Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/239/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa R. P., bytom W., T. XX, zastúpeného D.. U. T., advokátkou, so sídlom Q., R. X proti odporcom 1) D. P., bytom Q. - W., H. XX/ X, 2) I. P., bytom Q. - W., H. XX/X, 3) D. I., bytom Q. - W., H. XX/X, 4) W. I., bytom Q. - W., H. XX/X, všetci zastúpení I., so sídlom Q., A. XXX/XX, o zaplatenie 7.968 Eur s prísl., na odvolanie odporcu 1) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júna 2012, č.k. -121, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi 1) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.200 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti odporcom 2), 3), 4) návrh zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 3.768 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2010 do zaplatenia podľa z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil. Za použitia vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , a . Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ a odporca 1) v rozhodnom období od 01.04.2008 do 31.03.2010 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XX, nachádzajúceho sa na parcele č. XX, parcely č. XX - záhrady vo výmere 293 m2, parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parcely č. XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 483 m2 a parcely č. XX - záhrady o výmere 709 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. U., zapísaných na LV č. XX. V rozhodnom období predmetné nehnuteľnosti užívali odporcovia 1) a 4), pričom odporcovia 3) a 4) predmetné nehnuteľnosti užívali len so súhlasom odporcu 1), keď navrhovateľ im k užívaniu predmetných nehnuteľností súhlas nedal. Nepovažoval za rozhodujúce, či po právnej stránke užívali odporcovia 3) a 4) predmetné nehnuteľnosti na základe výpožičky alebo z iného právneho titulu. Za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že odporcovia 3) a 4) nedostali k užívaniu predmetných nehnuteľností súhlas taktiež od navrhovateľa. Mal za to, že odporcovia 3), 4) tak predmetné nehnuteľnosti užívali na základe neplatného právneho úkonu, v ktorej súvislosti poukazoval aj na súdnu prax Ústavného súdu Českej republiky. Pokiaľ jeden (nie väčšinový) z podielových spoluvlastníkov umožní užívať spoločnú nehnuteľnosť tretej osobe bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov, rovnako poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej je potrebné dôsledne rozlišovať medzi skutkovou podstatou plnenia bez právneho dôvodu a skutkovou podstatou plnenia z neplatného právneho úkonu. Dôvodil, že dôsledkom plnenia z neplatného právneho úkonu je povinnosť účastníkov vzájomne si vrátiť všetko, čo plnením z neplatného právneho úkonu nadobudli, ako to výslovne stanovuje . Uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že ak spočíva bezdôvodné obohatenie v plnení na základe neplatného

právneho úkonu, sú vo vzájomnom vzťahu len účastníci tohto neplatného právneho úkonu. To platí bez ohľadu na to, či sa v súvislosti s plnením z neplatného právneho úkonu obohatil i niekto iný, alebo či v súvislosti s plnením z tohto neplatného právneho úkonu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor niekoho iného. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, je teda daná len na strane účastníkov neplatného právneho úkonu. Preto je potrebné ustáliť, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získala tretia osoba z neplatného právneho úkonu, má táto tretia osoba len voči tomu z podielových spoluvlastníkov, s ktorým uzatvorila neplatný právny úkon, t. j. kto bol druhou zmluvnou stranou. Nie je sporné, že tretia osoba získala bezdôvodné obohatenie, ale vo vzťahu k nej nie je nikto iný aktívne legitimovaným subjektom ako práve podielový spoluvlastník, ktorý s touto treťou osobou uzatvoril neplatný právny úkon. Rovnako je možné konštatovať, že na úkor ostatných podielových spoluvlastníkov došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale pasívnu legitimáciu vo vzťahu k nim nemá táto tretia osoba, ale práve podielový spoluvlastník, ktorý s touto treťou osobou uzatvoril neplatný právny úkon. Konštatoval, že práve o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Odporca 1) ako „rovnodielny“ podielový spoluvlastník uzatvoril s odporcami 3) a 4) neplatný právny úkon, na základe ktorého odporcovia 3) a 4) užívali predmetné nehnuteľnosti. Odporcovia 3) a 4) sa bezdôvodne obohatili. Nakoľko však ide o bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia , toto bezdôvodné obohatenie musí navrhovateľ ako zvyšný „rovnodielny“ spoluvlastník uplatňovať nie priamo voči odporcom 3) a 4), ale len voči odporcovi 1). Z uvedeného dôvodu nepovažoval za opodstatnený návrh na začatie konania voči zvyšným odporcom, preto voči nim návrh zamietol. Uviedol, že pasívna legitimácia odporcu 1) vyplýva aj z tej skutočnosti, že práve na základe správania odporcu 1), ktorý sa ujal vlády nad spoločnou vecou, keď bez dohody s navrhovateľom umožnil spoločnú vec užívať tretím osobám, bol navrhovateľ fakticky absolútne vylúčený z užívania spoločnej veci. Mal za to, že je to práve odporca 1), voči ktorému si navrhovateľ môže uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia. Tým, že odporca 1) umožnil užívať nehnuteľnosť tretej osobe nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, užíval odporca 1) predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a teda sa bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Znaleckým posudkom bolo v konaní preukázané, že v súdenom období bolo možné z nájmu predmetnej nehnuteľnosti získať výnos 8.400 Eur. Keďže navrhovateľ a odporca 1) boli v súdenom období podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v 1/2, prináleží navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1) suma 4.200 Eur. S konštatovaním, že odporca 1) je od 01.04.2010 v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku, priznal navrhovateľovi popri práve na zaplatenie istiny podľa aj úroky z omeškania.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1), ktorý sa domáhal zmeny rozsudku v napadnutej časti a zamietnutia návrhu, prípadne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný a špekulatívny. Poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľ dlhší čas (viac ako 5 rokov) neprejavoval nijaký záujem nehnuteľnosti užívať, preto uplatnený návrh považuje za nedôvodný a špekulatívny. Uviedol, že pri dedičskom konaní v roku 2003 navrhoval navrhovateľovi, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam odkúpi, na čo navrhovateľ nereflektoval. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nechcel odpredať svoj spoluvlastnícky podiel napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti nemal záujem užívať a mal vyriešené svoje bývanie, podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva s tým, aby súd prikázal všetky nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva za primerané náhradu určenú znaleckým posudkom. Súd nehnuteľnosti prikázal za náhradu do jeho výlučného vlastníctva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2011. Poukazoval na to, že po celú dobu od ukončenia dedičského konania po matke z dôvodu právnej istoty neužíval celé nehnuteľnosti, ale spodné podlažie až na jednu izbu ponechal prázdne pre prípad, ak by navrhovateľ mal záujem nehnuteľnosti užívať. Túto skutočnosť potvrdzujú aj viaceré znalecké posudky vyhotovené v konaniach medzi účastníkmi, ktoré obsahujú aj príslušnú fotodokumentáciu. Vyčítal súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní rozvrátených vzťahov sa nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľ po celú dobu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadal toto vyporiadať tzv. reálnym rozdelením veci, čo by v prípade rodinného domu znamenalo jeho horizontálne rozdelenie na spodné a vrchné podlažie, z čoho je zrejmé, že samotný navrhovateľ nepovažoval vzťahy za natoľko rozvrátené, aby mu to bránilo v spoločnom zdieľaní nehnuteľností. Zdôrazňoval, že navrhovateľ v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že bol naozaj vylúčený z užívania nehnuteľností, a že tieto nemohol užívať. Vyslovil názor, že spoluvlastníci uzatvorili konkludentnú dohodu o spôsobe užívania nehnuteľností, nakoľko navrhovateľ dlhé roky toleroval stav,

aký bol a nemal záujem nehnuteľnosti užívať, o čom svedčí aj to, že sa o tieto nehnuteľnosti nestaral a ani neplatil miestne dane, poplatky, súvisiace s nehnuteľnosťami. Zároveň súdu prvého stupňa vytýkal, že nijakým spôsobom nešpecifikoval, o akú sumu sa mal odporca bezdôvodne obohatiť, nakoľko samotný výrok rozsudku znie iba na zaplatenie jednej sumy, ktorá nie je rozdelená na bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že odporca užíval nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a na bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že odporca umožnil užívať časť nehnuteľností bez súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľ mal bez ohľadu na existujúcu dohodu možnosť nehnuteľnosti užívať, pričom podľa vlastných slov a úkonov nemal problém užívať rodinný dom a priľahlé pozemky spolu s odporcom a jeho rodinou. V prípade, ak by súd usúdil, že dohoda medzi spoluvlastníkmi nebola konkludentne uzatvorená a zároveň by usúdil, že odporca napriek ponechaniu časti nehnuteľností prázdnych a neužívaných užíval spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho práva, mal za to, že nejde o bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ mal v prípade nesúhlasu možnosť požiadať podľa súd o určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou.

Krajský súd preskúmal vec podľa v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.

Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ust. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. Z odvolania odporcu je zrejmé, že vo veci samej uplatňuje dôvod na odvolanie podľa a

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu z ust. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. a Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k tomu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Za nesprávne právne posúdenie veci podľa treba považovať mylnú aplikáciu a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V danom prípade odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaní.

Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje ( ). V podanom odvolaní odporca neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.06.2011, č.k. -212, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2011, bolo podielové spoluvlastníctvo účastníkov navrhovateľa a odporcu 1) k rodinnému domu súpisné číslo XX, nachádzajúcemu sa na parcele č. XX, k pozemkom parc. č. XX o výmere 293 m2 - záhrady, parc. č.

XX o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 483 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 709 m2 - záhrady a ku garáži súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XX v k.ú. U., zapísané na LV č. XX zrušené a nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu 1) (v pôvodnom konaní navrhovateľa), ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (v pôvodnom konaní odporcovi) na vyrovnanie jeho podielu čiastku 68.900 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo zistené, že od roku 2003, kedy zomrela matka účastníkov konania, užíva sporné nehnuteľnosti výlučne odporca 1) (v pôvodnom konaní navrhovateľ) so svojou rodinou. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vzťahy medzi nimi sú výrazným spôsobom narušené, prechovávajú voči sebe nevraživosť, až nenávisť, ich vzájomné nezhody a konflikty museli byť riešené za asistencie príslušníkov polície. Súd v tom čase konštatoval, že rodinný dom nie je reálne deliteľný a nie je možné podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadať reálnou deľbou, ktorej bránila i tá skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko a vážne narušené.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie nehnuteľností, ktoré ako podielový spoluvlastník neužíval v rozhodnom období od 01.04.2008 do 31.03.2010, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je rozhodujúce, či v spornom období odporca 1) nehnuteľnosť užíval výlučne sám, resp. túto s jeho súhlasom užívali aj odporcovia 2), 3), 4), či vykonával práva vlastníctva aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. Na veci nemôže nič zmeniť skutočnosť, že odporca 1) reálne užíval len časť domu, na ktorú skutočnosť poukazuje v podanom odvolaní a rovnako na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že navrhovateľ sa súdnou cestou nedomáhal úpravy užívania nehnuteľností.

Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odporca 1) ako jeden z podielových spoluvlastníkov vylúčil navrhovateľa ako ďalšieho spoluvlastníka z možnosti užívať spoločnú nehnuteľnosť a realizovať jeho práva zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu. Odporca 1) v žalovanom období užíval spoločnú nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

Žiadny zo spoluvlastníkov nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať, ani sa na jeho úkor obohacovať. Z podielového spoluvlastníctva vznikajú pre všetkých spoluvlastníkov práva a povinnosti k spoločnej veci. Ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli ostatných spoluvlastníkov sám užíva predmet vlastníctva, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu, ktorá je spravidla finančná.

Skutkové okolnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré boli preukázané výsledkami vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, opodstatňovali záver, že odporca 1) sa na úkor navrhovateľa v rozhodnom období bezdôvodne obohatil.

Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). I keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý bol v rozhodnom období v podielovom spoluvlastníctve účastníkov

navrhovateľa a odporcu 1) v podieloch jedna polovica, užíval bezodplatne odporca 1), ktorý dal súhlas k užívaniu nehnuteľnosti aj odporcom 2), 3), 4). Jeho bezodplatné užívanie spoločnej veci, nad rámec ktorý zodpovedá jemu patriacemu spoluvlastníckemu podielu, vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia sa. I keď sa jeho užívaním nezvýšili aktíva, nemožno prehliadnuť, že prijímaním plnenia užívaním spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa bez právneho dôvodu sa ani nezvýšili jeho pasíva. Pokiaľ by uvedené plnenie prijímal na základe právneho dôvodu, jeho majetkový stav by sa zmenšil, lebo za prijímanie plnenia by mu poskytoval náhradu.

Pre záver o tom, či navrhovateľovi ako jednému zo spoluvlastníkov bolo umožnené užívať predmet spoluvlastníctva, súd prvého stupňa mal preukázané aj z tvrdení samotných účastníkov, a to jednak v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , tak ako už bolo uvedené, ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. , v ktorom odporca 1) uviedol, že ponúkol navrhovateľovi, že ho vyplatí, čo navrhovateľ odmietol a neustále sa dožadoval užívania rodinného domu. Z výsluchu odporkyne 2) na tom istom pojednávaní bolo zistené, že po smrti matky sa navrhovateľ spolu so svojou manželkou dostal do rodinného domu, nakoľko mal od neho kľúče a bol v byte na prízemí, z tohto dôvodu vymenili zámky. K uzamknutiu miestnosti došlo asi rok po smrti matky navrhovateľa a odporcu 1).

Na základe uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ odporcu 1) žiadal o umožnenie užívania nehnuteľnosti.

Za situácie, kedy navrhovateľ nemal možnosť nehnuteľnosť užívať, resp. ju neužíval a odporca 1) za užívanie spoločnej veci v rozsahu prevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel navrhovateľovi nič neplatil, došlo na strane odporcu 1) v rozsahu užívania nehnuteľnosti v 1 bez právneho dôvodu k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať, poskytnutím finančnej náhrady predstavujúcej nájom za užívanie týchto nehnuteľností v mieste a čase.

Za účelom určenia rozsahu náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie. Vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX z novembra 2011 znalca O.. L. M., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý hodnotu nájomného za nehnuteľnosti v katastrálnom území U., uvedené na LV č. XX ako celku za časové obdobie od 01.04.2008 do 31.03.2010 stanovil vo výške 8.400 Eur (t. j. v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1- ica 4.200 Eur).

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami odvolateľa obsiahnutými v jeho odvolaní, keď v odôvodnení súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. súd prvého stupňa, pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .