žalobkyne. Žalovaný 1/ v období, keď pracoval pre žalobkyňu mal všetky kľúče od trojpodlažnej budovy, skladov, všetkých priestorov, mal plnú moc robiť bankové prevody, absolútny prístup k pokladni a všetkým hotovostným peňažným prostriedkom v rámci podniku. Žalobkyňa sa o neho starala, varila, žehlila a vždy až do času, keď došlo k jeho odchodu z prevádzky. Rovnako žalobkyňa vyvracia tvrdenie, že bol v čase podpísania pod vplyvom alkoholu; naopak pred podpisovaním uznania dlhu bol žalovaný 1/ triezvy a pri plnom vedomí, keďže sa predmetný dokument - Uznanie dlhu spisoval advokátom JUDr. C. Dzinom. Námietku právneho zástupcu žalovaného 1/ o premlčaní dlhu považuje žalobkyňa za neopodstatnenú vzhľadom na znenie ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník uznal, čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo; ak bola v uznaní dlhu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, t.j. od 1.1.2008.
6.2 Zranenie, ktoré žalobkyni svojím konaním spôsobil žalovaný 1/, spočívali v zlomenine dolného konca vretennej kosti a pomliaždení krčnej chrbtice. Právny zástupca žalovaného 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že toto zranenie si mala žalobkyňa spôsobiť sama, a to hrou so psami, keď ju jeden zo psov pritlačil o roh komína na krbe, pričom spadla a došlo k jej zraneniu. Toto tvrdenie nepodkladá právny zástupca žalovaného 1/ žiadnymi dôkazmi, považuje ho preto za právne irelevantné. Žalovaný 1/ navštívil žalobkyňu pred Vianocami 2007 na vtedajšej prevádzke Salaš a žalobkyňa ho v dobrej viere privítala a pohostila. Následne po komunikácii so žalovaným 1/ žalobkyňa upadla do bezvedomia a prebrala sa až na druhý deň, keď zistila, že nie je zdravotne v poriadku a že jej chýba auto. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že ju mal odviesť do nemocnice. Do nemocnice, na pohotovosť v Novom Meste nad Váhom ju odviezla známa po telefonickom dohovore a následne vzhľadom na komplikovaný stav previezli do nemocnice v Trenčíne. Až po týchto vyšetreniach žalobkyňa kontaktovala žalovaného 1/, aby jej doviezol auto, ktoré vzal. Keďže žalobkyňa bola v šoku zo spôsobenej situácie, pri príjme v nemocnici skutočné dôvody neuviedla. Tieto doplnila až pri hlásení úrazu za účelom poskytnutia nemocenských dávok v Sociálnej poisťovni dňa 29.10.2008. Z predložených daňových priznaní za rok 2007, 2008, vyplýva, že konaním žalovaného 1/ žalobkyni okrem nemajetkovej ujmy vznikol nárok aj na ušlý zisk, ktorý je tvorený rozdielom príjmov dosiahnutých za rok 2007 a rok 2008, v ktorom došlo k liečeniu vzniknutej ujmy, čo predstavuje sumu 11.344, 82 eur. Preto žalobkyňa požaduje od žalovaného v 1. rade titulom nároku na náhradu škody celkovo 12.528,52 eur, čím mení v tejto časti žalobu.
6.3 Vo vzťahu k nároku 3/ právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/3. Žalovaný 2/ a Žalovaný 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý v 1/6. Obaja žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú so svojimi rodinami bez súhlasu žalobkyne a bez akejkoľvek dohody. Náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu si žalobkyňa uplatňuje v zmysle doplnenia podania vo veci samej zo dňa 3.10.2017 spätne 3 roky od podania pôvodného návrhu na začatie konania, t.j. od 15.1.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej. Keďže stav neuhrádzania odplaty za nemožnosť užívať spoluvlastnícky podiel žalobkyne pretrváva aj v súčasnosti a na základe posledného odhadu, vykonaného realitnou kanceláriou ku dňu 8.2.2019, má predmetná nehnuteľnosť trhovú hodnotu 110.000 eur, dovoľuje si súdu predložiť návrh na zmenu v dobe požadovaného nároku, t.j. od 15.1.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedenú trhovú cenu dotknutých nehnuteľností považuje predložený návrh poskytnúť žalobkyni náhradu za užívanie predmetného spoluvlastníckeho podielu vo výške 400 Eur mesačne za primeraný a ústretový krok smerom k žalovanému 2/ a žalovanému 3/ s ambíciou nastaviť základný rámec pre budúce užívanie nehnuteľností. Obaja sa vo svojom vyjadrení k podanej žalobe snažili vyhnúť priamemu pomenovaniu toho, že predmetnú nehnuteľnosť obaja so svojim rodinami užívajú, a to bez ohľadu na to, v ktorej časti nehnuteľnosti a v akom rozsahu. Na základe telefonického dopytu na obecný úrad Omšenie žalobkyňa zistila skutočnosť, že na adrese v obci Omšenie so súpisným číslom 143 má hlásený pobyt 6 osôb - Pavol G., C. G., C. G., K. G., E. G. a H. G.. F. Žalovaného 3/ je v predmetnej veci absolútne irelevantné aj vzhľadom na fakt, že stavba rodinného domu, ktorý ako uvádza nemá pridelené súpisné číslo bola vykonaná bez jej vedomia na
pozemku, ktorého je väčšinovým spoluvlastníkom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010 a navrhol vo vzťahu k nároku 3 / zmenu žaloby tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 200 Eur/mesačne od 15.1.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej, a žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 200 Eur/mesačne od 15.1.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej.
7.1 K uvedenému podaniu právneho zástupcu žalobkyne sa písomne vyjadril právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 13.05.2019. V ňom žalovaný v 1. rade argumentoval tak, že popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že jej mal spôsobiť škodu v predmetnej výške zavineným konaním proti jej majetku v prevádzke Salaš so sídlom Hurbanova 69, Stará Turá v období roku 2005 ako jej zamestnanec tým, že bral bez jej súhlasu a vedomia z pokladnice peniaze, o ktorých údajných výberoch predložila žalobkyňa súdu rukou písaný zoznam položiek. Uvedený zoznam si viedol žalovaný 1) ako svoj súkromný prehľad o použití vlastných finančných prostriedkov, ktoré si zabezpečoval každoročnými sezónnymi brigádami v Nemecku. Po tom, ako po nezhodách so žalobkyňou odišiel zo Salaša v roku 2006 v zlom psychickom rozpoložení, ponechal v priestoroch E., ktoré užíval, všetky svoje papiere z obdobia pôsobenia na Salaši. Okrem iných aj predmetný prehľad použitých finančných prostriedkov. Tak, ako mnoho iných dokladov, aj tento zneužila žalobkyňa s cieľom zabezpečiť si pre seba príjmy v insolventnosti, ktorú si spôsobila nezodpovedným a nehospodárnym konaním, následkom ktorého boli početné exekúcie vedené proti žalobkyni dodnes. Zoznam je napísaný jeho rukou, avšak všetky položky sú podpísané žalobkyňou. Uvedené podpisy sú do zoznamu doplnené až odstupom času, podľa jeho názoru len nedávno, nakoľko ak by takýmto údajným dôkazom disponovala žalobkyňa už pri podaní žaloby v roku 2015, prečo by ho v žalobe, ani pri neskoršom vypočutí na súde, nespomenula. Dokonca predmetný dôkaz nespomínala ani v doplnení podania vo veci v roku 2017. Žalobkyňa dodatočným doplnením podpisov do jeho súkromnej listiny chcela túto zmeniť na oficiálny podnikateľský dokument, aby mohla takýmto nezákonným konaním navodiť právo vymáhať odo neho škodu. V konečnom dôsledku, žalobkyňa ani nijako nepreukázala svoje tvrdenie o jej údajnom dotovaní pokladne z vlastných prostriedkov. Ak nie sú tieto podpisy dodatočne doplnené, z akých dôvodov by malo ísť o neoprávnené čerpanie prostriedkov z pokladne bez vedomia žalobkyne, ako sama uvádza, keď ich odobrila svojimi podpismi? Tak potom vedela o údajných výberoch z pokladne a svojimi podpismi k jednotlivým položkám, ak by sa časovo zhodovali s jednotlivými zápismi v zozname, tieto legalizovala, minimálne mala o nich vedomosť. Žalobkyňa od 11.12.1996 až do 26.04.2006 vôbec prevádzku Salaš ako podnikateľka neprevádzkovala. Túto prevádzkoval jej bývalý priateľ Jozef Kostelán na základe živnosti č. ŽO-1996/13135-2CR1, zapísaný v živn. registri Obv. úradu U. G. n/V pod č. 304-5224. Takže ak by boli tvrdenia žalobkyne o neoprávnenom výbere peňazí z pokladne pravdivé, mohlo sa jednať jedine o prostriedky na pokladni patriacej uvedenému Jozefovi L. a nie žalobkyni, ktorá bola rovnako, ako on, iba zamestnankyňou pána L.. Žalobkyňa v danom období ani nebola vlastníčkou nehnuteľnosti Salaš, ale táto bola napísaná na jej brata D. G.. Teda žalobkyňa sa domáha údajnej škody spôsobenej žalovaným 1) pri prevádzke Salaša v čase, kedy v prevádzke podnikala iná osoba ako žalobkyňa a predmetnú budovu rovnako vlastnila iná osoba ako žalobkyňa.
7.2 K právnej relevantnosti právneho úkonu uznania dlhu, ktorý úkon preukazuje žalobkyňa listinou zo dňa 11.04.2006 žalovaný 1) poukazuje na právnu prax k ust. § 558 OZ aplikovanú i rozhodnutiami NSSR, z ktorej vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že svoj dlh určený čo do dôvodu i výšky, zaplatí, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o jeho premlčaní, či už pre omyl skutkový, alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku a dlžník sa môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo v čase uznania neexistoval. Žalobkyňa údajné neoprávnené výbery žalovaného 1) považuje za škodu, ako vyplýva z jej podania. Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 Obč. zák. za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvie. S výnimkou posledného, údajne neoprávneného výberu, boli všetky vykonané v rokoch 1995 až 2003 a posledný výber bol vykonaný 24.02.2004. Ak bola listina uznania dlhu podpísaná 11.04.2006, tak išlo už o premlčaný dlh, na čo mal byť údajný dlžník v listine upozornený. V opačnom prípade nemá uznanie dlhu právne účinky predpokladu, že dlh trvá.
7.3 K nároku 2/ žalovaný v 1. rade uviedol, že naďalej zotrváva na svojom tvrdení, že žalobkyňa si svoje zranenie spôsobila sama pri hre so psami. Prvou listinou o zranení žalobkyne je záznam vyhotovený v piatok dňa 28.12.2007 o 22.00 hod., v ktorom lekár na klinike úrazovej chirurgie v F. MUDr. Krajčí uviedol, že pacientka bola ošetrená v rovnaký deň na LSPP Nové Mesto, na uhryznutie psom, na
priebeh si už nepamätá, údajne mohla mať úraz už v nedeľu ( 23.12.2007 ), potom ju v pondelok poranili vlastní psi, keď ich oddeľovala, pripustila, že pred tým úraz nemala a ruku mala v poriadku. Ďalej pri opise zranenia sa okrem iného uvádza, že boli zistené hryzné rany na obvode zápästia silno znečistené aj so srsťou a zlomenina. Lekár ranu ošetril a nariadil kontrolu na pondelok s veterinárnym potvrdením o zdravotnom stave útočiacich psov. Druhou listinou o zranení žalobkyne je prepúšťacia správa zo dňa 07.01.2008. Žalobkyňa pravdepodobne vzhľadom na novoročný sviatok išla na ďalšie vyšetrenie až 02.01.2008, pri ktorom, ako vidno z uvedenej správy opisujúcej priebeh od vyšetrenia až po operáciu a prepustenie, že žalobkyňa najskôr operáciu i úrazy negovala. Následne sa uvádza, že absolvovala operáciu bez komplikácií a operovaná končatina bez poruchy, rana sa riadne hojí. Treťou listinou súvisiacou so zranením žalobkyne je hlásenie úrazu na účely nemocenského na sociálnu poisťovňu zo dňa 29.10.2008. V uvedenej listine sa nachádzajú rozporuplné údaje. Pri bode 2. ako došlo k úrazu, sa uvádza rukou písaný údaj, že pri návšteve nevlastného brata stratila vedomie, ráno, keď sa prebrala tak ušiel. Bola v šoku a po niekoľkých dňoch ju priateľka zaviezla na pohotovosť, kde bola doporučená do nemocnice. Pri bode 3. písm. b) či úraz vznikol v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu je preškrtnutá alternatíva áno a ponechaná ako aktuálna alternatíva nie. Pod bodom 4., či úraz zavinila iná osoba, sú preškrtnuté obe alternatívy. Aj áno aj nie. Najskôr preškrtnutá alternatíva áno je dodatočne opravená na áno a dopísané meno G. G.. Žalovaný v 1. rade tak má za to, že žalobkyňa zasahovala do hlásenia úrazu dodatočne vpísanými údajmi a aj v tomto prípade, ako je tomu v prípade dodatočným doplnením podpisov do prehľadu o čerpaní finančných prostriedkov z pokladne, snažila sa takouto fabuláciou zabezpečiť pre seba finančné prostriedky v jej zlej a neriešiteľnej finančnej situácii. Štvrtou listinou, ktorú v súvislosti s poškodením jej zdravia je lekársky posudok zo dňa 06.07.2017 nachádzajúci sa v spise. Uvedený posudok svedčí iba o obodovaní bolestného, avšak nemá žiaden vplyv na okolnosti, za ktorých k zraneniu došlo. Lekár, ktorý posudok za odmenu vypracuje, vpíše do posudku v časti príčina poškodenia zdravia čokoľvek, čo uvedie poškodený. Preto je v zátvorke v uvedenej kolónke napísané upozornenie, „podľa poškodeného“. Ak by žalobkyňa uviedla pri nahlásení a liečení poškodenia svojho zdravia informáciu, že poškodenie vzniklo zavinením inej osoby, nemocnica by toto podľa predpisov okamžite hlásila nielen Sociálnej poisťovni, ale i polícii. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nekonala o regrese, ani ho neoslovila polícia, svedčí o tom, že poškodenie zdravia nahlásila žalobkyňa tak, ako sa stalo, teda bez zavinenia inej osoby. Až dodatočne, pod tlakom vlastnej insolventnosti, sa klamlivým opisom priebehu zranenia snaží získať finančný prospech.
7.4 K nároku 3/ žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že popierajú žalobkyňou deklarovanú trhovú cenu predmetného domu súp.č. 143 v Omšení, v ktorom má žalobkyňa spoluvlastnícky podiel 2/3-iny. Pri určení výšky náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu vychádzala žalobkyňa z trhovej hodnoty nehnuteľnosti 110.000 eur. Z vyjadrenia realitnej kancelárie LX Reality zo dňa 08.02.2019 je evidentné, že táto oceňovala nielen dom, na ktorom spoluvlastnícky participuje žalobkyňa, ale aj na inej parcele samostatne stojaci dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/ a jeho manželky. Ich dom bol postavený v roku 1989, teda je o 17 rokov mladší, ako dom súp. č. 143 so spoluvlastníckym podielom žalobkyne a v podstatne lepšom technickom stave. Dom súp.č. XXX je neudržiavaný a má technické nedostatky.
7.5 Vzhľadom na neskoršie späťvzatie žaloby voči žalovanému v 3. rade, súd obranu žalovaného v 3. rade voči žalobe ďalej neuvádza.
7.6 Žalovaný 2/ argumentuje, že nikdy nebránil žalobkyni vo vstupe do domu súp.č. XXX, ktorý užíva titulom spoluvlastníctva. Nemá žiadne námietky, aby uvedený dom užívala aj žalobkyňa a takto realizovala svoje spoluvlastnícke právo. Ona ani nikdy záujem o užívanie domu neprejavila. Žila si svoj život, ktorý si skomplikovala do takej miery, že sa zadĺžila, začali proti nej exekúcie a na škodu celej rodiny sa tieto dotýkajú aj ich spoločného majetku. Žalobkyňa svojim nezodpovedným prístupom k povinnostiam preniesla svoje problémy v podobe exekúcií na ostatných súrodencov. Ona nemá záujem dom ani pozemky užívať, ona má jediný záujem, získať z nich peniaze a čiastočne si vyriešiť vlastnú insolventnosť. V liste zo dňa 26.08.2010 sa nikde neuvádza výzva na platenie nájmu za dom súp. č. XXX.
8. O zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní uznesením zo dňa 29.10.2019 a to tak, že po pripustení jej zmeny sa žalobkyňa domáha vydania rozsudku, podľa ktorého I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 33.193,92 eur s 8,5% ročne úrokom z omeškania od 01.01.2008 do zaplatenia. II. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 12.528,52 eur. III. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 200 eur mesačne od 15.01.2013 do rozhodnutia súdu vo veci
samej. IV. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 200 eur mesačne od 15.01.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej.
9.1 Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil celkovo tri pojednávania, ktorého sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia.
9.2 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému v 1. rade domáha náhrady škody v sume 33.193,92 eur, pričom tento nárok opiera predovšetkým o písomné uznanie dlhu, ktoré zakladá domnienku o existencii dlhu žalovaného v 1. rade. Fotokópie zápisov o výberoch z pokladničnej knihy, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe majú ilustratórnu povahu, teda ilustrujú ako malo dôjsť k ujme na majetku žalobkyne v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade v zmysle uznania dlhu sa zaviazal nahradiť škodu do 31.12.2007, pričom od 01.01.2008 je v omeškaní. Čo sa týka žalobného nároku 2/ a to náhrady za bolesť a náhrady ušlého zisku, v plnej miere sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení, resp. žaloby a jej doplnení. Svoje tvrdenie o ublížení na zdraví žalobkyne konaním žalovaného v 1. rade žalobkyňa objektivizuje hlásením úrazu za účelom nemocenského zo dňa 29.10.2008 a výsluchom žalobkyne. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 3. rade neužíva predmetný dom so súpisným číslom 143 a predmetný pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom vo výške podielu 1/6 užíva na prechod ku svojej vlastnej nehnuteľnosti, berie žalobkyňa späť žalobu voči žalovanému v 3. rade a teda voči žalovanému v 3. rade si neuplatňuje už žiaden nárok. Voči žalovanému v 2. rade zotrváva na svojom nároku na primeranú náhradu za užívanie predmetného rodinného domu so súpisným číslom 143 v požadovanej výške. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania od žalovaného v 2. rade, berie žalobu voči žalovanému v 2. rade čiastočne späť a to tak, že si neuplatňuje nárok za obdobie od 15.01.2013 do 14.01.2014 za celé toto obdobie v celej sume, a za obdobie od 15.01.2014 do súčasnosti berie žalobu späť v sume 33 eur mesačne. Takisto uviedol k obrane žalovaného v 2. rade vo vzťahu k nároku 3/, že nie je reálne očakávať spolužitie žalobkyne a žalovaného v 2. rade v predmetom rodinnom dome, vzhľadom na charakter a členenie tohto domu, kde je 1 spálňa, 1 obývačka, 1 chodba, 1 toaleta, pričom dlhodobo tam býval žalovaný v 2. rade aj s ich matkou. Čo sa týka výšky náhrady za bolesť, vychádza z lekárskeho posudku MUDr. Mojmíra Muthu zo dňa 06.09.2017. Čo sa týka výšky ušlého zisku, vychádza žalobkyňa z daňových priznaní za rok 2007 a 2008. Čo sa týka dokazovania vo veci náhrady škody na základe uznania dlhu, navrhol, aby sa súd oboznámil s predloženým písomným uznaním dlhu. Čo sa týka ublíženia na zdraví, navrhol, aby súd vypočul žalobkyňu a žalovaného v 1. rade. Vo zvyšku navrhuje, aby sa súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi.
9.3 Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaný v 1. rade popiera nároky uplatnené voči nemu, rovnako tak aj žalovaní v 2. a 3. rade čo sa týka užívania spoločných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade popiera tvrdenie žalobkyne, že by jej mal spôsobiť ujmu na zdraví. Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorý opiera žalobkyňa o uznanie dlhu, tak žalovaný v 1. rade popiera existenciu dlhu a ak by aj tento dlh existoval, bol by v čase uznania záväzku premlčaný v zmysle jeho argumentácie vo vyjadrení zo dňa 13.05.2019. Sú dve alternatívy ako posudzovať písomné uznanie dlhu. V prípade prvej alternatívy sa jedná o neplatný právny úkon vzhľadom na neurčitosť a zmätočnosť formulácie o splácaní dlhu. Jednak sa malo jednať o formu prevodu spoluvlastníckeho podielu po otcovi a jednak sa mal žalovaný v 1. rade vzdať dedičského podielu po matke, avšak bez uvedenia konkrétnej hodnoty tohto podielu. V prípade druhej alternatívy, teda ak by súd vyhodnotil uznanie dlhu ako platné, treba brať do úvahy, že žalobkyňa potvrdila, že hodnota domu je 110.000 eur a teda ak jej žalovaný v 1. rade previedol 1/3 z domu dňa 28.03.2006, tak jej previedol hodnotu vyššiu, ako bola výška jeho záväzku. Darovacia zmluva zo dňa 28.03.2006 bola zavkladovaná 11.04.2006, teda v rovnaký deň, ako bolo spísané uznanie dlhu, čím by sa mal považovať dlh za splnený. Vo vzťahu k nároku 3/ voči žalovanému v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade neužíva dom v celom rozsahu, aj keď je pravdou, že sa jedná o ucelenú domácnosť, žije však v dome sám, pretože je slobodný a bezdetný. Takisto vznáša aj námietku premlčania tohto nároku, kedy je potrebné aplikovať premlčaciu dobu v trvaní 2 rokov, rátajúc spätne od riadneho uplatnenia si tohto nároku, čo bolo urobené až podaním doručeným súdu dňa 03.10.2017. Čo sa týka obdobia do augusta 2018, tak má žalovaný v 2. rade za to, že keď v tom čase býval v dome s ich matkou a to so súhlasom žalobkyne, tak je povinný platiť náhradu len v polovici, teda do augusta 2018 v sume 83,50 eur a až potom v plnej výške 167 eur mesačne. Čo sa týka dokazovania vo vzťahu k uznaniu dlhu navrhol vypočuť žalobkyňu, žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu k nároku 3/ navrhol, aby súd vykonal miestnu obhliadku rodinného domu a zistil ňou, ako žalovaný v 2. rade tento dom užíva.
9.4 Žalobkyňa vypovedala, že v súčasnosti je na PN. Má problémy s krčnou chrbticou, má bolesti hlavy, problémy so spánkom. V súčasnosti berie lieky Xanax a Stinol na spanie. V minulosti bolo konštatované MUDr. G., že jej boli nesprávne predpísané lieky na jej zdravotný stav. Bol jej predpísaný liek Xanax, ktorý jej vraj nemal byť predpísaný, pričom sa vybudovala závislosť na ňom. Dávky boli postupne znižované, v súčasnosti na pol tabletky denne. Uznanie dlhu podpísal žalovaný v 1. rade pri plnom vedomí. Čo sa týka jej napadnutia žalovaným v 1. rade, bolo to v období Vianoc 2007, kedy komunikovala s ich matkou a tá na ňu naliehala, aby žalovanému v 1. rade odpustila a vzťah s ním znovu obnovila. Na jej naliehanie ho pred štedrým dňom v roku 2007 pustila k sebe domov, do podniku Salaš v E. F.. Bola tam sama so svojimi 5 psami. Je to obývateľný suterén. Žalovanému v 1. rade navarila kapustnicu, pohostila ho. Na druhý deň sa zobudila. Na udalosti predtým si nepamätala, pričom už bola sama. Žalovaný v 1. rade odišiel autom preč bez rozlúčenia. Zobudila sa v izbe, pričom nevie, ako sa tam dostala, zrejme stratila vedomie. Po zobudení jej začala opuchať ruka, bola v šoku. Ruku si liečila sama, dávala si na ňu octanovú masť, vínne obklady. Okrem zlomenej ruky mala po tele modriny, narušenú aj krčnú chrbticu, pľúca, narazený hrudník a poudieranú hlavu. Spala spolu so svojimi 5 psami, pričom každý z nich má asi 70 kg, ide o stredoázijských moskovských strážnych psov. Na pohotovosť išla až 28.12.2007, k čomu ju presvedčila jej priateľka, lebo nechcela ísť. Na pohotovosti v Novom Meste nad Váhom zistili, že zlomená ruka je zle zrastená. Lekár sa jej pýtal, ako sa jej to stalo. Povedala mu, že jej to spravili psi, avšak jemu sa to nezdalo. Po asi 10 minútach do správy napísal, že jej to spravili oni. V Trenčíne, kam bola poslaná, jej ruku zlomili, naprávali a nakoniec bol potrebný aj operačný zákrok, ktorý bol vykonaný dňa 03.01.2008. Žiadne vyšetrovanie vo veci sa neviedlo, trestné oznámenia nepodávala. Vec nikto neriešil, pričom to neoznamovala zo strachu o život. Skutočnosť uviedla až v hlásení úrazu na účely nemocenského Sociálnej poisťovni dňa 29.10.2008. Problémy takéhoto charakteru, ako je poškodená krčná chrbtica alebo zlomeniny, nikdy predtým nemala. Je pravdou, že na operáciu do Trenčína ju odviezol autom žalovaný v 1. rade, pričom z neho mala a aj má hlboký strach. Jej priateľka, ktorej identitu nechce oznámiť z obavy o svoj život, ju zaviezla na vyšetrenie k lekárovi 28.12.2007. Neodviezla ju na operáciu do Trenčína, nakoľko bolo obdobie Vianoc a nechcela ju tým obťažovať. V hlásení úrazu na účely nemocenského zo dňa 29.10.2008 v bode 4, ona preškrtla údaj, že úraz zavinila iná osoba aj áno, aj nie, nakoľko bola v šoku aj vtedy. Útok sa mal stať v noci zo dňa 23.12. na 24.12 a pravdepodobne jej žalovaný v 1. rade dal niečo do nápoja. Čo sa týka uznania dlhu, tak text uznania dlhu vytvoril JUDr. Dzian. Prítomní boli pri podpise uznania dlhu všetci traja. So žalovaným sa v tom čase rozišla v dobrom, povedali si, že tieto veci sú medzi nimi týmto uzavreté. Jednalo sa o škodu, ktorá mala byť spôsobená v období od druhej polovice roka 2004 do apríla 2006. Táto škoda vznikla v súvislosti s jej prevádzkou Salaša. Žalovaný v 1. rade voľne disponoval financiami a nehnuteľnosťou, pričom uznal túto škodu. Dlh vznikol tak, že žalovaný v 1. rade jej spôsobil škodu na peniazoch, zásobách tovaru v prevádzke Salaš a podobne. V skutočnosti sa však jednalo o oveľa vyššiu sumu, avšak ako škodu si vyčíslila len 1.000.000 Sk. Prevádzkovateľom Salaša bol Jozef Kostelan, pričom nehnuteľnosť bola vo vlastníctve Pavla Marušinca. Formuláciu časti uznania dlhu, ktorá spočíva v tom, že dlh sa bude splácať formou prevodu zdedeného podielu bezodplatne a zvyšok sa bude splácať do 31.12.2007 si žalobkyňa nevie vysvetliť. Je pravdou, že po tomto uznaní dlhu žalovaný v 1. rade previedol 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú zdedil po ich otcovi bezodplatne na žalobkyňu. Tento prevod od žalovaného v 1. rade darovacou zmluvou nepovažuje za splnenie dlhu, ktorý vyplýva z uznania dlhu a to preto, lebo uznanie dlhu bolo na nízku sumu a popritom financovala rekonštrukciu Salaša v Starej Turej a výstavbu prístavby rodinného domu v Omšení. Diali sa tam hrozné veci a uplatnená škoda nepredstavuje ani cent. Hodnotu rodinného domu v Omšení s pozemkami, ktorú vyčíslila v sume 110.000 eur považuje za primeranú.
9.5 Žalovaný v 1. rade vypovedal, že škodu na majetku žalobkyne na prevádzke Salaš nikdy nespôsobil. Robil na Salaši všetku možnú prácu, dokonca aj osobného šoféra pre žalobkyňu. Vozil ju do Bratislavy na kozmetiku, do Brna a podobne. Robil na Salaši približne aj 400 hodín mesačne, pričom nakoniec z toho nič nemal. Pre žalobkyňu obetoval 15 rokov svojho života. Za jeho éry na Salaši nikdy neboli žiadne problémy, exekúcie a podobne. K podpisu uznania dlhu pristúpil preto, lebo bol v zlom rozpoložení a bolo mu to už jedno. Nikdy žiadne zranenie žalobkyni nespôsobil, ani sa jej prstom nedotkol. Nie je pravdou, že by pred Štedrým večerom v roku 2007 bol u nej na Salaši, navštívil ju niekedy pred Silvestrom 2007, mohlo ísť o 27. alebo 28.12 a to potom, čo mu telefonicky volala, že má niečo s rukou. V tom čase nemal ani auto, sadol na autobus do Starej Turej a išiel za ňou. Neprespal u nej a priviezol ju do Trenčína jej autom k lekárovi. V Trenčíne jej to lekár prezrel, avšak odmietol ju operovať predtým, ako bude mať veterinárne vyšetrenie jej psov, ktorí ju mali pohrýzť. Preto sa v ten istý deň vrátil na Salaš do Starej Turej a vybavil u zverolekára pána Maga z Bošáce, ktorý psov veterinárne vyšetril a urobil o tom správu.
Túto správu ráno zaniesol do Trenčína k lekárovi do nemocnice. Na prevádzke Salaš pracoval od roku 1993 až do približne apríla 2006, teda približne do času podpísania uznania dlhu. V rámci prevádzky mal ku všetkému prístup. Od začiatku boli na Salaši nejaké psy, približne 2 až 3, napríklad rotvailer, bernardín, neskôr bolo tých psov viac. Vie o jednom prípade, že na žalobkyňu jeden pes mierne zaútočil a mala natrhnutú peru. O iných prípadoch nevie. Po odchode z prevádzky, teda približne pol roka, až do 02.01.2007 sa liečil pre psychické problémy. Zároveň robil práce okolo domu mamy. Od 02.01.2007 išiel pracovať do Nemecka spolu s kamarátmi. Tretí odsek v uznaní dlhu si dala napísať zrejme žalobkyňa, lebo sa chcela dostať k majetku po otcovi a mame. Asi týždeň po tomto uznaní dlhu previedol svoj podiel z dedičstva po otcovi o veľkosti 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. 3543 v Omšení. V tom čase bol v zlom rozpoložení a podpísal by všetko, pričom nevie určiť hodnotu tohto prevedeného podielu.
9.6 Súd na vykonaných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v 1. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 31 uznanie dlhu, č. l. 32 živnostenský list, č. l. 33 hlásenie úrazu na účely nemocenského, č. l. 34 lekárska správa, č. l. 35 interné vyšetrenie z 02.01.2008, č. l. 36 lekárska správa, č. l. 42 zápisnica na zaplatenie 33.193 eur, č. l. 43 podanie zo dňa 17.03.2011, č. l. 44 uznesenie KS TN, sp. zn. 4Co/99/2012, č. l. 50 LV č. XXXX pre kat. územie Omšenie, č. l. 54-57 výzvy žalobkyne, č. l. 83 LV č. 3543, č. l. 144 lekársky posudok o bolestnom a sťaženie spoločenského uplatnenia, č. l. 217 osvedčenie o dedičstve, č. l. 218 predmetná darovacia zmluva, č. l. 303 rukou písané výbery v hotovosti z pokladne, č. l. 352 výpis zo živnostenského registra, č. l. 361 lekárska správa, nález, č. l. 362 lekárska správa, klinika úrazovej chirurgie a rukou napísaný náčrt rodinného domu, predložený na pojednávaní dňa 21.01.2020.
9.7 Medzi žalovaným v 2. rade a žalobkyňou nebolo sporné, že obvyklá cena nájmu predmetných nehnuteľností je 250 eur mesačne a teda, že v danom prípade by 2/3 z obvyklej ceny nájmu tvorila suma 167 eur mesačne, čo predstavuje primeranú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne.
9.8 Na základe vykonaného dokazovania a na základe zhodných skutkových okolností, súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne právne posúdil.
10.1 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10.2 Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 3. rade a na čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade súd konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I. a voči žalovanému v 2. rade v časti o zaplatenie sumy 200 eur mesačne za obdobie od 15.01.2013 do 14.01.2014 a v časti o zaplatenie sumy 33 eur mesačne za obdobie od 15.01.2014 do rozhodnutia súdu vo veci samej, zastavil výrokom II. tohto rozsudku.
11.1 Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11.2 Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
11.3 Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11.4 Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
12.1 Zistený skutkový stav a právne posúdenie vo vzťahu k nároku 1/:
12.2 Žalobkyňa sa v tejto časti žaloby domáha nároku na zaplatenie dlžnej sumy od žalovaného v 1. rade. Uplatnená pohľadávka v sume 33.193,92 eur (pôvodne 1.000.000 Sk) predstavuje nárok na náhradu škody, ktorú mal žalovaný v 1. rade spôsobiť žalobkyni na jej majetku, v prevádzke Salaš, so sídlom Hurbanova 69 v Starej Turej. Existenciu tejto pohľadávky preukazuje žalobkyňa predovšetkým písomným uznaním dlhu zo dňa 11.04.2006 podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že uznanie dlhu je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku a jeho zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu, uviedol dôvod záväzku, dlhu a jeho výšku. Je potrebné uviesť, že uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Nemožno ním teda založiť nový záväzok. Právny dôvod vzniku záväzku nemusí byť v listine obsahujúcej uznanie práva vždy uvedený výslovne, ale musí byť jednoznačne odvoditeľný. Musí tu byť určitosť prejavu uznať dlh čo dôvodu a výšky a výška daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.
12.3 Súd po oboznámení sa s predloženým listinným dôkazom o uznaní dlhu žalovaného v 1. rade voči žalobkyni na č.l. 31 konštatuje, že žalovaný v 1. rade v ňom písomne platne uznal svoj záväzok - dlh vo výške 1.000.000 Sk voči žalobkyni, ktorý vznikol následkom škody, ktorú jej spôsobil svojim zavineným konaním proti jej majetku v prevádzke Salaš, so sídlom Hurbanova 69 v Starej Turej. Žalovaný v 1. rade teda uznal svoj dlhu voči žalobkyni čo do právneho dôvodu aj výšky. Obrana žalovaného v 1. rade, ktorá spočívala v jeho nepriaznivom psychickom rozpoložení nie je dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu. Z tejto obrany žalovaného v 1. rade by sa dalo uvažovať o prítomnosti jeho duševnej poruchy v čase urobenia tohto právneho úkonu, resp. neprítomnosť skutočnej vôle urobiť tento právny úkon, avšak žalovaný v 1. rade žiadnym hodnoverným spôsobom (dôkazom) nepreukázal tieto skutočnosti. Preto súd hodnotí túto jeho obranu ako nedôvodnú a účelovú, v snahe odvrátiť splnenie jeho platného peňažného záväzku. Okolnosti, za ktorých tak urobil a motív, pre ktorý toto uznanie dlhu urobil, sú pre platnosť tohto právneho úkonu, nepodstatné. Rovnako tak obrana spočívajúca v argumentácii, že žalobkyňa neprevádzkovala Salaš nie je dôvodná, pretože len samotnou skutočnosťou, že prevádzku Salaša prevádzkoval niekto iný, neznamená, že na tejto prevádzke nemohla vzniknúť žalobkyni škoda na jej majetku. Žalovaný v 1. rade riadne uznal, že zodpovedá za škodu na jej majetku, preto je táto obrana podľa názoru súdu účelová.
12.4 Predmetným uznaním dlhu nastali právne následky uvedené vyššie, teda vyvrátiteľná právna domnienka o existencii uznaného dlhu. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd teda konštatuje, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdenia, že má splatnú a nesplnenú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, titulom práva na náhradu škody. Žalovanému v 1. rade sa túto skutočnosť nepodarilo vyvrátiť žiadnym relevantným dôkazom.
12.5 Obrana žalovaného v 1. rade, však nespočívala len v tvrdení o neexistenciu jeho dlhu. Takisto vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky s odôvodnením, že nakoľko listina o uznaní dlhu bola podpísaná dňa 11.04.2006 a žalobkyňa sa v konaní 17C/437/2015 domáha prvý krát zaplatenia uznaného dlhu až v doplnení podania vo veci samej dňa 03.10.2017, t.j. po viac ako desiatich rokoch odo dňa podpisu listiny o uznaní dlhu, je jej pohľadávka premlčaná.
12.6 Na túto obranu žalovaného v 1. rade reagovala žalobkyňa argumentáciou, že túto námietku považuje za neopodstatnenú vzhľadom na znenie ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právo dlžník uznal, čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo; ak bola v uznaní dlhu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty, t.j. od 1.1.2008.
12.7 Preto súd posúdil, či na daný skutkový stav dopadá ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bodkočiarkou. Po posúdení obsahu písomného uznania dlhu súd konštatuje, že vyhlásenie žalovaného v 1. rade, resp. dohoda o splatnosti dlhu z tohto záväzku, je pre jeho neurčitosť neplatné, a procesná obrana žalovaného v 1. rade, spočívajúca v námietke premlčania, je dôvodná. V písomnom uznaní dlhu zo dňa 11.04.2006 je uvedené nasledovné: „Dlh vo výške 1.000.000,-Sk budem splácať formou prevodu na sestru zdedeného podielu po našom otcovi, tým že sa bezodplatne vzdám
svojho zákonného podielu v dedičskom konaní po našej matke v prospech sestry a zostatok budem splácať najneskôr do 31.12.2007.“
12.8 Takéto vyhlásenie, resp. takáto dohoda o splatnosti peňažného dlhu je neplatná z viacerých dôvodov.
1/ Dlh v sume 1.000.000 Sk mal dlžník splatiť jednak „formou prevodu na sestru (t.j. žalobkyňu) zdedeného podielu po našom otcovi“ a to tým, že „sa bezodplatne vzdám svojho zákonného podielu v dedičskom konaní po našej matke v prospech sestry“. Zvyšok sa mal splácať do 31.12.2007. Uvedená formulácia je jednak neurčitá (nejasná), a takisto je vo vzájomnom rozpore a nedáva ani elementárnu logiku. Z uvedeného následne vyplýva aj to, že takéto plnenie je nemožné. Je nemožné, aby mohol dlžník plniť dlh prevodom svojho dedičského podielu po otcovi tak, že sa bezodplatne vzdá zákonného dedičského podielu v dedičskom konaní po matke. 2/ Bezodplatný prevod spoluvlastníckeho práva, teda dar, nie je možné považovať za splatenie iného peňažného dlhu, a to ipso facto. 3/ Ak by bol aj dlh splnený prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti (predmet dedenia), tak nie je zrejmá cena, resp. peňažná hodnota tohto plnenia. Teda sa jedná o neurčité splnenie dlhu a následne by sa jednalo aj o neurčitý zvyšok dlhu, ktorý mal byť splatný do 31.12.2007.
12.9 Vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia dlžníka, resp. dohody medzi veriteľom a dlžníkom o splatnosti dlžnej sumy 1.000.000 Sk, platí, že uznaný dlh sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo, teda do dňa 11.04.2016. Do tohto dátumu si mala a mohla žalobkyňa uplatniť svoju pohľadávku na súde. Po zistení obsahu spisu súd konštatuje, že žalobkyňa si uplatnila túto pohľadávku na súde až v podaní zo dňa 03.10.2017, ktoré bolo súdu doručené v rovnaký deň. Za uplatnenie si tejto pohľadávky na súde riadnou žalobou nemožno považovať podania žalobkyne urobené dovtedy. Ešte dňa 17.05.2017 žalobkyňa na výsluchu podľa § 130 Civilného sporového poriadku, ktorý urobil so žalobkyňou vyšší súdny úradník (zápisnica na č.l. 85), nevedela špecifikovať toto právo na náhradu škody. Všetky jej písomné podania urobené do 03.10.2017 boli obsahovo značne zmätočné a neurčité. Podania adresovala do rôznych konaní (napr. podanie na č.l. 16, doručené súdu dňa 15.01.2016 bolo označené tromi rôznymi spisovými značkami konaní vedených na tunajšom súde, boli v nich označených celkovo 5 subjektov, z tohto 3 ako odporcovia a 2 ako účastníci konania) a označovala ich ako žiadosť o určenie neplatnosti dražby. Súd teda uzatvára, že žalobkyňa si vlastným zavinením neuplatnila svoje právo v rámci premlčacej doby, ktorá je pritom pre veriteľa objektívne dostatočne dlhá, a to v trvaní 10 rokov.
12.10 Vzhľadom na konštatovanie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným v 1. rade, súd žalobu v časti nároku 1/ zamietol. Premlčané právo totiž nemožno priznať súdnym rozhodnutím v zmysle § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, ide na druhej strane iba o tzv. naturálnu obligáciu dlžníka.
12.11 Čo sa týka obrany žalovaného v 1. rade spočívajúcej v tvrdení, že ak by sa aj jednalo o existujúci uznaný dlh, tak v čase jeho uznania by bol premlčaný, pretože s výnimkou posledného neoprávneného výberu, boli všetky vykonané v rokoch 1995 až 2003 a posledný výber bol vykonaný 24.02.2004, pričom listina uznania dlhu bola podpísaná 11.04.2006, tak túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zo znenia § 558 Občianskeho zákonníka totiž nevyplýva, že by dlžník mal byť na premlčanie „upozornený“, ako nesprávne argumentuje žalovaný v 1. rade. Ustanovuje sa v ňom totiž, že pri premlčanom dlhu má uznanie dlhu uvedený právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Vychádzajúc z prezumpcie, že každý pozná právo (teda aj právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody), pričom žalovaný v 1. rade zrejme mal vedomosť o tom, aký dlh uznáva, je zrejmé, že o premlčaní vedel.
13.1 Zistený skutkový stav a právne posúdenie vo vzťahu k nároku 2/:
13.2 Žalobkyňa sa v tejto časti žaloby domáha nároku na náhradu škody, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný v 1. rade tým, že jej mal fyzicky ublížiť dňa 28.12.2007. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia označila ako dôkaz listinný dôkaz, a to lekársky posudok zo dňa 06.09.2017, výsluch žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Súd tieto dôkazy vykonal a konštatuje, že nemá za preukázané vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne. Z lekárskeho posudku na č.l. 144 zo dňa 06.09.2017 vonkoncom objektívne nevyplýva skutočnosť, že by žalovaný v 1. rade fyzicky napadol žalobkyňu. Ide o lekárom písomne zachytené vyjadrenie žalobkyne, že ju mala napadnúť iná osoba. Je zrejmé, že toto vyjadrenie nemá váhu dôkazu o uvedenom napadnutí
žalobkyne. Uvedené platí rovnako aj pre Hlásenie úrazu na účely nemocenského zo dňa 29.10.2008 na č.l. 33. Ďalším dôkazom, ktorým žalobkyňa preukazuje jej napadnutie žalovaným v 1. rade je jej výsluch, pričom súd v zmysle § 191 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku hodnotí tento dôkaz ako nedostatočný. Ide iba o subjektívnu výpoveď žalobkyne, ktorá nie je podporená žiadnym iným objektívnym dôkazom. Naopak tento dôkaz je spochybnený výsluchom žalovaného v 1. rade, ktorý má rovnakú váhu ako výsluch žalobkyne a takisto aj iným listinným dôkazom. Ide o správu o internom vyšetrení na č.l. 35 z 02.01.2008 kedy žalobkyňa bezprostredne po poškodení zdravia neuviedla, že by bola napadnutá žalovaným v 1. rade. Do popredia tu vystupuje aj skutočnosť, že žalobkyňa nikdy neoznámila napadnutie žalovaného v 1. rade na polícii a po uplynutí približne 9 rokov v žalobe tvrdí, že ju mal napadnúť žalovaný v 1. rade. Táto okolnosť ide na ťarchu žalobkyne.
13.3 Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom, a preto má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne uvedeného skutkového tvrdenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť strán sporu za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (na základe navrhnutých dôkazov) je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Úlohou súdu je prostredníctvom vykonaných dôkazov preskúmať, či skutočnosti tvrdené v žalobe, zodpovedajú skutočnostiam vyplývajúcim z dôkazov. Nutnosť preukázania tvrdení sporovej strany vyplýva zo skutočnosti, že súdy rozhodujúce spory, sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia sporovej strany (ktoré je v rozpore s opačným tvrdením protistrany), automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v tejto časti nedôvodná.
14.1 Podľa § 137 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
14.2 Podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
14.3 Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14.4 Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
14.5 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
14.6 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14.7 Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
14.8 Zistený skutkový stav a právne posúdenie vo vzťahu k nároku 3/:
14.9 Žalobkyňa sa v tejto časti žaloby domáha po čiastočnom späťvzatí žaloby nároku voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie sumy 167 eur mesačne od 15.01.2014 do rozhodnutia súdu vo veci samej, a to titulom finančnej náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných nehnuteľnostiach
žalovaným v 2. rade. Ide o pozemok parc. č. XXXX reg. "C" - zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, parc. č. XXXX reg. "C" - záhrady o výmere 756 m2 a rodinný dom so súp. č. 143 nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 1353, zapísané na LV č. 3543, v katastrálnom území Omšenie, ďalej aj ako „predmetné nehnuteľnosti“.
14.10 Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu 2/3 k celku a žalovaný v 2. rade o veľkosti 1/6 k celku. Medzi týmito sporovými stranami nebolo sporné, že obvyklá cena nájmu predmetných nehnuteľností je 250 eur mesačne a teda, že v danom prípade primeraná náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je suma 167 eur mesačne.
14.11 Súd uplatnený nárok 3/ právne posudzoval podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožnil s právnym posúdením tejto otázky (teda otázky užívania spoločnej veci podielovým spoluvlastníkom nad rámec veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu bez dohody s druhým podielovým spoluvlastníkom), ktoré vo svojom rozsudku sp.zn. 31Cdo/503/2011 zo dňa 10.10.2012 uviedol Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky. Právna úprava tejto problematiky v Českej republike bola v čase tohto rozhodnutia identická s právnou úpravou obsiahnutom v Občianskom zákonníku, ktorý platí v Slovenskej republike. Uvedené rozhodnutie prijal Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky po tom, čo dochádzalo k nejednotnému rozhodovaniu všeobecných súdov v tejto oblasti. Aj s poukazom na závery uvedené v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, súd uvádza nasledovné:
14.12 Spoluvlastníctvo veci vyvoláva dve skupiny právnych vzťahov, jednak medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami, a takisto medzi spoluvlastníkmi navzájom. Pri výkone spoluvlastníckeho práva vznikajú aj právne vzťahy medzi samotnými spoluvlastníkmi; v rámci týchto vzťahov možno vymedziť aj užívanie veci jednotlivými spoluvlastníkmi.
14.13 Podľa dikcie ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nie je spor o tom, že podiel nevymedzuje určitú časť veci, ku ktorej by bol spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom. Určuje spôsob, ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci, aké nesú náklady a pod..
14.14 Spoluvlastníci môžu vec užívať súčasne, užívanie môže byť vymedzené časovo (každý z nich môže po určitú dobu výlučne užívať vec) a tiež sa môžu dohodnúť, ktorú časť veci bude každý z nich výlučne užívať. Podstatné je, že každý spoluvlastník je „v zásade“ oprávnený užívať vec v rozsahu svojho podielu. Posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu, je posúdením právnym, vychádzajúcim zo skutkových zistení. Platí, že právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať, je obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielu. Podľa konštantnej judikatúry môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že niektorého zo spoluvlastníkov z fyzického užívania veci celkom alebo sčasti vylúčia. V takom prípade logicky užíva niektorý zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho podielu (neužíva vec v súlade s kritériom vytýčeným v § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.). Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), za ktoré celkom či sčasti vylúčenému spoluvlastníkovi patrí náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, pretože ju užíva v súlade so zákonom prijatým rozhodnutím, a preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie. Žiadna skutková podstata uvedená v § 451 Občianskeho zákonníka na tento prípad nedopadá. Ak neumožňujú existujúce pomery, rozhodnutie súdu, prípadne dohoda spoluvlastníkov, niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to zodpovedajúca náhrada. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva. Toto právo vyplýva priamo z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a takisto je to možné vyvodiť výkladom § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie výšky náhrady pre vylúčeného spoluvlastníka potom nie je rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec nad rámec podielu získava (o čo sa obohatí); podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému spoluvlastníkovi. Tu musí súd stanoviť na základe úvahy vychádzajúc zo skutkových zistení ohľadne toho, čo by spoluvlastník pri obvyklom užívaní veci v rámci svojho podielu získal.
14.15 Iná situácia však nastane, keď užíva spoluvlastník vec nad rámec svojho podielu bez rozhodnutia majoritnej väčšiny spoluvlastníkov, bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu, teda bez právneho dôvodu. Iba spoluvlastníci voči sebe navzájom môžu z takto nastoleného vzťahu vyvodzovať nároky a prípadne sa domáhať inej úpravy užívania veci. Samotné spoluvlastnícke právo však nie je právnym dôvodom užívania veci v akomkoľvek rozsahu; je iba dôvodom k užívaniu veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Z „vlastníctva“ podielu síce nevyplýva právo užívať iba konkrétnu časť veci, avšak spoluvlastník je oprávnený užívať vec len v rámci svojho podielu (ak tu nie je právny dôvod pre užívanie v inom rozsahu). To, že spoluvlastník je (v rámci svojho podielu) oprávnený užívať celú vec, ešte neznamená, že ju môže „bez ďalšieho“ užívať nad rámec podielu na úkor ostatných spoluvlastníkov. Majetkový prospech dosiahnutý týmto užívaním je potrebné považovať za obohatenie získané bez právneho dôvodu.
14.16 Možno teda uzavrieť, že ak užíva spoluvlastník bez právneho dôvodu (bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov alebo bez dohody spoluvlastníkov alebo bez rozhodnutia súdu) spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vydať to, o čo sa takým užívaním obohatil, ostatným spoluvlastníkom podľa pravidiel o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a násl. Občianskeho zákonníka). K rovnakému právnemu názoru (o povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia) dospel napríklad aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp.zn. 19Co/239/2012 z 06.02.2014.
14.17 V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade užíva predmetné nehnuteľnosti ako svoje obydlie, bez rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov, bez dohody spoluvlastníkov a bez rozhodnutia súdu. Jedná sa o jednopodlažný starší rodinný dom s tromi izbami, jednou kuchyňou, jednou kúpelňou, chodbou, špajzou a komorou. K rodinnému domu patrí aj priľahlý pozemok. Žalobkyňa tieto nehnuteľnosti neužíva vôbec. Žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností daný stav mlčky toleruje, neprijala žiadne rozhodnutie majoritnej podielovej spoluvlastníčky o spôsobe užívania spoločnej veci.
14.18 Obrana žalovaného v 2. rade voči tomuto nároku spočívala v argumentácii, že pozemok parc.č. 1354 prakticky nevyužíva, nakoľko táto nie je poľnohospodársky využívaná, je to iba zatrávnená plocha. Pozemok parc.č. 1353 užíva iba takým spôsobom, že po ňom prechádza do domu súp.č. 143, nakoľko sa jedná o parcelu, na ktorej je uvedený dom postavený, a ktorý pokrýva jej väčšiu časť. V dome býva v súčasnosti sám. Žalobkyni nikto v minulosti nebránil užívať pozemky parc.č. 1353 a 1354, ani dom súp.č. 143, do ktorého sa mohla kedykoľvek nasťahovať alebo uvedené parcely obrábať, podľa vlastného uváženia. O užívanie uvedených nehnuteľností nikdy neprejavila záujem a pokiaľ si pozemky alebo dom vyžiadali údržbu, tak táto bola vždy vykonaná výlučne žalovanými v 2. a 3. rade na ich náklady a bez akejkoľvek spoluúčasti žalobkyne.
14.19 Úvodom tejto časti odôvodnenia je potrebné uviesť, že žalovaný v 2. rade fakticky užíva predmetné nehnuteľnosti (najmä rodinný dom so súpisným č. 143) ako výlučný vlastník, pričom má podiel na nich o veľkosti 1/6. Teda je zrejmé, že jeho podiel neodráža faktický užívací stav. Možno teda konštatovať, že žalovaný v 2. rade uspokojuje svoju potrebu bývania na úkor ostatných podielových spoluvlastníkov (teda predovšetkým žalobkyne) bez odplaty. Tento stav mu objektívne vyhovuje, avšak nie je spravodlivý. Ak chce žalovaný užívať predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby musel platiť odplatu ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorý sa jej domáhajú, má možnosť podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nhnuteľnostiam (ak sa nedosiahne mimosúdna dohoda). V takom prípade bude nastolený spravodlivý stav, že aj žalobkyňa bude mať majetkový prospech z jej väčšinového spoluvlastníckeho podielu. Doteraz si však užívaciu hodnotu predmetných nehnuteľností fakticky prisvojuje iba žalovaný v 2. rade. Ak žalovaný v 2. rade nechce platiť odplatu, resp. náhradu za užívanie celej nehnuteľnosti žalobkyni, má takisto možnosť prestať užívať predmetné nehnuteľnosti a prípadne požadovať svoje „vyplatenie“ z predmetného spoluvlastníctva rovnakou žalobou, ak sa nedosiahne mimosúdna dohoda. Nie je takisto dôvodná jeho obrana, že o užívanie uvedených nehnuteľností žalobkyňa nikdy neprejavila záujem a pokiaľ si pozemky alebo dom vyžiadali údržbu, tak táto bola vždy vykonaná výlučne žalovanými v 2. a 3. rade. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým uviesť, že je prirodzené, že ak nehnuteľnosti užíval žalovaný v 2. rade, tak ich bude aj udržiavať. Žalobkyňa celkom prirodzene nemusela mať záujem na údržbe predmetných nehnuteľností, ak ich sama nikdy počas jej spoluvlastníctva neužívala. V tomto smere súdu neušlo
pozornosti, že žalovaný v 2. rade v súvislosti s hodnotou predmetných nehnuteľností tvrdil naopak, že dom so súp.č. 143 je neudržiavaný a má technické nedostatky.
14.20 Takisto je potrebné uviesť, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam v rokoch 2005 a 2006, pričom za obdobie od roku 2006 do 2014 si nikdy uvedenú majetkovú náhradu voči žalovanému v 2. rade neuplatňovala. Teda po dlhší čas žalovaný v 2. rade bezodplatne užíval spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a tým sa bezdôvodne obohacoval.
14.21 Obrana žalovaného v 2. rade spočívajúca v argumentácii, že žalobkyni nikdy nebránil vo vstupe do domu súp.č. 143 a nemá voči tomu žiadne námietky, je pre súd nedôvodná. Súd prisvedčuje argumentácii žalobkyne, že nie je reálne očakávať spolužitie žalobkyne a žalovaného v 2. rade v predmetom rodinnom dome, vzhľadom na charakter a členenie tohto domu, kde je 1 spálňa, 1 obývačka, 1 chodba, 1 toaleta, pričom dlhodobo tam býval žalovaný v 2. rade aj s ich matkou, v súčasnosti už býva sám.
14.22 Obrana spočívajúca v argumentácii o zadlženosti žalobkyne je pre tento nárok irelevantná. Nakoniec domáhaním sa tohto nároku môže žalobkyňa uspokojiť svojich veriteľov, čo je z pohľadu právneho poriadku želateľný stav.
14.23 Ako dôvodnú súd vyhodnotil obranu žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa si môže uplatniť ako nepremlčanú pohľadávku iba náhradu za dva roky spätne od podania riadnej žaloby, čo bolo urobené až podaním doručeným súdu dňa 03.10.2017. Súd rovnako ako v prípade nároku 1/ konštatuje, že žalobkyňa si aj pohľadávku pri nároku 3/ riadne uplatnila až v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2017. Rovnako ako v prípade nároku 1/ platí, že za uplatnenie si tejto pohľadávky na súde riadnou žalobou nemožno považovať podania žalobkyne urobené dovtedy. Ešte dňa 17.05.2017 žalobkyňa na výsluchu podľa § 130 Civilného sporového poriadku, ktorý urobil so žalobkyňou vyšší súdny úradník (zápisnica na č.l. 85), nevedela špecifikovať toto svoje právo ani jeho výšku. Všetky jej písomné podania urobené do 03.10.2017 boli obsahovo značne zmätočné a neurčité (čo do právneho dôvodu aj výšky pohľadávky).
14.24 K obrane žalovaného v 2. rade, ktorá bola prezentovaná na pojednávaní konanom dňa 21.01.2020 a ktorá spočívala v tvrdení, že žalovaný v 2. rade býva v dome sám od septembra 2018 a preto do úmrtia matky sporových strán užíval dom žalovaný v 2. rade spolu s ňou, súd uvádza, že na tento prostriedok procesnej obrany neprihliada s poukazom na § 153 Civilného sporového poriadku. Túto obranu mohol žalovaný v 2. rade uplatniť aj skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Dovtedy touto skutočnosťou neargumentoval a protistrana tak vzniesla dôvodne námietku uplatnenia koncentračnej zásady. Ak by súd aj akceptoval túto obranu stručne uvádza, že by nebola dôvodná, pretože skutočnosť, či v dome so žalovaným v 2. rade bývala aj matka sporových strán, ktorá mala právo bezplatného doživotného bývania v predmetnom rodinnom dome, ešte neznamená, že by žalovaného v 2. rade zbavovala povinnosti zaplatiť uvedenú náhradu z jednej polovice. Aj žalovaný v 2. rade ako jeden z podielových spoluvlastníkov totiž musel trpieť právo doživotného bezplatného užívania predmetných nehnuteľností ich matkou. Keďže išlo o bezodplatné právo vo forme vecného bremena k nehnuteľnostiam, nemôže primeranú odplatu znižovať o časť, ktorá by pripadala na ich matku. Tá to totiž mohla užívať bezodplatne.
14.25 Pri nespornej výške primeranej náhrady 167 eur mesačne za „užívanie“ spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v uvedenom období predstavuje výška celkového plnenia za obdobie od 03.10.2015 do 20.02.2020 sumu 8.783,01 eur (150,84 eur za 10/2015, 334 eur za 11/2015 a 12/12015, 8.016 eur za roky 2016 až 2019, 167 eur za 1/2020 a 115,17 eur za obdobie od 01.02.2020 do 20.0.2020). Jedná sa o obdobie, v ktorom nie je táto pohľadávky žalobkyne v zmysle vyššie uvedeného premlčaná. Preto súd rozhodol o splnení tejto povinnosti žalovaného v 2. rade. výrokom II. tohto rozsudku.
14.26 Súd nevykonal právnym zástupcom žalovaných navrhovaný dôkaz, a to miestnu obhliadku rodinného domu, za účelom zistenia ako užíva dom žalovaný v 2. rade, nakoľko jej vykonanie považuje súd za irelevantné a nehospodárne. Skutočné užívanie domu žalovaným v 2. rade (teda, že neužíva všetky miestnosti v dome) sa z miestnej obhliadky nedá hodnoverne zistiť. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, jedná sa o dom, kde je 1 spálňa, 1 obývačka, 1 chodba, 1 toaleta, pričom dlhodobo tam
býval žalovaný v 2. rade aj s ich matkou. Ak sú nesporné tieto okolnosti je miestna obhliadka za účelom rozhodnutia o nároku 3/ zbytočná.
15.1 Odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania.
15.2 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15.3 Podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15.4 O trovách konania súd rozhodoval vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, súd konanie voči nemu zastavil pre späťvzatie žaloby voči nemu, a to pre procesné zavinenie žalobkyne, ktorá nie pre správanie žalovaného v 3. rade vzala žalobu voči nemu späť.
15.5 Čo sa týka žalovaného v 1. rade, tento bol v spore so žalobkyňou plne úspešný, a preto mu súd proti nej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
15.6 Čo sa týka žalovaného v 2. rade, tento bol v spore so žalobkyňou čiastočne úspešný. Pomer úspechu týchto sporových strán bol 53,87 ku 46,13 v prospech žalovaného v 2. rade, vychádzajúc z najvyššie uplatneného nároku voči nemu v priebehu konania, a to 200 eur mesačne od 15.01.2013 do rozhodnutia súdu vo veci samej, t.j. 19.041,16 eur. Vzhľadom na približne rovnaký úspech žalobkyne a žalovaného v 2. rade, súd rozhodol tak, že nemajú na právo náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená žalobkyňa môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.